TOP 10 radikálne ľavicových kapiel 60. rokov.

Rebélia, vzdor a tvrdé gitary. Toto v iných médiách nenájdete! Tieto informácie sa v .týždni ani Denníku N nedočítate a ak aj áno, tak s výsmešným alebo relativizujúcim komentárom. John Lennon sa nikdy netajil tým, že je komunista; antifašista a americký komunista Woody Guthrie sa stal zakladateľom folkového hnutia, Jim Morrison ukázal na koncertoch The Doors vztýčený prostredník americkej vláde a americkému životnému štýlu a odišiel do francúzskeho exilu, Bob Dylan sa svojho času stal symbolom sociálnych a protivojnových vzbúr, speváčka Joan Baezová vystúpila spolu s politickým aktivistom Máriom Saviom pred 6 tisíc študentmi a na podnet guvernéra Califorinie zatkli 800 ľudí; na Woodstocku sa predávali knihy Marxa a Engelsa, Creedence Clearwater Revival nahrali skladbu Fortunate Son ironicky odkazujúcu na synov senátorov bojúcich vo Vietname, Barry McGuire vydal apokalyptický song Eve of destruction kritizujúci západný svet, The Zombies napísali skladbu Butchers Tale (Western Front 1914) o hrôzach Prvej svetovej vojny; Donovan odkázal na Vietnam v skladbe Universal Soldier a The Rolling Stones v Gimme Shelter, Hendrixova gitara s Mitchelovými bicími (skladba Machine Gun) symbolizuje streľbu samopalov vo vietnamských džungliach… tisíce, stotisíce ľudí v uliciach Paríža, Berlína či Kalifornie, umelci stojaci proti establišmentu – KONTRAKULTÚRA. To je len malý výsek antikapitalistickej a protivojnovej revolty, ktorá prebehla v 60. rokoch západnou kultúrou. Dnes by týchto mladých ľudí nazvali ruskými agentmi, neoboľševikmi, stalinistami, neokomunistami, extrémistami, konšpirátormi a podobne. Napalmové bomby padajúce na Vietnam z réžie Svetového policajta vyvolávali masívny odpor u mladých ľudí 60. rokov. Vo Vietname bojovalo od roku 1963 do roku 1968 od 16 do 500 tisíc predovšetkým mladých ľudí. Podľa oficiálnych štatistík: 58 tisíc mŕtvych, 153 tisíc ranených, 2400 stratených vojakov.

Krvavý fašista Nixon a jeho predchodca Lyndon Johnson, zodpovední za vojnu vo Vietname, by mali stáť z hľadiska morálnej zodpovednosti na úrovni Hitlera, no súčasná ideológia sa snaží tieto špinavosti zatajovať a marginalizovať antikomunistickou propagandou. Vieme však o nich snáď vďaka ľuďom ako Oliver Stone.  60. roky 20. storočia sú dodnes veľkou inšpiráciou v tom, čo západná ľavica urobila zle a v čom nás môže inšpirovať. Nemala ucelený program a myšlienky, ktoré boli vo svojej dobe pokrokové zneužila vládnúca trieda a zapracovala ich do svojej neoliberálnej ideológie aby sa tak zbavila radikálnych kritikov systému. To však nič nemení na tom, že vo svojej dobe boli mladí ľudia zo západu bojujúci proti kapitalizmu a za lepší svet v mene hesla “Peace and love” pokrokom a mysleli to úprimne. A čo je najinšpiratívnejší odkaz? Masovo prebudené kolektívne vedomie po celom svete, túžba zmeniť svet, študenti bojujúci proti kapitalizmu, kvalitné a autentické umenie…

Už ma fakt nebaví počúvať tie isté kecy štylizovaných hipsteríkov, ktorí si taktiež frčia na retro muzike či móde, typu: “si komunista a počúvaš západnú dekadentnú hudbu.” Taktiež ma neskutočne iritujú komentáre typu – nerob politiku, rob muziku. V tomto článku vám dokážem, že byť socialistom bolo v 60. rokoch na západe (ako sa dnes hovorí) COOL. Dnes by z nich pre svoje názory urobili vyhnancov a hamburgerové deti by sa im vysmievali. Rebeli z kapiel 60. rokov, ktorí mali plné zuby kapitalizmu, amerického establišmentu, vojnového štvania, pokrytectva tých, ktorí sa nazývali kresťanmi a podporovali tie najväčšie svinstvá imperiálnej politiky USA, mali dosť zbedačovania občanov a pratavili svoj vzdor do umenia. Boli tak presný opak mnohých dnešných systému zapredaných umelcov, ktorí cez grantíky majdanizujú spoločnosť. Nabáli sa a podporovali revoltné hnutie roku 1968 v západnej Európe.

 

  1. CAN – komunistická avantgarda

Communism, anarchism, nihilism – tak znie dnes už kontroverzný backronym jednej z najprogresívnejšej a najinšpiratívnejšej kapely nemeckej kraut-rockovej scény – CAN. Čo je to kraut-rock? Je to istá odnož nemeckého psychedelického rocku, ktorý svojou invenčnosťou predbehol dobu. Prvý krát sa v populárnej hudbe objavujú experimenty s elektronickou hudbou, ambientom, industriálnymi zvukmi, tranzovými zvukmi, loopy, minimalistické prvky v komponovanej hudby a pod. Scénu tvorili osobnosti ako politickí radikálni producenti a skladatelia Conrad Schnitzler a Conrad Plank, inovatívny bubeník Jaki Liebziet, skladatelia elektronickej hudby Hans-Joachim Roedelius, Klaus Schulze (Tangerine Dream, Ash Ra Tempel), experimentálny bubeník skupiny Faust (nemecký Velvet Underground, avšak radikálne vľavo) – Werner Diermaier; líder politicko-hudobného projektu Guru Guru – Mani Neumeier; pionieri motorického beatu Dinger a Rother zo skupiny NEU!, istého času aj členovia Kraftwerk a podobne ako Florian Fricke zo snáď prvej ambientnej kapely Popol Wuh. Väčšina z týchto ľudí patrilo k vyslovene radikálne ľavicovým kruhom napojeným na tzv. Komúnu 1 (tu sa schádzala väčšina revoltujúcej nemeckej mládeže a aktivisti), umeleckým priestorom sa stal Zodiac Free Art Lab; mali vlastné alternatívne vydavateľstvá, ich symbolom boli študentské protesty a taktiež tu boli napojenia na až extrémne radikálne ľavicovú organizáciu RAF (atentáty na supermarkety a podobné veci; pozri film Baader Meinhof Komplex) a socialistického aktivistu Rudiho Dutschkeho.

Ako prvý tip vyberám skupinu CAN. Už samotný príbeh tejto skupiny stojí za to. Speváckym exotom tejto kapely bol čudák Damo Suzuki, ktorého kapela objavila v podstate na ulici: “Objavil som ho, keď spieval alebo sa skôr nahlas modlil. Sedeli sme s Jakim na záhradke kaviarne, keď sa priblížil Damo. Povedal som Jakimu: Toto bude náš nový spevák.“ Skupina mala v ten večer vypredanú sálu a Czukay navrhol Damovi hosťovanie na koncerte. Damo pripomínal najskôr meditujúceho mnícha a potom bojujúceho samuraja. V koncertnej sále zostalo asi 30 ľudí a medzi nimi napr. herec David Niven, ktorý „si zrejme myslel, že sa ocitol na príšernom happeningu.“ Skupina CAN, konkrétne jej člen Irmin Schmidt sa v roku 1971 v rozhovore pre Nemeckú televíziu vyjadril v tom zmysle, že „televízia nedáva žiadny priestor ľudom, ktorí sympatizujú so socializmom.“ Podľa Schmidta sa médiá v NSR v dotyčnej dobe „zaujímali o politické názory beatových hudobníkov, pretože mnohí k tomu nemali čo povedať.” Zvukový experimentátor Klaus Schulze hrával svojho času na koncertoch úplne zdarma, čo bol symbol aplikovania socializmu v rámci hudobnej scény: „Scéna bola strašne spolitizovaná. Promotéri nám často hovorili: Vpustíme ľudí, ale nikto z nich nebude platiť vstupné, pretože nevidíme dôvod prečo.“ Takto vyzeralo radikálne ľavicové a antikapitalistické podhubie západného Nemecka.

  1. Soft Machine – komunista Wyatt, surrealizmus a psychedélia, Maova červená kniha na obale Matching Mole

Presunieme sa do Británie a scéne okolo undergroundového klubu UFO, svetelných šou Pink Floyd, Arthura Browna, Kevina Ayersa a hlavne zabudnutej, no významnej kapele Soft Machine. K radikálnej ľavici – dokonca otvorene ku komunizmu – inklinoval a inklinuje Robert Wyatt, v 60. rokoch líder Soft Machine. Wyatt bol dokonca člen komunistickej strany, hlásil sa k beat generation a napokon aj názov Soft Machine vznikol podľa knihy Williama S. Burroughsa. Svoje politické názory prezentoval aj vo svojej experimentálnej hudbe, v názvoch skladieb a albumov, napr. v skladbe Gloria Gloom (Matching Mole) spieva „How long can i pretend that music’s more relevant. Than fighting for a socialist world?“

Wyatt stál na čele zásadnej 1960s kapely Soft Machine, ktorá spolu s Pink Floyd vytvorila scénu undergroudnového Londýna vďaka známym koncertom v UFO klube. Popri psychedelickom bubnovaní stíhal spievať svojim vysokým hlasom post-beatnickú poéziu (je na škodu, že vtedajšia záznamová technika nevedela kvalitne zachytiť túto performance). Prvé album Soft Machine je ukážkovým albumom pre človeka, ktorý chce počuť ako znie autentický, britský psychedelický rock – so všetkým čo k tomu patrí. Druhý album posúva tvorbu viac do vôd experimentu, je ešte temnejší, pričom ďalšou ingredienciou je dadaizmus + orientálna rytmika a samozrejme jazz, ktorý sa však naplno prejavil až na treťom a štvrtom albume. Po odchode zo Soft Machine zakladá avantgardnú skupinu Matching Mole. Wyatt sa nikdy netajil svojim príklonom k radikálnej ľavici – vyvrcholilo to v avantgardnej kapele Matching Mole (viď revolučný album s názvom Little Red Record s pôsobivým obalom). Avantgardnosť Matching Mole dokazuje aj vystúpenie skupiny v TV, kde Wyatt prezlečený za obeseného krtka využíva rôzne pazvuky; tvorí hudobno-hereckú performance.

Kariéra excelentného bubeníka bola ukončená po jeho tragickom páde z balkóna, po ktorom bol pripútaný na vozík. Wyatt následne začal skladať sólové skladby. Za najzásadnejší avant-rockový album sa považuje jeho Rock Bottom z roku 1974 a ani ďalšie Wyattové albumy nestratili na kvalite. V jeho albumoch cítiť experiment, melanchóliu, šialenstvo, protest! Wyatt patrí k nedoceneným osobnostiam 1960s a na Slovensku o ňom médiá nemajú ani páru. Preto šírim osvetu a aj prostredníctvom tejto skupiny chcem podčiarknúť prínos tohto veľkého skladateľa.

 

  1. Proto-punkoví kritici konzumu – The Deviants

V Británii ešte zostaneme. Ďalším príkladom politickej psych-garage kapely sú britskí The Deviants. Hudobne ide o kombináciu psych a proto-punku (či dokonca heavy metalu). Anarcho-lavičiarska kapela so sociálnymi a protikonzumnými textami. “Topka” pre tento článok je skladba „Garbage“ z legendárneho albumu Ptoof!. Za kapelou stál Mick Farren, žurnalista, ľavičiar a anarchokomunista – vodca kontrakultúry v UK. Mick Farren, ikona britskej kontrakultúry 60. rokov. Nebol len muzikant, ale aj skladateľ a žurnalista – písal do UK Underground,International Time. V roku 1970 zorganizoval kontrakultúrny festival Phun City Fest, bol v spojení s Hells Angels, organizoval akcie jedla na festivaloch zdarma. V knihe Mars: Červená planéta písal o post-apokalyptickom komunizme. Zomrel 27. júla 2013.

Deviants by sa dali prirovnať ku Stooges či Zappovým Mothers Of Invention. Uvádza sa tiež že predurčili estetiku vlny 70s. Ako píšu na stránke Dangerous Minds: „The Deviants were the first British band who were true anarchists. “Street Fighting Man” was just a fashionable pose, these guys lived and snorted their politics. Agitprop bands like The Clash, Crass and Manic Street Preachers would most definitely tread in their ideological footsteps, whether conscious of it or not.“ Takže tradá: Mick Farren a radikálne ľavicová kapela The Deviants – brutálny výsmech a kritika hyperkonzumu. Kúp si odpad, odpad ťa spraví šťastným. Bleeeee… (vľavo na fotke, Mick Farren)

 

“WON’t YOU bUY — bUY SOME GARbAGE…? Garbage is so good for you, just one thing that you should do — mail the coupon, don’t delay, get some garbage right away!”

Na záver ešte jeden radikálne ľavicový text The Deviants:

„We are the people who creep in the night / We are the people who hide from the light / We are the people who pervert your children / Lead them astray from the lessons you taught them / We are endangering civilization / We are beyond rehabilitation“.

 

  1. V glam-rockovej elegancii odkázali – “Naser si Amerika!” Odkaz glam-punkovej kapely MC5.

Presuňme sa pre zmenu do USA. Song “Kick out the jams motherfuckers! budete poznať skôr od kapely Rage Against The Machine. Pôvodná verzia je od amerických rebelov, anarcho-komunistov z prelomu 60. a 70. rokov, kapely MC5. Ako uvádza aj anglická Wikipédia – kapela bola ovplyvnená marxizmom, Beat generation, hnutím Čiernych panterov a Fredom Hamptonom. Hlavnou postavou tejto kapely bol vlasatý rebel Rob Tyner vystupujúci zabalený v americkej vlajke. Kapela účinkovala ako súčasť protestov proti vojne vo Vietname v roku 1968, počas demokratického národného zhromaždenia v Chicagu, ktoré boli rozohnané políciou. No a takto to vyzerá, keď to televízie zavolajú skutočných rebelov!

Kick out the jams motherfuckers!

 

  1. Žili v komúne s Indiánmi a tvorili psychedelickú muziku – Guru Guru

Medzi prvými kraut-rockovými skupinami, v ktorých dominuje zložka psychedelického rocku, je aj skupina Guru Guru (názov narážajúci na Maharišiho a Beatles; v japončine znamená otáčať sa). Vznikla v roku 1968 pod vedením bubeníka Mani Neumeiera ako politicko-psychedelická skupina. Koncerty Guru Guru boli výrazne ľavicovo orientované, pretože boli organizované spolu so Sozialistische Deutsche Studentenbund (Zväz nemeckých socialistických študentov), kde sa čítali medzi skladbami politické texty. Skupina taktiež hrala vo väzniciach. Guru Guru spolu žili v komúne pri Odenwalde, kde experimentovali s halucinogénmi. Ako píše David Stubbs: „Žili v komunite, do ktorej prizývali skupinu indiánov a boli odhodlaní obísť sa v živote a hudbe bez vzorca A-B-A.“ Skupina vydala do dnešných dní vyše 30 albumov. Do nami skúmaného obdobia práce spadajú albumy Ufo (1970), Hinten (1971), Känguru (1972), Guru Guru (1972), Don’t Call Us, We Call You (1973). Tvorba Guru Guru, výrazne ovplyvnená halucinogénmi, kombinuje temnú psychedéliu skreslených gitár s jazzovými bicími Maniho Neumeiera (Neumeier má spoločnú jazzovú minulosť s bubeníkom CAN). Miestami pripomína doom metalové kompozície a noise rock. Motív obalov aj názvy skladieb sú inšpirované sci-fi vesmírnymi témami a space-rockom. Aby spĺňali kritérium kraut-rockovej skupiny treba tiež dodať, že popri konvenčných hudobných nástrojoch používali vo svojej tvorbe aj kontaktné mikrofóny, magnetofónové pásky a rádio. Okrem toho dochádzalo k interakcii s tvorbou ďalších skupín (experimentátor Trepte na krátko zaskočil v skupinách Faust a NEU!). Mani Neumeier stále žije a pravidelne koncertuje.

 

  1. Ľavicové diskusie a elektro-avantgarda v Zodiac Free Arts Lab – Kluster

Podobne významným ako K1 bol Zodiak Free Arts Lab, o ktorom vznikol aj krátky filmový dokument Dielmana Garlanda, bol strediskom alternatívnej kultúry. Tak ako vznikla scéna okolo Andyho Warhola a jeho Factory; Grateful Dead v USA, zeuhl komunita vo Francúzsku (skupina Magma a Christian Vander), v Británii nachádzame analógie v priestoroch undergroundových klubov a psychedelických inštitúcií (World Psychedelic Center, galéria Indica, UFO klub), ktoré navštevovali fanúšikovia Pink Floyd a Soft Machine (neskôr z nej vznikla tzv. Canterbury scéna). Západné Nemecko malo taktiež svoju vlastnú scénu, ktorá vznikla práve na pôde Zodiak Free Art Lab koncom 60. rokov. Na jeho pôde vznikli prepojenia kapiel Kluster, Cluster, Agiation Free, Tangerine Dream. Ako píše Ferenc, ide o príklad personálneho prepojenia hudobnej scény v Nemecku – „interakcia hudobníkov, vydavateľov a promotérov“ a dalo by sa dodať, že hlavne recipientov hudby a umenia. Hudobní tvorcovia boli silne ľavicovo zameraní a so svojimi etno-kultúrnymi tradíciami (rozumej nemeckým nacizmom a nemeckým kapitalizmom) nechceli mať nič spoločné.” Krauťáci si dobre uvedomovali, že úrady zastupovali často tí istí ľudia, čo v nacistickom Nemecku. A čo iné by sa viac nehodil do DAV DVA, než experimentálna improvizácia DAV B od Kluster? Temná elektronika Kluster zo Zodiak Free Music Art Clubu.

 

Tangerine Dream experimentujú v prírode

 

  1. Chcem zmeniť svet, ale neviem čo robiť… Alvin Lee odkázal v roku 1971

Táto skladba nepotrebuje komentár – jedno z najsilnejších posolstiev generácie 60. rokov je ukryté v skladbe Alvina Lee:

„Všade sú tí šialenci a vlasáči, hrádze a víly, povedzte mi, kde je zdravý rozum. Zdaňte bohatých, nakŕmte chudobných a nebude viac bohatých vo svete. Rad by som zmenil svet, ale neviem čo robiť, takže to nechám na vás. Populácia rastie, národ krváca a kŕmi ekonomiku. Život je smiešny, oblaky sú slnečné, včely, ktoré potrebujú peniaze, monopoly. Svetové znečistenie nie je riešenie, inštitúcie, elektrifikácia, len čierna a biela, bohatí alebo chodbní, oni a my zastavme vojnu!“

Ešte dodám, že skladbu použil aj Boris Malagurski do antisystémového filmu Váha reťazí II.

 

  1. Posolstvá v príbehoch: Eric Burdon & The Animals

Keď sa spojí psychedelická skúsesnosť, ľavicové a protivojnové vplyvy vznikne z toho Eric Burdon & The Animals. Albumy Twain Shall Meet či Winds Of Change patria k absolútnym vrcholom druhej polovice 60. rokov – príbehovosť, atmosféra, poučenie…Vyberám však skladbu, ktorá vystihuje ľavicové myslenie vo svojej podstate. The Animals a Erica Burdona väčšina ľudí pozná vďaka skladbe House Of The Rising Sun. Tento mimochodom taktiež sociálne ladený song, však patril ešte do prvej, r&b éry tejto kapely. Tá druhá, ktorá sa odohrávala v druhej polovici 60. rokov bola plná vzdoru proti establišmentu a proti vojne. Eric Burdon založil po rozpade druhých Animals internacionálny projekt War, ktorý tvorili afroamerickí hudobníci. Deklaroval tým rovnosť národov v muzike.

Vyberám však skladbu, ktorá by sa mohla nazvať hymna univerzalizmu…

 

We are one

We are one

I’m a part of you

you are part of me

You are one

 

9 Jimi Hendrix Experience proti vojne vo Vietname

Jimi Hendrix vyrastal v chudobnej a rozbitej rodine. Hendrix bol na rozdiel od svojich hipisáckych kolegov konzervatívne a duchovne ladený kritik systému. Kariéru urobili paradoxne nie v Amerike, ale v Británii. Svoje náboženstvo vyznával v hudbe.

“Zabudnite na hromadne milostnú scénu. Nie je to budovanie porozumenia,” prehlásil Hendrix kriticky a prorocky na adresu hippies. Taktiež nebol fanúšik nadraďovania menšín nad väčšiny:  “Hudba je silnejšia ako politika. Je mi ľúto menšín, ale nemám pocit, že som jej súčasťou. A myslím, že odpoveď spočíva v hudbe.” Skladby ľavicového charakteru, ktoré Hendrix nahral reagovali najmä na Nixonove lži a vojnu vo Vietname. Najznámejšími antivojnovými skladbami sa stali All Along The Watchtower a Machine Gun reagujúce na hrôzy vojny vo Vietname, 60. roky reflektuje aj If 6 Was 9, ktorá pojednáva o sociálnych a kultúrnych dichotómiach medzi hippies a “bielymi konzervatívcami” (Hendrix nahral aj Dylanom preslávenú sociálne ladenú Like a Rolling Stone o bohatej žene, ktorá sa dostane na ulicu). Jimi Hendrix sa ocitol aj v legendárnej nemeckej socialistickej komúne K1. Pre zaujímavosť: Americké 60. roky mali podobne ako nemecká RAF taktiež svoje hnutie – Weather underground. Militantné americké hnutie napojené na študentskú organizáciu SDS bojovalo proti kapitalizmu špecifickým spôsobom – snažili sa politikom nakvapkať LSD. Podarilo sa im oslobodiť z väzenia Timothyho Learyho a v 70. rokoch deklarovali štátnu vojnu proti americkej vláde..  Usilovali o zničenie amerického imperializmu a svetový komunizmus.

 

  1. Country Joe and the Fish

 

O ľavici, socializme a komunizme na západe by sa dali písať stovky článkov. To som ešte nespomenul Guy Deborda a situacionalistov, posadnutnosť maovou kultúrnou revolúciou vo Francúzsku, Fidelovou Kubou a Ho Či Minom, voľné koncerty, psychedelickú revolúciu, skupinu disidentov Diggers, New Left Review v Británii a aktivistu Tariqa Aliho, Henriho Lefebvre, Herberta Marcuse, Billa Ayersa, anarchistu Abbieho Hoffmana, francúzskeho revolucionára Daniela Cohn-Bendita, Toma Haydena, Jerryho Rubina či Maria Savia.

Ľavica bola v 60. rokoch na západe silná – čo z nej však zostalo sú ruiny a jedna veľká relativizácia. Na druhej strane, možno práve vďaka 60. rokom som sa dostal k ľavicovým myšlienkam, socializmu a komunizmu a pochopil, že liberálna ľavica je zároveň slepá ulička.

Posledným menovaným projektom bude Country Joe and the Fish, ktorý predstavuje jeden zo symbolov kontrakultúry, protivojnových protestov, ale aj slepé uličky 60. rokov – voľnú lásku a prehnanú propagáciu drog, z ktorých sa opätovne stal namiesto duchovnej podstaty iba konzum. Líder Country Joe MacDonald bol jeden z najkľúčovejších hudobníkov s ľavicovým svetonázorom. Pridávam skladbu z legendárneho Woodstocku, na ktorom sa mimochodom predávali aj knihy Marxa, Engelsa a Mao Ce-tunga.

 

A ešte tu máme nejaké bonusy

Francúzsko –  Cladue Channes – Mao-Mao

Bonus 2: Krautrockový mix L. Perného

Tento mix som pripravil pôvodne pre rozhlasovú hudobno-zábavno-vzdelávaciu reláciu o 60. a 70. rokoch v alternatívnom rádiu TLIS. Tam som prezentoval okrem dobrej muziky aj politické komentáre. Reláciu 60’s 70’s FREAKS_JAM si môžete vypočuť z archívu.

   Na záver pripájam link na článok Neomarxizmus, kde vysvetľujem, prečo bola západná revolta 60. rokov slepou uličkou a príčinou zapracovania kultúrnych tém do globálneho kapitalizmu. Ale zostala nám tu minimálne dobrá muzika a odkaz,  že socialistami boli kedysi aj undergroundoví umelci.

 

Literatúra

PERNÝ, L. 2014. Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I. Nitra: Katedra kulturológie FF UKF. 84 s. Knihu si môžete prečítať online zdarma. Sekundárna literatúra je uvedená v časti použitá literatúra)

HRABALÍK, P. 2012. Německý krautrock 70. let [online]. In Česká televize.cz. Praha. 2012. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online: http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/clanky/74-nemecky-krautrock-70-let/

HRUŠKA, B. 2007. Tisíc dnů Komuny 1[online]. In A2 kulturní čtrnáctideník. č. 7. 2007. One Code Publisher.[cit. 26.1. 2014].2007.ISSN 1803-6635. Dostupné online: http://www.advojka.cz/archiv/2007/7/tisic-dnu-komuny-1

IRMLER, H. J. 2000. FAUST: The Wumme Years 1970-73. [Booklet ku CD]. ReR Megacorp, 2000.

  1. 2008. Rudi Dutschke a německé studentské hnutí. [online]. In socsol.cz. 2008. [cit. 10.10. 2014].Dostupné online: http://solidarita.socsol.cz/2008/solidarita/rudi-dutschke-a-nemecke-studentske-hnuti

VESELÝ, K. 2009. z Berlína až do vesmíru – Klaus Schulze a berlínska škola elektronické hudby. In His Voice 5/2009. Praha : Hudební informační středisko, o.p.s. 2009. ISSN 1213-2438

KORECKÝ, J. 2009. Pohnutý rok 1968 [online]. In GEO International. 2009. [cit. 26.1. 2014]. Dostupné online : http://www.geo-magazin.sk/ludia-a-kultura/spolocnost/pohnuty-rok-1968

GREEN, S. (Producent), GREEN, S., SIEGEL, B. (Režia). THE WEATHER UNDERGROUND. [TV dokument]. Anglicko. The Free History Project. New Video Group.2003. 92 min.

BRIDGER, S., WHALLEY, B. (Producent), WHALLEY, B. (Režia). 3 min. KRAUTROCK – The Rebirth Of Germany [TV dokument]. BBC. 2009. 60 min. Kraut & Rüben ~ German Krautrock Full Documentary WDR E. 3 == Can Xhol caravan Guru Guru Amon duul In. Youtube [online]. www.youtube.com/watch?v=U70fjziSTIw

SCARUFFI, P. 2009. Psychedelia 1965-69. In a History of Rock and Dance – Music From the Guitar to the Laptop. Scaruffi. 2009. Dostupné online: http://www.scaruffi.com/history/cpt21.pdf   SCARUFFI, P. 2009. Kosmische Musik 1969-72. In a History of Rock and Dance – Music From the Guitar to the Laptop. 2009. Dostupné online: http://www.scaruffi.com/history/ecpt26.html

SCARUFFI, P. 2002. Kosmische music. In: The History Of Rock Music. Online, 2002. Dostupné online: http://www.scaruffi.com/history/german.html

STUBBS, D. 2009. Guru Guru. In: Krautrock – Cosmic Rock And Its Legacy. London: Black Dog Publishing, 192 s. ISBN-10 1906155666

Foto: Stuart Hampton, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

One thought on “TOP 10 radikálne ľavicových kapiel 60. rokov.

  • 3. novembra 2016 at 10:07
    Permalink

    Netreba zabúdať na fakt, že Joan Baez vystúpila aj na podporu Charty 77 na Bratislavskej lýre, privítala tiež na pódiu vtedy zakázaného Hoffmana, ktorému následne ŠtB uprostred pesničky vypla mikrofón, nehovoriac o tom, že tam prepašovala aj Havla ako svojho bedňáka.

    btw. „Svůj blízký vztah k Čechům a podporu tehdy okupovanému českému národu vyjádřila Baezová již v roce 1976 protestem proti uvěznění členů skupiny Plastic People Of The Universe. O dva roky později během svého koncertu ve Wembley připomněla sovětskou okupaci Československa a zastala se československých politických vězňů.“

    Baezová zjavne socializmus nemala v láske. Dokonca v roku 2008 zahrala na kapitalistickej Pohode.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *