Úrady práce – slúžia alebo len šikanujú?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Mal by som jeden významný nápad, ako by sa mohli podstatným spôsobom zredukovať výdavky štátneho rozpočtu, ktoré sa do značnej miery vynakladajú neefektívne. Je ním prehodnotenie činnosti všetkých ÚPSVaR-ov na celom území SR ako takých, pretože táto šikanózne-byrokratická inštitúcia absolútne nemá charakter pomoci tým, ktorí to objektívne potrebujú, jej úlohy sa zredukovali na čistú represiu a šikanu tých najslabších. Skutočne nepoznám jedného jediného nezamestnaného, ktorému by UPSVaR niekedy efektívne pomohol získať reálne pracovné miesto. Zmysel tejto inštitúcie v súčasnosti spočíva iba v tvrdej represii voči tým najslabším a najohrozenejším, čo prispieva nie nevýznamnou mierou k celkovej fašizácii spoločenských pomerov v štáte.

Za všetky príklady represie zo strany úradov práce voči uchádzačom o zamestnanie môžeme uviesť nezmyselné hlásenie sa na povinných schôdzkach s poverenými referentmi zamestnanosti. Celé to prebieha asi tak, že uchádzač sa z času na čas osobne dostaví na kontaktnú návštevu s poverenými úradníkmi, pričom títo začnú vyžadovať, aby preukázal, koľko pečiatok od potenciálnych zamestnávateľov sa mu podarilo nazbierať. Čiže základný model fungovania pomoci tým najslabším spočíva nie v tom, aby im títo štátom platení byrokrati našli reálne pracovné miesto, kde sa títo, neraz až zúfalí občania, dokážu reálne zamestnať, ale zrejme iba v tom, aby sa títo nešťastní, osudom skúšaní občania preukazovali akýmisi pečiatkami. Nehovoriac už o tom, že veľa majiteľov firiem človeka so žiadosťou o pečiatku z titulu otravovania vyhodia rovno už medzi dverami. Tu je namieste zdôrazniť, že celá táto byrokratická mašinéria alibisticky slúži úradom práce iba ako umelé sebapotvrdenie oprávnenosti existovať. Všetka činnosť UPSVaR-u sa, namiesto pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú, sústredila iba do podoby bohapustého umelého vykazovania činnosti, pričom účinná pomoc uchádzačom v zúfalej životnej situácii je tu až na poslednom mieste. Nehovoriac už o tom, koľko peňazí stojí toho nezamestnaného občana trmácanie od čerta k diablovi na nejaké ich kontaktné stretnutia, z ktorých tento náš nešťastník aj tak nijaký hmatateľný úžitok nemá.

Samostatnou kapitolou je taktiež aj vyraďovanie nezamestnaných uchádzačov z evidencie, a to z rôznych, nezriedka až úradníkmi vyfabulovaných dôvodov, ktoré veľmi často zabiehajú ad absurdum. Počul som aj o tom, že úradníci na ÚP majú z vyšších miest presne stanovené, koľko uchádzačov musia z času na čas vyradiť z evidencie. Celé toto asociálne svinstvo sa údajne robí len kvôli tomu, aby cifra oficiálne vykazovanej nezamestnanosti nepôsobila príliš zlým dojmom na tú našu slávnu EÚ a jej celkom mimo realitu žijúcich úradníkov.

Posledná vec – nechápem, ako niekto môže vôbec tvrdiť, že v súčasnosti je už dostatok práce, keď počet evidovaných nezamestnaných stále osciluje okolo hranice 450 000 až 500 000 osôb. (a ktovie, koľko ich ešte bude vyradených z evidencie, prípadne vôbec neevidovaných). Keď už chcú obhajcovia tohto tvrdenia presvedčiť aspoň seba samých, že roboty je dnes naozaj dosť, akurát sa ľuďom nechce robiť, začnú argumentovať tým, že na úradoch práce sú evidovaní hlavne Rómovia. Tu je však potrebné povedať, že tých toľkokrát omieľaných Rómov síce na Slovensku žije okolo 500 000, avšak tento počet zahŕňa aj deti a dôchodcov. Tu treba zdôrazniť, že Rómov v produktívnom veku 18-62 rokov môže byť okolo 250 000, pretože druhú polovicu budú tvoriť práve rómski občania v neproduktívnom veku. Ak by sme ešte zohľadnili skutočnosť, že 20 až 30 % Rómov v produktívnom veku normálne pracuje, vyjde nám, že Rómovia sa na celkovej štatistike nezamestnanosti podieľajú počtom 200 000 osôb. Z toho mi jednoduchým výpočtom vychádza, že až 250 000 až 300 000 evidovaných nezamestnaných nie sú Rómovia, ale „bieli“. Čiže na tomto príklade je krásne vidieť, že v súčasnom režime nemá šancu na dôstojný život až 300 000 nerómskych občanov.

O čom toto všetko svedčí? Že aj napriek veľmi optimistickej (akiste patrične skreslenej) štatistike aktuálnej nezamestnanosti nám naši kapitalisti zabudli zdôrazniť, že pre 300 000 nerómskych nezamestnaných stále práca nie je.

Foto: Elliott Brown, CC

Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *