Stanislav Pirošík: “Socializmus nie je možnosť voľby, ale nevyhnutnosť!”

Rozhovor pripravil Mgr. Lukáš Perný.

Odkedy si komunistom, čo bol v tvojom živote ten zlomový moment?

  Komunistom som prakticky od svojho detstva, pochádzam z obyčajnej rodiny, kde otec je šofér/automechanik a mama pracuje celý život v zdravotníctve. Oni nikdy neboli v komunistickej strane, ale ako ľudia práce si vedeli porovnať život v socializme a kapitalizme. Čím viac sme sa zabárali do kapitalizmu, tým bol tento rozdiel kontrastnejší. Samozrejme kedysi som bral socializmus len ako možnosť voľby, nechápal som ani Marxove a Leninove práce, prišlo mi, že si to len “napasovali“. Až časom som pochopil, že socializmus nie je možnosť voľby, ale nevyhnutnosť a spoločnosť k nemu tak či onak dospeje, lebo inej cesty nebude.

Ako vnímaš súčasný stav mediálnej a kultúrnej sféry?

  Kultúra, ale predovšetkým tá medziľudská bola jedným z dôvodov, prečo som sa stal komunistom. Vždy som veľmi ťažko bral, keď som videl arogantných primitívnych ľudí, a to už v čase základnej školy. Či už išlo o rozkopávanie zastávok, agresivitu a drzosť vôbec medzi ľuďmi, ktorí hľadia len na seba a podobne.  Ako komunista chápem vývoj a chápem, že to bude v tejto oblasti čoraz horšie. Veď dnes vás nejaký feťák zabije pri bankomate alebo len tak z nudy atď atď. Nepáči sa mi ani rozmáhanie sa drog v spoločnosti. Ako komunista chápem a prepokladám, že tolerancia sa bude stále posúvať a o chvíľu bude násilie úplne bežné, avšak som presvedčený, že toto je jav kapitalizmu a nie je to vrchol ľudskej existencie. Samozrejme tým nechcem povedať, že väčšina ľudí je takáto. To vôbec nie, ale zoberte si ak je jeden človek zo 100 takýto, už to nie je v poriadku.

  Dnes sa však obávam niečoho iného: absolútnej nevedomosti a nezáujmu niečo zmeniť. Len sa naháňať za drobnými radosťami a žiť si svoj posratý život. Tento „životný štýl“, nazvem ho „Čo ti jebe brácho?!“, je veľkou oporou kapitalizmu, prípadne fašizmu. Táto mentalita však vychádza z ekonomickej podstaty systému – ekonomika je totiž založená na rovnakej podstate. Aj oficiálna propaganda hovorí o vrchole snaženia ako o bezpracnom hrabaní bohatstva. Len ten, kto má majetky a makajú na neho druhí, len ten je frajer a hodnotný človek. A režimné komunikačné prostriedky nie sú inakšie. Čo dávajú v TV? Prepnite si okolo 22:00 niekoľko staníc. V troch z 5 programov akurát beží film či seriál, ktorý má v názve „vraždiaci, smrť, krvavý, masaker“ alebo niečo podobné. Predovšetkým lacný dovoz z USA. O „komédiách“ platí to isté, žiadna sranda, len primitivizmus, násilie (má byt napr. vtipné, že rodič rozbije nechtiac malému bábätku hlavu o zárubňu, potom sa od niečoho chytí a napokon ho hodí do bazéna, alebo babka spadne zo schodov, pripadne jej niekto dá dobrú päsťovku, kamaráti si medzi sebou nadávajú v bežnej komunikácii a podobne…) Myslím si, že každý, kto sa na takýchto filmoch podieľa, má mať vyhradené miesto na psychiatrii.

Bol by si ochotný podporiť jednotné a masové nadstranícke občianske hnutie, ktoré by presadilo komunistické idey, ale nenazývalo by sa komunistické?

  Pokiaľ ide o komunistické idey, tak som otvorený spolupráci a podpore. Považujem za podstatné, aby sa komunistické myšlienky šírili medzi ľudí. Ale pokiaľ by šlo o nejakú aktívnu prácu pre takéto „hnutie“, vidím tu viac rozporov. Predovšetkým som spoluzakladateľom marxisticko-leninskej strany VZDOR-strana práce a nevidím dôvod, aby tu vznikala nejaká ďalšia skupina, ktorá usiluje o to isté. Obavy mám aj o masovosť – áno masovosť sa dá získať uvoľňovaním mantinelov, avšak toto uvoľnenie môže prehodiť vyhýbku strany niekam do tramtárie, navyše môžu vzniknúť rôzne frakcie a môže to byť zdrojom budúceho trieštenia a vnútorných sporov. Pritom ako vieš, naša strana je otvorená diskusii a prijíma členov či spolupracovníkov, ktorí nie sú vyhranení, alebo sa v oblasti revolučnej teórie ML nikdy poriadne nevzdelávali. Avšak tu ide o to, že rešpektujú tento charakter strany a nesnažia sa stranu pretvoriť ako sa hovorí „na svoj obraz“. Sme normálni ľudia, nie sme zatrpknutí dedovia, ktorým začne vrieť krv, keď s nami niekto polemizuje. Práve naopak, s polemikou máme široké skúsenosti, len niektorí nevedia prekusnúť, že v tejto polemike nerelativizujeme a trváme na svojom.

Na svojom Facebooku sa často prezentuješ v ľudových krojoch a všimol som si, že máš vzťah k ľudovému umeniu. Ako vnímaš vlasteneckú dimenziu komunistického hnutia, ktorú prezentovali napr. Nejedlý, Clementis, Novomeský a Husák?

  Touto dimenziou Husáka, Novomeského či Clementisa som sa nezaoberal, preto poviem svoj vlastný názor. Národnú kultúru, národné špecifiká, pozitívne prvky z histórie, prírodné krásy, zvyky, folklór, treba uchovávať, zveľaďovať, chrániť a propagovať. Niektorí kaviarenskí ľavičiari si nejaké vlastnectvo zamieňajú s „nacionalizmom“ a vôbec považujú ho za antimarxistické. Nuž porovnajme si napríklad socialistické vlastnectvo napr. Kubáncov s nacizmom v Nemecku. Z kubánskeho vlastenectva cítite priateľstvo, z nemeckého nacizmu nadradenosť (i na vlastnej koži). Myslím, že to bol Julius Fučík, ktorý povedal, že „komunisti milujú svoj národ, pretože chcú dobre pre jeho drvivú väčšinu“.

  Poviem to aj inak – mne sa na jednotlivých regiónoch Slovenska, ČR, ale povedzme aj vo svete, páči to špecifické. Keď niekam cestujem, chcem to spoznávať a obdivovať. Ak bude všade to isté, ak bude všade také isté mesto s auparkami a obchodnými centrami, tak môžem ostať doma. V Žiline sa podobného zločinu dopustili vtedajší primátor (myslím Harman), George Trabelssie a aj r.k. cirkev, kedy došlo k zničeniu historického centra mesta a vybudovaniu presklenej búdy – OC MIRAGE.

Aká je šanca internacionálnej socialistickej revolúcie v súčasnom svete?

  Momentálne žiaľ nie veľká, ale prebúdza sa. Obávam sa, že zajtrajšok patrí fašizmu. K socialistickej revolúcii treba aj nejaké triedne uvedomenie, akčnú jednotu a podobne, k fašizmu toto netreba. Súčasná situácia mu veľmi nahráva.

Čo si myslíš o transformačných, ale v podstate komunistických a komunitaristických projektoch ako sú samosprávy, družstvá, samosprávne podniky? Sám si založil s Martinom Zeleňákom Kolchoz Liptov. Ako tento projekt funguje?

  Ako svojpomoc ich vnímam pozitívne. Ideálne je, keď nie sú len samoúčelom, ale stávajú sa aj prostredím pre propagáciu myšlienok marxizmu-leninizmu, keď utužujú revolucionárov. Avšak ako cieľ je to naivná predstava. Strávil som niekoľko hodín polemík s ľuďmi, ktorí si myslia, že keď sa všetci odsťahujeme do Zaježovej a budeme si pestovať, tak „porazíme kapitalizmus“.

Ako vnímaš projekt DAV DVA ako mediálnu platformu pre socialistov, komunistov, utopistov, ľavičiarov, environmentalistov, kresťanských socialistov, priamych demokratov, Venus projekt a pokrokových vlastencov?

  Beriem to ako priestor na diskusiu, povedzme ako radikálnejšie „Nové slovo“. Aj keď ja osobne by som sa týmto smerom nepúšťal. Polemika je v poriadku, nebránim sa jej.  Aj Lenin veľmi často v Iskre polemizoval s rôznymi „tiežmarxistami“, aby rozprášil ich argumenty. Ale nepropagoval by som každý názor ako „relevantný a prínosný“. Vysvetlím. Nemám dobrú mienku o súčasných „marxistických“ ekonómoch. Nie preto že som neprístupný a sektársky, ale preto, lebo som ich niekoľko prečítal. Oni z Marxa naozaj vyhodili všetko revolučné a spravili z neho kritické tliachanie o ekonomike. A potom to zabijú teóriou o „manažérskej“ revolúcii a pod. Navyše tieto žvásty dokážu podať veľmi fundovane a odborne. Uvidíme ako sa bude situácia v DAV DVA vyvíjať a krištalizovať v budúcnosti.

Čo všetko sa ti dodnes podarilo počas tvojej politickej kariéry v hnutí?   

  V hnutí som už od roku 2007, organizovali sme množstvo zhromaždení, podporovali sme štrajkujúcich odborárov na celom Slovensku, organizovali sme niekoľko seminárov. Sám som sa zúčastnil niekoľkých antikomunistických prednášok, aby som mladým prezentoval svoj názor, vydal som množstvo teoretických článkov, zúčastnil som sa niekoľkých volieb, robili sme zbierku pre viacero ľudí v núdzi (Malacky, Párnica, Nové Mesto nad Váhom, Košice), poslali sme kojenecké mlieko na Ukrajinu, snažili sme sa pomocť okradnutému Antonovi Mihálikovi, zatiaľ žiaľ neúspešne. Skončil som na policajnej stanici po tom, ako som palicami zaútočil na fašistickú armádu NATO, ale predovšetkým, dokázali sme združiť a utužiť kolektív revolučne zmýšlajúcich ľudí, ktorí založili a angažujú sa v strane VZDOR-strana práce. To považujem za najdôležitejšie, aj keď áno, mnohí ktorí nedosiahli nič a rozčuľujú sa za počítačom nám denne vyčítajú, prečo tu už nie je revolúcia. To však patrí k ľudskému zmýšľaniu.

  Tým nehovorím, že som všebecne spokojný s kondíciou strany, na poslednej ÚR som predniesol aj množstvo kritiky, najmä čo sa týka štýlu práce. Celkovo sa však situácia zlepšuje ako po stránke disciplíny, tak i po stránke naberania nových členov. Myslím, že sa tu vytvára utužený kolektív, ktorý ťahá za jeden koniec a všetky problémy a výhrady si vie ľudsky vydiskutovať. Vidím v tom veľký potenciál.

Vo svojich videách často apeluješ aj na morálny úpadok kapitalizmu, mohol by si to čitatelom priblížiť? Pri kultúre ešte zostaneme. Vedel by si čitateľom predstaviť svojich obľúbených umelcov, filozofov a politikov?

  Ťažko mi je hovoriť o obľúbených umelcoch, skôr mám nejaké obľúbené konkrétne diela, či už z literatúry, hudby, kinematografie a podobne. K filozofom patria jednoznačne Marx-Engels-Lenin. A to predovšetkým preto, lebo neobkecávajú a bez okolkov hovoria ako veci sú, kam sa vyvíjajú, bez ohľadu na to, aký je momentálny trend v zmýšľaní.

  Z politikov mi je sympatický každý, kto obetoval všetko v prospech národa, a obzvlášť takí, ktorí jeho slobodu bránili či vybojovali i so zbraňou v ruke. Títo ľudia majú na míle ďaleko od súčasných „vládcov“ – byrokratické figúrky s charizmou špongie.

Boli sme spolu na blokáde amerického konvoja. Mohol by si čitatelom priblížiť tvoj postoj k NATO?

  NATO považujem za ozbrojené zložky nadnárodného západného kapitálu. Je to armáda západného imperializmu, ktorá krvavo presadzuje jeho záujmy, rozvracia štáty alebo održiava kapitalistický „poriadok“. Je správne postaviť sa týmto fašistom a vojnovým štváčom. Žijeme v dobe, kedy si jednotlivé mocenské bloky potrebujú prerozdeliť svet. Západ chce získať štáty, ktoré sú v Ruskej mocenskej zóne do svojich rúk, a preto sme svedkami jednak vojny na Ukrajine a jednak v Sýrii. Netreba však hneď obliekať tričká s Putinom a chcieť ho za prezidenta, len preto že je to kapitalista, ktorý neútočí, ale bráni svoje ekonomické záujmy.

Ako si predstavuješ dokonalú spoločnosť? Čo pre teba znamená komunizmus?

  Ja si ju nepredstavujem. Komunizmus je pre mňa spoločnosť, ktorá úplne logicky a spravodlivo vyrieši vzťahy v spoločnosti.

Študoval si na katolíckej univerzite. Ako vnímaš vzťah komunizmu a viery? Domnievam sa totiž, že keby sa komunisti vzdali vyhradenosti voči kresťanom a národniarom, mali by sme oveľa väčšiu šancu uspieť. Samozrejme nehovorím o antikomunistickej časti týchto prúdov, ale tých so sociálnym cítením. Mnohí utopickí socialisti boli taktiež za túto fúziu kresťanstva a komunizmu, čo si o tom myslíš? Súčasná doba je posadnutá konzumom a materializmom. Je v súčasnosti ešte zmysluplné útočiť na duchovno? Napokon o Kristovi sa hovorí ako o prvom komunistovi.

  Myslím si, že my sme veriacim otvorení. Veď drvivá väčšina z nich spadá do triedy vykorisťovaných, ktorú sa snažíme osloviť a organizovať.  V otázke viery sa musíme vedieť rešpektovať. Nemyslím si, že boj proti náboženstvu ako takému hrá v momentálnej politike strany nejakú rozhodnú úlohu. Platí to čo som už raz povedal: „Nie je doležité či veríš v Boha, ale na ktorú stranu barikády sa postavíš“. Každý veriaci, ktorý rešpektuje ML charakter strany môže vstúpiť. Máme skúsenosť ešte zo zakladania o.z. VZDOR-hnutie práce, že sme do ÚR prijali veriaceho človeka. Časom však útok na komunistické myšlienky prišiel z jeho strany. Musíme sa navzájom rešpektovať. Ja nemám s nikým problem pretože chodí do kostola, rovnako tak druhí ma nemôžu odsudzovať preto, lebo tam nechodím.

Čo si myslíš o iných modeloch socializmu – napr. Kaddáfího model, juhoslovanský, venezuelský alebo kubánsky vlastenecký?

  Neexistuje žiaden „jeden model“, pretože každá krajina vychádza zo svojich možností, pomeru triednych síl a s tým súvisí aj otázka ako vyriešiť revolučné požiadavky. Preto len v skratke: Kaddáfiho model nepovažujem za socialistický, ale určite sa dá považovať za vlastenecký a podstatne lepší než liberálny kapitalizmus. V otázke Juhoslávie som podozrievavý, síce Titova Juhoslávia bolo tým najlepším, čo tamojšie národy postihlo, avšak mám vážne podozrenie na fakt, že Tito a Rankovič zachránili Západu čo sa dalo.

  Venezuela – Hugo Chávez má môj obdiv, bol to bojovník za práva ľudí a človek s veľkým Č. Venezuelský príklad však ukázal mnohé fakty: ukázal, ako sa znárodnením niektorej oblasti dá pomôcť a zdvihnúť štandard celej mase najchudobnejších, ukázal však aj to, že pokiaľ máme len moc politickú, ale nemáme plne hospodárstvo vo svojich rukách, ešte stále nemáme prevahu nad kapitálom a ten nás môže vydierať až poraziť. Bolívarská revolúcia bola málo radikálna, hoci to, čo sa tam dialo, je pre naše pomery len snom – napr. že vláda pošle armádu do ropnej spoločnosti. V súčasnosti sa Venezuela topí v problémoch, kapitalisti bojkotujú systém, nedodávajú tovar a podobne. Myslím si, že ešte je šanca zvrátiť situáciu v prospech revolúcie. Venezuelu by sme nemali v súčasnej situácii zatracovať a odsudzovať, lebo keď bude revolúcia porazená, len veľmi ťažko dôjde k ďalšej. Imperializmus je čoraz lepšie pripravený.

  Kuba mi je rovnako sympatická. Revolúcia, ktorú viedli bratia Castrovci a Che Guevara, je pre mňa stelesnením ľudskosti, lásky k ľudskému pokoleniu, nenávisti k neľudskosti. Aj vďaka tomu Kuba vydržala po páde socializmu. Opatrne však sledujeme reformy na Kube, mám obavy o jej budúcnosť v štýle „perestrojky“.

  Nedá mi na záver nespomenúť ani KĽDR. Zakladateľ KĽDR Kim Ir Sen (kórejsky Kim Il Sung) rovnako patrí k charizmatickým ľuďom, ktorí so zbraňou v ruke bojovali za vykorisťovaných a tiež proti ozbrojenému imperializmu. Dovolím si tvrdiť, že KĽDR je dnes najlepšie pripravená dôsledná protiimperialistická krajina zo všetkých, ktoré tu ešte ostali. Sú realisti a vedia ako sa jedná s USA. Navyše kapitalistická propaganda si tam ani len neprdne, nemá k ľuďom absolútne žiaden prístup, čomu sa môžem škodoradostne zasmiať. Taký malý štátik sa baví s po zuby ozbrojenou veľmocou ako rovný s rovným. To si my dovoliť nemôžeme a sme im strčení v zadku. Neodsudzujme od pása KĽDR, možno ju budeme ešte v živote potrebovať. Ideológiu Čučche považujem za istú ochýlku marxizmu, možno vyplývajúcu aj z medzinárodného postavenia tej krajiny. Mnohí sa hneď vyjadrujú bez toho, aby o tej krajine vedeli niečo bližšie. Ja sám mám mnohé otázky, mnohým veciam nerozumiem, nerozumiem napríklad tomu, kde sa berie ten masový ošiaľ napríklad okolo novozvoleného vedúceho predstaviteľa krajiny. Chápal by som to pri zakladateľovi, no pri jeho vnukovi už nie. Tiež som kritický voči tomu, že sa tam celá politika odohráva práve okolo osoby vedúceho predstaviteľa.

  Ukázalo sa však, že mnohé správy proti KĽDR sú čistou lžou. Médiá, ktoré tieto správy preberajú najmä od juhokórejských tajných služieb vedia, že tu nebude toho, kto pôjde po zdroji, kto bude brániť pravdu. Napokon nedávno sa na scéne objavil vojenský predstaviteľ, ktorého podľa médií dal Kim roztrhať psom. Aj to o niečom svedčí. Nejdem byť horlivým zástancom a propagovateľom KĽDR, ale nechcem byť ani hlupákom hltajúcim propagandu.

Ako sa má dnešný človek brániť vymývaniu mozgov z médií?

  Mal by sa zamýšľať, uvažovať, rozmýšľať o podstate, avšak ani to nie je recept. Lebo mnohí, ktorým sa zasa uvažovať nechce, plodia na počkanie nezmyselné konšpirácie. Preto je podľa mňa dôležité triedne uvedomenie, uvedomenie si toho, že to čo sa deje, deje sa v prospech tej či onej triedy, prípadne, že je do dôsledok boja medzi elitami v danej triede.

Aké je tvoje motto, ktoré by si zanechal pre budúce generácie?

  Budúce generácie budú žiť a bojovať v podstatne ťažších podmienkach ako tá moja, preto motto nechám na budúce generácie.

Foto: archív Stanislava Pirošíka

Pridaj komentár