Správa o stave republiky

Vypočula som si kritický prejav pána prezidenta o stave našej republiky, ktorý prečítal v parlamente.

Prvé slová, ktoré mi napadli po jeho prejave boli: Aký pán, taký krám.

Žiaľ, to v akom stave je náš štát, dokazuje najmä skutočnosť, že prezidentom môže byť človek, ktorý je „marketingovým produktom“ záujmových skupín, ktoré sa takýmto spôsobom snažia ovládnuť Slovensko.

Súhlasím s ním, že nežijeme v právnom štáte. Len vtedy sa môže človek, ktorý je zapletený do rôznych káuz, stať hlavou štátu.

To,  že skutočne nežijeme v právnom štáte dokazuje aj to,  ako  sa hrubo  zneužila vražda dvoch mladých ľudí,  ktorej urýchlené vyšetrenie pán prezident požaduje. Vražda je ohavný zločin, ale rovnako ohavný zločin je vytĺkať z nej politický kapitál a  zneužívať ju na rozvracanie krajiny  a štátny prevrat.

Ak by sme žili v normálnom a právnom štáte, tak by sa nemohlo stať, že práve vtedy, keď bola objavená vražda jedného novinára a jeho priateľky, tak na iného novinára a jeho deti  mierili samopalmi kukláči ako na ťažkých zločincov  počas razie, ktorá bola prevedená na základe pofidérneho obvinia a diletantského posudku z extrémizmu.

Ak by bolo Slovensko právnym štátom, tak by ani samotný pán prezident, ktorý po ňom volá a žiada, nezneužíval svoje právomoci ako to viackrát urobil.

Čo však vypovedá správa o stave republiky v skutočnosti?

Vypovedá najmä o tom, čo sa v tejto republike vybudovalo za tých dlhých  30 rokov vládnutia „demokratov“.

Vybudoval sa nemorálny systém politiky, moci peňazí a konzumu a v tomto totalitnom režime sú Slováci nútení  žiť a prežívať.

Ukazuje pravú tvár tých, ktorí majú plné ústa „Slobody a Demokracie“, ale celé desaťročia žijú  na úkor tohoto štátu a jeho občanov, ťažia z neho a bohatnú.

Nie, táto správa o stave štátu  nebola o našom štáte a jeho občanoch, ale o tých, ktorí  toto všetko spôsobili.

Budú raz za to všetko niesť zodpovednosť?

14 thoughts on “Správa o stave republiky

  • 17. júna 2018 at 8:42
    Permalink

    To nebola správa o stave, to bola správa o postave…

    Reply
    • 17. júna 2018 at 14:19
      Permalink

      Aj keď pán prezident veľmi veľa hovoril o nebohom novinárovi, bola to výpoveď o ňom samotnom a režime , ktorý reprezentuje…
      Je smutné vidieť, ako sa dokáže prejaviť „menšie zlo“, ktoré Slováci tak radi volia…

      Reply
  • 17. júna 2018 at 12:17
    Permalink

    Tento týždeň, pri každodennej ceste do roboty, sa na mňa z tabule začal ceriť nejaký vyžehlený fešáčik a snaží sa ma osloviť niečím, čo začína slovom SLUŠNOSŤ, na ktoré som, aspoň za posledný polrok alergický tak, že keď ho zočím/začujem tak sa mi zježia všetky chlpy, vrátane tých, ktoré nemám.
    Ničto, že voľby prezidenta sú o trištvrte roka a predvolebná reklama môže byť zverejnená najskôr 15 dní pred voľbami – veď to predsa nie je reklama, však.

    Takže prezidentský cirkus prichádza, a u komunistov ticho ako dva týždne po voľbách…

    Z toho ticha začínam byť nervózny – len aby ich náhodou nenapadlo nepredstaviť vlastného uchádzača, ale podporiť nejakého cudzieho.

    Pokiaľ chcete voliť komunistického uchádzača chcel by som Vás požiadať, aby ste svoju vôľu vyjadrili osobnou, či skupinovou výzvou ( listom ) ku komunistickým stranám, aby nepodporovali cudzích uchádzačov, ale nasadili vlastného uchádzača. Pokiaľ by nikoho nenašli, potom si myslím, že by malo byť povinnosťou jedného z predsedov prevziať túto zodpovednosť, a uchádzať sa o post prezidenta, aby komunistickí voliči mali možnosť voliť komunistických uchádzačov.

    Reply
    • 17. júna 2018 at 14:34
      Permalink

      Podobne začínala predvolebná kampaň terajšieho prezidenta. Zrazu sa objavili správy o jeho dobročinnosti a ľudskosti. Slovensko bolo zaplavené billboardami s Dobrým anjelom. Články v médiách ho opisovali ako človeka, ktorý pomáha tým najbiednejším z biednych, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. A potom prišlo oznámenie o kandidatúre na prezidenta. Bola to odporná reklamná kampaň, ktorá zneužila nešťastie chorých ľudí…
      Veľa som o tom písala, že celá kandidatúra a predvolebná kampaň boli dlho plánovaným divadlom pre plebs, ktorý na to ochotne skočil.
      Prezidentský kandidát z radov ľavice…
      Môj osobný názor je, že ľavica na Slovensku sa najskôr musí spojiť v prospech občanov a až tak zabojovať za ich práva. Občania by mali vedieť, že sú tu ľudia, ktorým nie je ľahostajný ich život a sú ochotní urobiť niečo pre to, aby sa mali naozaj lepšie.
      Myslím si, že DAV DVA v tomto môže urobiť veľmi veľa, najmä informovaním o činnosti ľavice…
      Verím, že v jej radoch sú ľudia, ktorí by boli skvelými kandidátmi ma prezidenta SR.

      Reply
      • 18. júna 2018 at 7:28
        Permalink

        Pani Iveta, osobnosti by moli, len masy nie sú. Musíme si počkať, kým sa občania nenabažia kapitalizmu, skrátka, kým nepochopia toto:
        MUCHA
        Teší sa mucha, že našla stravu sladkú
        a s radosťou si sadla na mucholapku.

        Reply
        • 18. júna 2018 at 11:21
          Permalink

          Zdravím Vás, paní Slavomíro, krásně jste to napsala. )

          To je naprosto zásadní problém soudobého kapitalismu, totiž, že všechny národy z bývalého evropského socialistického společenství KATEGORICKY A OPAKOVANĚ ODMÍTAJÍ SOCIALISTICKÝ SPOLEČENSKÝ SYSTÉM. Vezměme např. současné Rusko, v němž vládne tuhý carismus, jenž si v ničem nezadá s krutovládou za Nikolaje II. Pravda, policisté zatím z kulometů nestřílejí do dělnické třídy jako v krvavou neděli 22.1.1905. Ale sociální útlak vyhání milióny Rusů když ne přímo na ulici, tak do platební neschopnosti a dluhové pasti zcela určitě.

          Současný ruský carismus vsadil na krutovládu ve stylu carů ještě před VŘSR. Poslední sociální úder ruský carský systém zasadil národům RF tím, že předložil ke schválení do parlamentu zvýšení věkové hranice odchodu do důchodu z 60 na 65 let u mužů a z 55 na 63 roky u žen. Je to chytře vymyšleno. Průměrný věk umírání ruských mužů činí právě těch 65 let, z čehož plyne, že po schválení carské důchodové „reformy“ v Rusku penzijní fondy pro muže bude možné v zásadě zrušit. Nádhera! A počet dolarových ruských miliardářů přitom utěšeně bobtná – je hodně přes 100! Ruská centr. banka vyvezla do amer. FEDu přes 6×10^12 (6000 miliard) rublů! Tomu se říká otrokářský systém s naprosto ukázkovým pouštěním žilou národnímu hospodářství přímo strejdovi Samovi!

          No, ale co je nanejvýš pozoruhodné. 18.3. letos proběhly v Rusku pompézní prezidentské volby. Car obdržel 77 % hlasů, komunistický kandidát Pavel Grudinin ani ne 12 %, čili 6.5x méně! Jinak řečeno, čím více ruský lid dostává sociálním bičem po zádech, tím více tento lid, odkojený 70 lety sovětského socialismu, miluje carský kapitalismus! A na Slovensku a v Česku to není jiné! Jednoduše řečeno a podtrženo. NENÍ ANI TA SEBEMENŠÍ POPTÁVKA PO ZMĚNĚ kapitalismu na socialismus, naše národy milují kapitalismus se vším všudy! To je prostě neoddiskutovatelný fakt!

          Přečetl jsem si se zájmem článek historika Ivana Luljáka „Keď bol Prešov hlavným mestom sovietskeho Slovenska“. A hned ta první fotka mě zaujala, tedy, jaká masa lidu se tam tehdy na náměstí sešla! A v listopadu 1989 to nebylo jiné! Doslova masy řvaly od Prahy až po Košice, nakolik lid doslova žíznil po svobodě a demokracii! Lid se dočkal, nejen v Rusku, v Česku a na Slovensku či na Ukrajině. Ani Německo nade všecko skrze EU, ani naši spojenci za oceánem ve Washingtonu, již nikdy nedovolí, aby socialismus kdykoli v budoucnu zvedl hlavu. Je jen otázka času, kdy budou zrušeny hotové peníze, aby byl zaveden všeobecný bezhotovostní elektronický koncentrační tábor. A ten to již přefiltruje i bez Osvětimi, kdo bude vyvolený a kdo ne, aby posléze chcípnul svobodně a demokraticky hlady jako potkan v kanále, protože kreditka se zablokuje a spadne klec. Ámen.

          P.S.
          Kapitalismus je jako pervitin. Jednou svou oběť uchvátí, aby pak vzniklo manželství až do hrobu.

          Reply
          • 18. júna 2018 at 16:25
            Permalink

            Dobrý deň, pán Vašek! Píšete: „NENÍ ANI TA SEBEMENŠÍ POPTÁVKA PO ZMĚNĚ kapitalismu na socialismus, naše národy milují kapitalismus se vším všudy!“ No áno, ale ako povedal Shaw: „Rozumný človek sa prispôsobí svetu, nerozumný sa vytrvalo snaží prispôsobiť svet sebe. Preto celý pokrok závisí od nerozumných.“ Teda od nás!

        • 19. júna 2018 at 8:55
          Permalink

          Pani Slávka, tie masy by možno aj boli, len v súčasnosti sú veľmi rozhádané vďaka politickému nátlaku, ktorým sú držané v nevedomosti a cielenej strate sociálnych istôt, ktoré ich nútia k poslušnosti.
          Preto sú ochotní voliť aj „menšie zlo“…
          Je veľmi potrebné, priam nutné, otvárať ľuďom oči…

          Reply
          • 19. júna 2018 at 12:49
            Permalink

            Pani Iveta, ľudia majú oči otvorené, ale vidia len to, čo chcú vidieť. Systém ich naučil pozerať očami EGOISTU/nemám problém= nie je problém/.

    • 18. júna 2018 at 7:23
      Permalink

      Ach, SLUŠNOSŤ! A také to bolo pekné slovo!

      Reply
      • 19. júna 2018 at 8:58
        Permalink

        A čo slová Láska a Sloboda?
        Čo ostalo z nich?

        Reply
        • 19. júna 2018 at 11:54
          Permalink

          A čo slová Láska a Sloboda? Čo ostalo z nich? Iba slová, pani Iveta.

          Reply
  • 18. júna 2018 at 17:50
    Permalink

    Paní Slavomíro, ovšem,

    máte pravdu. Bohužel ale i dnes platí, že na sílu Zla neplatí slovo Dobra, ale jen a pouze opravdová Síla. Je velikým dějinným štěstím, že doslova minutu před dvanáctou hodinou, se tomuto Zlu v podobě celosvětového válcování kapitalismem – postavila opravdu mohutná síla odporu v podobě Čínské lidové republiky.

    Tamější komunistické vedení moudře pochopilo, že tlachání o komunistické budoucnosti, jak to ve své době rád předváděl velezrádce SSSR Nikita Chruščov (jenž mj. daroval Krym Ukrajině, aby si ho Rusové před čtyřmi roky po 60 letech vzali opět zpět), nikam nevede. Velký čínský lid pod vedením KS předvádí v praxi to, co zrádci v SSSR pod vedením Gorbačova rozbili na šrot. Tedy nevídané souznění budovatelského úsilí všech společenských vrstev pod vedením jediné politické síly, a sice pod vedením komunistické strany, které se podařilo nemožné – zapojit do budování socialistické republiky veškeré síly společnosti, tedy i soukromý podnikatelský sektor, ovšem, pod státním dohledem socialistického zákonodárství, jež tvrdě potírá morální a ekonomické excesy, které v dnešním Rusku, Česku či na Slovensku naopak tvoří páteř veškerého dění.

    Reply
    • 18. júna 2018 at 21:40
      Permalink

      Pán Vašek, musím Vás varovať: „Kto za pravdu horí -zhorí.“ Nie, nie, to je iba žart !

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *