Protipóly života: férová Sloboda vs. sebecké Ego

Život prináša rôzne paradoxy. Ak patríte tiež medzi ľudí, ktorí hľadajú v živote Slobodu, takú autentickú férovú Slobodu, ktorá sa presadzuje nie na úkor iného, tak to určite tiež pociťujete. Ten paradox, že to čo by malo byť normálne, eticky priechodné – teda vo vyspelej spoločnosti – je zrazu iba nejakou alternatívou. V dnešnom svete sa nosí konkurencia. Súťaž primátov, kto si urve čo najviac z prírodných (teda aj ľudských) zdrojov a čo najviac si život hédonisticky užije. Egoistom veľa miesta pre iných neostáva. Kto sa neuspokojí s extrémnym stredom (teda ten bežný pohodlný konformista),  má na výber medzi dvoma protipólmi: férovou Slobodou a sebauprednostňujúcim Egom.

Zákutia liberálnej „slobody“

Väčšina ľudí by možno chcela toto smerovanie zastaviť, ale akosi sa to všetko nabaľuje do jednej nekončiacej špirály, ktorá vtiahne do seba všetko, čo konkurenčný Ego podporujúci prístup akceptuje a legitimuzuje. Všetko je nabalené v jednej zmesi korupcie, mocenských bojov o zdroje a manipulácie. Až sem to dotiahlo liberálne chápanie slobody – individualite a súkromnému vlastníctvu dať absolútnu moc a kolektívny aspekt potlačiť na minimum. Dať jedincovi – tomu najctižiadostivejšiemu samcovi – tú pravú liberálnu slobodu: vrátane tej, ktorá sa dosahuje na úkor iných. Ale sú tu určité hranice, aby sme  zase úplne nezdivočeli. Zásahy môže robiť to nevyhnutné zlo zvané Štát, ale aj ten sa dá úspešne rozložiť. Pomôže osvedčená metóda: skorumpujeme sociálnu demokraciu (hybnú silu sociálneho štátu) a iné ľavicové parlamentné strany a časť z nich – tú najvýkonnejšiu – pretiahneme medzi našu spoločenskú (privilegovanú) vrstvu. Tak opäť spodné triedy udržíme dole, doteraz to až na malé výnimky funguje dobre. Vo verejnom „civilnom“ priestore skrz stranícko-obchodnícke štruktúry a na pracoviskách, kde sociálny zmier znamená, aby pracujúci držali hubu a makali.

Hľadajme skutočnú Slobodu

Paradoxne, ten čo najviac „maká“, najmä fyzicky, sa nemá nijako nadštandardne. Hoc by si to hocijak z morálneho hľadiska zaslúžil. Práve naopak, tí ktorí pracujú manuálne a míňajú na to väčšiu časť svojho času a energie, patria k tým najchudobnejším a tí, ktorí z veľkej časti do spoločnosti nič hodnotné nedávajú a iba vysávajú verejné zdroje vo svoj prospech, tak tí si žijú na veľkej nohe. Paradox je, že ľudský organizmus – teda naša prirodzenosť bez vplyvu Vôle – funguje presne naopak: tie orgány, ktoré najviac pracujú, tým sa aj najviac vráti späť. Žijeme neprirodzene. Všetko sa nám akosi vymyká z rúk a je najvyšší čas to zmeniť. A základ musí ísť z každého z nás, z každého, koho sa amorálny konkurenčný prístup dotýka. Z každého, kto na svet v kapitalistickej džungli dopláca svojím odcudzeným životom. Z každého, kto ešte nezanevrel na skutočné morálne Hodnoty. Z každého, kto hľadá v živote autentickú férovú Slobodu, nie na úkor iných. Takíto ľudia by sa mali spojiť a zmiesť tento egoistický bordel na smetisko dejín.

 

Foto: Chris Brown, CC

 

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár