Branislav Fábry o zbrojení, zákaze nočných vlkov a cenzúre alternatívnych médií

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Rozhovor s našim spolupracovníkom, právnikom Branislavom Fábrym na aktuálne témy. Pod videom si môžete prečítať článok Branislava Fábryho: Noční vlci, mediálna hystéria a boj o charakter štátu.

V druhej polovici mesiaca júl 2018 sa na Slovensku rozbehla intenzívna mediálna kampaň proti motorkárskemu klubu Noční vlci kvôli tomu, že niektorí jeho členovia si chceli na Slovensku vytvoriť občianske združenie s názvom Noční vlci Európa. Viacerí politici a mainstreamové médiá sa intenzívne pokúšali vyvolať zákaz činnosti občianskeho združenia. Podobnú aktivitu médií však treba vnímať veľmi pozorne, pretože ak začneme slobodu združovania určitých ľudí rušiť iba preto, že ich iná skupina ľudí vyhlási za hrozbu, odstraňujeme základné ústavné práva občanov SR. Faktom tiež je, že majitelia médií svojimi kampaňami čoraz častejšie zasahujú do slobody združovania a ich konanie už predstavuje aj ohrozenie demokratického systému základných práv a slobôd, zaručených slovenskou ústavou.

V nasledujúcom článku sa budem venovať týmto témam:

Dôvody pre zákaz Nočných vlkov?

Problematika motorkárskeho klubu Noční vlci nie je v slovenskom prostredí vôbec nová, opakovane sa otvárala aj v médiách a téme som sa venoval už v minulosti. V súčasnosti sa však táto téma znovu aktivizovala najmä kvôli snahe slovenských členov klubu vytvoriť si svoje občianske združenie na Slovensku. Existujú dôvody, pre ktoré možno odmietať niektoré názory Nočných vlkov, avšak nemožno im upierať právo združovať sa, garantované podľa čl. čl. 29 ústavy SR. Veľmi jednoznačný je aj združovací zákon, ktorý v § 1 hovorí: „(1) Občania majú právo slobodne sa združovať. (2) Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu.“ Zákon síce v § 4 uvádza dôvody, pre ktoré určité združenia nie sú povolené, avšak existenciu týchto dôvodov treba preukázať a to odporcovia doteraz neurobili.

Za účelom zákazu občianskeho združenia však mainstreamové médiá vzniesli široké spektrum obvinení, od rôzneho nálepkovania motorkárov až po tvrdenie, že Noční vlci podporujú separatizmus na Kryme. Pokiaľ ide o obvinenia z podpory separatizmu na Kryme, tak niet pochýb, že väčšina Nočných vlkov pripojenie Krymu k Rusku podporovala a podporuje. Lenže názor väčšiny členov klubu na otázku Krymu sa vôbec nelíši od názoru ostatných ruských občanov. Bolo by skôr prekvapením, keby ruský motorkársky klub zastával iný názor než drvivá väčšina Rusov. Značná časť motorkárov tiež pochádza priamo z Krymu a aktívne sa pri udalostiach v roku 2014 angažovali. Ak by však mala takáto podpora separatizmu znamenať zákaz pre nejaké občianske združenie, tak by bolo treba zakázať aj množstvo slovenských mimovládnych organizácií a politikov, ktorí sa angažovali na podporu separatizmu v Kosove a územie aj bez vedomia srbskej vlády navštevovali.

Ďalším často opakovaným obvinením je obvinenie zo šírenia ruskej propagandy. Je možné, že Noční vlci zdieľajú podobné názory ako ruská vláda, hoci zďaleka nejde o úplnú zhodu názorov a oficiálne je klub dokonca apolitický. Avšak aj keby Noční vlci šírili „propagandu“, niet dôvodu na ich zákaz. Treba dodať, že právo združovať sa musia mať aj ľudia s proruskými názormi, podobne ako ho má množstvo mimovládnych organizácií, propagujúcich politiku USA. Pritom nemožno tvrdiť, že by ruská propaganda mala v spoločnosti a v médiách väčší priestor než napr. americká. Medzi slovenskými občanmi existuje veľa ľudí, ktorí odmietajú americkú propagandu a preto je potrebné viesť celospoločenský dialóg. Dialóg však nie je možný v situácii, keď zástancovia „jedinej pravdy“ zastrašujú svojich odporcov a volajú po zákaze ich združení.

Pomerne častým dôvodom, ktoré médiá uvádzajú pre zákaz občianskeho združenia Nočných vlkov, je vytváranie „polovojenského tábora s armádnou výzbrojou“. Dôvodom pre podobné tvrdenia bola znefunkčnená vojenská technika, ktorá bola zapožičaná Vojenským historickým ústavom občianskemu združeniu Múzeum vojenskej techniky a ktorá bola vystavená v Dolnej Krupej. Cieľ uvedenej informácie bol pritom zrejmý. Podľa § 4 písm. c) združovacieho zákona nie sú totiž povolené ozbrojené občianske združenia (okrem poľovníckych) a ak by Noční vlci vytvorili ozbrojené občianske združenie, porušili by zákon. Lenže znefunkčnená vojenská technika však nepredstavuje ozbrojovanie podľa zákona a podobné výstavy techniky sa nachádzajú v rôznych slovenských mestách. U niektorých novinárov dosiahla hystéria ešte vyšší stupeň a poukazovali aj na blízkosť sídla Nočných vlkov a jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Lenže snaha vytvárať dojem, že Noční vlci ohrozujú jadrovú elektráreň je nielen absurdná, ale hraničí aj s trestným činom „Šírenie poplašnej správy“ (§ 361 TZ).

JUDr. Branislav Fábry, PhD., člen Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, pracoval aj ako vedúci Katedry teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Ľudské práva a dvojitý meter

Pokiaľ ide o problematiku Nočných vlkov, na Slovensku nejde o prvú politickú akciu proti nim. Už v roku 2015 sa objavila podobná kampaň, ktorá vyzývala štátne orgány vydať zákaz vstupu pre motorkárov, ktorí neporušili žiadny zákon a chceli položiť veniec na hroby padlých príslušníkov Červenej armády na Slovensku. Je paradoxné, že príchod Nočných vlkov a ich kladenie vencov ako prejav úcty voči padlým vojakom chceli vtedy zakázať ľudia, ktorí sa sami pre seba dovolávajú širokej koncepcie slobody prejavu: petíciu za zákaz vstupu Nočných vlkov v roku 2015 podpísali napr. aj O. Prostredník alebo M. Havran. Osobne som zástancom širokej koncepcie slobody prejavu, avšak tá nesmie platiť len pre „vyvolených“. Pokiaľ majú byť prípustné havranovské urážky, treba pripustiť širšiu mieru slobody prejavu pre ľudí s iným názorom.

Žiaľ, v súčasnosti sa stretávame s tým, že základné práva prestávajú byť vnímané ako práva všetkých ľudí, ale stávajú sa privilégiom určitých skupín s tým „správnym názorom“. Zvlášť to platí pre slobodu prejavu: na jednej strane mainstreamové médiá používajú vulgárne útoky na odporcov oficiálnej propagandy, dokonca aj priamym preberaním nenávistných prejavov stránky Zomri, na druhej strane však v diskusiách pod článkami mažú slušné a vecné príspevky pod zámienkou „slušnej diskusie“. Podobne to platí aj pre cenzúru niektorých vplyvných sociálnych sietí, ktoré diskriminujú nepohodlné názory. Vzhľadom na to, že od odhalení E. Snowdena je známa spolupráca Facebooku a spol. s tajnými službami USA, môže táto forma cenzúry ohrozovať slobodnú politickú diskusiu v SR.

Opakovaná hystéria v súvislosti s aktivitami Nočných vlkov ostro kontrastuje s bezproblémovým prijatím poľských motorkárov „Motocyklowy rajd katynski“ v Rusku, ktorí tam už od roku 2001 každoročne cestujú uctiť si obete katynského masakru a ich jazda nevyvoláva podobnú hystériu ako jazdy Nočných vlkov na Slovensku. Pritom poľskí motocyklisti zastávajú postoje veľmi kritické voči Rusku a používajú aj symboliku, ktorá má z hľadiska ruskej histórie negatívne konotácie, napr. tzv. husárske krídla v Moskve. Je paradoxné, že tí, ktorí by radi učili Rusov demokraciu, nedokážu tolerovať ani toľko slobody pre Nočných vlkov, akú poľskí motorkári požívajú v Rusku, tento rok cestujú až na Kaukaz. Dokonca aj samotní „katyňskí“ motorkári opakovane vyjadrili zdesenie nad absurdným prístupom voči ruským motorkárom v niektorých štátoch EÚ.

Zákon o zahraničných agentoch?

Je paradoxné, že hoci médiá hystericky volajú po úplnom zákaze konkrétneho občianskeho združenia, odmietajú akékoľvek úvahy o zákone o zahraničných agentoch, ktorý by mimovládne organizácie nerušil, ale iba stransparentnil. Lenže miesto zákazu Nočných vlkov treba zabezpečiť, aby pôsobili transparentne a aby bolo jasné, ako vyzerá ich financovanie a aké ciele sledujú. Množstvo krajín sveta z podobných dôvodov prijalo zákony o mimovládnych organizáciách a ich financovaní zo zahraničia, od USA cez Izrael až po Rusko. Noční vlci sa však svojim príklonom k Rusku vôbec netaja, ich ciele sú predvídateľné, vzťah k zahraničiu ľahko čitateľný a pri akýchkoľvek krokoch v oblasti „propagandy“ by ich verejnosť vždy spájala s Ruskom.

Paradoxne, spomedzi mimovládnych organizácií môžu mať s transparentnosťou väčší problém tie, ktoré sa snažia verejne vystupovať ako politicky neutrálne, v skutočnosti ich však financuje zahraničie. Problémom sú napr. mimovládne organizácie, ktoré oficiálne tvrdia, že sa venujú zahraničnej a bezpečnostnej politike, v skutočnosti však vystupujú ako zbrojárski lobbyisti. Veľkým problémom však môžu byť aj tí, ktorí sa oficiálne zahraničnou politikou vôbec nezaoberajú. Príklady z Latinskej Ameriky, o ktorých som už písal, ukazujú, že jednou z metód ovplyvňovania politiky zahraničnými subjektami je vytváranie mimovládnych organizácií napr. pre boj proti korupcii či oblasť súdnictva. Keďže súdna moc nie je kreovaná priamo občanmi a obvykle nebýva ani populárna, môže tlak médií a lobbystických organizácií v tejto sfére ovplyvniť rozhodovacie procesy určitého štátu.

Atmosféra strachu a nenávisti

Nočných vlkov možno síce kritizovať a treba brať vážne aj dôvody tejto kritiky, avšak niet dôvodu pre takú masovú hystériu, aká sa na Slovensku spustila. Naopak, táto hystéria svedčí o veľkej neistote vládnucej propagandy. Povedať médiám nie by však mali aspoň politici a niektorí z nich si na to skutočne aj trúfli. Na druhej strane však zaráža postup P. Gajdoša, ministra za SNS, ktorý na mediálnu kampaň zareagoval pozastavením výkonu funkcie riaditeľa Vojenského historického ústavu M. Čaploviča. V Gajdošovom prípade sa však taký postup dal čakať, pretože plánuje uzavrieť ešte niekoľko zbrojárskych kontraktov a tak si nechce znepriateliť médiá. Na Slovensku však dnes nejde už len o lukratívne zbrojné obchody, ale o charakter štátu: buď tu budú platiť zákony a rozhodnutia súdov a sloboda združovania aj pre ľudí s inými názormi alebo tu budú platiť rozhodnutia mainstreamových médií o tom, kto má nárok na ľudské práva a kto nie…


JUDr. Branislav Fábry, PhD., spolupracovník DAV DVA

JUDr. Branislav Fábry, PhD. je slovenský právnik, ktorý sa zameriava na tému medzinárodného práva, ústavného práva a bioetiku. Píše pravidelne pre DAV DVA, Slovo, Literárny týždenník a ďalšie časopisy. Je členom Slovensko-Ruskej spoločnosti.

Zoznam publikácii B. Fábryho na stránke Univerzity Komenského v Bratislave

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


7 thoughts on “Branislav Fábry o zbrojení, zákaze nočných vlkov a cenzúre alternatívnych médií

  • 26. júla 2018 at 15:52
    Permalink

    Múdro!!!

    Reply
  • 26. júla 2018 at 17:34
    Permalink

    Z V E R B U J Ú N Á S D O V O J N Y ?

    Vážený DAV DVA,

    chcel by som Vám druhý raz ( 8.1.2018 ) navrhnúť, aby ste ( hlavne členovia, spolupracovníci či čitatelia, pôsobiaci v oblasti práva ) spracovali článok o tom, aké zákony u nás vlastne platia v prípade vojny.

    Zaujíma ma hlavne :

    1. aká je hierarchia armády a štátu od prezidenta po občana ( kto komu velí, kto je najvyšší velitel, vzťah NATO – ASR, … ) ?

    2. kto bude vykonávať bojovú činnosť ( profesionálna armáda, zálohy, civilisti, … ) ?

    3. aké je postavenie civilistov v prípade vojny ( ktorým zložkám štátu sa musia podriadiť, budú povolaní do vojny, … ) ?

    4. budú povolaní aj civilisti na vykonávanie bojovej činnosti ( umožňuje to súčasná legislatíva ; ak nie môže sa zmeniť v prípade vojny, alebo je blokovaná inými či vyššími zákonmi, napr. ústavou ; môže civilista odmietnuť zúčastniť sa bojovej činnosti, alebo je v prípade vojny štát pánom jeho života, … )

    Teda zaujíma ma hlavne, aké je postavenie ( práva, povinnosti ) civilného občana v čase vojny, s ktorou sa z celého srdca nestotožňuje ?

    Pokiaľ máte aj vy čitatelia ďalšie otázky ohľadom tejto témy, môžete ich tu predniesť.

    DAVisti – bolo by to možné spraviť takýto článok na objednávku :) ?

    Ďakujem.

    Reply
    • 26. júla 2018 at 18:56
      Permalink

      Zaujímavý podnet. Poslal som to Braňovi.

      Reply
      • 26. júla 2018 at 20:13
        Permalink

        Ďakujem – dúfam že z toho niečo bude.

        Nestretol som sa s nikým, koho by toto trápilo, no čo som sa dočítal z dobovej tlače z počiatku 30. rokov tak vojnové bubny sa rozoznievali už vtedy – v podobe akejsi pochmúrnej nálady či tušenia vojny, zvýšenom zbrojení ( Nemecko ), určenom arcinepriateľovi a pôvodcovi všetkého zla ( Rusko ), vysokými hrami „pánov v cylindroch“, a podobne.

        Tie podoby so súčasnosťou sú až neuveriteľné – vraj dejiny sa opakujú.

        Myslím, že treba byť pripravený na možnú vojnu a mať aj právne povedomie o postavení občana v čase vojny. Pokiaľ by vojnové zákony boli pre občana „nepriaznivé“, je potrebné mať svoj osobný núdzový plán,

        Reply
  • 29. júla 2018 at 9:06
    Permalink

    Na Facebooku konto nemam, Google zial vyuzivam.
    Nieco je aj v moci obycajneho cloveka. Je to tazke, ale da sa pouzivat duckduckgo.com ako vyhladavac.
    Kapitalizmus zozerie vsetky alternativy ako sucast svojej zdravej vyzivy (Marcuse).
    Ludia MUSIA alternativy „prikromovat zo svojho“, hoci bezny clovek toho nema vela.
    Vsetko dobre, vela lasky a spravodlivosti zela
    Norbert

    Reply
    • 29. júla 2018 at 11:35
      Permalink

      Páči sa mi, ako antiglobalisti zaradom používajú globálny vyhľadávač Google. Keby to nerobili dlhodobo, ale vyhľadávali cez národné vyhľadávače Zoznam.sk, Centrum.sk, Atlas.sk. nemuseli tieto prakticky zaniknúť ako vyhľadávače.
      Dnes zostal nezávislý mimo Google český vyhľadávač Seznam.cz a ja vyhľadávam cez ruský vyhľadávač Yandex.com, som celkom spokojný, je lepší ako aj český vyhľadávač. A zároveň sa jeho používaním znižuje monopolné postavenie Google a teda jeho zneužívanie.

      Reply
  • Pingback: Branislav Fábry: Neetický článok Golianovej a Kazharského v RUSI Journal - DAV DVA - kultúrno-politický magazín

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *