Rozhovor s Kristínou Pažitnou: „Na Slovensku ako aj vo svete mi chýba rovnováha.“

Prinášame vám rozhovor s ďalšou spoločensky aktívnou a inšpiratívnou osobou. Rozhovor pripravil náš redaktor Marek Kopilec.

Ahoj Kristína, na úvod sa priznám, že som na teba narazil cez známeho, ktorý robil preklady pre Projekt Venus. Skôr než sa ťa na čokoľvek spýtam, mohla by si sa prosím našim čitateľom predstaviť?

Kto som? V prvom rade som komunikatívny a empatický človek. Vzájomná spolupráca medzi ľuďmi, ale aj inými bytosťami ma najviac fascinuje na tomto živote. Pomáham ľuďom učiť sa nemčinu a angličtinu, nakoľko som vyštudovala pedagogiku týchto jazykov. Je to niečo, v čom som dobrá a baví ma to. Nevynáša mi to veľa peňazí, ale som sama sebe pánom a je to môj koníček, takže to za to stojí. Veľa cestujem po Európe a mala som možnosť žiť v iných krajinách a spoznať ich kultúru. Okrem toho sa už roky zaoberám zberom a sušením bylín a umením, najmä výtvarným. To najlepšie z tejto oblasti dokumentujem na mojej FB stránke HOMEmade by Rusalka.

Ako som už spomínal, viem, že si známemu v minulosti pomohla s prekladmi, ale priznala si sa mi, že si k Projektu Venus skeptická, aký je dôvod?

Projekt Venus predstavuje veľmi krásnu myšlienku a do istej doby som si myslela, že technológia môže zachrániť osud planéty a spoločnosti, dokonca že ho môže formovať zdravým smerom. Avšak ukazuje sa, že všetkého veľa škodí a pri súčasných ašpiráciách po nekonečnom progrese a zľahčovaní si života vidím viac rizík ako prínosov zo strany technológie. Uvedomila som si, že tak ako sa nemôžem spoliehať na vládu ani nijaké organizácie, tak ani technológia nemôže vyriešiť problém ľudského odcudzenia sa, necitlivosti, pýchy či materiálneho prístupu k životu, ba dokonca že technologický svet podľa PV by viedol ešte k väčšej nerovnováhe. Argumentácia „Žiadnu inú alebo žiadnu lepšiu alternatívu nepoznám,“ už nie je dostačujúca. Súčasný koreňový problém čoraz väčšej centralizácie či kontroly spoločnosti a uniformity by bol rovnako prítomný a ešte jednoduchšie manipulovateľný, nakoľko PV ponúka v prvom rade pragmatické zmeny, predpokladajúc že tie priaznivo ovplyvnia sociálnu a psychologickú štruktúru a dokonca úplne vylučuje duchovnú rovinu. Ja mám skúsenosť, že je nutný opačný proces, teda zmena zvnútra-von (a tým nepopieram, že prostredie má na človeka vplyv), aby sme dosiahli ozajstnej a udržateľnej zmeny. Frescovo čisto vedecké nazeranie na svet mi pripadá ako naivné opomínanie práve tohto aspektu života, ktorý nie je možné merať, replikovať a opakovať ako laboratórne experimenty.

Všimol som si, že si veľmi aktívna čo sa týka ekológie. Zúčastňuješ sa už nejaký rok akcií po celom Slovensku. Riešia podľa teba dnes Slováci aj túto stránku ich životov narozdiel od minulosti? Kde je to najlepšie na západnom, strednom či východnom Slovensku, v ktorom regióne, či meste?

Som aktívna v podpisovaní petícií týkajúcich sa ekológie, korporatívneho zneužívania ľudských práv a slobôd po celom svete. Denne podpíšem v priemere 3-4 petície. A podľa informácií od konkrétnych mimovládnych organizácií majú mnohé zahraničné petície úspech. Ale ako som vravela, na zákony sa nemožno spoliehať. Kto chce si nájde cestu, ako ich obísť, a napokon, čo platí dnes už nemusí platiť zajtra, a tak to vyzerá ako nekonečný proces. Preto je dôležité, ako vedieme svoje každodenné životy, v akej banke si založíme účet, pre akú firmu pracujeme, kde nakupujeme a čo nakupujeme. Každým rozhodnutím podporujeme nejakú myšlienku a istých ľudí za ňou. Slováci sa pomaly prebúdzajú, poznám veľa slobodomyšlienkových mladých ľudí, ktorým záleží na zdravej spoločnosti a angažujú sa rôznymi spôsobmi. Mnohí z nich pôsobia vo FB skupine „Workshopy, semináre a stretnutia rozvíjajúce telo i ducha“. Asi najaktívnejšie sa mi momentálne javí stredné Slovensko, teda okolie Zvolena a Banskej Bystrice. Intuitívna pedagogika v škole Fantázia a v škole Dve ruky, ekodedina Zaježka, lokálna mena Živec vo Zvolene a oveľa viac.

Čo ti na Slovensku chýba, v zmysle čo by si tu zmenila?

Na Slovensku ako aj vo svete mi chýba rovnováha, teda na jednej strane sa ľudia veľa sťažujú a málo konajú vo svojich životoch, na druhej strane preceňujú bohatý pragmatický život a slušný materiálny status, ktorý reprezentuje istotu, zatiaľ čo emocionálna, psychologická a duchovná stránka života ostáva druhoradá, ak nie treťoradá. Áno, je to iné žiť v neistote, keď neviem, koľko vyučovacích hodín budem mať tento mesiac a teda neviem, koľko peňazí zarobím. Ale paradox je v tom, že čím viac sa zabezpečujeme, uisťujeme, poisťujeme a zjednodušujeme si život, tým nudnejší a sterilnejší sa stáva, až ho napokon nedokážeme zniesť. A tak sme zase nespokojní a viníme z toho napr. predavačku v Kauflande, lebo nemajú po celý deň čerstvé pečivo. Neuvedomujúc si, že s ponukou „vždy čerstvého“ je nevyhnutne spojený odpad všetkého „nečerstvého“, ktorý končí v kontajneroch a tak sa približne 50% potravín bežne vyhadzuje, zatiaľ čo kopec ľudí na svete stále trpí hladom (ako sa hovorí v dokumente „Globálny problém ničenia a plytvania potravín“). Chcem tým zdôrazniť, ako sme stratili kontakt so životom a s následkami nášho konania, nezaujímame sa o širšie súvislosti a stále sa vzďaľujeme zodpovednosti za každodenné úkony – a to je jedným z cieľov súčasného systému. Môžeme už však pozorovať, že to nie je zdravé a že nik za nás naše problémy nevyrieši. Ale to už som trochu odbočila. No vo všeobecnosti by som bola rada, keby ľudia so sebou viac spolupracovali, pomáhali si a využívali svoje rôzne znalosti, schopnosti a skúsenosti pre spoločný prospech.

Ako vnímaš súčasnú politiku, ekonomiku a celkovo súčasnú spoločenskú situáciu?

Dnes už nie je tajomstvom, že 80% financií je v rukách hŕstky bankárov, z čoho logicky vyplýva, že politici sú im podriadení a preto je každá krajina večne zadlžená a musí hrať hru podľa pravidiel bankárov. (Viac info v dokumente „Peniaze ako dlh“.) To odzrkadľuje aj fakt, že do politiky sa len veľmi ojedinele dostane čestný človek presadzujúci všeobecné blaho a rovnoprávnosť, a skôr či neskôr (ak sa chce v politike udržať) svoje záujmy zmení alebo je z politiky „odstránený“. Každú dohodu, zmluvu či zákon môže vláda kedykoľvek zmeniť, porušiť alebo ignorovať. Môže to robiť (a aj robí) tajne alebo verejne pod zámienkou „vyššieho blaha“ krajiny. Môže však existovať stabilná a prosperujúca krajina bez rešpektovania potrieb a práv svojich občanov? Táto otázka sa rieši aj vo filme „Idealista“ z r. 2015, ktorý mimo iného na základe skutočnej udalosti jasne dokumentuje súčasnú dvojtvárnu politiku.

Ako vnímaš aktivizmus na Slovensku? Čo alebo kto je podľa teba hodný sledovania a čo alebo kto ti už priam „lezie“ na nervy?

Som rada že existuje portál peticie.com, kde sa môže ktokoľvek začať aktívne angažovať pomocou online petície. Moja úplne prvá petícia a ekologická aktivita začala cez Lesoochranárske zoskupenie Vlk (wolf.sk), ktoré dodnes funguje a bojuje za slovenské lesy a divú zver. Odporučila by som aj ekoforum.sk, a u Čechov Greenpeace alebo najnovšie Hnutí Duha. Je toho oveľa viac, no akonáhle sa človek začne angažovať, vynárajú sa ďalšie a ďalšie organizácie. Na nervy mi nik nelezie, lebo TV nemám, noviny nepozerám a politiku nesledujem. Som do istej miery znechutená a sklamaná tou spomínanou hŕstkou ľudí na špičke pyramídy, no uvedomujem si, že duchovnú slobodu mi nik nemôže vziať a stále mám dosť možností, aby som sa rozhodovala a robila zmeny vo svojom živote či pomáhala iným.

Prečo podľa teba vo verejnom priestore dnes neexistuje široká debata o alternatívach k súčasným systémom?

Systém je veľmi konzervatívny, hoci na povrchu sa javí veľmi premenlivý a flexibilita je jedným z najčastejších slov, tak vo vnútri je politický, ekonomický aj sociálny systém už stáročia ba tisícročia založený na rovnakých jednostranných princípoch, ktoré stanovili kolonizátori, a ktoré slúžia v prvom rade im. Sú to princípy moci, bohatstva, kontroly, o-vláda-nia, nekonečného rastu a racionálneho zmýšľania. Ak chceme rovnoprávnosť, moc a bohatstvo by sa museli rozdeľovať aj medzi obyčajných ľudí. Ak chceme autonómiu, centrálna kontrola a ovládanie by museli ustúpiť do sféry sebakontroly príp. kontroly menších lokálnych celkov. Ak chceme rovnováhu a hodnotovú stabilitu, tak idea rastu by si vyžadovala brať do úvahy aj straty a následky, ktoré rast so sebou prináša. A ak chceme v spoločnosti ľudskosť, súcit, úctu, zdravý emocionálny a duchovný život, museli by sme sa prestať spoliehať iba na náš rozum. Existuje príliš veľa zákonov, ktoré „sme povinní“ dodržiavať a príliš veľa spoločenských očakávaní, ktoré nechceme „sklamať“. A k tomu sme veľmi spohodlneli a zleniveli, takže akákoľvek alternatíva znižujúca súčasný komfort je verejne málo prijateľná. Čiže do veľkej miery súhlasím s tým, že hlavnými príčinami, prečo je na svete málo „géniov“ sú strach a lenivosť, ako sa hovorí vo filme „Waking Life“. Na druhej strane, alternatívy s potenciálnou reálnou zmenou znamenajú pre systém hrozbu, preto ich systematicky prispôsobuje svojim potrebám – podpláca a odkupuje ich. Tie, ktoré sa nedajú podplatiť, systém zničí. Tak skončili Hippies, Kuba, Venezuela, princezná Diana a mnohí ďalší. Vyzerá to teda tak, že zdravý rozum a inteligentný rozhovor tu neplatia a akákoľvek organizovaná snaha je ľahko zneužiteľná. Jediné východisko sa javí byť neorganizovaný odpor zdola, občianska neposlušnosť jednotlivcov. Podľa spoluzakladateľa permakultúry, Davida Holmgrena, by stačilo aby 15 až 20% jednotlivcov výrazne znížilo svoju spotrebu energie a využívanie verejných priestorov a služieb tým, že väčšinu svojej aktivity budú sústreďovať doma resp. na svojom pozemku a v lokálnej komunite, a systém by to pocítil a bol by nútený prehodnotiť zmenu, komunikovať o nej. To už by mohol byť dobrý predpoklad na verejnú diskusiu. Ak však chceme celkom zmeniť pravidlá hry a teda vyvážiť moc medzi vládou a ľudom, muselo by podľa mňa spotrebu znížiť pravdepodobne až 50 a viac % obyvateľstva. Príklad znižovania spotreby podľa D. Holmgrena je možné si pozrieť v tomto videu po anglicky: https://www.youtube.com/watch?v=L_Qf5wHOQCE

Teraz jedna možno trocha osobnejšia, ale podľa mňa aj jedna z najkrajších otázok. Aký je tvoj vysnívaný systém? A čo si preň doteraz urobila?

Som si vedomá toho, že akákoľvek konkrétna predstava a definícia limituje a skresľuje to neuchopiteľné množstvo možností. No pokúsim sa popísať aspoň najdôležitejšie faktory, ktoré by podľa mňa zdravý systém mal obsahovať.

Predstavujem si kombináciu rôznych autonómnych celkov vo vzájomnej spolupráci. Tieto celky sa prirodzene líšia veľkosťou, samosprávou, kultúrou, architektúrou, faunou a flórou a pod. No prioritou každého celku by bola rovnováha a spolupráca. Rovnováha sa v praxi nedá udržať vždy a na 100%, ale verím, že keby sa všetky naše myšlienky, slová a činy aspoň snažili smerovať k rovnováhe, tak by každodenné úpravy života ako aj menšieho autonómneho celku neboli také vzdialené, náročné a nepredstaviteľné a nemuseli by sme čeliť katastrofickým klimatickým zmenám, ani preľudneniu ani svetovým vojnám, „nevyliečiteľným“ chorobám, hladom alebo vyhynutiu 93% pestovateľských plodín, ako uvádza dokument s názvom „Vojna osív (The Seed War)“.

Najbližšie asi moju predstavu vystihujú princípy permakultúry, hoci aj tie sa čím ďalej tým viac sústreďujú najmä – a v niektorých prípadoch výlučne – na obhospodarovanie záhrady príp. pozemku. No pôvodne permakultúra zahŕňala aj architektúru, infraštruktúru, medziľudské vzťahy, politiku a ekonomiku daného samosprávneho celku. Kľúčovými pojmami sú trvalá udržateľnosť (od slova permanentný) a spolupráca. Na Slovensku sú v tejto oblasti asi najaktívnejší Patrícia Černáková a OZ ARTUR.

Týmto smerom idem odkedy som ukončila štúdium na univerzite – teda 5 rokov. Znamená to, že znižujem spotrebu energií na minimum, kupujem iba to čo potrebujem, uprednostňujem miestnych farmárov a výrobcov, remeselníkov eventuálne secondhandy a bazáre, skúšam pestovať svoju zeleninu a bylinky, produkujem minimum odpadu, radikálne odmietam používanie chemických čistiacich prostriedkov a kozmetiky, pracujem z domu cez internet (tu mi veľmi pomáha platforma jaspravim.sk), využívam cestovanie stopom a carsharingom, vykonávam dobrovoľnícku činnosť bez nároku na finančnú odmenu odmenu a neustále sa vzdelávam a učím nové zručnosti..

Máš nejaké obľúbené citáty alebo myšlienky, s ktorými by si sa s čitateľmi vedela podeliť?

Refuse, reduce, reuse, recycle. – Ekologické motto

Mysli, hovor a konaj tak, aby v tebe vznikal mier, nie konflikt. – Sabine Lichtenfels

Niekedy menej je viac. – slovenské príslovie

Neexistujú všedné okamihy. – Dan Millman

Najväčšiu chybu, akú človek môže urobiť, aby žil priemerný život, je žiť podľa toho, čo hovoria druhí. – www.actualized.org

Viem, že nič neviem. – Sokrates

Bojíme sa vecí, ktorým nerozumieme. – Ulver

Úlohou pedagogiky je vychovávať ľudí, ktorí chcú zmeniť spoločnosť, a nie sa jej prispôsobiť. – Pär Albom

Často na seminároch dôjdeme k tomu, že netreba vychovávať deti, ale rodičov. – Naomi Aldort

Čo pre húsenicu znamená koniec sveta, nazýva majster motýľom. – Zdroj neznámy

We are all seeds. For a while, we might lie underground. But at the right moment, we germinate and burst out with all of our potential. – Dr. Vandana Shiva

Aké webové alebo facebookové stránky by si ľuďom odporučila sledovať, aby sa viac vzdelávali?

Všetky mená a zdroje, ktoré som počas rozhovoru uviedla, stoja za pozornosť. Mnohí ľudia to neradi počujú, no „telka“ je najväčší vymývač mozgov. Takže v prvom rade odporúčam vypnúť „telku“, ukončiť zmluvu s operátorom príp. úplne odložiť/predať obrazovku, ak sa nedá použiť na niečo iné.

Odporúčam všetkým, nech sa venujú svojim záľubám a koníčkom, na ktoré „nemajú čas“. Mnohí z nás vieme, čomu by sme sa chceli venovať alebo čo je naše vysnívané zamestnanie, ale ignorujeme to a podriaďujeme to každodennému kolotoču, ktorý sa často javí nezmyselný, pretože nežijeme svoj potenciál. Že nevieme, aký je náš potenciál? Tak to poďme zistiť! A začnime tam, kde cítime najväčšiu príťažlivosť a záujem. Tým, ktorí skutočne potrebujú nejaké naštartovanie alebo nasmerovanie, odporúčam už spomínanú FB skupinu „Workshopy, semináre a stretnutia rozvíjajúce telo i ducha“. Nájdete tam tanec, hry, pedagogiku, maľovanie, meditácie, spievanie, hudbu, remeselnícke dielne, rozhovory a diskusie, skupiny pre ženy i pre mužov a oveľa viac. Okrem toho odporúčam čítať, študovať a praktikovať čokoľvek spojené so sebestačnosťou, permakultúrou a trvalou udržateľnosťou. Na záver si dovolím ešte jeden výrok od neznámeho autora:

Svoj čas a energiu venuj iba na to,:

  1. čo je v súlade s tvojimi hodnotami,
  2. čo ťa napĺňa radosťou,
  3. čo ti pomáha uživiť sa.

Ďakujem za rozhovor. 🙂

Dobrovoľná starostlivosť o somáre a pozemok
Hry intuitívnej pedagogiky v Hracom centre Topoľčany
Kristínine bylinkové výrobky (možno zakúpiť v Čajovni na konci vesmíru v Šali)
Navštevovanie komunít v Európe – Christiania v Dánsku
Pletenie na Festivale na sekierskych lúkach (Zaježka)
Spolupráca na hlinených omietkach na Záhorí
Ženský kruh na prírodnom jarmoku Drienok

Foto: archív Kristíny Pažitnej

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár