Život v kabíne

„Volal mi otec, aby sme prišli po neho do Popradu,“ znela moja prvá veta, ktorou som oznamovala priateľovi náš piatkový program. Ako každý dvojtýždňový turnus sa vracia zo strastiplnej cesty po európskych diaľniciach. Prvé, hneď ako nastúpi do auta, je jeho zúfalý povzdych: „Už nikdy viac!“ Ani nás to neprekvapilo. Vyrazili sme z popradskej autobusovej… Čítať viac

Read more