UbiRent ako odpoveď na sharing economy

Východiskovým bodom pre projekt “Ubi” sú súčasné hospodárske trendy, kedy zažívame rozmach digitálneho trhu a tzv. “sharing economy” a rôznych iných platforiem, ktoré fungujú takmer vždy na tzv. Peer-to-peer princípe, teda namiesto toho, aby ste si objednávali taxi od jednej spoločnosti, si ho objednávate od “živnostníka” – hocikoho s autom na platforme, ktorá si potom z tejto transakcie zoberie určitú províziu alebo čiastku. Zaujímavé na týchto platformách je, že v nich vykorisťovanie nefunguje na klasickom kapitalistickom princípe, keďže častokrát výrobné prostriedky, ak k ním nerátame platformu, vlastnia samotní výrobcovia, alebo podmienky pre výrobu alebo lepšie povedané pre predaj tovaru – platformu vlastnia kapitalisti, ktorí potom výrobcov vykorisťujú cez rentu. Jedná sa tak skôr o niečo podobné feudalizmu, ale stále závislé len na ekonomickom nanútení. V takomto výrobnom spôsobe prebieha k bojom o nadhodnotu a mzdu úplne iným spôsobom, ako v klasických kapitalistických spoločnostiach. Pretože “mzda” v striktnom zmysle tu nefunguje, keďže títo “proletári” sú sami aj výrobcovia a tí, ktorí vlastný tovar na trhu predávajú. Najmä v oblastiach, kde je výroba veľmi dekoncentrovaná, ako v taxi službe, je klasická odborová organizácia takmer nemožná. A čo by aj mohla priniesť? Mohla by byť nasmerovaná len proti tomu, ako platforma funguje, nie však proti výrobnému spôsobu – proti rente ako takej, jedine ak by sa zapojení nejak dopracovali k tomu, že platformu treba vyvlastniť. Je preto jasné, že proti tomuto výrobnému spôsobu sú nutné iné stratégie ako proti tomu kapitalistickému.

V druhom bode zapadá rozmach týchto platforiem do iného všeobecného trendu a to je postup kapitalizmu do vyššej fázy než imperialistickej – do tej, kde sa sám neguje, ustupuje z výroby a vracia sa k rente a obchodníckemu kapitálu. Tento vývoj tiež zapadá do iného vývoja a to je do pokračujúcej pôvodnej akumulácii – vyvlastňovaniu pracujúcej triedy. Tieto platformy totiž zakladajú na existujúcich výrobných prostriedkoch, ktoré sú v osobnom vlastníctve pracujúcej triedy. Vytvárajú ale podmienky, v ktorých tieto prostriedky nevlastnia, ale sú len produktívne pod ich kontrolou, na ich platforme. Z týchto podmienok potom čerpajú rentu. Na inom poli ale dochádza k priamemu vyvlastňovaniu okľukou – na poli carsharingu. Tu existujú spoločnosti, ktoré prenajímajú autá vo vlastníctve spoločnosti, vo Viedni to je napríklad dcérska spoločnosť BMW. Tento model je omnoho lacnejšia a pohodlnejšia varianta voči osobnému vlastníctvu a možno očakávať, že o pár desaťročí bude dominantnou formou osobnej dopravy, pre viacerých bude jedinou možnou formou osobnej dopravy. Takto sa dostane osobná doprava pod vlastníctvo a kontrolu monopolného kapitálu, spolu s ich potenciálnym využitím ako výrobné prostriedky.

Na druhej strane je cena výroby takýchto platforiem porovnateľne nízka. Cena pre vývoj dvoch mobilných aplikácií pre Android a iOS je okolo desať tisíc eur. Rozhodne menej kapitálu než je potrebných pre fabriku alebo pre carsharing spoločnosť.

Na základe týchto myšlienok vznikol nápad vybudovať platformu, ktorá nebude fungovať na princípoch vykorisťovania a zisku, ale ktorá bude fungovať ako družstvo pre výrobcov a užívateľov, ktorí budú potom rozhodovať o využití prípadného “zisku” vo forme budovania spoločných výrobných prostriedkov. Keďže nemožno budovať nový výrobný spôsob z ničoho, základom tohto projektu bude stále peňažná výmena, v neskoršom štádiu, potom čo bude táto platforma úspešná, bude možné budovať inú než peňažnú výmenu vrámci tejto komunity.

Dve oblasti, v ktorých by mohlo byť taká platforma úspešná, je v oblasti carsharingu a v oblasti peer-to-peer prenajímania. Keďže je carsharing v podstate to isté čo peer-to-peer prenajímanie obmedzené na autá, najzmysluplnejšie sa zdá budovať platformu peer-to-peer prenajímania. V oboch oblastí na Slovensku a v Česku neexistujú podobné aplikácie a služby. V oblasti peer-to-peer carsharingu existuje aplikácia Turo v angličtine, ktorá funguje aj na Slovensku, v oblasti peer-to-peer prenajímania existuje len nemecká spoločnosť Erento, ktorá nemá žiadnu aplikáciu. Základom týchto aplikácií nemôže byť len dobrý zámer, ale musia byť jednoduché, priehľadné a dobré na použitie a mať funkcie, ktoré nemajú iné aplikácie.

Platforma zatiaľ existuje len ako webová stránka ubishare.org, ktorá je postavená na WordPresse a obsahuje veľmi obmedzenú možnosť registrovať sa a prenajímať veci osobného úžitku. Ďalším krokom je zostavenie crowdfundingovej akcie, kde môžu všetci prispieť pár eurami k vzniku tejto platformy a potom bude nasledovať vývoj. Zatiaľ tento projekt financujem z vlastných zdrojov a sám ho propagujem, preto budem veľmi vďačný za akúkoľvek kritiku, nápady na zmenu alebo konečnú podobu aplikácie, za propagáciu a podporu v akejkoľvek podobe, najlepšie v podobe dobrovoľníckej práce od programátorov/iek. Pre viac informácií a detailý popis toho, ako by mohla vyzerať mobilná aplikácia, pozrite sa na ubishare.org/