Šokojúca pravda o tzv. normalizácii: Ako sa mali Slováci v roku 1975?

Ako sa žilo na Slovensku v roku 1975? Diskusia o československom socializme alebo ľudovej demokracii sa vo verejne mienke vedie často iba na emocionálnej a dojmovej úrovni. Úlohou každého kriticky mysliaceho človeka je zamerať sa predovšetkým na reálne fakty. Tieto fakty sú k dispozícii aj v knihe Františka Jančinu a kol. Západoslovenský kraj z roku 1975. Táto kniha je dnes takmer nezohnateľná a objavil som ju len vďaka náhode. V tejto súvislosti vyzývame čitateľov, ktorí majú doma k dispozícii podobné knihy, nech  ich zoscanujú a pošlu do redakcie – pdf verzie následne zverejníme v knižnici DAV DVA pre osvetové účely. Aj kniha Západoslovenský kraj v perspektíve budúcnosti pribudne ako pdf v knižnici DAV DVA. Úlohou tohto článku nie je hodnotiť minulý režim, ale zverejniť pravdivé informácie o plánovanom hospodárstve. Názor si môže urobiť každý sám. V čase keď neexistuje slovenská ekonomika, ale iba ekonomika na Slovensku, teda v čase, keď je zlikvidovaná alebo sprivatizovaná nadnárodnými firmami väčšina našich podnikov, je dôležité pripomenúť, o čo všetko sme po roku 1989 prišli.

Výstavba západoslovenského kraja za tzv. reálneho socializmu a normalizácie cez oficiálne čísla a štatistiky:

  • novomanželské pôžičky so štátnym príspevkom pri narodení dieťaťa v roku 1975 využilo 18 000 mladých ľudí
  • v roku 1975 sa narodilo o 5862 viac detí ako v roku 1971
  • do užívania sa odovzdalo 54 objektov v školstve, 15 v zdravotníctve a 5 v sociálnej starostlivosti
  • vo všetkých formách bytovej výstavby sa postavilo 68 200 bytov

  • pribudli nové vodovody a na vodovodnú sieť sa napojilo 631 000 obyvateľov
  • televízor v tej dobe malo 80-90% domácností, elektrickú práčku 80-83%, chladničku 85% a vysávač každá druhá domácnosť
  • v podnikoch a družstvách na Západnom Slovensku vtedy pracovalo 100 tisíc odborníkov s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním. Od roku 1970 sa ich počet zvýšil o viac ako 15 tisíc ľudí.
  • investície v kraji, v rokoch 1949 až 1960 dosiahli 3,5 mld Kč (dvojnásobok pred 2. svetovou vojnou), priemyselná výroka do roku 1970 vzrástla o 45%, výroba výrobných prostriedkov sa zvýšila o 139%, spotrebných predmetov o 75%
  • do prevádzky sa uviedlo 20 priemyselných závodov: Calex v Zlatých Moravciach, Slovenské energetické strojárne v Tlmačoch, Elektrokarbon v Topoľčanoch, Tesla vo Vrábľoch, zrekonštruovali sa Merina v Trenčíne, Chirana v Starej Turej, Elektrosvit v Nových Zámkoch, Slovenská armatúrka v Myjave a Slovenský hodváb v Senici
  • počet pracovníkov v stavebníctve sa do roku 1970 zvýšil o 12%
  • fond pracovného času sa využíval na 90,2% (1970), 92,2 (1975), výkony vzrástli o 50%
  • v železničnej doprave nakládka a prekládka tovarov vzrástla z 33,2 na 41,6 ton, teda asi o 25%
  • vo výrobných družstvách dosiahli výkony v roku 1960 313,7 mil Kčs a v roku 1975 na 1248,2 mil. Kčs
  • priemerná mesačná mzda v družstevných podnikoch dosiahla v rokoch 1975 – 1958 Kčs
  • v rokoch 1949 až 1953 sa investovalo 12,5 mil Kčs do nových priemyselných závodov – vzniklo ich 125 v oblastiach potravinárstva, stavebníctva, hydrocentrály, elektrárne, strojárstva a priemyslu. Do roku 1960 to bolo ďalších 83 priemyselných závodov
  • v rámci akcie Z za roky 1971-75 sa investovalo 2,6 miliardy Kčs – vybudovali sa kultúrne domy a osvetové zariadenia (219), štadióny (425), kúpaliská (48), detské ihriská (622), požiarne zbrojnice (177), budovy MNV (113)

     

  • v oblasti rozvoja a vedy pôsobilo v roku 1970 okolo 9000 pracovníkov
  • vyrobený tovar sa exportoval do Juhoslávie, Švajčiarska, Grécka, Egypta, PĽR, MĽR, Rakúska, Talianska, Iraku…
  • príjmy obyvateľstva v roku 1975 (26,6 mld. Kčs) boli štyrikrát vyššie ako v roku 1961. Platy vzrástli priemerne každým rokom do roku 1967 o 6,5 percenta a do roku 1970 o 7,3 %

  • pri indexe reálnych životných nákladov bol rast reálnych príjmov zhodný s rastom nominálnych peňažných príjmov
  • priemerná mesačná mzda pracovníkov socialistického sektoru národného hospodárstva bez JRD roku 1975 bola 2200 Kčs., teda o 20% vyššia ako roku 1961
  • príjmy v JRD vzrástli od roku 1961 dvojnásobne
  • na dôchodkové a sociálne zabezpečenie sa v roku 1975 vyplatilo 5 mld. Kčs, o 35% viac ako v roku 1970
  • na rodinné prídavky išlo 860 milionov Kčs, čo je o 30% viac než v roku 1970
  • zvyšovali sa aj dávky pre práceneschopných z 50 na 60 až 90% mzdy
  • manželia po dožití roku svojho dieťaťa mali nárok na príspevok 2000 Kčs, na druhé až 4000 Kčs. Štátny príspevok na rok 1974 predstavoval 25 tisíc Kčs
  • v roku 1970 bolo v kraji 795 JRD a v kraji sa vyrobilo v roku 1975 7,5 mil ton obilnín, neskôr sa výroba zvýšila na 10,5 mil ton
  • počet jaslí v zdravotníctve vzrástol (1960) z 94 na 153, vzniklo 36 polikliník, 307 zdravotných stredísk, 166 lekárskych staníc, 14 poradní pre ženy a 194 poradní pre deti
  • v zdravotníctve v tej dobe pracovalo 25 767 ľudí (vzrast od roku 1970 do 75 o 16,7%)
  • vznikli 4 profesionálne divadlá, kiná s vyše 110 tisíc sedadlami, vznikli ľudové knižnice, kultúrno-výchovné zariadenia, družstevné kluby. V roku 1960 bolo na území kraja 694 osvetových domov a besied, v roku 1975 až 808. Kultúrnych podujatí sa zúčastnilo 1,9 milióna účastníkov, prednáškových cyklov 90 tisíc absolventov. Galérie v roku 1975 usporiadali 57 výstav, ktoré navštívilo 146 tisíc záujemcov. Múzeá v tom istom roku navštívilo 677 tisíc osôb. Astronomických krúžkov sa zúčastnilo 2000 mladých ľudí. Do kultúrnych pamiatok sa investovalo 12 miliónov korún

 

A to je len zlomok toho, čo sa počas podarilo. Na záver si pozrite dokumentárny film z roku 1989:

Zdroj informácií:
JANČINA, František a ko. ZÁPADOSLOVENSKÝ KRAJ, nositeľ Radu republiky. Tridsať rokov socialistickej výstavby Západoslovenského kraja. Vydavateľstvo Obzor, n.p., Bratislava. 1977. 160 s.
Účelová publikácia západoslovenského krajského Národného výboru v Bratislave, číslo publikácie 2479. Šéfredaktor Ján Mojžiš, zodpovedná redaktorka Elena Čierna, výtvarný redaktor Tibor Hrabovský, úvod napísal Ignác Janák, predslov Ján Králik. Autorský kolektív: Marek Arendáš, Valér Hrmo, František Jančina, Ján Smidák . Zostavil Milan Grác.

____

Fotografie: autori fotografií L. Asolón, K. Belický, E. Čenková, P. Havran, Ing. K. Kállay, P. Paul, M. Šmátrala, B. Schrieber, Š. Tamáš, M. Tesák, M. Vančo, D Veliká, Ing. Žilová

___

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

3 thoughts on “Šokojúca pravda o tzv. normalizácii: Ako sa mali Slováci v roku 1975?

  • 19. júla 2017 at 19:45
    Permalink

    Prečo si zmazal môj komentár?

    Reply
    • 20. júla 2017 at 9:51
      Permalink

      mali sme teraz technické problémy, so spamovymi komentarmi a softver nam zrejme pomazal aj dalsie. Uz by to malo byt v poriadku, mozte napisat komentar.

      Reply
  • 20. augusta 2017 at 20:25
    Permalink

    Autor žiaľ nespomenul koľko ľudí sedelo vo väzení z politických dôvodov a tiež neporovnával životnú úroveň r. 1975 napr. s Rakúskom. Potom by tie číselká ktoré sú len číslami získali význam.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *