Stránka „konspiratori. sk“ a „protislovenské prostitútky“

Jedným z hlavných trendov posledných rokov je neustále klesajúca dôveryhodnosť tzv. mienkotvorných médií. Preč sú časy, keď tieto médiá mohli verejnosť zavádzať nepravdivými informáciami o Iraku alebo o Juhoslávii. Vďaka neustále rastúcemu počtu ľudí, ktorí si dokážu vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov na Internete, strácajú tzv. mienkotvorné médiá svoj „monopol na pravdu“. Napriek ich klesajúcemu vplyvu však predstavitelia týchto médií vôbec nestratili svoje presvedčenie o vlastnej úlohe „tvorcov dejín“. Je tiež zaujímavé, akým spôsobom sa na novú situáciu rozhodli médiá zareagovať.

Zoznam „konšpirátorov“

Miesto toho, aby sa tzv. mienkotvorné médiá snažili informovať pravdivejšie a vyváženejšie, začali zastrašovať verejnosť pred vyhľadávaním  odlišných informácií na Internete. Nepochopili, že kým v „mainstreame“ nebude vytvorený priestor pre odlišné názory, kriticky mysliaci ľudia budú stále vyhľadávať alternatívne informácie. Pre objektívne posúdenie nejakej udalosti už celé tisícročia platí zásada „audiatur et altera pars“ (nech je vypočutá aj druhá strana) a táto zásada je tzv. mienkotvorným médiám na Slovensku stále cudzia. Jednou z hlavných metód, akými sa snažia bojovať s kritickými názormi, sa preto stala diskreditácia a označovanie názorových odporcov ako „konšpirátorov“. Typickým prejavom tohto trendu je webová stránka „konspiratori.sk“.

Na uvedenej stránke sa v  zozname „konšpirátorov“ objavuje výpočet širokej skupiny médií s rôznou úrovňou dôveryhodnosti a kvality. Skutočne sa tam objavujú mnohé nedôveryhodné webové stránky, avšak naopak, niektoré z uvedených patria k tomu najlepšiemu, čo sa na slovenskom a českom internete objavuje. Do skupiny konšpirátorov boli zaradené aj také médiá ako noveslovo.sk (hodnotenie 6,1), halonoviny.cz (5,3) či literarky.cz (5,0). Spoločným menovateľom pre stránky v zozname teda vôbec nebola nízka dôveryhodnosť či kvalita, ale ich názor odlišný od oficiálnych pozícií tzv. mainstreamu. Takéto premiešanie kvalitných a nekvalitných médií s odlišným názorom je veľmi nečestným spôsobom diskreditácie.

Pomerne zaujímavé bolo i  bodové ohodnotenie  spomínaných „konšpirátorov“. Najkonšpiračnejšie médium dostalo ohodnotenie 9,8 (najhoršie možné hodnotenie je 10,0), ako „konšpirátori“ s „pochybnou kvalitou a dôveryhodnosťou“ boli uvedené aj ďalšie médiá so známkou vyššou ako 4,0. Donedávna boli na stránke konspiratori.sk uvádzané aj weby s hodnotením nižším ako 4,0. Podľa očakávania, najlepšie hodnotenie tam dosiahli Denník N a Sme (zhodne 1,0). Za zmienku stojí i fakt, že do skupiny „konšpiračných médií“ (nad 4,0) stránka nezaradila ani tzv. bulvárne médiá, pokiaľ mali dostatočne prozápadné názory. To však bolo zrejme príliš aj na nekritických čitateľov, preto sa neskôr na stránke konspiratori.sk médiá s hodnotením nižším ako 4,0 prestali uvádzať. Veď len málokto rozumne uvažujúci by dokázal uveriť, že stránka dennikn.sk si zaslúži hodnotenie 1,0 a stránka noveslovo.sk hodnotenie 6,1.

Lži a konšpirácie v tzv. mienkotvorných médiách

Už na prvý pohľad vznikajú pochybnosti, ak médiá ako Denník N dostanú také extrémne pozitívne ohodnotenia. Je totiž očividné, že sa v nich objavuje veľké množstvo pochybného materiálu. Nesledujem podobné médiá často, množstvo ich obsahu je prístupné len pre predplatiteľov a nie je tam obvykle možná ani slobodná diskusia. Avšak aj pri tých málo článkoch, ku ktorým mám prístup a ktoré som si prečítal, dokážem na prvý pohľad odhaliť alarmujúce nepravdy a konšpiračné teórie. Veľmi dobrým príkladom neserióznych praktík bola nepravdivá informácia Denníka N o tom, že prezident Zimbabwe R. Mugabe nariadil zatknúť celý olympijský tímktorému sa na OH 2016 v Riu nepodarilo získať ani jednu medailu. Ukázalo sa, že išlo o tzv. hoax a fabuláciu, ktorá sa vytvorila na afrických sociálnych sieťach a ktorú preberali neseriózne médiá i na Západe. Chápem, že prezident Zimbabwe nie je príliš sympatický, ale takáto informácia zaváňa na prvý pohľad nepravdou a v každom čo len trochu kritickom novinárovi by malo skrsnúť podozrenie. Denník N sa mal za publikáciu podobného „hoaxu“ prinajmenšom ospravedlniť.

Ďalším príkladom praxe Denníka N bola lživá informácia o Libanone v článku „Má viac utečencov ako celá Európa. Boli sme sa pozrieť, ako to môže malý Libanon prežiť“. Hoci treba Libanonu vyjadriť obdiv za pomoc, ktorú poskytuje utečencom, krajina určite nemá viac utečencov ako celá Európa. Podľa údajov UNHCR zo začiatku roku 2016 žije v Európe okolo 4,3 milióna utečencov, zatiaľ čo v Libanone okolo 1,2 milióna.

Trvalým objektom propagandy Denníka N je Rusko a informácie o Rusku, ktoré v tomto denníku o ňom publikujú, tvorí neustály prúd lží a konšpiračných teórií. Spomedzi množstva príkladov možno uviesť článok s názvom „Čečensko je štát v štáte. Ženatý policajt si vezme 17-ročnú a Putin ani nemukne“. V článku sa uvádza: „Čo na tom, že v Ruskej federácii sa môžu zákonne vydávať až 18-ročné ženy…“ Ako obvykle, toto tvrdenie je nepravdivé – podobne ako u nás, pri splnení určitých podmienok sa v Rusku môžu zákonne vydávať už 16-ročné osoby.

Najviac úsmevné sú však konšpiračné teórie Denníka N. Je napr. úžasné čítať, koho všetkého financuje V. Putin. Pochopiteľne, aj o D. Trumpovi písali ako o „ďalšom Putinovom projekte“. Denník N je typický aj svojimi agresívnymi osobnými útokmi, napr. odporcov základní NATO na Slovensku, od J. Čarnogurského až po E. Chmelára, označil za „slovenskú luzu“.

Podobne aj denník Sme má dlhú tradíciu v písaní tzv. hoaxov a konšpiračných teórií. Mohol by som ich uviesť desiatky, veď na lživú propagandu denníka Sme som už opakovane poukazoval, napr. tuČlánky s tvrdeniami, že Rusi nepatrili medzi hlavné obete nacistickej politiky, sú absurdné, porovnateľné s popieraním Holocaustu a ide o hrubú urážku obetí Stalingradu a Leningradu. A podobne predstava, že keď nás oslobodil „ukrajinský front“ Červenej armády, tak nás neoslobodili Rusi, ale Ukrajinci, je dôkazom absurdného úpadku v médiách.

Veľmi dobrým príkladom praxe denníka Sme je aj komentár „Jazda proruskej lobby na summite v Košiciach“, kde Sme napádalo konferenciu „Cesty k mieru“. Známy komentátor Sme mierové podujatie v Košiciach vykreslil ako jednostranné stretnutie ruskej lobby, hoci ho spoluorganizovalo aj Nemecko-ukrajinské fórum, ktoré patrí k podporovateľom politiky prezidenta P. Porošenka. Podpredsedom tejto organizácie je bývalý komisár Európskej komisie pre rozšírenie G. Verheugen a v správnej rade sedí napr. aj honorárna konzulka Porošenkovej Ukrajiny. Viac o téme som písal tu.

„Odborná komisia“ pre posudzovanie konšpirátorov

Podľa očakávania, na stránke konspiratori.sk sa uvádzajú aj kritériá pre zaradenie webovej stránky do zoznamu „konšpirátorov“. Zjednodušene, do zoznamu má byť stránka zaradená po splnení jedného z piatich kritérií:

– stránka obsahuje materiály podvodného a šarlatánskeho charakteru

– obsahuje klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu

– obsahuje konšpiračné teórie a “bludy”

– obsahuje vulgarizmy, výzvy k násiliu, extrémistický obsah, šírenie poplašných správ, agresívne osobné útoky

– nerešpektuje základné zásady novinárskej etiky.

Paradoxom je ale to, že „odborná komisia“ sa uvedenými kritériami pri zaraďovaní stránok do zoznamu očividne neriadi. Aj na základe vyššie uvedeného je jasné, že kritériá pre zaradenie spĺňajú mnohé tzv. mienkotvorné médiá, vrátane Denníka N a Sme. Zjavnou príčinou je nevyvážené zloženie „odbornej komisie“…

Odborná komisia, ktorá zoznam „konšpirátorov“ vytvára pôsobí tendenčne už preto, lebo ju prevažne tvoria novinári a autori tzv. mienkotvorných médií, kde však chýbajú predstavitelia opačných názorov. Takmer tretinu riadnych členov komisie tvoria pravidelní alebo občasní autori Denníka N: M. HvoreckýJ. SmatanaF. StruhárikP. Hardoš. Ďalšími členmi sú napr. autori z denníka Sme (M. JaslovskýM. Ritomský), a pod. Zaujímavé sú aj mená čestných členov komisie: A. Fulmek, zakladateľ denníka Sme, V. Mužík, bývalý šéfredaktor Nového času a V. Zima, v minulosti tiež redaktor Nového času. Zrejme aj preto denník Nový čas neskončil medzi konšpirátormi, hoci porovnávať jeho dôveryhodnosť s webmi ako napr. noveslovo.sk by bolo nanajvýš komické…

Skúsme si však predstaviť, že by podobne ako stránka konspiratori.sk postupoval niekto iný. Skúsme si predstaviť, že by strany Smer-SD a SNS vymenovali do nejakej komisie na hodnotenie politických strán svojich členov a sympatizantov, zatiaľ čo opozícia by tam nedostala ani jedno miesto. A skúsme si predstaviť, že by taká komisia udelila opozičným politickým subjektom veľmi negatívne hodnotenia, zatiaľ čo Smer-SD a SNS by skončili s veľkým odstupom pred nimi. Určite by si v médiách z danej komisie robili žarty a najhlasnejšie by sa ozývali hlavne tí, ktorí vytvorili „odbornú komisiu“ pre hodnotenie „konšpirátorov“.

Tzv. Lipšicovo stádo a „protislovenské prostitútky“?

Najparadoxnejšie na práci celej stránky konspiratori.sk je asi fakt, že aj táto stránka by mala byť zaradená do toho konšpiračného zoznamu, ktorý sama kreuje. Spĺňa totiž viaceré kritériá, na základe ktorých by nejaká stránka mala byť do zoznamu konšpirátorov zaradená. Na stránke konspiratori.sk si „odborná komisia“, zložená z predstaviteľov určitých preferovaných médií, očividne „vybavuje účty“ s názorovými odporcami. Keďže pri viacerých stránkach v zozname existujú silné pochybnosti o dôvodoch ich zaradenia a „odborná komisia“ neuvádza relevantné analýzy článkov, podľa ktorých prideľovala uvedené negatívne hodnotenia, vzniká dojem, že iba „konšpirovala“.

Za zvlášť neetické považujem výzvy pre zadávateľov reklamy, citujem: „Zastávame preto názor, že je potrebné upozorniť na weby, ktorých obsah by mohol ublížiť značkám zadávateľov reklamy.“ Tvorcovia stránky týmto otvorene priznali, že chcú odstrašovať zadávateľov reklamy od inzercie na konkrétnych webových stránkach. Zrejme predpokladajú, že pre niektoré médiá zníženie príjmov z reklamy môže predstavovať problém. Lenže pre väčšinu uvedených médií ani zníženie príjmu z reklamy nespôsobí zánik. Ich rozpočty sú obvykle nepatrné v porovnaní s vysoko-nákladovými médiami financovanými z verejných zdrojov alebo od milionárov z Penty či Esetu.

Práve v prípade médií financovanými oligarchiou sa medzi verejnosťou už dávnejšie rozšírilo presvedčenie o ich nízkej morálke. Podozrenia z „morálneho suterénu“ nedávno zvýšila publikácia informácií o tzv. Lipšicovom stáde, teda o „spolupráci“ konkrétnych novinárov a politikov. Zverejnená komunikácia novinárov od RTVS až po Sme pritom poukazovala práve na tie pochybné druhy konania, ktoré sa spomínajú i na stránke konspiratori.sk: porušovanie pravidiel novinárskej etiky, agresívne osobné útoky, lživá propaganda a pod. Napriek všetkým týmto pokleskom sa však médiá uvedené v tzv. Lipšicovom stáde neocitli  v zozname konšpirátorov na stránke konspiratori.sk…

Postup novinárov pri hodnotení uvedených stránok je skvelým príkladom dvojitého metra v mainstreame: keď niekto zverejní nemorálne praktiky týchto novinárov a to aj s konkrétnymi odkazmi a prepisom ich komunikácie, tak sa mainstream na čele s RTVS obracia na prokuratúru; na druhej strane však mainstreamoví novinári zámerne zaraďujú seriózne webové stránky do zoznamu „konšpirátorov“ spolu s neserióznymi médiami, aby znížili ich vierohodnosť u čitateľov. A hoci to robia iba na základe subjektívnych názorov tendenčne zostavenej „odbornej komisie“, tak túto informáciu s veľkým potešením rozširuje aj verejno-právna RTVS…

Pri podobných postupoch nie je názor verejnosti na tzv. mainstream prekvapujúci. Uvedenými krokmi utrpeli najmä tzv. mainstreamové média, ktoré trvale strácajú dôveryhodnosť. Aj pojmy, ktoré nedávno použil premiér R. Fico pre opis niektorých novinárov (špinavé protislovenské prostitútky), sa v diskusiách na internete objavujú dlhodobo. Najzaujímavejšie je ale to, že tie médiá, ktoré sa slovami premiéra cítili najviac dotknuté, dlhodobo používajú podobne hrubý slovník voči svojim oponentom. Tí, čo označovali pojmom „slovenská luza“ masy občanov demonštrujúcich za mier a proti základni NATO, sami prispeli k tomu, že aj pojem „špinavé protislovenské prostitútky“ sa stal normalitou vo verejnom diskurze. Ale najhoršie je to, že normalitou sa stali aj scestné zoznamy „verejných nepriateľov“, nazývaných konšpirátori… 

Foto: medithIT, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Zároveň upozorňujeme, že redakcia sa nemusí zhodovať s názormi, prezentovanými externými prispievateľmi. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

4 thoughts on “Stránka „konspiratori. sk“ a „protislovenské prostitútky“

  • 5. decembra 2016 at 12:01
    Permalink

    Vynikajúci článok. Obávam sa však, že podobne ako ten môj o konšp. teóriách, ani tento sa nedostane do širšieho povedomia mejnstrímovo zmýšľajúcej verejnosti. To by potom stránka konspiratori.sk nemohla mať nijakých čitateľov, nakoľko by ľudia vedeli, že konšpirátor nie je ten, kto konšpiráciu odhaľuje (hoc aj tam, kde nie je), ale ten, kto ju pácha. A tiež že konšpiračná teória sa ešte nerovná blbosť, ale že je vo všeobecnosti úplne rovnocenná nekonšpiračnej.

    Reply
  • 5. decembra 2016 at 14:17
    Permalink

    Ďakujem za článok. 🙂 Zamyslela som sa nad tým, ako a skrz čo môžem ja (ako čitaťeľ-amatér) posúdiť hodnovernosť informácií. Niektoré filtre sú mi známe…hodnovernosť informácií znižuje fakt,že rozhovor nie je autorizovaný,alebo slovo „údajne“ v preklade znamená-môže to byť čisý blud. Ak by bol širokej verejnosti dostupný takpovediac „manuál“ ako politické novinárske informácie čítať aj skrz tento filter hodnovernosti…zvýšil by sa level nášho kritického myslenia a ja osobne by som to preciťovala ako zvýšenie svojej politickej gramotnosti. 🙂

    Reply
    • 5. decembra 2016 at 22:09
      Permalink

      Jarka, na toto netreba nejaký manuál ako napr. na používanie nejakého elektrospotrebiča 🙂 Všeobecne platí, že pokiaľ si nemám ako overiť niečo na 100 %, nemôžem tomu ani na 100 % veriť. Môžem tomu prisúdiť nanajvýš stupeň pravdepodobnosti (na základe množstva konkrétnych vecí k danému prípadu). Často sa však dá niečo dokázať (a ešte častejšie vyvrátiť) púhym logickým a nezaujatým uvažovaním. Skôr by som sa teda zameral na jeho rozvoj – mnohorakými formami, pri každej príležitosti.
      A treba si všímať nielen to, čo novinári, politici a iní ľudia hovoria (a ako to hovoria), ale aj čo nehovoria (to je častokrát ešte dôležitejšie :- ) ). No a potom porovnávať jednotlivé tvrdenia/ verzie rôznych strán. Či tam nie sú nejaké protirečenia, či to dáva logiku, snažiť sa dopátrať k výpovediam očitých svedkov (ak sú), snažiť sa na internete vyhľadať aj filmové záznamy k daným prípadom (ak je to potrebné), no a neraz treba k tomu prečítať čo najviac článkov a/ alebo kníh (príp. aj pozrieť dokumenty a rôzne videá) od ľudí z oboch/ všetkých (ak ich je viac) názorových táborov a opäť porovnávať. Najmä ak sa jedná o rozoberanie rôznych udalostí alebo ľudí. Pri rozoberaní myšlienok stačí často len vedieť logicky (príp. aj morálne) uvažovať a naučiť sa obsah k danej téme viažucich sa pojmov.
      Hlavné je ale nemať naprosto žiadne predsudky, pretože v tom prípade riskujem, že už dopredu si zahatám cestu k pravde – pokiaľ je totožná s tým, voči čomu mám predsudky. Žiaľ, úplne bez predsudkov nie je takmer nik. Skoro každý má niečo/ niekoho, čo/ koho zosmiešní alebo odbije bez argumentu. Ak však človek dospeje do štádia, že bez argumentu nezavrhne naprosto nič, je na najlepšej ceste prísť k čo najväčšiemu poznaniu. Trénovať sa to dá napr. tak, že si začneš klásť všetky možné otázky vrát. tých najväčších a najzosmiešňovanejších (čiže aj o tajných spoločnostiach, mimozemšťanoch, paranormálnych javoch, pôvode náboženstiev, proste absolútne všetko; nesmie existovať nijaké tabu. Pokiaľ má totiž človek nejakú tému, ktorú sa ani len neodváži skúmať, znamená to, že stále nie je zbavený predsudkov a dogiem; že nevie kriticky uvažovať; že nie je vnútorne slobodný) a budeš sa snažiť sama nájsť na ne odpovede (avšak za pomoci čo najväčšieho množstva rôznych zdrojov). Môžeš začať niečím, čo ťa zaujíma, pretože tam to ide ľahšie. A vždy keď sa dozvieš niečo nové, treba to konfrontovať s logikou a s opačnými názormi. A aj keď bude len máločo, čo budeš môcť ihneď označiť za 100-%-ý dôkaz, netreba zabúdať, že aj stupeň pravdepodobnosti je veľmi dôležitý. Je rozdiel, či sa niečo stalo s 99,99-%-ou pravdepodobnosťou alebo s 0,01-%-ou. A tiež treba mať na pamäti, že absencia dôkazu ešte nie je dôkaz absencie 🙂 Človek, ktorý vie logicky uvažovať, no nemá dostatok potrebných informácií (to sa týka väčšiny ľudí), potom oveľa častejšie než „to je blbosť“ povie „neviem“.

      Reply
  • 6. decembra 2016 at 8:23
    Permalink

    Mojim veľmi obľúbeným filozofom je Nietzsche-okrem iného aj pre jeho dôraz aký kladie na potrebu neustále prehodnocovať hodnoty. Tvrdí,že ak človek dospeje k názoru nemal by sa ho skostnateno a staticky držať,ale že je potrebné aj vlastné názory opakovane podrobovať pohľadu zvonka a svoj názor prehodnotiť. Človek si môže ponechať pôvodný alebo ho aj zmeniť. Nietzsche viac ako faktický výsledok tohoto prehodnocovania vyzdvihuje dynamiku celého procesu. Ak prestanem prehodnocovať svoj názor a už sa v ňom len staticky usadím-nadobudla som presvedčenie. A ak moje presvedčenie nie je správne…mám predsudok-ten predsudok o ktorom si písal.Potom akékoľvek informácie v médiách vnímam skrz svoj vlastný predsudkový filter a sama sebe bránim v jasnom nazeraní na informácie. A ak je ten môj predsudok dostatočne silný tak ho už aj ťažko v sebe identifikujem,pretože je to presvedčenie,ktoré som nepodrobila prehodnoteniu,ale identifikovala sa s ním. Ak teda správne rozumiem tomu čo si v komentári písal. 🙂 Osobne čítam informácie tak,že každej dávam minimálne + – 10% na každú stranu,čo sa mi zdá otesané veľmi nahrubo. Cítim potrebu vedieť otesať a pomerať informácie v ich jemnejšom rozlíšeni. Tvoje odporúčania v komentári sú pre mňa zmysluplným návodom a blahodarne stimulujú. Ďakujem. 🙂

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *