Raj je v tieni buldozérov

V okolí mesta Prešova sa rúbe a rúbe. Našla sa dokonca cesta vyrúbaná lesom. Jedného do tej doby pekného dňa v lese, keď som ako obyčajne si šiel zabehať za kalváriu som ostal nemilo prekvapený. Pre mňa bol les, ktorým vyrúbali jednu budúcu cestu pre diaľnicu jedným z mála posledných útočíšť, kde človek nie je konfrontovaný s hustou premávkou a sieťou všade nahustenej infraštruktúry. V Prešove je ovzdušie asi nie najčistejšie. Snáď za mestom niekde, ale v centre, a okolo centra, by som povedal, že ovzdušie je pomerne dosť znečistené. Miesto za kalváriou, kde je kvašná voda, ktorú je už pomerne riskantné piť je teda pod antropocentrickým tlakom, aby pustilo šťavu. V lese prebieha katovanie ďalej. Zmenil sa na nepoznanie. Dostal asi ďalší klinec do svojej rakvy. Ľudia si možno myslia, že pokiaľ diaľnica povedie lesom je všetko v poriadku. Les sám o sebe pre ľudí neznamená nič. Diaľnica je prvoradým cieľom stále sa rozťahujúceho ľudského pokolenia. Les teda je na ústupe. Nebol ušetrený, a nezdá sa žeby bolo ušetrené niečo ďalšie pokiaľ sa týka Prešova, lebo celý Prešov a jeho zeleň je pod tlakom a rúbe sa prakticky úplne všade; miznú aleje, parčíky, stromy okolo šoping -centier, lesy…

O sotva čom sa hovorí, píše, sotva čo z toho sa rieši. Podľa môjho názoru žijeme v zemi ľahostajnosti. Ľahostajnosť je druhým menom pre ignoranciu. Ľudia do „prírody“ resp „lesa“ nechodia. Načo by ho aj chránili? Aby dýchali čistý vzduch? Je zrejmé, že ani ten v Prešove nikto nepotrebuje. O ničom sa nediskutuje, nehovorí. „Kultúrne inštitúty“ ako club Wave v Prešove,alebo Tabačka v Košiciach ktoré berú nemalé peniaze cez eurofondy na svoje fungovanie takéto témy obchádzaju, aby nešli nikomu do kapusty. Ruka ruku myje. Alebo ešte lepšie „človek nehryzie ruku, ktorá ho kŕmi“. Les, ktorý bol útočiskom a oázou ticha, kde sa človek, ktorý sa chce prejsť, alebo prebehnúť na niekoľkých kilometroch nemusel uhýbať večne svištiacim autám mizne v tieni buldozérov, ktoré ho zrovnávajú zo Zemou, aby tadiaľ mohli frčať oni „ľudia“, ktorí volia „sociálnu demokraciu“ kde sme všetci jeden, ako druhý, radi stojíme v rade v supermarkete, sme večne šťastní, máme sa vždy radi. Ľudia, o ktorých hovorím, nikdy nepomyslia na to kto som. Nikdy nevyslovia moje meno. Sú to konzumenti, a ľudia, ktorí sa nepozastavujú nad ničím, a nikým, a žijú v bubline konzumerizmu, automobilizmu (musia mať diaľnicu priamo cez les, aby sa náhodou nepozabíjali inde), svojich radových zamestnaní, hypoték, a iných „moderných výdobytkov“. Ako som spomenul sú to ľudia, ktorí sú si rovní, šťastní, budú takto ešte desiatky rokov frčať na diaľniciach až kým po šesťdesiatke neodídu na dôchodok a nepomrú. Budú si od svojho nezmysleného života môcť konečne vydýchnuť nad hrobom.

Nie je však cieľom tohto článku kritizovať iba ľudí, keď sa takáto kritika míňa s cieľom lebo kto už by sa pozastavoval nad „sebou“? V Prešove jednoducho nemáme nato, aby sme mali vôbec na veci verejné dosah. Ja osobne nato nemám. Skúšal som apelovať, ale odpoveďou je iba ticho. Kompetentní si nenechajú hovoriť do ničoho. A v demokracii rozhoduje súhlas mlčiacej majority. Nemý súhlas rozhoduje. O nič nejde, keď ide o les. V tomto prípade. Ľudia si vlastne gratulujú k tomu, že majú konečne vyhliadky na diaľnicu.

Ani o tom kade ona diaľnica povedie som nerozhodoval. Nestretol som osobne nikoho kto rozhodoval. Z kompetentných miest sa mi odpovede nedostalo. Ľudia oplývajú ľahostajnosťou. Nedeje sa nič. Nebude sa diať nič. Nedialo sa nič. Nič nie je, nebolo, a nikdy nebude „lepšie“. Lepšie pre tých, ktorí majú s majoritou zlé skúsenosti. S majoritou, ktorá je ako jeden dav. Riadi sa davovými pohnútkami, chodí do práce, platí dane, a teší sa zo svojich detí, ktoré budú raz robiť to isté.

 

Foto: Kristián Čura

3 thoughts on “Raj je v tieni buldozérov

  • 12. marca 2018 at 19:33
    Permalink

    Máte pravdu, ľudia sa v súčasnosti správajú veľmi necitlivo k prírode. Ani ja na vychádzkach do prírody už nestretávam ľudí. Ľudia sa odprírodnili. Ani nevedia, o čo prichádzajú…

    Reply
  • 12. marca 2018 at 19:46
    Permalink

    Máte pravdu, ani ja už na vychádzkach do prírody nestretávam ľudí. Ani nevedia, o čo prichádzajú!

    Reply
  • 14. marca 2018 at 10:45
    Permalink

    Keby len Prešov a jeho okolie. Celé Slovensko sa „úspešne“ devastuje. Lesy miznú a ostávajú len kriaky a holoruby. Niekto si mastí vrecka. V novinách píšu, že aj Košický predseda Smeru, súčasný minister. A človek keď pôjde v lete na huby nájde viac pohodených plastových fliaš ako tých húb. Kam sme sa to dostali? Aj vďaka Smeru a na neho nalepených riťolezcov a pochlebovačov. Nalepili sa na Premiéra Roberta Fica a ničia celé Slovensko. Nielen v životnom prostredí, ale i v školstve, zdravotníctve, poľnohospodárstve … Chliev je treba vyčistiť. Premiér dnes určite problém nie je, iba ak pre „svine“ z opozície, ktoré sa chcú dostať ku válovom. Už slintajú a krochkajú. Oni vedia ako Slušne okradnúť a rozpredať Slovenskú republiku.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *