Rozhovor s kandidátom za poslanca do VÚC – Miroslavom Pomajdíkom

Ing. David Diczházy spracoval rozhovor s politológom Mgr. Miroslavom Pomajdíkom, v súčasnosti kandidátom za poslanca do VÚC.

1.Ahoj Miro, môžeš sa v krátkosti predstaviť?
Volám sa Miroslav Pomajdík, som vyštudovaný politológ a mám 30 rokov. Od ukončenia štúdia som pracoval ako historik, novinár a aj ako robotník v Anglicku. Vyrastal som v Smižanoch a momentálne bývam už dlhšiu dobu v obci Arnutovce so svojou snúbenicou.

2. Si podpredsedom Vzdor strany práce, ako dlho si už v strane, ako dlho sa celkovo
venuješ politickej činnosti a aký je tvoj dôvod prečo sa politike venuješ?
Som členom Vzdoru-strany práce, kde zastávam funkciu podpredsedu strany. Bol som jeden zo zakladajúcich členov Vzdoru-strany práce, ktorá vznikla v roku 2014. Politicky sa angažujem od svojich 17-tich rokov, keď som vstúpil do mládežníckej komunistickej organizácie Socialistický zväz mladých, v ktorej som sa neskôr stal predsedom v dvoch volebných obdobiach. Práve v Socialistickom zväze mladých vyrástlo a pôsobilo viacero výrazných osobností dnešnej komunistickej ľavice na Slovensku, ako napr. Stano Pirošík, Artur Bekmatov, Ivan Luljak, Jozef Hrdlička, Martin Zeleňák, Jozef Vacula, Vladimír a Martin Jágrikovci, Michal Frič, či Tono Vilček.

Keď som mal 18 rokov, vstúpil som do Komunistickej strany Slovenska. Musím podotknúť, že aj keď som bol jednou z výraznejších postáv KSS, čo dokazovali aj parlamentné voľby v roku 2012, kedy som počtom preferenčných hlasov skončil na 2. mieste za predsedom strany Hrdličkom, nikdy som nebol členom vedenia KSS. V roku 2013 som aj s ďalšími mladými členmi po rôznych vnútrostraníckych nezhodách ohľadne smerovania strany odišiel z KSS a v roku 2013 sme založili OZ Vzdoru-hnutie práce a neskôr novú politickú stranu Vzdor-stranu práce. V boji za práva pracujúcich a sociálnu spravodlivosť sa angažujem prakticky už vyše 13 rokov.

Môj dôvod vstupu do politiky bol taký, že sa nechcem zmieriť s tým, že pracujeme pre blahobyt úzkej skupiny oligarchov, ktorí držia v rukách hospodárstvo Slovenska, ktoré nám už dávno nepatrí a krajina, kde pracujúci nevlastnia svoje výrobné prostriedky, svoje hospodárstvo, je len obyčajnou neslobodnou hračkou v rukách oligarchov a toto je realita dnešného kapitalistického sveta, kde sa čoraz viac kumuluje bohatstvo v rukách boháčov a tí tak majú neskutočnú moc, kedy cez obrovský nahromadený kapitál korumpujú všetko a všetkých. Kupujú si politikov, ktorí potom presadzujú také zákony, ktoré im vyhovujú. Za kapitalistickými stranami sú vždy oligarchovia, ktorí takto ovplyvňujú politiku celej krajina, tak o akej slobode a demokracii sa tu potom bavíme… Kde sú veľké majetky a kapitál, tam je aj moc… Zmieriť sa s týmto stavom znamená poprieť všetko ľudské a nechať voľnú ruku zlu! Títo ľudia vždy hľadeli na seba a nám hádzali len zbytky, aby sme sa medzi sebou o ne pobili a ešte ich za to milovali, že nám vôbec niečo hodili.

Chce to ale odstránenie systému s jeho mechanizmom, odstránenie jednotlivcov bez odstránenia pôvodcu nič nerieši. Na ich miesto by prišli ďalší, ktorí by hrabali a vykorisťovali. Moje angažovanie v politike v krátkosti vysvetľuje aj môj starší citát: „Keď ťa dostanú raz na kolená, opráš sa a znovu postav a bojuj, bojuj za svoju česť a ideály. A keď raz niekde budeš umierať potupený a zronený, spomeň si na to, že po všetkom tom zlom, si ty zostal stále ČLOVEKOM.“

 

3. Ako hodnotíš súčasnú situáciu na Slovensku, čo je dôvodom tej situácie a čo je
podľa teba potrebné spraviť, aby sa to zmenilo
Za najväčšie problémy považujem vládu kapitalizmu, vládu domácej a zahraničnej oligarchie, že naše hospodárstvo je v súkromných rukách a väčšina národa je len lacnou pracovnou silou. Videli sme totálny zánik a drancovanie niekdajšieho nášho spoločného národného majetku, ktorý sa dostal do súkromných rúk. Taktiež je drancované naše prírodné bohatstvo a zdroje, rozširuje sa pracujúca chudoba, vysťahovalectvo, kedy niekoľko stoviek tisíc našich pracujúcich musí chodiť pracovať do cudziny, nakoľko by sa vo vlastnom štáte neuživili. Takto strácame pracujúcu inteligenciu, kreatívnych a vzdelaných pracujúcich.

Problémom je tiež totálna neschopnosť pri odbúravaní chudoby Rómov, ktorí za socializmu robili, socializmus ich dokázal integrovať a s majoritnou väčšinou si dobre spolunažívali a kapitalizmus a hospodárstvo v súkromných rukách si nevie poradiť s týmto problémom. Rómom treba zabezpečiť prácu a vzdelanie, to je hlavným problémom, ktorý keď sa neodstráni, tak chudoba a napäté vzťahy budú narastať. Z toho vyplýva aj fašizácia spoločnosti, kde sa nehovorí o riešení problémov, ale o represii a elity čoraz viac potláčajú demokratické rozhodovanie ľudí.

Veľký problém vidím v zlej rodinnej politike, ktorá je kapitalizmu vlastná. Mladé rodiny nemajú na vlastné bývanie, nie sú im ponúkané bezúročné pôžičky, dostupné dotované bývanie, dostatočné platové ohodnotenie, lebo ako navrhujeme my, plat pracujúceho človeka na SR by nemal klesnúť pod 800 eur. Štát a samosprávy už v takej miere nedotujú športy pre mládež, kultúrne podujatia, jasle, škôlky, školy a tým pádom je veľmi ťažké, aby mladé rodiny mali deti. Rodičia musia pracovať v zahraničí, porušuje sa 8-hodinový pracovný čas, pracujúci musia robiť nadčasy a tým sa partneri odcudzujú a dochádza k rozvodom, rozchodom a deti vyrastajú v strese a pod veľkým tlakom.

Práva pracujúcich sú v podnikoch veľakrát hrubo porušované, radoví odborári sú zastrašovaní atď… Zlikvidovala sa družstevná tradícia, naša potravinová sebestačnosť, kvôli efektivite vo výrobe sa zrušili prísne potravinové regulácie a normy a tým aj kvalita potravín, ktoré konzumujeme… tých problémov, ktoré z kapitalistického charakteru vyplývajú je veľké množstvo.  Musíme zvyšovať počty pracujúcich, ktorí sú zastrešovaní kolektívnou zmluvou na Slovensku, posilníme postavenie pracujúcich, ktorí tak nebudú osamelo stáť zoči voči firmám a tým pádom majú hneď horšie postavenie presadiť si nejakú adekvátnu výplatu. Pracujúci budú mať tak cez sektorové kolektívne vyjednávanie silnejšiu pozíciu presadiť adekvátne zvyšovanie platov pre väčšinu pracujúcich. Tak isto pracujúci musia začať tlačiť na zamestnávateľov cez protesty a štrajky, čo musí byť ich účinná zbraň. Oproti iným stranám sa vyznačujeme tým, že my nechceme kapitalizmus nejak vylepšovať, ako iné politické strany, my ho chceme odstrániť a budovať spravodlivý a humanistický režim, ktorému hovoríme socializmus. Socializmus poučený z chýb minulosti, obohatený o poznatky prítomnosti a s víziou do budúcnosti.

 

4. Kandiduješ za poslanca vo voľbách VÚC v Košickom kraji, čo ťa k tvojmu
rozhodnutiu kandidovať viedlo?
Myslím, že prečo kandidujem do volieb do VÚC je zrejmé aj z mojich odpovedí, ktoré som doteraz uviedol. Jednoducho potrebujeme sa biť za práva bežných ľudí na všetkých frontoch, lebo inak tam budú zasadať stále tí istí kapitalistickí a po novom aj fašistickí politici a všetko pôjde v zaužívaných koľajách, na ktoré doplatia vždy obyčajní ľudia.

 

5. Aké sú tvoje priority, alebo čo by si chcel po zvolení presadzovať?

Obmedzenie vplyvu finančných žralokov v našom zdravotníctve. Miestne nemocnice boli odpredané do ich rúk, ako tomu bolo napr. aj pri nemocnici v Spišskej Novej Vsi, ktorú ovláda PENTA. Oni by nikdy nevstúpili do zdravotníctva a nebudovali si tam také silné postavenie, keby vedeli, že sa na tom poriadne nenapakujú a nedosiahnu slušné zisky.
Preto mojou víziou je, aby Košický VÚC, v spolupráci s mestom a štátom získali nemocnicu v Spišskej Novej Vsi do svojho vlastníctva. Zdravie nie je tovar. Zdravotníctvo nesmie fungovať na obohacovanie finančných skupín. Zo zdravotníctva sa stal biznis. Chcem, aby sa lokálne nemocnice v ich rukách opäť dostali do vlastníctva občanov SR. PENTA si za vyše 9 rokov pôsobenia v našom zdravotníctve odniesla z neho čisté zisky v sume niekoľkých stoviek miliónov EUR. Vznikol nám v zdravotníctve moloch, aký sa len tak nevidí, ktorého cieľom je zbohatnúť na našom zdraví. To Vám Slováci naozaj nevadí, že zo zdravotníctva sa stáva biznis?

Vybudovať kvalitnú sieť nových domovov dôchodcov, aby sa z našich dôchodcov nestala ďalšia korisť pre rôzne súkromné ústavy, kde bude zase na našich dôchodcoch ryžovať úzka skupina podnikateľov.

Navrhujem vytvorenie opatrovateľskej spoločnosti v rukách Košického VÚC s pomocou miest, obcí a štátu. Vytvorili by sme tak množstvo nových pracovných miest. Keď samospráva, mestá, obce a štát nepôjdu týmto smerom, tak sa toho zhostia súkromné agentúry, ktoré budú takto profitovať na opatere našich dôchodcov, zdravotne a mentálne postihnutých. Nakoľko súkromné agentúry parazitujú na ich opatere a enormne predražujú náklady na starostlivosť.
Nasmerovať investície samosprávy do kúpeľníctva a liečebných ústavov, kde by sa mohli rekreovať naši pracujúci a dôchodcovia a pomáhať tak predchádzať aj rade závažných chorôb, ktorých liečba je finančne náročná a odčerpáva zo zdravotníctva nemalé financie. Prevencia je hlavná. Rozvoj ekologických foriem hromadnej dopravy, medzi ktoré patrí vrátenie života lokálnym železničným tratiam.

6. Pred nedávnom vznikol Socialistický front, ktorý zatiaľ združuje KSS, VZDOR a
FĽM. Aký bol dôvod vzniku a čo od tohto frontu očakávaš?
Po parlamentných voľbách v roku 2016 nastal veľmi nebezpečný stav z viacerých faktorov. Komunistická ľavica dosiahla v týchto voľbách opäť katastrofálne výsledky a stali sme sa marginálnou politickou silou na Slovensku. Musíme si to jasne kriticky priznať, že aj zlyhanie komunistickej ľavice vydláždilo cestu do parlamentu Kotlebovcom. Do parlamentu sa nám dostala silná krajná pravica a ďalšie protestné hlasy získal napr. Boris Kollár, čiže išlo o fenomén boháča v politike, ktorý sa hrá na to, že nie je politik a množstvo mladých volilo tiež svojim spôsobom protestné pravicové strany ako SaS, či Matovičovcov. Ukázalo sa aj to, že komunistická ľavica nedokáže ťažiť ani z oslabenia SMERU-SD a stiahnuť k sebe jeho ľavicovo ladených voličov. Takže vôbec neplatí vzorec, čo ubúdanie voličov SMERU-SD, to nárast komunistickej ľavice. Ich hlasy odtekali k SNS, ktorá sa vďaka nim opäť vrátila do veľkej politiky a samozrejme aj ku Kotlebovcom. Nedokázali sme zaujať mládež, ktorá volí buď fašistov, alebo neoliberálnu pravicu. Je paradox, že práve tzv. alternatívna mládež je v západných európskych štátoch veľakrát pilierom komunistických a antikapitalistických ľavicových strán, no u nás chodia na Pohodu, ospevujú Kisku a volia Matoviča, či SaS…


Zlyhanie komunistickej ľavice na Slovensku má viacero faktorov, o ktorých si detailnejšie môžeme povedať v nejakom inom osobitom článku, či diskusii, musím však jasne povedať, že komunistickej ľavici najviac zlomilo väz pôsobenie KSS v parlamente v rokoch 2002 až 2006, ktoré bolo jedným veľkým fiaskom. Komunistická ľavica sa ani po tomto fiasku a vypadnutí z parlamentu nedokázala vymaniť z nejakej škatuľky dogmatických a nekritických obdivovateľov bývalého režimu, spolku spomínajúcich dôchodcov, ktorí stále žijú v starých časoch a nie realite… Na nostalgii a vnášaní sociálnodemokratických riešení sa však v dnešnej dobe stavať nedá. Komunistická ľavica musí byť modernou a mladou antikapitalistickou komunistickou silou, ktorá bude prinášať množstvo nových progresívnych a realistických tém, ktorá ku nám pritiahne aj mladú generáciu, ktorá bude prepojená s bojom pracujúcich na pracoviskách, organizovaním pracujúcich a posilňovaním ich vplyvu v samotných podnikoch, ktorá bude lídrom v sociálnych otázkach, kultúre, vzdelanosti, vede, ochrane prírody, či v prehlbovaní demokracie vo všetkých odvetviach.

Založením Socialistického frontu chceme dosiahnuť to, aby celá antikapitalistická ľavica a komunistická ľavica na Slovensku začala spolupracovať, koordinovať spoločnú činnosť, netrieštiť hlasy vo voľbách a postupovať na spoločnej platforme a vydiskutovať si rôzne postupy a problémy. My sme otvorení spolupráci s rôznymi hnutiami, stranami a združeniami, ktoré vyznávajú antifašistické a antikapitalistické ľavicové hodnoty a môžu byť rôznych ideologických odtieňov. Ide o to spoločne čeliť fašizácii na Slovensku a kapitalizmu, ktorý dnes preferujú všetky politické strany zastúpené v NR SR. Potrebujeme vrátiť antikapitalistickú komunistickú ľavicu medzi relevantné politické sily na Slovensku, lebo ináč u nás nebude žiadna reálna, progresívna a silná opozícia voči kapitalizmu a oligarchii a tá si bude robiť čo sa jej zachce. Preto vyzývam všetky antikapitalistické ľavicové a pokrokové demokratické antifašistické sily, aby sa nám ozvali, aby sme rokovali a začali spolupracovať. Socialistický front sa musí stať tým impulzom, ktorý nás posunie vpred.

7.Aké máš ďalšie plány do budúcna v politike?
Vybudovať na Slovensku rešpektovanú komunistickú ľavicu, ktorá sa dokáže aktívne postaviť na Slovensku za práva obyčajných ľudí.

8. Čo sa týka tvojho osobného života mimo politiky, aké máš záľuby, čo robíš vo voľnom
čase a čo máš v pláne do budúcna v osobnom živote?
Ako niektorí z vás vedia, som zasnúbený, tak dúfam, že sa čoskoro s mojou láskou Klaudiou dáme do svadobných príprav. Najväčším životným pokladom je pre mňa rodina. Milujem prírodu a hlavne lesy, po ktorých sa rád túlam so svojim psom. Medzi moje ďalšie záľuby patrí opatera o záhradu. Život by som si tiež nevedel predstaviť bez športu, kedysi som klubovo hrával hokej. Dnes chodím pravidelne behať, boxujem a zameriavam sa na také cviky, kde cvičím s váhou vlastného tela. Dlhé roky som sa venoval aj hudbe, kedy som bol bubeník v jednej kapele, s ktorou sa nám podarilo vydať aj jeden album. Veľmi rád čítam a doma mám rozsiahlu knižnicu, ktorá obsahuje prevažne historiografické, politické a filozofické diela.


Rozhovor spracoval Ing. David Diczházy

5 thoughts on “Rozhovor s kandidátom za poslanca do VÚC – Miroslavom Pomajdíkom

  • Pingback: Prečítajte si rozhovor s podpredsedom Vzdoru-strany práce a kandidátom do VÚC za okres Spišská Nová Ves Miroslavom Pomajdíkom, ktorý poskytol pre DAV DVA | VZDOR - strana práce

  • 26. októbra 2017 at 14:07
    Permalink

    Jéééj, to je prvý mladý človek, ktorého som spoznala ako mladého komunistu, bol to pre mňa úžasný objav, lebo ako bývala učiteľka som narážala najmä na prokapitalistických, zamerikanizovaných mladých ľudí.

    Niekto
    Niekto je slnko a niekto je láva,
    niekto berie a niekto dáva.
    Niekto je nie a niekto je áno,
    niekto je večer, niekto je ráno.
    Niekto je noc a niekto je deň,
    niekto je svetlo, niekto len tieň.

    Miroslav Pomajdík je svetlo!
    Obdiv a úcta patrí i jeho partnerke, bez jej podpory by sa asi ťažko mohol naplno venovať politike, musí to byť úžasná mladá žena, keď je mu oporou v týchto pre komunistov ťažkých časoch.
    /Moje želanie: „Nech Vás nič nerozdelí, nech Vás láska spája, šťastie sa znásobí, keď budete dvaja, traja, štyria…/
    Pripomienka:
    Ja si ale vážim i starých ľudí v KSS, lebo strážili ľavicový priestor, podržali KSS v tých najťažších časoch, neodskočili, nerezignovali. Je logické, že mladí ľudia chcú robiť veci ináč, aj musia, veď žijú v inom časopriestore.Ale nebyť starších, nemali by od koho prevziať štafetu. Na schôdzu KSS v Spišskej Novej Vsi , na ktorej som prvýkrát videla „živého“ M.Pomajdíka, som s úžasom sledovala prichádzať o paličku sa podopierajúceho vyše osedmdesiatročneho komunistu/ s. Mican st./, aj iných/ neviem si spomenúť na mená/ vo veku, v ktorom by sa pokojne už mohli a mali hojdať v hojdacom kresle a venovať sa vnúčatám – skrátka CHARATKERY!!!

    Reply
  • Pingback: Prečítajte si rozhovor s podpredsedom Vzdoru-strany práce a kandidátom do VÚC za okres Spišská Nová Ves Miroslavom Pomajdíkom, ktorý poskytol pre DAV DVA – Časopis VZDOR

  • Pingback: Pozrite si kompletný zoznam všetkých kandidátov Vzdoru-strany práce vo VÚC voľbách 2017: Čo si nevybojujeme, to nikdy nezískame ! | VZDOR - strana práce

  • 20. novembra 2017 at 19:36
    Permalink

    Názory pánov Pomajdíka, ale aj Pirošíka sú mi sympatické a teší ma, že na Slovensku existuje takáto skupina pomerne mladých ľudí a že je politicky aktívna . Čo ma vôbec neteší sú výsledky, ktoré títo ľudia dosahujú vo voľbách. Obávam sa, že títo páni nie sú schopní stanoviť správnu diagnózu tohto stavu, pomenovať pravú príčinu permanentného neúspechu, čo je nevyhnutným predpokladom na zmenu súčasnej situácie. Netýka sa to len VZDORU-strany práce, ale samozrejme aj KSS. Ospravedlňovať svoje neúspechy účasťou KSS v Slovenskej národnej rade (p. Pomajdík) , alebo tým, že Kotleba je úspešnejší preto, že je dlhšie v politike (p. Pirošík) je hlboké nepochopenie reality. Zrejme by oveľa viac, ako hádzanie dymovníc, pomohla seriózna analýza a z nej vyplývajúce východiská – ako ďalej. Inak bude komunistická ľavica bezperspektívna marginálna skupinka ľudí bez voličov, čo dokazujú aj nedávne voľby do VÚC.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *