Tomáš Martinčok: „To, čo nás drží späť, sú naše hodnoty a tradície zakorenené v minulosti.“

Prinášame vám rozhovor s ďalším predstaviteľom Projekt Venus Slovensko, ktorý sa podieľa na magazínoch či videách. Je ďalším človekom, ktorý vám môže priblížiť fungovanie tohto systému a preto vám rozhovor s ním, ako už býva u nás zvykom, keďže o ňom tiež píše, pripravil náš redaktor Marek Kopilec.

Čau Tomáš, Ty si, aby sme čitateľa oboznámili, súčasťou Projekt Venus Slovensko. Aké boli motivačné faktory, ktoré Ťa k tomu priviedli?

O TVP (The Venus Project – pozn. red.) som sa prvý krát dopočul z dokumentárneho filmu Zeitgeist Adendum, v ktorom bol predstavený TVP ako aj RBE (resource-based economy, v preklade ekonomika založená na zdrojoch – pozn. red.) ako alternatíva k súčasnému peňažnému systému. Síce ma projekt zaujal, ale nevenoval som mu až toľko pozornosti počas niekoľkých nasledujúcich rokov. Môj záujem o TVP narastal pomaly, častokrát som sa vracal k video seminárom od Jacque Fresca, pretože mi poskytovali ďaleko lepšie vysvetlenie súčasného stavu sveta, v ktorom sa nachádzame a taktiež aj uskutočniteľných riešení pre súčasné problémy, ktorým čelíme ako civilizácia a nie len ako jednotlivé národy alebo rasy. TVP ma priviedol k porozumeniu, že ak by sme využili súčasné vedecké znalosti a technológie, mohli by sme vyriešiť väčšinu našich problémov a vytvoriť ďaleko lepší svet ako ten, v ktorom žijeme dnes.

Vedia na centrále Venus projektu o práci slovenskej sekcie? Ste nejak v komunikácii? Na Facebooku, aj keď to nie je veľmi smerodajný indikátor zapojenia ľudí, patrí slovenský Venus medzi tie s najviac fanúšikmi, zhruba medzi prvých 10.

Rád by som priviedol predstavu o Venus Projekt Slovensko na pravú mieru… Nič také ako Projekt Venus Slovensko neexistuje, až na facebook stránku. TVP nemá žiadne odnože fungujúce v iných krajinách. Dôvody, prečo neexistujú žiadne odnože TVP je niekoľko. Jacque a Roxanne sú jedni z najlepších ľudí, ktorí môžu hovoriť o TVP a jeho smerovaní, pretože na ňom pracovali drvivú väčšinu svojho života (Jacque vyše 85 rokov, Roxanne okolo 40 rokov). Ľudia veľmi ľahko vnášajú svoje osobné predstavy do TVP a interpretujú ho zo svojho vlastného uhla pohľadu, Jacque a Roxanne sa snažia vyhnúť podobným situáciám, a preto vybudovali výskumné centrum na Floride, kde sa publikuje kniha TBTMCB (The Best That Money Can’t Buy, Global Cyber-Visions, 2002 – pozn. red.), vyrábajú sa modely, video prezentácie a podobne.

Po celom svete sa organizujú priaznivci TVP, ktorí vystupujú pod názvom TVPActivism, preto som k tomu čo máme na Slovensku referoval ako k TVPActivism Slovakia na rozdiel od Projekt Venus Slovensko, čo je tak trochu zavádzajúce, nakoľko nikto z aktivistov na Slovensku priamo nespolupracuje so Jacqueom alebo Roxanne.

Ako som zdôraznil predtým, TVP kladie dôraz na to, aby informácie, ktoré ľudia šíria ohľadom TVP boli v súlade so smerovaním TVP a RBE. Z tohto dôvodu sa niekoľkí dobrovoľníci zorganizovali a založili TVPActivism, kde „vychovávajú“ budúcich PoC  (Point of Contact) pre rôzne krajiny a regióny. Proces, pokým sa niekto stane PoC, trvá od 6 mesiacov až do jedného roka, počas tejto doby sa prechádza cez množstvo Jacqeovych ako aj iných prednášok, o ktorých sa následne vedú diskusie, tie vytvárajú pevné základy pre porozumenie smerovania TVP.

Momentálne na Slovensku nemáme PoC. Ja som v tomto procese už nejakú dobu a momentálne mám za sebou približne 75%.

Veľmi dôležitá súčasť TVP aktivizmu je LTI (Linguistic Team International), ktorého súčasťou som ja, Matej Kotian a Pavol Lupták. Matej spolu s Pavlom kompletne preložili knihu TBTMCB a teraz pracujeme na jej proofreadingu a editácii. Doposiaľ sme spracovali približne 30% knihy. Popri tom, sa pracuje na prekladoch TVP magazínov.

Globálni administrátori sú si vedomí o slovenskej aktivite. Aktivisti z krajín ako sú Slovinsko, Brazília, Izrael, Anglicko, a samozrejme USA sú veľmi aktívni. Usporadúvajú premietanie filmov, a pod. Veľká časť TVP aktivizmu sa odohráva online, nakoľko je častokrát nemožné pre ľudí z rozdielnych častí krajiny a dokonca aj kontinentu stretnúť sa osobne. V súčasnom PoC Orientation Process máme ľudí zo Španielska, Slovenska, Českej Republiky, Južnej Afriky, USA, Srbska, atď.

Aké vidíš cesty k prechodu na Zdrojovú ekonomiku za súčasného stavu?

Jedným slovom, komplikované. :)

Prechod zo súčasného monetárneho systému k Ekonomike založenej na zdrojoch nebude jednoduchý. Existuje niekoľko možných scenárov prechodu, no všetky sú veľmi otázne, nakoľko predpovedať budúci vývoj udalostí je nesmierne náročné a v mnohých prípadoch dokonca nemožné, nakoľko existuje príliš mnoho premenných, ktoré vplývajú na budúci vývoj udalostí.

Doposiaľ sa držíme „najlepšieho“ scenára, ktorý bol vytvorený Jacquom a Roxanne,  prvá fáza už bola uskutočnená, čím bolo vybudovanie výskumného centra vo Venus na Floride, podľa ktorého projekt získal svoje meno. Ďalšou fázou vývoja je celovečerný film, ktorý by predstavil širokej verejnosti smerovanie Projektu Venus a spôsob života v RBE (Ekonomike založenej na zdrojoch). Výťažky z toho filmu by boli následne použité pre financovanie výstavby prvého experimentálneho mesta, ktoré by bolo akousi prechodnou fázou od semi-monetárneho systému k samotnej RBE. Je pravdepodobné, že bude potrebná pomoc aj širokej verejnosti a v lepšom prípade vlády niektorej krajiny, ktorá by bola ochotná podporiť výstavbu tohto experimentálneho mesta. Scenár pre tento film bol napísaný.

Samozrejme, ako som povedal, prechod bude záležať od mnohých premenných, ktoré určia, aký „hladký“ bude prechod.

Ďalší možný scenár bol predstavený na storočnom výročí Jacque Fresca, môžete si ho pozrieť na tejto adrese: https://youtu.be/WcJLvWR7Y6U

V čom tkvie u teba kritika kapitalizmu?

Kapitalizmus ako taký bol fajn, pred 100 rokmi. V tej dobe bol pokrokový a dopomohol k rapídnemu napredovaniu civilizácie. No v súčasnosti nás brzdí v pokroku. V súčasnosti existujú mnohé spoločnosti, ktoré vlastnia patenty na technológie, ako aj ľudský genóm, výskum, atď. No svoje zistenia nezverejňujú, pretože by tým stratili svoju konkurenčnú výhodu.

Ďalším dôležitým prvkom kapitalizmu je kontinuálny konzum, na to, aby spoločnosti zabezpečili, že ľudia budú kupovať ich produkty a služby, častokrát sa uchyľujú k plánovanému zastarávaniu alebo znižovaniu efektívnosti produktov, čo následne vedie k ich predčasnému opotrebovaniu a nepotrebným opravám, čo má za následok nadmerné využívanie prírodných zdrojov, mrhanie časom na nepotrebné opravy, dizajn nových produktov každý rok, pričom tie sa môžu líšiť len minimálne alebo ich efektivita je len o niečo lepšia, ako predošlé modely. Toto môžeme vidieť napríklad pri mobilných telefónoch. Každý rok prídu spoločnosti s novými modelmi telefónov, pričom tieto sa líšia len minimálne. Taktiež, kvôli snahe získať čo najväčší podiel na trhu, spoločnosti vyrábajú „lacnejšie“ verzie, aby si ich mohli dovoliť aj ľudia s nižším príjmom. Pritom by bolo možné vyrobiť modulárne mobilné telefóny, ktoré by sa mohli adaptovať k potrebám užívateľa alebo byť schopné upgradu, ak sa vyvinie napr. nový omnoho účinnejší typ batérie alebo nejakej inej súčiastky, a tak by nebolo potrebné „zahodiť“ starý telefón. Takýmto spôsobom by sme dokázali ušetriť značnú časť prírodných zdrojov, ľudskej pracovnej sily a dokázali sprístupniť tieto produkty celkovej populácii.

V RBE by sme vyrábali produkty tak, aby vydržali čo najdlhšie s modulárnym dizajnom, čo znamená, že ak sa vyskytne potreba opravy, tá bude veľmi jednoduchá a rýchla. Ak sa vám pokazí váš automobil, častokrát je to len maličkosť, no kvôli tejto maličkosti je potrebné rozobrať hromadu hardware-u pokým sa dostanete napríklad k žiarovke, ktorej hodnota je 1 euro. Veľké automobilové spoločnosti tomu nekladú príliš veľkú dôležitosť, pretože oni za opravy neplatia. Ak by boli zodpovedné za tieto opravy, dizajn automobilov by s veľkou pravdepodobnosťou prešiel rapídnymi zmenami.

V súčasnom kapitalistickom systéme existujú mnohé zamestnania, ktoré ničím neprispievajú k chodu spoločnosti. Profesie ako bankári, poisťovací agenti, ľudia pracujúci v reklamnom priemysle alebo predaji síce podporujú kapitalizmus, no nevytvárajú hodnoty, ktoré by boli prospešné pre spoločnosť ako celok alebo nasledujúce generácie ľudí.

Prvoradým cieľom kapitalizmu je profit. Veľké spoločnosti inštalujú do výrobného procesu technológie, ktoré sú schopné produkovať tovary a služby ďaleko lepšie a rýchlejšie ako akýkoľvek človek. Ak budeme naďalej automatizovať výrobu tovarov a služieb, v kapitalistickom systéme to bude znamenať, že ľudia stratia svoje zamestnania a tým pádom aj spôsob zaobstarávania si obživy. Nedokážu si potom kúpiť produkty týchto spoločností, čo môže naznačiť koniec kapitalizmu. Keď hovoríme o automatizácii, nejde tu len o zamestnania spojené s manuálnou prácou, aj keď tieto sú a budú automatizované ako prvé. Hovoríme tu aj o sektoroch ako sú bankovníctvo, poisťovníctvo, televízne hlásateľstvo, učitelia, právnici, účtovníci, manažéri atď. Všetky tieto profesie je možné automatizovať. Môžete si predstaviť čo nastane, ak väčšina populácie stratí svoje zamestnania a spôsob obživy…

V Ekonomike založenej na zdrojoch by sme taktiež automatizovali väčšinu zamestnaní, nechceme, aby ľudia trávili svoj čas a energiu v nudných a repetitívnych zamestnaniach. V RBE by sme mali milióny otrokov, ktorí by pracovali pre nás, no títo otroci by boli stroje. To by nám poskytlo ďaleko vyšší životný štandard ako ten, ktorý máme dnes. Hlavným rozdielom je to, že tieto stroje by nepracovali pre profit niekoľkých ľudí vo vedení nadnárodnej korporácie, ale pracovali by pre všetkých ľudí.

Pred pár rokmi vyvolal veľký boom tretí diel série Zeitgeist, kde bol podrobnejšie popísaný práve Venus project a veľa ľudí o ňom hovorilo, neskôr tento boom opadol. Prečo myslíš, že Zdrojová ekonomika nezískala toľko priaznivcov ako majú napríklad iné smery, ako sú vo svete napríklad anarchokomunisti, či rôzne konzervatívne a liberálne smery?

Práve naopak, myslím si, že RBE ako aj TVP majú čoraz viac a viac priaznivcov a získavajú viacej pozornosti. Hnutie Zeitgeist pomohlo Projektu Venus získať väčšiu popularitu a malo tak isto slúžiť ako hnutie aktivistov. No podľa slov Jacqua a Roxanne, HZ ako aj Peter Joseph nejavili príliš veľa záujmu o ďalšie vzdelávanie sa o Projekte Venus a jeho smerovaní a tak isto komunikácia medzi Jacquom a HZ takmer neexistovala, preto následne prestali spolupracovať.

Problém s Hnutím Zeigeist bol ten, že jeho aktivisti sa snažili propagovať TVP bez dostatočnej znalosti TVP a často doň prenášali svoje vlastné interpretácie, ktoré boli v rozpore s tým, čo sa snaží TVP propagovať.

Aktivisti podporujúci Projekt Venus následne vytvorili TVPActivism. Toto bol samozrejme dlhý proces nakoľko nikto z aktivistov nie je finančne podporovaný. Projekt Venus získava stále viac priaznivcov, čomu dopomohol aj najnovší dokumentárny film TCIO (The Choice is Ours), alebo Voľba je na nás. Vo svete sa nachádza približne 50 Point of contacts a každým rokom toto číslo narastá.

Na otázku prečo si Ekonomika založená na zdrojoch nezískala toľko priaznivcov ako iné smery by som povedal toľko, že to môže byť čiastočne aj kvôli tomu, že RBE je koncept, ktorý sa výrazne líši od akéhokoľvek smerovania, ktoré tieto konzervatívne alebo liberálne smery ponúkajú. Súčasné smery ponúkajú riešenia dnešných problémov v rámci monetárneho systému, a preto tieto môžu slúžiť len ako dočasné riešenia. Problémy, ktorým dnes čelíme, sú vo väčšine zapríčinené práve monetárnym systémom, nevyváženou distribúciou zdrojov a nedostatkom.

Koncept peňazí je hlboko zakorenený v našich kultúrach, či hovoríme o východe alebo západe. Pokiaľ mi je známe, doposiaľ všetky kultúry alebo spoločenské systémy sú monetárneho charakteru, či už hovoríme o komunizme, fašizme, demokracii, systéme voľného obchodovania, alebo akejkoľvek inej forme diktátorstva. Môj osobný názor je, že v súčasnosti prechádzame od viac demokratického systému viac k diktátorstvu nadnárodných korporácií.

Potrebujeme si uvedomiť, že ak budeme naďalej zvyšovať podiel automatizácie a kybernetiky v ekonomike, postupne ľudia prídu o svoje zamestnania. No nehovoríme tu len o rutinnej, monotónnej práci niekde v továrni. Hovoríme tu aj o profesiách ako sú právnici, lekári, učitelia, architekti, návrhári, politici, ľudia pracujúci vo finančnom sektore, atď. Počítať Watson z dielne IBM už dnes pomáha lekárom pri diagnostikovaní pacientov a je veľmi pravdepodobné, že kognitívne počítače, ktoré rozumejú ľudskej reči budú pracovať ako právnici, učitelia, lekári, atď. V súčasnosti disponujeme technológiami, ktoré ďaleko predčia človeka v mnohých smeroch a tento trend bude naďalej napredovať, či sa nám to páči alebo nie.

Nemáme problémy s technológiou, v tejto oblasti excelujeme. To, čo nás drží späť, sú naše hodnoty a tradície, zakorenené v minulosti, ktoré už nie sú relevantné pre súčasnú dobu.

Keď niekomu prezentujete koncepty Projektu Venus, častokrát ľudom beriete ich identitu a zmysel pre život. Keď niekto vyrastal v oblasti, kde sa len minimálne dostal do kontaktu s technológiami alebo vedeckým či kritickým myslením, len s ťažkosťami by ste dokázali presvedčiť tohto človeka o nedostatkoch jeho hodnôt a preniesť ich pozornosť k viac konštruktívnejšiemu prístupu k riešeniu problémov ako v pracovnom, tak aj osobnom živote.

Fresco vychádza často z vedy, preto by som s tebou chcel rozobrať niektoré jeho kontroverznejšie vyjadrenia. Kedysi sa pre London Real vyjadril, že láska je hlúposť, alebo inde sa vyjadruje za determinizmus proti slobodnej vôli. Vedel by si to vysvetliť, ako to myslel a prečo?

Ako si poznamenal, Fresco stavia svoje tvrdenia na vedeckých základoch. Slovo „láska“, ktoré tak často používame v bežnej reči je predmetom výkladu každého jednotlivca. To, čo si pod pojmom láska každý z nás predstavuje sa zakladá na našich predošlých skúsenostiach v reálnom živote ako aj filmových zobrazeniach „romantickej lásky“, kníh, rodičovskej výchove, atď. Tieto a mnoho iných faktorov prispieva k tvorbe našej predstavy o láske.

Niekto si môže pojem láska spájať so žiarlivosťou, niekto iný s oddanosťou. Preto ak dvaja ľudia hovoria o láske, je veľmi pravdepodobné, že nehovoria o tom istom. Preto je dobré sa opýtať, čo máš na mysli pod pojmom láska, keď s niekým hovoríme.

Ak žiješ s niekým dlhú dobu a táto osoba ťa náhle opustí, to neznamená, že ťa nikdy neľúbila, znamená to len, že si danú osobu poriadne nepoznal a nedokázal si s presnosťou predpovedať, čo urobí v určitej situácii.

Pod pojmom „láska“ si mnohokrát predstavíme osobu našich snov alebo nejakú predstavu ideálu, oddanosť, zhovievavosť, atď. No nič také neexistuje, pretože láska nemá žiadny fyzikálny referent, nevieme ukázať a povedať: „pozri, toto je láska.“ Ak niekoho poznám a táto osoba má 12 kvalít, ktoré sa mi páčia, možno neskôr spoznám niekoho, kto bude mať 30 kvalít, ktoré sa mi budú páčiť. Znamená to potom, že tú prvú osobu s 12 kvalitami už „neľúbim“? Samozrejme, že nie.

Fresco nahrádza slovo láska slovom EXTENSIONALITY. Teleskop je predĺžením oka, pretože nám umožňuje vidieť to, čo voľným okom nedokážeme, takisto mikroskop nám umožňuje pozorovať procesy, ktoré sú bežnému oku neprístupné. Nech sa človek nachádza kdekoľvek, či je to predmestie New Yorku, Bratislavy, Ankary, Bukurešti alebo dedinke v Afganistane, všetci majú radi mobilné telefóny, pretože sú ich predĺžením. Bicykel je predĺžením nôh, senzory zabudované v dome sú predĺžením nášho čuchu. Tieto predĺženia nám umožňujú poznávanie sveta úplne iným spôsobom, uľahčujú nám naše životy alebo nám umožňujú vykonávať činnosti, ktoré by sme inak neboli schopní robiť. Napríklad letieť do vesmíru.

Extensional správanie voči iným ľuďom je možné pozorovať napríklad v oblasti vedy, kedy napríklad objav penicilínu zachránil milióny existujúcich životov a pravdepodobne stovky miliónov budúcich zatiaľ nenarodených ľudí. Elektrina nám umožňuje žiť životy plnohodnotnejšie na rozdiel od spôsobu života pred 100 rokmi, ľudia zodpovední za rozvoj tejto technológie to častokrát nerobili s cieľom obohatiť seba, ale s cieľom zlepšiť životy ostatných. Keď hovoríme o extensional správaní v oblasti medziľudských vzťahov, hovoríme tu o funkčných formách správania, ktoré zlepšujú život nášho partnera, rodiča, dieťaťa, atď.

Ľudia v budúcnosti (v TVP alebo RBE) budú rozumieť tomuto konceptu a budú chápať, že keď nemajú čo zdieľať alebo nie sú vzájomne extensional, tak nebudú zostávať spolu. No bude to prebiehať bez drámy, nerozumného správania, závisti, agresívneho správania a pod.

Slobodná vôľa je veľmi zložitá téma. Väčšina ľudí si myslí alebo verí, že majú slobodnú vôľu. Ak sa na to pozrieme z mechanistického pohľadu, keď povieš, že sa ti pokazilo auto. Auto sa nepokazilo samé od seba, ale niečo spôsobilo jeho poruchu. Ak ho vezmeš do servisu, automechanici budú hľadať príčinu poruchy. Keď sa kameň kotúľa dole kopcom, nekotúľa sa sám od seba, ale pôsobí naň gravitácia, ktorá spôsobuje, že sa kameň kotúľa. V prírode môžeme pozorovať, že nič sa nedeje samé od seba, ale že vždy jedna udalosť spôsobuje ďalšiu. Ak potom povieme, že my ako ľudia máme slobodnú vôľu, potom sami seba vynímame z prírody a jej prirodzených zákonitostí.

Ak sa na to pozrieme z pohľadu behaviorálnej psychológie, tá hovorí, že ľudské správanie je zákonité, čo znamená, že podlieha určitým pravidlám a do určitej miery sa dá predpovedať. Možno ste niekedy videli rodiča s dieťaťom v supermarkete, kde má toto dieťa záchvat s obrovským nárekom, či už kvôli sladkosti, hračke alebo niečomu inému. Tento záchvat je určité správanie, ktoré pozorujeme. Keď rodič dá dieťaťu napríklad sladkosť, týmto správaním odmeňuje a tým pádom posilňuje správanie dieťaťa, v tomto prípade hlasný nárek. Takéto konanie spôsobuje, že je tu relatívne vysoká pravdepodobnosť opakovania podobného správania v podobnej situácii, pretože v minulosti bolo toto správanie odmenené. Len by som chcel zdôrazniť, že taktiež správanie rodiča bolo posilnené, pretože tým, že poskytol dieťaťu sladkosť, sa vyhol nepríjemnej situácii, kedy sa naňho ľudia naokolo pozerajú, čo mu môže spôsobovať úzkosť alebo iné nepríjemné pocity a tým, že poskytne dieťaťu to čo chce, sa zbaví týchto pocitov. Často máme tendenciu povedať: „To dieťa je nevychované“ alebo „je to zlý rodič“, no pritom si nie sme vedomí zákonitostí skrytých za správaním jednotlivcov.

Naše správanie je utvárané našimi skúsenosťami, ako aj vzdelaním, televíziou, knihami, ľuďmi v našom okolí, zvykmi a tradíciami v krajine nášho pobytu a mnohými ďalšími faktormi. Niekedy je veľmi ťažké prísť na to, čo presne hrá hlavnú rolu pri našom rozhodovaní, pretože tých premenných je príliš mnoho.

Existujú podľa teba nejaké nápady, či projekty, ktoré by mohli pomôcť integrovať, či vôbec vzdelať často vylúčené komunity, u nás napríklad rómska, v Európe mnohé arabské a zapojiť ich tak do pretvárania spoločnosti, aby napríklad iba nechceli brať (napr. dávky v hmotnej núdzi, sociálne zabezpečenia), ale chceli aj dávať, podieľali sa na jej rozvoji napríklad aj smerom k Venusu ak by k tomu prišlo a tak vlastne eliminovali argumenty pravicových radikálov?

Toto je veľmi zaujímavá otázka. Vec zapojenia sa do fungovania spoločnosti je zložitá. Keď ti niekto povie: „Ja v takej spoločnosti ako je TVP nechcem žiť, lebo si chcem zachovať všetky svoje tradície a zvyky.“ Ľudia prichádzajú s podobnými argumentmi z dôvodu pocitu potreby zapojiť sa, no pritom neponúkajú nič, čo by pomohlo vytvoriť lepšiu spoločnosť alebo vyriešiť niektoré z problémov.

Zapojenie komunít do Projektu Venus je zložitá otázka. Hovoríme tu o forme participatívnej demokracie,  forme účasti na rozhodovaní alebo aktívnej účasti pri riešení problémov? Dnes majú ľudia názory na takmer všetko, no je otázne nakoľko tieto „názory“ zodpovedajú realite.

Pri stavbe mostu sa nikto nepýta bežného človeka na jeho názor na to, ako by mal byť most postavený alebo aký materiál by mal byť použitý. Niekto by sa mohol zjaviť na stavenisku a snažiť sa zdieľať jeho názor formou, „verte mi“, tento materiál je dostatočne silný na výstavbu. Inžinieri na stavenisku by sa následne opýtali aká je torsion, tensil, compression sila tohto materiálu. Keď poviete neviem, tak vám povedia, shut up and stop making noises.

V súčasnosti sa mnoho ľudí chce zapojiť či už do Projektu Venus, alebo podieľať sa na riadení spoločnosti z dôvodu osobnej potreby spoluúčasti. Je otázne, nakoľko je každý z nás kompetentný podieľať sa na týchto činnostiach. Preto by sme mali skôr hovoriť o kompetentnej demokracii na rozdiel od participatívnej demokracie.

Zapojenie napríklad rómskych komunít alebo arabských komunít je zložité, podľa môjho osobného názoru to je nemožné pokiaľ sa nenájde niekto práve z týchto komunít, kto je oboznámený so smerovaním TVP alebo iného smeru podporujúceho zmenu spoločnosti, ako aj zvykmi a tradíciami tej danej komunity a následne poskytne tieto informácie komunite vo forme, ktorá je pre tú danú komunitu prijateľná a ľahko pochopiteľná.

Je takmer nemožné sadnúť si za okrúhly stôl a zdieľať myšlienky a očakávať že niekto len tak opustí svoje staré spôsoby zmýšľania. Je pravdepodobnejšie, že takýto jav by mohol nastať, ak by sa týmto komunitám poskytla demonštrácia spôsobu života v RBE takým spôsobom, ktorý by bol pre nich prijateľný. Pre lepšie pochopenie, ak Slovákovi ukážeme dokumentárny film v čínštine s čínskymi titulkami, veľa si z toho nezoberie. Naopak, ak ho uvidí v slovenskom jazyku, je pravdepodobnejšie, že si zapamätá viac.

Ľudia majú rôzne zvyky a tradície, ktoré nás často držia v starých vzorcoch správania bez uvedomenia si ich nedostatkov. Bez určitej dávky vzdelania v prírodných vedách a kritického myslenia je takmer nemožné prekročiť hranice vlastnej kultúry.

Aké slovenské, české, či iné zahraničné webové či facebookové stránky z rôznych oblastí života by si odporučil ľuďom sledovať?

Ja osobne netrávim veľa času na Facebooku, no keď tam zavítam, tak sledujem väčšinou stánky vedeckého charakteru. Často navštevujem stránku www.tvpmagazine.com/news, ktorá automaticky prináša vedecké správy z mnohých webových stránok a tak nemusím prechádzať cez množstvo stránok, stačí mi kliknúť len na túto jednu a získať akúsi predstavu o tom, čo sa deje v oblasti vedy a technológie.

Akým osobnostiam z vedy, techniky, medicíny, či iných odborov zo Slovenska či sveta by mali venovať ľudia viac pozornosti?

Osobnosti, o ktorých sa vie veľmi málo, ako napríklad Alfred Korzybski, Stuart Chase, S. I. Hayakawa, hovoria o problematike jazyka a komunikácie a taktiež ponúkajú spôsoby aplikácie ich zistení pre zlepšenie komunikácie a medziľudských vzťahov. Taktiež by som odporučil knihy od H. Schlinger, ak by vás zaujímala behaviorálna psychológia.

Čo by si chcel odkázať ľuďom, ktorých tento projekt zaujal a chceli by sa zapojiť a pomôcť?

Ľudia sa môžu zapojiť mnohými spôsobmi. Záleží to od schopností a možností každého jednotlivca. Ak má niekto skúsenosti s prekladateľstvom, grafickým dizajnom, organizáciou stretnutí, administráciou sociálnych sietí, môže nás kontaktovať prostredníctvom facebookovej stránky, kde veľmi radi poskytneme viac informácií. (link)

Ďakujem za rozhovor ☺ Prajem ti veľa šťastia a úspechov.

Foto: archív Tomáša Martinčoka

Redakčná poznámka: Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

---