Viliam Weisskopf – zatracovaný grafický velikán

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


V každej dobe sú preferované iné smery umenia, predovšetkým tie, ktoré danému zriadeniu vyhovujú. Platí to teda aj pre jednotlivých umelcov v celom spektre tohto pojmu. Pred nedávnom som narazil na tvorbu jedného z nich. V minulosti tak uznávaného a dnes takmer zabudnutého. Ak si na neho spomenul niekto z tých, čo dnes „mienkotvoria“ v médiách, bol buď zatracovaný, alebo bola jeho tvorba kvalitatívne uznaná, no jeho politické myslenie zakopané pod zem, zosmiešňované, alebo prekrúcané. Minulý rok sa o to pokúšal napríklad jediný „nezávislý“ a jediný „pravduvediaci“ mini Denník N. Ľubomír Longauer sa snažil preukázať, aj keď priznáva nedostatok prameňov a svoje domnienky, že vlastne taký bravúrny umelec nemôže byť predsa komunista…

Oficiálny životopis sa dnes uvádza nasledovne: „Narodil sa v Červenom Kostelci v Čechách 1. apríla 1906. Po štúdiu na chemickej priemyslovke v českom Liberci sa dostal do nemeckého Lipska, kde na výtvarnej akadémii študoval grafické umenie a knižnú tvorbu. Popri štúdiu kreslil pre časopisy a dostal sa aj k javiskovej výprave drámy Žobrácka opera od nemeckého dramatika Bertolta Brechta.

Od roku 1929 pracoval ako reklamný grafik v Čechách, pred rasovým prenasledovaním unikol do ilegality na Slovensko. Keď ho internovali v koncentračnom tábore v Seredi, ušiel a našiel útočisko v Bratislave, kde tajne pracoval pre tlačiareň Slovenská grafia.

Po roku 1945 bol výtvarným redaktorom na slovenskom Povereníctve informácií a osvety, pracoval aj v časopise Domov a svět a vo vydavateľstve Tatran. V Tatrane sa zaslúžil o pozdvihnutie grafickej úrovne jeho knižnej produkcie a pre spoluprácu s vydavateľstvom získal elitu slovenskej grafiky Ľudovíta Fullu, Martina Benku, Vincenta Hložníka, Ladislava Gudernu, Ľubomíra Kellenbergera. Ťažiskom jeho práce sa v tomto období stali návrhy na prebaly kníh a ich väzieb.

Ešte v roku 1948 inicioval v Bratislave vznik satirického a humoristického časopisu Roháč, ktorý sa však nevyhol cenzúre. Tvoril pre časopis karikatúru a satiru. Kreslil aj pre časopisy Kultúrny život, Šibeničky, Let, Dikobraz, Slobodný rozhlas, Nové slovo, Pravda, Práca, Tvorba, Život a ďalšie.

Viliam Weisskopf bol v roku 1952 vyznamenaný I. cenou za kresbu a grafiku v Súťaži 29. augusta, v roku 1955 dostal za karikatúru Atómová energia diplom a mimoriadne uznanie na Medzinárodnej výstave karikatúry v rakúskej Viedni. Cenu Cypriána Majerníka dostal v roku 1962, v roku 1964 ho ocenili vyznamenaním Za vynikajúcu prácu.

Umelec zomrel 7. decembra 1964 v Bratislave vo veku 58 rokov.“ Takto si na grafika spomenula agentíra TASR.

Jeho satirické grafiky sú dodnes veľkým dielom a veľa z nich má naozaj nadčasový charakter.

Autor: V. Jelínek; http://vaclavjelinek.blogspot.sk/

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *