Ústavná garancia dôchodkového stropu

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Slovensko si počas svojej ekonomickej transformácie prešlo všeličím. Už na začiatku deväťdesiatich rokov bežní občania ťažko doplatili na liberalizáciu cien, rozumej ich skokovému nárastu. Dôsledok bol jasný cválajúca inflácia dokonale znehodnotila úspory väčšiny obyvateľstva. Potom prišla takzvaná reštrukturalizácia priemyslu, rozumej hromadné prepúšťanie, krach celých odvetví, prekerizácia práce, vznik hladových dolín.

Vrchol decimácie obyvateľstva zažívalo Slovensko v časoch druhej Dzurindovej vlády. Kým Dzurinda s Miklošom vo veľkom rozdávali to najcennejšie, čo ešte ostalo, ich adlátus Kaník, zaviedol drakonické krátenie sociálnych dávok. Dôsledok všetci poznáme, rabovačky predovšetkým na východe Slovenska. Okrem toho zaviedol dvojpilierový model dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol extrémne nespravodlivý. Na jednej strane privatizoval dôchodkový systém, čím umožnil súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam rozprávkové a v podstate bezprácne zisky (spravil z nich vyberačov renty), na strane druhej vytvoril extrémne nespravodlivý model starodôchodcovnovodôchodcov, v ktorom boli starodôchodcovia extrémne znevýhodnení. Svoje skazonosné pôsobenie zakončil novými kritériami pre posudzovanie invalidity (vyvŕšiť sa na bezbranných je veľké hrdinstvo!), čo privodilo množstvu dôchodcov nezvládnuteľné životné situácie, nakoľko im boli odobraté invalidné dôchodky, ktoré poberali často krát aj desiatky rokov.

Vo svetle týchto okolností a pri donedávna absentujúcej prorodinnej politike takmer všetkých ponovembrových vlád, je v zásade jasné, že za takýchto podmienok prudko klesá pôrodnosť. Dôsledky sú potom jasné, naša populácia prudko starne, radikálne sa mení pomer ľudí v produktívnom a post produktívnom veku, na dôchodkovom účte vzniká deficit, ktorý je možné riešiť v zásade dvoma spôsobmi. Buď zvyšovaním daní a odvodov, teda menej ľudí v produktívnom veku bude platiť viac na generácie svojich rodičov a starých rodičov. Alebo je tu aj ďalšia možnosť a tou je posúvanie veku pri odchode na dôchodok.

Je jasné, že najlogickejšia je kombinácia oboch prístupov. Aj preto sa u nás v ostatných rokoch pomaly, ale iste posúvala hranica odchodu do dôchodku s tým, že žiadna jasná konečná hranica určená nebola. V minulom volebnom období bol totiž prijatý akýsi automatický model , ktorý naviazal odchod do dôchodku na dobu dožitia dôchodcov s tým, že ako sa postupne predlžuje vek dožitia, tak sa automaticky predlžoval aj vek odchodu do dôchodku. Problém je v tom, že je v dlhodobejších horizontoch to môže viesť k stavu, keď dnešné deti budú chodiť do dôchodku až niekedy hlboko po sedemdesiatke. A to jednoznačne nie je v poriadku.

Súčasne platný model výpočtu dôchodkového veku má viacero slabín. Vek dožitia ako absolútne kritérium totiž nestačí. Veľmi podstatným parametrom pri výpočte veku odchodu do dôchodku je totiž aj kvalita života, respektíve vek, ktorého sa ľudia dožívajú v zdraví. A ten je u nás až škandalózne nízky, len päťdesiatpäť rokov. V tomto svetle je predlžovanie veku odchodu do dôchodku nad sedemdesiat rokov neprijateľný.

Dnes sme tak svedkami politického sporu. Na jednej strane SaS, a paradoxne aj koaličnej strany MostHíd, ktorí za žiadnych okolností nechcú meniť svoj prístup voči ostatným stranám, ktoré vidia vec podstatne štrukturovanejšie. Inak povedané, SaS a MostHíd vnímajú ľudí len ako položky v excelovskej tabuľke, ostatné strany – Smer, SNS, OĽaNO, či SME RODINA – Boris Kollár – ochotné pristúpiť k  zastropovaniu veku odchodu do dôchodku. V čase uzávierky ešte nie sú známe presné parametre zastropovania. V hre je vek šesťdesiatpäť, respektíve šesťdesiatšesť rokov s tým, že v prípade žien sa uvažuje o znižovaní veku odchodu do dôchodku podľa množstva vychovaných detí aspoň so stredoškolským vzdelaním.

Ak sa podarí zastropovať vek odchodu do dôchodku, môže to sekundárne viesť politikov k zmene priorít v presadzovaní jednotlivých politík. Práve zastropovanie dôchodkov môže, paradoxne, viesť politikov k zodpovednejšiemu správaniu. Ak budú stáť pred dilemou, či zvyšovať dane a odvody na strane jednej alebo robiť aktívnu prorodinnú politiku s cieľom zabezpečiť dostatok pracovnej sily aj pre ďalšie generácie na strane druhej, nemusela by to byť ťažká dilema. Ústavné zastropovanie dôchodkového veku tak môže viesť k sérii vlád, pre ktoré bude prorodinná politika v podstate nevyhnutnosť. Už len preto by bolo veľmi dobré, aby sa túto iniciatívu, idúcu naprieč politickým spektrom, podarilo doviesť do úspešného konca.

Páčil sa Vám článok? Nezabudnite ho zdieľať na sociálnych sieťach, alebo preposlať mailom známym. Touto jednoduchou cestou nám pomôžete dostať hodnotné informácie k širšiemu počtu ľudí…

Roman Michelko

Text vyšiel aj v SNN

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


15 thoughts on “Ústavná garancia dôchodkového stropu

  • 12. júna 2018 at 19:11
    Permalink

    Milí ľavičiari,

    rád by som Vám ozrejmil aj druhú stranu mince problematiky dôchodkového veku, ktorá je vďaka doslova asociálnemu slovenskému kapitalizmu poriadne drsná.

    Máme tu totiž už jedno pokolenie ľudí, ktorí značnú časť svojho pracovného života preflákali po úradoch práce, a keď mali šťastie občas po rôznych pochybných, krátkych, slabo platených miestach. Často tak slabo, že radšej pracovali na čierno, bez toho aby sa im to „počítalo“ do dôchodku. Je to tá časť obyvateľstva, ktorá sa z rôznych dôvodov rozhodla nepodvoliť sa diktátu pracovného vysťahovalectva, aj za cenu extrémne zlej životnej úrovne.

    Takíto ľudia nemajú v žiadnom prípade zarobené na dôchodok, a to myslím základný dôchodok, teda ten, ktorý im zabezpečí jedlo, bývanie a oblečenie. Dúfam že s ľavičiarmi nemusím diskutovať o tom, čo by reálne malo znamenať ŽIVOTNÉ MINIMUM = minimálny dôchodok.

    Títo ľudia sú v asociálnom kapitalizme odsúdení na „doživotnú prácu“. Buržoázna ľavica ich síce chce od tohto trápenia ušetriť zavedením skoro až povinného odchodu do dôchodku, no už vôbec sa nestará o to, z čoho budú títo ľudia žiť. Naopak, ešte sa vyhráža nevyhnutnosťou poklesu dôchodkov. Pýtajme sa – to pôjdu aj náklady na bývanie dolu ? Alebo právo na dôstojné bývanie už nepatrí do programu progresívnej euroľavice ?

    Ďalšia vec je , že sa mení charakter práce. Pre takého baníka, hutníka alebo otroka v rákosníckej montovni je veľa robiť aj do 60ky , ale pre takého profesora, inžiniera či vedátora je to len „polčas“ pracovného života. A pokiaľ „nezavadzajú“ mladým, a na ich miesto je nedostatok ľudí, prečo by nemohli pokračovať v práci ?

    Takže áno, ľavica nech stráži vek odchodu do dôchodku, no zároveň musí povedať, ako na tom dôchodku zabezpečí tých najchudobnejších, ktorí pracovali za málo a boli súhrnne 10 -15 – 20 rokov nezamestnaní. Lebo zatiaľ to vyzerá tak, že buržoázna euroľavica si len odfajkne ďalšiu pro-forma splnenú úlohu na „tabuli sociálno-demokratickej cti“, no reálne budú tí najchudobnejší mať taký dôchodok že aj tak budú musieť – vravím MUSIEŤ ! – pracovať až do smrti.

    Za pomoci pravicovej tlače sa určite vrámci triednej spolupatričnosti rozšteká pospolitý pracovitý ľud, že ako on k tomu príde, že celý život drhol, a teraz sa má „zo svojho“ skladať na dôchodky tých, čo počas života nemali toľko šťastia aby sa mohli tiež „modliť a pracovať“.

    Bude mať ľavica ocelový koule im to vysvetliť, že je to daň spolupatričnosti za to, že oni v kapitalizme pracovali len preto, že iní nepracovali ?

    Poradíte ?

    Reply
  • 12. júna 2018 at 21:55
    Permalink

    Vážený pán micheľko
    je to smiešne dookola písať o dzurindovi a čušať o ficovi a smere ktorý tu vládne od roku 2006.
    Snaha tak veľmi obhajovať fica a smer je pre mňa jasným dôkazom že vy pán micheľko neviete o ľavici ani ň ! Smer neurobil nič ľavicové. Sprivatizoval štátny rozpočet, rozdával eurofondy a dotácie svojim. Dával stimuly a mnoho ďalšieho z peňazí nás všetkých a výsledkom je 45 miliardový DLH našej republiky.
    Smer nezaložili robotníci, ani chudoba. Ale za asistencie pána flašíka najbohatší slováci ktorí zarobili za vlády smeru miliardy ! Zakladateľská zmluva sa STRATILA na prokuratúre !!! Ale kópie existujú.
    Smer nezrušil chudobu, ale ju zvýšil. Chudobný nebohatne ale rozdiel od bohatého za vlády smeru zväčšuje. Najmenej zarábajúci v štátnej službe sú bez záujmu smeru. Kuchárka, školník, upratovačka…
    Bol to smer ktorý prijal „pravidlá“ zvyšovania veku do dôchodku. Bol to ekonomicky nevyhnutný krok.
    Kým dnes viacej ľudí odvádza ako berie dôchodky o pár rokov to bude naopak.
    Perpetum mobile = štát bez peňazí neexistuje. Ak sa zníži vek odchodu do dôchodku potom budú dôchodky nižšie.
    Je to všetko len kamufláž. Od 1.7. končia pohotovosti a napr. detské sú zabezpečené len na 40 PERCENT !!! 6 detí z 10 nebude mať kde ísť na pohotovosť od 1.7. !!!
    Smer tu riadi zdravotníctvo od roku 2006 a je to katastrofa. Klamstvo, hanba a kšefty!
    Ak toto obhajujete nemôžete byť ľavičiar ale obhajca kšeftárov a rozkrádačov štátu.
    Smer nikdy nemal zodpovednosť, etické a morálne hodnoty. Ľavicový nikdy nebol.
    Aj „ROZRUCH“ okolo zastropovania dôchodkov v roku 2035 !!! je len a iba zakrývanie problémov!

    Reply
  • 13. júna 2018 at 16:09
    Permalink

    Dá sa to povedať stručne. Čo Kaník zaviedol, to Fico zachoval. Najprv bol len 1. pilier. Kaník urobil závažnú systémovú zmenu, zaviedol 2. pilier v pomere 9 ku 9 percent. Potom Smer zmenil pomer na 4 ku 14 percent v prospech 1. piliera. A potom na základe teraz platnej novely sa bude postupne zvyšovať odvod do 2. piliera na 6 percent, čiže na pomer 6 ku 12 percent. Toľko teda k „ľavicovému“ Smeru.
    A ako vo svete? Drvivá väčšina západných štátov má druhý pilier v symbolickej výške 2-3 percentá. Poľsko a Maďarsko 2. pilier zrušili, Česko ani nezaviedlo. Úplne vzorovo padol 2. pilier v Argentíne. Tam sa na jeho zrušení dohodli všetky strany v parlamente od ľavice až po pravicu. Takže u nás, čo Kaník zaviedol, Fico opatruje a aby som nezabudol, ešte vylepšuje. Ide o tzv. dôchodcovskú infláciu, o ktorú sa majú zvyšovať dôchodky. Je to akýsi „spotrebný kôš dôchodcovskej domácnosti“. Ďakujem v mene všetkých dôchodcov za to, še sme sa týmto stali podradným živočíšnym druhom – naše potreby už nie sú potrebami ostatných občanov tohto štátu.
    A kto bude na starých robiť (ako oni robili, kým boli mladí), ak budú mladí utekať do zahraničia ako doteraz? Kedy budú mať mladí na Slovensku dostupné bývanie na založenie rodiny a plat na dôstojnú existenciu a nie otrokárske hypo-úvery na krku, ktoré ani nie sú dostupné pre každého. To snáď je tiež agenda ľavice na systémové riešenie problému, vrátane problému dôchodkov.
    Pán Blaha by mohol iniciovať príslušné legislatívne zmeny v NRSR. Pán Michelko mu určite poradí.

    Reply
    • 13. júna 2018 at 21:30
      Permalink

      Imrich, mám chuť im to povedať tak ako v tej „Vesničce mé střediskové…“ : „jednou se Ti to vypomstí, neškrtej těma sirkama…zapáliš si koule“ všetci totiž zabúdajú, že raz zostarnú do veku 50+ a ak nebudú v parlamente, dostanú „kulový“ a budú musieť ešte plných 15 rokov robiť za almužnu a teda behať po úradoch práce, ako nás ten v tom prvom diskusnom príspevku ten pravicový „fachidiot“ poučuje…
      a
      inak, už máme všetci plné zuby toho „skrášľovania kapitalizmu“ …

      Reply
      • 14. júna 2018 at 9:53
        Permalink

        Kantor, to nemyslíte vážne, že je Martin pravicový! Martinove komentáre čítam už dlhšiu dobu, je to ľavičiar od kosti.

        Reply
      • 14. júna 2018 at 11:53
        Permalink

        Vo „Vesničce…“ aj keď škrtal a zapálil, nakoniec to „neohrozilo jeho funkci“, myslel tým „funkci rostlináře“. Podobne aj tu, takýchto článkov môžu byť stovky „funkce rostlináře“ zostane zachovaná.
        Mám pocit, že naše reakcie sú autorom ukradnuté. Nakoniec tu diskutujú ľudia rovnakého vierovyznania medzi sebou a je z toho taký neškodný pokec bez spätnej väzby …

        PS
        Tiež si myslím, že Martin nie je pravicový.

        Reply
        • 14. júna 2018 at 15:57
          Permalink

          Ahoj milí diskutéri. Martina NEPOZNÁM. Ale človeka poznáš po reči (vlastne tu po texte). Pochybujem, že niekto, kto je alebo „chce byť vľavo“ tento text stvoril úprimne tak ako „Martin“ – pre istotu skopírujem a citujem ho:
          „Máme tu totiž už jedno pokolenie ľudí, ktorí značnú časť svojho pracovného života preflákali… (ja: to bolo myslené ironicky? potom chýbajú úvodzovky)… po úradoch práce, a keď mali šťastie občas po rôznych pochybných, krátkych, slabo platených miestach. Často tak slabo, že radšej pracovali na čierno, bez toho aby sa im to „počítalo“ do dôchodku. Je to tá časť obyvateľstva, ktorá sa z rôznych dôvodov rozhodla nepodvoliť sa diktátu pracovného vysťahovalectva, aj za cenu extrémne zlej životnej úrovne. …(moja pozn: rétorika daňového výberčího? čo toto má s ľavicou čo spoločné?)… Takíto ľudia nemajú v žiadnom prípade zarobené na dôchodok, a to myslím základný dôchodok, teda ten, ktorý im zabezpečí jedlo, bývanie a oblečenie. Dúfam že s ľavičiarmi nemusím diskutovať o tom, čo by reálne malo znamenať ŽIVOTNÉ MINIMUM = minimálny dôchodok. ( moja pozn: „s ľavičiarmi diskutovať? a čo, je teda pra-vi-čiar?“)…
          Títo ľudia sú v asociálnom kapitalizme odsúdení na „doživotnú prácu“. Buržoázna ľavica ich síce chce od tohto trápenia ušetriť zavedením skoro až povinného odchodu do dôchodku, no už vôbec sa nestará o to, z čoho budú títo ľudia žiť. Naopak, ešte sa vyhráža nevyhnutnosťou poklesu dôchodkov. Pýtajme sa – to pôjdu aj náklady na bývanie dolu ? Alebo právo na dôstojné bývanie už nepatrí do programu progresívnej euroľavice ? Ďalšia vec je , že sa mení charakter práce. Pre takého baníka, hutníka alebo otroka v rákosníckej montovni je veľa robiť aj do 60ky , ale pre takého profesora, inžiniera či vedátora je to len „polčas“ pracovného života. A pokiaľ „nezavadzajú“ mladým, a na ich miesto je nedostatok ľudí, prečo by nemohli pokračovať v práci ?“
          Myslite si čo chcete, ale buď už „ľavičiari“ stratili svoje vyjadrovacie schopnosti alebo stratili orientáciu. TOTO NIE JE ČLOVEK VYZNÁVAJÚCI HODNOTY MEDZIGENERAČNEJ SOLIDARITY, ale nasr…emotívne vybičovaný „emotik“, ktorý by aj „hajloval“ ak by mu niekto tú nenávisť podchytil…a to je to nebezpečie na slovensku : vybičované emócie, ktoré sa odrážajú už i na zmätených myšlienkach a pojmoch.
          K PODSTATE MARTIN: TÍ ĽUDIA ČO SA „FLÁKALI“ PO ÚRADOCH PRÁCE ZA TO NEMôŽU!!! Môže za to režim a konkrétni ekonómovia vo vláde a vládni činitelia, ktorí neuvážene pripustili privatizáciu, prepúšťanie v 90.rokoch, neuvážene a možno zámerne krachy bánk a veľkých podnikov a potom hlásali, že „ľudia si za to môžu SAMI. NIK – ANI VY MARTIN, NEMÁTE PRÁVO URÁŽAŤ SLOVÁKOV, KTORÍ SA DOSTALI DO TAKEJ SITUÁCIE VĎAKA KAPITALIZMU… hanbite sa.

          Reply
          • 14. júna 2018 at 17:46
            Permalink

            Nie, nie, mýlite sa pán Kantor, Martin má také názory ako Vy. Niekedy človeka pomýlia niektoré slová. Martinove komentáre poznám a mám ho „prečítaného“. Skúste si zalistovať v archívoch.

  • 14. júna 2018 at 19:31
    Permalink

    Možno… každopádne irónia sa dá v slovenčine zvýrazniť úvodzovkami …a kedysi sa maturanti na literatúre a slovenskom jazyku učili, že satiru a sarkazmus je lepšie oznámiť napríklad v podtitule ku svojej práci či priamo v titule „satira o …“
    Viete, priatelia, bol tu taký ľavicový minister práce a sociálnych vecí za vlády kde SDĽ dostala ten vládny post. Poznal som ho ako socialistického ekonóma, vystupoval na Kluboch Nového Slova. Potom sa však stal funkcionárom a v čase (bola to vláda na čele s Dzurindom mimochodom, v 1998) svojho pôsobenia na „úrade“ keď nezamestnanosť vďaka prvej ekonomickej kríze kapitalizmu v Slovenskej republike dosahovala niekde aj 30 % a aj v Bratislave 9,5%, vyhlásil pre STV, že pracovať nezamestnaní NECHCÚ a dokonca v tej reportáži spracovali i tých „nezamestnaných“ ležiacich v bratislavských parčíkoch s čúčom v ruke. Bolo to v čase liberálneho besnenia a z nezamestnaných sa mediálne „vyrábali“ lenivé a ožralecké tvory, ktoré si mohli za svoju biedu sami. A „ľavicový“ minister práce a sociálnych veci za stranu Strana sociálnej demokracie voči tomu vtedy verejne neprotestoval. Asi si viac vážil svoj každomesačný prídel korún slovenských…viem, že vtedy sme my mnohí nezamestnaní (ano, aj ja som vtedy bol nezamestnaným, dokonca i moja manželka, mali sme NULOVÝ príjem pri dvoch školopovinných deťoch) veľmi „citlivo vnímali“ vládnu rétoriku aj ministra, ktorého som sám volil. Odvtedy som ho nepovažoval za ľavičiara, aj keď sa pán Magvaši zrejme dodnes nachádza v radoch Smeru SD. Ja som sa z nezamestnanosti dostal vlastnou pomocou, do predčasného dôchodku som však musel odísť práve za vlády Smeru Sociálnej demokracie.
    Odvtedy veľmi, veľmi citlivo vnímam vyhlásenia ohľadom nezamestnaných a byť ľavičiarom ako Martin, kusol by som si radšej do jazyka, než písať – urobil to úplne spontánne a zvytočne – pretože Michelkov príspevok bol takmer o niečom úplne inom.

    Reply
    • 14. júna 2018 at 21:03
      Permalink

      S Vaším komentárom, pán Kantor, súhlasím, na 100%, ale Martin to určite nemyslel tak, ako ste to pochopili, to určite nie.

      Reply
      • 14. júna 2018 at 23:30
        Permalink

        Vďaka za pochopenie…azda aj Martin pochopil, je mi ľúto, asi preto mám ten nickname „kantor“, aj na dôchodku by som furt vzdelával :), ešte oprava: bola to SDĽ -Strana demokratickej ľavice, nie soc.dem…

        Reply
  • 14. júna 2018 at 20:05
    Permalink

    A tak k tomu predčasnému dôchodku a ústavnému definovaniu veku odchodu do dôchodku, to je predsa článok R.Michelku:
    1.Je to opäť IBA SKRÁŠĽOVANIE NÁŠHO KAPITALIZMU. Rieši to „pocity“ a možno ukľudňuje „emócie“ dotknutých, teda ľudí tesne v preddôchodkovom veku.
    2. Roman Michelko sa veľmi diplomaticky vyhol priamemu hodnoteniu opatrenia. Škoda. Ak je ozaj vľavo, mal by vedieť niečo o medzigeneračnej solidarite a aj keď nie je ekonóm, pravdepodobne vie o situácii na trhu práce na Slovensku. Ten trh práce je iný ako v Nemecku či dokonca i v ČR.
    3. K medzigeneračnej solidarite: ročníky, ktoré vchádzajú práve do dôchodku, sú narodení po 1957. Počas svojho aktívneho pracovného života by mali mať podľa dnešného „dôchodkového bodu“ lepší index, lenže kapitalistický dôchodkový systém neuznáva tie predchádzajúce roky a posledných 30 rokov je pre tieto ročníky často príjmovo „nočná mora“ – či už obdobia nezamestnanosti, či už odvody ako živnostníci, či už zamestnania v minimálnych mzdách … takže ich neočakáva žiadny vysoký mesačný finančný obnos. Preto by možno chceli pracovať a mať príjmy ďalej…často to ale ani na trhu práce nie je možné (tu na Slovensku)
    4. K trhu práce na Slovensku: Najvac sa do dôchodkého bodového hodnotenia ráta posledných 10 rokov príjmu. To je obdobie 50+ .Iba pozície ako minister, poslanec, generálny riaditeľ, riaditeľ, manager, dosahujú toľko „bodu“ aby im to „hodilo“ na trvalú penziu viac ako 400 či dokonca 500 Eur.
    Ale zožeňte si prácu na Slovensku vo veku 50+, aby ste mali taký príjem, ktorý Vám „urobí“ slušný dôchodkový výpočet. Ešte aj konatelia v eseró a živnostníci s tým majú problém…nieto ľudia hľadajúci prácu na „TRHU PRÁCE“…predávajúci svoju prácu – svoj vzácny čas a svoje zdravie …lebo dnes sa pracuje tak, že „zarobíš na infarkt“, alebo „za odmenu kŕčové žily“…
    Trh práce na Slovensku ovládajú personálne agentúry, často Agentúry dočasného zamestnávania a internetové portály ako Profesia Sk a Práca Sk a Jobs. Fajn. Počuli ste niečo o „filtroch“? Večer sa prihlásite na pracovnú pozíciu a ráno dostanete mailom odpoveď, že „ste nevyhoveli požiadavkam“…satira: takže poctiví agentúrni vyberači celú noc tvrdo pracovali a vyberali uchádzačov…alebo je tam nastavený „filter“ automaticky vylučujúci podľa neželaných kritérií povedzme 50+, žena s dieťaťom, na prácu nočného vrátnika povedzme kritérium „znalosť angličtiny“… možno aby vedel kričať HELP! alebo nemecky Hände hoch!…
    TRH PRÁCE JE PROBLÉM! Nedostanete sa do firmy a nedokážete hovoriť s niekým, kto hľadá pracovnú silu – všetko len sprostredkovane…
    PROBLÉMOM je aj schopnosť slovenskej ekonomiky zamestnať ľudí vo veku 50+ či bez jazykov alebo bez počítačovej gramotnosti, ale takých ľudí je tu aj 40% POPULÁCIE SLOVENSKA! Tí sú však prevažne vonku v cudzine ako gastrabeitri, len či sa im to ráta do „dôchodkového bodu“.
    ZÁVER:
    Takže nie je problém v „zastropovaní“ veku odchodu do dôchodku. Kto chce, a kto zistí, že môže a bude to mať dobre zaplatené, bude sám chcieť pracovať aj vo veku 70 rokov.
    Problém je, že už pri životnom jubileu 50 rokov na Slovensku človeka považujú zamestnávatelia „za odpísanú položku“ a často sa jej chcú zbaviť. Takže nie „stropovanie dôchodkov“, ale ústavná zmena práva, aby mal každý právo na primeranú prácu podľa svojej kvalifikácie a svojej praxe. A aby mal za to aj ústavne garantovanú odmenu za prácu. Bezpodmienečne.
    TO JE ĽAVICOVÉ RIEŠENIE. A toto ale vláda nechce presadiť. Prečo, to je otázka na politologa Romana Michelku. Zapísal pre vás Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska.

    Reply
    • 14. júna 2018 at 21:09
      Permalink

      Ing.Peter Zajac-Vanka, presne vystihnutá realita.

      Reply
      • 14. júna 2018 at 23:31
        Permalink

        Pokúsim sa Romana Michelku pozvať na túto tému do relácie v Slob.vysielači B.B. Zatiaľ sme si rozumeli…

        Reply
        • 16. júna 2018 at 11:25
          Permalink

          …tak pozvem Michelku inokedy, k tej istej téme bude v utorok 19.6. na SV BB diskutovať s Hazuchom.
          Mimochodom, irónia: uvedomili si občania narodení v 1990, že pôjdu podľa budúcej Ústavy SR do dôchodku v roku 2055? To sa zatiaľ nadrú, ak už nebude žiadnej práce na Slovensku…

          Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *