Rozhovor s právnikom Branislavom Fábrym

V rozhovore Vám predstavíme jedného z našich kľúčových prispievateľov, právnika JUDr. Branislava Fábryho, PhD. Rozhovor spracoval Ing. David Diczházy.

Ahoj, Braňo, môžeš sa na začiatok v krátkosti naším čitateľom predstaviť ?

Na úvod môžem povedať aspoň toľko, že pôsobím ako právnik na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kde prednášam teóriu práva a niektoré ďalšie predmety. V minulosti som prednášal i na iných vysokých školách, pôsobil som aj v štátnej správe, v Kancelárii Národnej rady SR či v súkromných kanceláriách. Nechcem však zostať uzavretý len v rámci právnických profesií, a preto sa zaujímam o širšie spektrum tém, od otázok medzinárodných vzťahov až po bioetiku, kde pôsobím v Etickej komisii Ministerstva zdravotníctva SR.

Ako som si všimol, často píšeš veľmi dobré články z oblasti geopolitiky, odkiaľ čerpáš svoje zdroje a čo ťa viedlo k tomu venovať sa tejto problematike?

Téme geopolitiky sa intenzívnejšie venujem najmä kvôli narastajúcim napätiam v medzinárodných vzťahoch a militaristickej propagande, ktorú intenzívne cítiť aj na Slovensku. Cítim potrebu postaviť sa proti trendu hľadania vnútorných i vonkajších nepriateľov. Dnes sa už nedá prehliadnuť, ako tendenčne informujú tzv. mienkotvorné médiá a niektorí protežovaní analytici. Ja sa preto snažím upozorňovať i na zdroje z druhej strany – závery nemožno robiť bez toho, aby boli vypočuté obe strany. Zväčša sa snažím dopracovať i k originálnym zdrojom, pretože to, čo sa nachádza na internete v slovenskom alebo anglickom jazyku, je veľmi často nevyvážené.

Si vyštudovaný právnik a takisto sa právu aktívne venuješ, myslíš si, že je Slovensko právny štát? Čo by sa dalo vo vzťahu k nemu vylepšiť?

Vo všeobecnosti možno povedať, že Slovensko má ďaleko od toho, aby sa dalo označiť za právny štát. Neexistuje tu právna istota, porušuje sa princíp zákonnosti a ústavnosti, legislatívna smršť komplikuje právne vzťahy, súdna moc trpí množstvom nedostatkov.  Na druhej strane však mnohými týmito neduhmi trpí nielen Slovensko, ale aj ďalšie štáty Európy. Idey právneho štátu asi nikdy nebude možno presadiť v plnom rozsahu, ale aj tak sa dá dosiahnuť viac. V oblasti legislatívy treba pochopiť, že prijatím zákona nedosiahneme zmenu spoločnosti a nemali by sme na každú novú spoločenskú situáciu reagovať prijatím nového zákona. Zvlášť aktuálnym problémom súčasného Slovneska je situácia na ústavnom súde, kde v roku 2019 môže prísť k vážnemu ohrozeniu viacerých princípov právneho poriadku.

Pred pár týždňami si vystúpil na našej konferencii v Bratislave, kde si mal veľmi zaujímavú prezentáciu, na ktorú boli veľmi dobré ohlasy, aké dojmy si mal z konferencie a myslíš si, že podobné aktivity majú zmysel pre osvetu ľudí?

Konferencia bola určite zaujímavá a prínosná a organizácia podobných podujatí má zmysel najmä preto, že sa tam objavujú informácie, ktoré v mienkotvorných médiách nezaznievajú. Účastníci konferencie správne pokázali na aktuálne problémy, hoci z hľadiska navrhovaných riešení neprišlo k úplnej zhode. Bolo by však vhodné, aby kritické názory, ktoré tam zazneli, mohli byť konfrontované i s názormi opačnými. Priestor na to by mali vytvárať najmä tzv. verejnoprávne médiá, o tých si však nerobím žiadne ilúzie.

Na konferencii si taktiež navrhoval nejaké návrhy, ktoré by bolo treba presadiť, ako napríklad zrušenie kvóra pri referende, oddelenie výkonnej od zákonodarnej formy moci, presunutie súkromného vlastníctva zo sekcie základných ľudských práv do ekonomických práv a ďalšie, ktoré z nich sú podľa teba najreálnejšie uskutočniteľné a ako si predstavuješ ich implementáciu?

Myslím, že najdôležitejšie je zreálnenie kvóra pre referendum – účasť viac ako 50% všetkých voličov je veľmi vysoké kvórum. Je absurdné, že na platnosť výsledkov volieb do Európskeho parlamentu stačí účasť 13 %, ale účasť 44 % voličov pri referende o privatizácii strategických podnikov bolo málo. Ústava pritom v článku 2 predpokladá aj priamy výkon moci občanmi, bez efektívnej úpravy referenda to však nie je možné.

Pokiaľ ide o vzťah zákonodarnej a výkonnej moci, toto je problém mnohých štátov v súčasnosti, ktoré sa snažia obe moci formálne oddeľovať, ale v rámci jednej i druhej moci dominujú politické strany. Aj v slovenskej ústave sa piata hlava nazýva „Zákonodarna moc“ a šiesta hlava „Výkonná moc“, avšak predstava, že by sa parlament a vláda skutočne kontrolovali, je ilúziou.

Pri otázke vlastníckeho práva treba zdôrazniť jeho hospodársky charakter a položiť si otázku, prečo je z hľadiska systematiky ústavy zaradené medzi „základné ľudské práva“ a nie medzi „hospodárske a sociálne práva“, kam by svojim charakterom malo patriť.

Uvedomujem si neochotu politických subjektov uskutočniť v týchto otázkach ústavné zmeny, avšak najmä súčasná úprava referedna znižuje legitimitu štátnej moci a posilňuje oligarchický charakter formy štátu v SR. Dosiahnuť niektoré z týchto zmien bez násilia bude zložité a je ťažké nájsť jednoduchý recept, ale teoreticky by tieto zmeny mohli nastať v čase predvolebného boja a vtedy by ich mohli podporiť i tí poslanci, ktorí nebudú mať šancu na zvolenie v nasledujúcich voľbách.

Aké sú na druhej strane podľa teba pozitíva nášho právneho systému?

Hlavným pozitívom je to, že sa právnemu systému podarilo udržať aspoň určitý vnútorný spoločenský mier, čo je aj jednou z kľúčových funkcií práva v spoločnosti. Je lepšie, keď sa obyvatelia medzi sebou súdia a neriešia spory občianskou vojnou. Mierové spolužitie však vážne ohrozuje snaha niektorých skupín vytvárať na Slovensku vnútorných nepriateľov z názorových oponentov.

Pozitívom právneho systému je i to, že vytvára predvídateľný základ pre rozvoj  vzťahov jednotlivcov. Rozhodujúci mnohokrát nie je ani tak obsah právnej regulácie ako existencia samotných pravidiel. Napr. nie je dôležité, či sa v rámci cestnej premávky smie jazdiť vľavo alebo vpravo, dôležité je to, že sa smie jazdiť len po jednej strane cesty.

Treba dodať, že na mnohé inštitúty v právnom poriadku neexistuje jednotný názor, ale význam právnych pravidiel je mimoriadny práve v štáte, ktorý sám seba označuje ako „právny štát“.

Ako vnímaš pôsobenie Slovenskej republiky v kontexte geopolitických vťahov? Je podľa teba naše členstvo v EÚ v súčasnosti prínosom? A čo hovoríš na naše súčasné vzťahy s Ruskom a USA?

Členstvo v EÚ prinieslo Slovensku mnoho pozitívnych prvkov, ale je oveľa menším prínosom, než by skutočne mohlo byť. EÚ má veľký potenciál brániť svojich občanov proti silným ekonomickým subjektom, avšak má aj potenciál brániť tieto ekonomické subjekty proti občanom. Spôsob, akým EÚ bránila záujmy bánk pri finančnej kríze v Grécku, to jasne preukázal. A práve to je aj hlavný dôvod klesajúcej podpory pre EÚ v 21. storočí.

Slovenská Republika sa dnes ocitá v celkovo zložitom postavení, pretože západné veľmoci vedú agresívnu politiku, najmä na Blízkom Východe. To spôsobuje utrpenie miliónov ľudí a je zárodkom negatívnych trendov, napr. v oblasti migrácie. Napriek tomu, že Slovensko je členom NATO a EÚ, malo by sa zapojeniu do neoimperiálnych vojen vyhýbať. Treba byť pripravený i na narastanie rozporov medzi Európou a USA a pri týchto rozporoch sa jasne postaviť na stranu EÚ.

Pokiaľ ide o vzťahy medzi USA a Ruskom, treba povedať, že ich vzájomné vzťahy sú ovplyvnené predsudkami, a to na oboch stranách. USA sa však stále nedokážu zmieriť s predstavou multipolárneho sveta, ktorú presadzuje práve Rusko a veľmi nebezpečným je aj presvedčenie o americkej „výnimočnosti“.

Ako vnímaš slovenskú ľavicovú scénu (naľavo od Smeru), je podľa teba ešte nejaká šanca na jej obrodenie/zjednotenie, alebo je situácia už beznádejná?

Situácia slovenskej ľavice je v súčasnosti ovplyvnené dominantným postavením Smeru SD medzi ľavicovými voličmi. Smer SD dokázal situáciu na Slovensku po divokých privatizačných rokoch stabilizovať, nedokázal však zmeniť podstatu oligarchického politického systému. Smer SD dodnes pre mnohých voličov predstavuje stabilitu a príťažlivosť tejto stability závisí najmä od stability ekonomického systému EÚ. Ten však každý rok čelí čoraz väčším výzvam.

Tradičným problémom ľavice je tiež ignorácia skutočných ľavicových tém a subjektov v mainstreame a táto ignorácia je niekedy horšia než negatívna kampaň. Navyše, ako hlavné ľavicové témy sú často predstavované namiesto ekonomických otázok otázky rodové, čo taktiež znižuje podporu verejnosti pre ľavicu. Perspektíva slovenskej ľavice tak dnes závisí od ekonomického vývoja v EÚ, od vývoja v strane Smere SD, ale aj od schopnosti ľavice osloviť verejnosť.

Aké sú tvoje hobby alebo záujmy vo voľnom čase v súkromnom živote?

Rád športujem, napr. hrám futbal, rád čítam alebo si vypočujem hudbu. Zaujíma ma aj cestovanie, po Slovensku i mimo neho. Z roka na rok však mám čoraz menej voľného času, ale aspoň na šport sa snažím vytvoriť si nejaký časový priestor.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *