Údržbár Peter Plančík: „Naučme sa byť ľuďmi, ktorým zaleží na druhých.“

Zdravím ťa Peter. Na úvod sa nám predstav a povedz nám, čím sa živíš a čo ťa priviedlo k ľavicovému presvedčeniu.

Moje meno je Peter Plančík a v súčasnosti pôsobím na strednej škole ako nepedagogický zamestnanec, poverený údržbou budovy, evidenciou skladových zásob a referenčných pracovných činností. Do budúcnosti uvažujem, že sa budem živiť ako vodič kamiónu, avšak nebolo tomu vždy tak. Keď som vyštudoval strednú odborný školu v odbore ,,mechanik stavebno-inštalačných zariadení“, čo po slovensky znamená vodár-plynár-kúrenár, tak som sa zamestnal v nemenovanej súkromnej firme u nás v Banskej Bystrici, kde som makal veľa hodín za málo peňazí a ešte ma k tomu zneužívali na rôzne práce, pre ktoré som tam nebol najatý. Vtedy ku mne nečakane prišla ponuka od známeho, ktorá znela veľmi sľubne. Vraj aby som sa oslobodil, bol finančne nezávislý, viedol ľudí za ziskom a prosperitou. Bola to sprostredkovateľská práca pre finančnú skupinu, kde bolo mojou úlohou sprostredkovať finančné služby a produkty koncovému zákazníkovi. Určite to všetci už dnes dobre poznajú. Je to ten klasický multi level marketing ako už dnes vo väčšine firiem, kde sa ľudia naháňajú za vidinou ľahko zarobených peňazí… Avšak opak bol pravdou. Narobil som si viac dlhov, než zarobil peňazí… Neskôr som pôsobil v rôznych marketingových firmách s predajom rôzneho tovaru i služieb, kde som získal dosť veľa skúseností v oblasti filozofie, psychológie a marketingu. Čiže som bol obchodník a moje zručnosti, ktoré som nadobudol, súviseli so schopnosťou predať. Počas mojej obchodníckej praxe som dobre zarobil, avšak aj pochopil mnoho, čo sa týka medziľudských vzťahov a fungovania spoločenského zriadenia, v ktorom dnes žijeme. Predtým, ako som nastúpil do zamestnania v školstve, bolo čerešničkou na vrchole mojej kapitalistickej prisluhovačskej kariéry zamestnanie v jednej komerčnej banke na Slovensku. Tam moje znechutenie dosiahlo tak kritickej hodnoty, že som už nikdy nechcel pracovať v oblasti obchodu ani financií . A pochopil som nevyhnutnosť nepodieľať sa na kapitalistickom besnení, čo doslovne znamená vykorisťovanie človeka človekom.  Pochopil som, že ak niekto chce mať v dnešnej dobe nadštandard, tak kvôli tomu niekto iný musí žiť v nedostatku. Videl som bezdomovcov aj sociálne slabé rodiny a pochopil som, že trpia najmä pre prácu, ktorú som robil… A to bol základný spúšťač môjho ľavicového postoja k životu, politike aj k práci. Myslím, že kapitalizmus tu je preto, že ľudia nie sú empatickí. Človeka bez empatie vnímam tiež ako chorého človeka, schopného akýchkoľvek odsúdenia hodných činov, čo je zároveň aj mojou definíciou toho, kto to kapitalista je.

Si členom alebo podporovateľom nejakej strany, alebo si skôr nestraník, ktorý podporuje socialistické hnutie celkovo?

Pred nedávnom som sa stal členom občianskeho združenia s názvom Front ľavicovej mládeže, ktorému predsedá taký môj vzor novodobého boja proti kapitalizmu či vzor človeka, ktorého možno nazvať Komunista, Artur Bekmatov. Avšak osobne by som neváhal pomôcť akejkoľvek frakcii či jednotlivcovi s ľavicovými postojmi, názormi a nápadmi. Je pre mňa prvoradá česť viesť spoločnosť, v ktorej žijem, k lepším zajtrajškom, bez ohľadu na nejakú stranícku korektnosť. Chcem si zachovať nestrannosť v názoroch a postojoch či riešeniach a byť ústretový všetkým ľavičiarom, ktorí rovnako ako ja bojujú za lepšiu a humánnejšiu spoločnosť.

Čo plánuješ dosiahnuť v politike?

Nie je dôležité, čo dosiahneme v politike, ale kam až dovedieme spoločnosť, v ktorej žijeme, svojou prácou a pričinením… Pre mňa nie je dôležitá funkcia v rámci strany tak ako prínos pre spoločnosť. Ak mám byť dobrým politikom, tak musím vidieť problém a nasledovne si predstavovať riešenie. Ak by som ale riešenia nevedel realizovať, bol by som zbytočný pre stranu aj pre spoločnosť. Urobme tam čiaru a bojujme za našu ľudskosť, bojujme za marxistické hodnoty!

Ako vnímaš novú iniciatívu DAV DVA?

Práca iniciatívy DAV DAV je ako kvapka vody na obrovskej rozpálenej púšti kapitalizmu. Možno nič nezmení, ale je vzácnou ako každá voda na mieste, kde sa nenachádza… Rovnako tak vnímam prácu každého ľavičiara. Všetci dúfame, že príde archaická potopa a púšť kapitalizmu zmizne vo vlnách vody… Kým sa tak ale nestane, je potrebné, aby nielen iniciatíva DAV DVA kvapkala v tej rozpálenej púšti, ale každý jednotlivec, ktorý nesúhlasí so stavom dnešnej doby, každé ľavicové občianske združenie či ľavicová strana. Pretože každá kvapka sa ráta a je výsledkom tvrdej práce za lepší život.

Čo by si odkázal čitateľom časopisu? Nejaké tvoje posolstvo pre svet…

Môj odkaz celému ľudstvu i čitateľom časopisu je prostý. Všetko to začína a celý čas je o sebadisciplíne a empatii. Naučme sa byť ľuďmi, ktorým zaleží viac na druhých než na sebe samom, a určime si každý sám, čo je správne a kde sa už začína sebectvo, arogancia a chamtivosť – teda princípy ovládajúce kapitalizmus.

Foto: archív Petra Plančíka

Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

Pridaj komentár