Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Václav Klaus vystúpil 5. 5. 2018 na pôde nemeckej AfD v Trevíre s prejavom, pri príležitosti 200. výročia narodenia K. Marxa. Uvedený príspevok je stručnou analýzou hlavných myšlienok jeho vystúpenia.
Klaus chce vo svojom vystúpení varovať pred bagatelizovaním vplyvu Marxových myšlienok, najmä na súčasný svet.
Svoje varovanie však začína zvláštnym spôsobom. Začína ho tým, že Marxa ako ekonóma, ktorý objasnil vznik a vývoj kapitálu v rovnomennej trojzväzkovej práci Kapitál, bagatelizuje a kvalifikuje ho ako „druhoradého ekonóma“. Jeho vplyv nevidí v jeho ekonomickom učení, ale v jeho ideologickom pôsobení. Tu sa odvoláva na Samuelsona, ktorý Marxa nazval významným „social scientist“, ale ako ekonóma ho zaradil do skupiny „post-ricardovcov menšieho významu“. Toto štiepenie Marxa na „ekonóma“ a „sociálneho vedca“ nerešpektuje zásadný fakt, že Marx nebol ani sociálnym vedcom v dnešnom slova zmysle a nebol ani ekonómom v dnešnom slova zmysle. Jeho hlavným dielom bola politicko-ekonomická práca Kapitál, ktorá v sebe zjednocuje ako sociálno-politický, tak aj ekonomický aspekt spoločenského života do jedného celku. Klausove rozdelenie Marxovej práce na sociálne a ekonomické práce mu slúžia len k tomu, aby po degradácii jeho ekonomickej práce, mohol vyzdvihnúť Marxa ako sociálneho vedca, ktorý svoju víziu komunistickej spoločnosti neopiera o pohyb v ekonomickej sfére, ale len o nejaké svoje ideologické presvedčenie. Marx nebol dobrý ekonóm, ale bol významný ideológ. Je prekvapujúce, že Klaus ako odborník v ekonómii nezaznamenal napríklad fakt, že po svetovej ekonomickej kríze z roku 2008, sa idea „druhoradého“ ekonóma Marxa, o nevyhnutnosti kríz v buržoáznom ekonomickom systéme stala dnes bežnou súčasťou ekonomického myslenia.
Po prečítaní si Klausovho úvodu človeka napadne, ak bol Marx druhoradým ekonómom, a významným ideológom, ako si mohol na svoju stranu nakloniť také masy ľudí? Klaus má po ruke jednoduchú odpoveď, je to tým, že Marx svoje „druhoradé“ názory na kapitalizmus a svoje ideologické vízie vyslovoval v zdanlivo „scientistických a akademických“ formách, vo formách „predstieranej vedeckosti“, čo vraj jeho názory v očiach mnohých legitimizovalo. Teda Marx svoj svetový význam nadobudol podvodom, ktorému asi na nejaký čas podľahol aj Klaus, keďže sa mu podarilo úspešne ukončiť nie len vysokú školu ekonomickú v Prahe, ale získať aj miesto v ČSAV. Ale je tiež možné, že to všetko dokázal na základe pochopenia „Marxovej metódy predstierania“, teda predstieral, že uznáva Marxove učenie a pod.
Následne Klaus prechádza k jadru Marxovho učenia a zdôrazňuje, že Marx chcel kapitalizmus a trhový systém „odstrániť“ a to si vyžaduje „diktatúru proletariátu“. Ak by autor, počas svojich štúdií, čítal Marxa pozornejšie, tak by také „scientisticky“ sa tváriace tvrdenie nemohol vysloviť, pretože Marx nechcel odstraňovať kapitalizmus, pretože to by bol z jeho pohľadu obyčajný voluntarizmus. On chcel novej spoločnosti, nutne sa rodiacej v „lone“ starej, pomôcť na svetlo „božie“. Pokiaľ ale nové prvky, nie sú v „lone“ starej sformované, potiaľ vôľa odstraňovať starý systém nemôže byť účinná.
Je možné, že v danej súvislosti si Klaus spomenul nato, ako so svojimi spoločníkmi ľahko odstránili socialistický systém a nahradili ho pôvodným kapitalistickým a to len na základe ich vôle. Zabudol nato, že návrat z nezrelej, nespevnej formy novej spoločnosti k starej spoločnosti je jednoduchší, pretože tu nie je nutné nič nové budovať. Stačí len obnoviť staré ekonomické formy, čo bolo o to jednoduchšie, že ľudské predpoklady v podobe bývalých vlastníkov a ich dedičov tu boli v mnohých prípadoch prítomné. To, čo tu chýbalo, bol kapitál, ktorý by bol schopný privatizovať štátny majetok. Problém nedostatku kapitálu vyriešila Klausova kupónová privatizácia, tunelovanie štátnych podnikov a bánk ako aj kapitál zo zahraničia a to všetko na úkor pracujúcich.
O tom, že nová spoločnosť sa zo starej nezrodí bezbolestne, ale len pomocou dočasnej „diktatúry proletariátu“, Marxa dostatočne poučil osud Parížskej komúny, ktorá bola utopená v krvi komunardov. Fakt, že prvý historický pokus o vybudovanie komunistickej spoločnosti, zahájený Veľkou októbrovou revolúciou a ukončený v 90. rokoch minulého storočia bol spojený s veľkými ľudskými obeťami je nepopierateľný, ale súčasne je rovnako nepopierateľné, že mnohé z týchto obetí boli vyvolané nepriateľskou politikou buržoáznych štátov proti rodiacim sa socialistickým krajinám. Klaus, v súlade so svojim ideologickým videním marxizmu celkom „nescientisticky“, t.j. bez empirických dôkazov odhaduje počet obetí na „niekoľko stoviek miliónov“. Neustále navršovanie počtu obetí socializmu je pokusom prekryť nespočítateľné počty obetí vzniku a vývoja Klausom obhajovanej „slobodnej spoločnosti a trhového mechanizmu“. Na uvedenom základe je prirodzené, že pomník v Trevíre, postavený za čínske peniaze považuje za „výsmech dejín, za výsmech obetiam režimov, ktoré vznikli na základe Marxovho učenia“. Pomníky stavané na oslavu predstaviteľov „slobodnej spoločnosti a trhového mechanizmu“, ktoré sú výsmechom obetí tohto systému, Klausa celkom zjavne nevzrušujú.
Veľmi poučný je Klausov názor o tom, čo bolo vlastne príčinou „zrodu“ Marxa a jeho nasledovníkov. Hlavnú príčinu vidí v tom, že Marx a marxisti vôbec, nemajú „pokoru pred človekom a ľudskými dejinami“. Nemajú pokoru k človeku a jeho dejinám, pretože sa pokúšajú nespravodlivosť, ktorej je v každej spoločnosti dostatok, odstrániť ničením starého sveta a začať budovať nový „akoby od nuly“, „bez pokusu nadviazať na minulosť“ a pod. Z toho teda plynie záver, že marxizmus je plodom „nepochopenia alebo nerešpektovania zákonitostí a samotnej ľudskej podstaty“.
Pri čítaní uvedených výčitiek na adresu Marxa sa človek neubráni dojmu, že Klaus tu maľuje Marxa nie na základe poznania, ale na základe svojho ideologického presvedčenia. Marx predsa chápal kapitalizmus ako nutný stupeň vo vývoji spoločnosti, ktorý má vybudovať predovšetkým materiálne základy novej spoločnosti. Teda o nejakom budovaní novej spoločnosti od „nuly“ a mimo reálne dejiny ľudskej spoločnosti tu nemôže byť ani reči. Marx tvrdí opak toho čo zdôrazňuje Klaus. Marx mal rešpekt k minulým dejinám ľudskej spoločnosti a jeho vízia komunistickej spoločnosti nevyžadovala rozbúrať starý systém, ale odstrániť z neho len to, čo bránilo ďalšiemu rozvoju človeka a spoločnosti. Vecné, materiálne bohatstvo, rozvinuté predchádzajúcimi generáciami a najmä rozvinuté výrobné sily boli nutným východiskom rozvoja novej spoločnosti.
Pri čítaní riadkov Klausovho prejavu sa vynára otázka „pokory“ a „rešpektu“ samotného Klausa a jeho politických spoločníkov, nie len k dedičstvu pracujúceho človeka, ktoré Klaus a jeho spoločníci bez „pokory“ a „rešpektu“ odovzdali do rúk domácich a zahraničných špekulantov. Ale aj otázka „rešpektu“ a „pokory“ k spoločnému štátu Čechov a Slovákov, ktorý Klaus spolu s Mečiarom poslali na „smetisko dejín“ bez toho, aby sa dotazovali na názor občanov.
Záver Klausovho príspevku sa nesie v znamení hlbokého pohoršenia najmä nad tým, že osláv sa zúčastnil aj najvyšší predstaviteľ EÚ. Podľa neho „je mimo akékoľvek chápanie, že sa dnešného odhaľovania Marxovho pomníku účastní najvyšší predstaviteľ Európskej únie“. Pre Klausa to nie je prekvapenie, pre neho je to len forma „priznania vplyvu Marxa na dnešok a na marxistický projekt európskej integrácie v jeho dnešnej podobe“.
Marxov vplyv na dianie v EÚ sa dnes podľa autora deje na základe tzv. „kultúrneho marxizmu“ ktorý, dnes opätovne odsúva „slobodnú spoločnosť“ s jej slobodným trhom do úzadia a na základe zlyhávania dnešného kapitalizmu pri riešení rôznych problémov, opätovne nastoľuje „revolučný utopizmus“, ale už nie v červenej farbe ako kedysi Marx, ale v zelenej a dúhovej farbe. Klausovi prirodzene nevadí, že tzv. kultúrny marxizmus, ktorý je základom dnešných rozmanitých foriem „revolučného utopizmu“ je len teóriou, ktorá sa ako marxistická tvári, ale vo svojom jadre je zbavená marxistickej podstaty, ktorou je triedne chápanie spoločnosti. Je to teda marxizmus, ktorý sa marxisticky len tvári. Klausovi to nevadí, pretože z jeho pohľadu sú dnešné ideológie kritizujúce kapitalizmus, aj keď sa to na „prvý pohľad nezdá“, budované „na rovnakom základe“ ako marxizmus a tak dnes všetky teórie kritizujúce kapitalizmus sú vlastne skrytým presadzovaním marxizmu.
Ak si hlbšie všimneme ním uvádzaný dôvod, prečo sú kritické ideológie voči kapitalizmu fakticky skrytým marxizmom, tak zistíme že tým dôvodom je ich spoločné presvedčenie, že „kapitalizmus zlyháva“. Toto presvedčenie tu bolo pri vzniku marxizmu, bolo tu aj pri vzniku „kultúrneho marxizmu“ a nachádza sa aj v základoch takých hnutí, akými sú napríklad feminizmus, ekologické hnutie, „dúhové“ hnutie a ďalšie. K „skrytým“ marxistickým teóriám by na rovnako základe bolo potrebné priradiť aj rôzne náboženské teórie, ktoré kritizujú súčasný kapitalizmus ako aj iní teórie a hnutia. Tu už Klausov postoj k Marxovi a marxizmu je nie len nevedecký, ale stráca aj črty racionalizmu a stáva sa utkvelou iracionálnou fóbiou.
Ak by sa Klaus držal aspoň čiastočne racionálneho postupu v boji proti Marxovi a marxizmu, tak jeho postup by bol podstatne efektívnejší, ak by svoj prejav neorientoval na varovania pred marxizmom, ale zacielil svoj príspevok na hľadanie odpovedí, prečo dnešný kapitalizmus, alebo v jeho vyjadrení, prečo dnešná „slobodná spoločnosť a jej trhový mechanizmus“ zlyhávajú pri riešení ľudských problémov. Je totiž isté, že jeho varovania pred Marxom nebudú mať žiadny efekt, pokiaľ sa neodstráni presvedčenie, že kapitalizmus zlyháva a toto presvedčenie sa neodstráni, pokiaľ väčšina obyvateľov Klausovej „slobodnej spoločnosti a trhového mechanizmu“ nebude zlyhávanie kapitalizmu zažívať vo svojom vlastnom živote.
doc. PhDr. Vladimír Manda, CSc., autor je filozof
Bravo @
Ucho ľavičiara by malo byť citlivé na slovo VÄČŠINA.
Bol by som rád, keby pre ľavicu vzorkou hodnotenia akosti spoločnosti nebola „väčšina“ , ale „poslední“ teda príslušníci najspodnejších vrstiev spoločnosti ( proletariát ).
Jednak tí, čo sú schopní živiť sa tou najhoršie odmeňovanou prácou, ale aj tí, ktorí nie sú schopní pracovať – teda chorí, telesne a duševne postihnutí, starí, deti …
Pretože s tou väčšinou je to ako s priemernou mzdou – len kto ju má… Väčšina môže mať príjemnú životnú úroveň, no v tenkej spodnej vrstve spoločnosti môže dochádzať ku „tichej humanitárnej genocíde“. Príkladom je životná úroveň „väčšiny“ vyspelého západu v 20 storočí, kde však tiež umierali bezdomovci na ulici – a to je pre ľavicu neprijateľné !
Takže nie :
Je totiž isté, že jeho varovania pred Marxom nebudú mať žiadny efekt, pokiaľ sa neodstráni presvedčenie, že kapitalizmus zlyháva a toto presvedčenie sa neodstráni, pokiaľ VÄČŠINA obyvateľov Klausovej „slobodnej spoločnosti a trhového mechanizmu“ nebude zlyhávanie kapitalizmu zažívať vo svojom vlastnom živote.
Ale :
Je totiž isté, že jeho varovania pred Marxom nebudú mať žiadny efekt, pokiaľ sa neodstráni presvedčenie, že kapitalizmus zlyháva a toto presvedčenie sa neodstráni, pokiaľ AJ POSLEDNÍ Z obyvateľov Klausovej „slobodnej spoločnosti a trhového mechanizmu“ nebudú zlyhávanie kapitalizmu zažívať vo svojom vlastnom živote.
Súhlasím, že vaša reformulácia posledného odseku znie lepšie, lenže sa obávam, že aj pri odstránení Klausovej „slobodnej spoločnosti a trhového mechanizmu“ sa aj v novej, „skutočne slobodnej“ spoločnosti môžu objaviť jednotlivé prípady jej zlyhania, aj keď by sa nemali objaviť zlyhania viažuce sa na celé sociálne skupiny. Výraz „väčšina“ som použil okrem iného aj preto, že som mal na mysli kapitalizmus našich domácich pomerov a tu sa domnievam, že je veľmi nepravdepodobné aby väčšina mohla „mať príjemnú životnú úroveň“ na úkor menšiny, a pritom jej životná úroveň nebola vykúpená zvýšením vykorisťovaním a inými negatívami. Podľa dostupnej štatistiky, ja ju mám z voľne dostupnej ročenky 2015, je z celkového ekonomicky aktívneho obyvateľstva 2, 7 milióna obyvateľov, zamestnaných 2,3 milióna a nezamestnaných bolo 370 tisíc. Z tých 2,3 milióna je 1,3 milióna zamestnaných v súkromnom sektore a to je tá časť, ktorá presne spĺňa Marxov pojem proletariátu. Naopak, ročenka udáva viac ako 76 tisíc podnikateľov, ktorí najímajú pracovnú silu. Z môjho pohľadu teda tá najslabšie zarábajúca vrstva je síce najnižšou zložkou proletariátu, ale proletariát sa na ňu neredukuje. Ten do svojich radov zahŕňa všetkých zamestnancov, ktorý pracujú u súkromníka za mzdu a teda sú nutne vykorisťovaní. Že medzi nich patria dobre zarábajúci zamestnanci či už v IT sektore alebo iných zamestnaniach je isté, ale tým z hľadiska svojich objektívnych ekonomických záujmov neprestávajú byť súčasťou proletariátu. Je pravdou, že ak zoberieme našu životnú úroveň v svetových kapitalistických pomeroch, tak iste žijeme na tej „príjemnej životnej úrovni“ oproti miliónom ľudí, ktorí žijú z nejakých dvoch dolárov na deň, ale na strane druhej, my sme neboli nikdy koloniálnou mocnosťou a tak naša životná úroveň nie je dôsledkom vykorisťovania nejakých iných národov, hoci toto sa môže zmeniť v tej miere, v akej u nás narastá počet pracujúcich cudzincov. Jednoducho, aby „väčšina spoločnosti“ nezažívala zlyhania kapitalizmu na svojom živote je potrebné Klausovu „slobodnú spoločnosť“ podstatne transformovať, ale ani potom sa nebude dať celkom vylúčiť, že v jednotlivom prípade nepríde k zlyhaniu podstatne slobodnejšej spoločnosti.
Osobně to vidím takto. Měli jsme tu socialismus, který Čechům a Slovákům po II. sv. válce naprosto revolučně zvedl životní úroveň, Slovákům se díky komunistům zvedla výroba více než 10x. Dnes to neříkají již dokonce ani sami komunisté ve vedení KSČM. A dnes tyto komunisty na Slovensku volí ani ne 1 % voličů. PROČ, ptám se?
Kdyby se nevybudovala veškerá infrastruktura a výr. základna, kdyby se nepostavily stovky tisíc bytů, Češi a Slováci by dodnes bydleli v pastouškách plných blech. A to vše ČSSR dokázala v zásadě BEZ DLUHŮ. A levice to nahlas – NEŘÍKÁ. MLČÍ. Stydí se za svou minulost v ČSSR. Místo toho se omlouvá za 50. léta. Ptám se – PROČ?
Dost se dnes píše o tom, jak se Slovákům a Čechům po listopadu 1989 dobře žije. Připusťme, že je to pravda. Avšak položme si otázku, za jakou cenu?
Za cenu dluhu na hlavu 300 tisíc Kč zde v Česku, které stále rostou a nikdy se již nezastaví, protože kapitalismus existuje jen a jen díky dluhům národa, děti se nerodí, protože jsou drahé a není na ně čas, protože základem dnešní společnosti je přece ZISK a ne uřvané, posraté a hladové děcko, které je pro rodinu ztrátové, že?
Za cenu 3-4x menšího spotřebního koše oproti EU, tedy oproti Německu, Francii či Británii.
Za cenu, že skoro všechny podniky z ČSSR jsou v troskách, takže jen montujeme pro EU jako nesvéprávná slovanská méněcenná rasa.
Za cenu, že se neříká nahlas, protože levice o tom mlčí, že úspěch USA a EU spočívá v jediném – ve vlastnictví mohutného koloniálního panství v Africe, v Asii či Latinské Americe se stovkami miliónů otroků za odměnu ve výši jednoho či dvou dolarů za den.
Za cenu, že letectvo NATO s ekonomikou EU v zádech sešrotovalo nár. ekonomiky v Libyi, v Sýrii, v Iráku, v Srbsku atd. Ale také v nových zemích EU, které dříve patřily do socialistické soustavy s vlastní ekonomikou v rámci RVHP.
Takže, tohle je můj marxistický pohled na věc.
Výborne súdruh Vašek,
mám radosť s Vášho príspevku a stotožňujem sa s ním.
skutočne časť ľavičiarov, a dokonca komunistov ( aj v KSS ) sa dištancuje od reálneho socializmu. Aj KSS dokonca vyhlasuje ( alebo aspoň časť jej vedenia a členov ), že nemá nič spoločné s KSČ.
Ja osobne sa za obdobie reálneho socializmu v žiadnom prípade nehanbím – aký bol, taký bol – aj s chybami, a nemyslím nimi práve tie tzv. „ľudské práva“.
„Obdivujem“ odvahu zorientovaných komunistov, ktorí si reálny socializmus predstavujú „inak“, či dokonca v danom období ( 1945 – 1990 ) by bol „ten ich“ socializmus iný. Toto je často počuť od mladých komunistov. Ak by som im mal na to odpovedať jednou vetou, povedal by som im – Vaši ( duchovní ) otcovia neboli predsa hlupáci ! Na rozdiel od nich si neviem predstaviť riadenie a zabezpečenie chodu tak zložitej sústavy, akým je socialistický štát bez chýb.
Takže aj ja sa k obdobiu československého reálneho socializmu hlásim, dokonca aj ku 50. rokom v širšom kontexte po(dvoj)vojnového obdobia !
Martine, zdravím Vás.
Pokud se i levice ve svém programu zříká socialistické minulosti, pak to není levice, ale oportunistická, či dokonce revizionistická břečka, asi tak. Nelze přece trpět stav, kdy tzv. komunisté „nemají“ nic společného s ČSSR, ale zároveň bydlí v družstevních bytech postavených za G. Husáka v 70. a 80. letech. Já těmto „komunistům“ pravím na toto jediné: „Vystěhujte se ze socialistických „králíkáren“, jak pravil pan V. Havel, čili z družstevních bytů ven na ulici, přestaňte jezdit po železnici postavené v ČSSR, přestaňte posílat děcka do škol postavených za socialismu, přestaňte se léčit v socialistických nemocnicích, přestaňte nakupovat v socialistické Jednotě.“
Martine, je směšné, pokud malé děcko řve na vlastní matku, že ji nechce, ale zato rádo jí matčiny dobroty na oběd, ráno spí v její vyhřáté posteli, rádo si hřeje prdelku u radiátorů v družstevním paneláku postaveném rodiči té matky ještě v ČSSR.
Martine, správně jste uvedl, že bez chyb se nedá dělat zhola nic, ani výstavba socialismu, o to více to platí, že minulý socialismus byl jen historicky prvním pokusem po příliš krátkou dobu, kdežto kapitalismus sbírá zkušenosti mnohem déle a na mnohem větším ekonomickém prostoru. Ale jedno Vám povím. Na rovinu a bez příkras. Kdekdo dnes, včetně řady tzv. moderních komunistů či tzv. neomarxistů (to slovo je prostě katastrofa) hledá na minulém socialismu JEN chyby, klady veškeré ŽÁDNÉ. Zato opačná replika NEPLATÍ! Tedy, jak se do lesa volá, tak se z něho ozývá. Aby soudobá levice odhalovala a pranýřovala pro veřejnost mínusy a hrůzy soudobého kapitalismu, tak to ona NECHCE!
Mně to tak připadá, jak to tak kolem sebe vidím a slyším, že kapitalismus na Slovensku a v Česku je vlastně lepší než byl socialismus za Husáka. A víte proč, Martine? Protože komunisté a levice již bezmála 30 roků (!) drží hubu a nechce nahlas říci ani slovo o tom, že v ČSSR se přece děly i jiné věci než jen lumpárny! Např., že armatury staré 50 let doposud netečou, zatímco ty z EU po dvou letech tečou jako cedník, anebo že čerpadla ze SIGMy Hranice v kotelnách jedou 20 roků bez poruchy, zatímco ty německé Grunfos, 4x dražší, jsou hlučné jako žentour a věčně nejedou.
Řeknu Vám to natvrdo – ti dnešní komunisté a levice NEMAJÍ se skutečnou levicí naprosto vůbec nic společného. Pokud totiž KSČM loni v říjnu měla vůbec nejhorší volební výsledek od založení KSČ v květnu 1921, téměř na hraně volitelnosti do parlamentu, pokud tatáž KSČM si o půl roku později svolala mimořádný 10. sjezd (duben 2018), aby v podstatě kádrově i programově starý stav jen zakonzervovala, aniž by z těžké prohry v říjnu 2017 vyvodila sebemenší důsledky, pak je to KATASTROFA. Pokud totéž se stalo v září 2016 i s KSRF, tedy, mám na mysli rovněž tak nejhorší volební propad ruských komunistů do tamějšího parlamentu od VŘSR, tedy za sto let, pak tvrdím totéž. Vše vzniklo jen proto, že se levice ZŘEKLA SVÝCH KOŘENŮ, tedy toho, odkud vzešla. Je naprosto tragické, když se děcka zřeknou svých rodičů JEN PROTO, ŽE JE RODIČE S PÉČÍ VYCHOVALI. A proto tvrdím, že největším komunistou na Slovensku i v Česku je Jožo Ráž.
Príkladov je mnoho, no jeden za všetky.
Atómová elektráreň Jaslovské Bohunice – skúšobná elektráreň A-1 a výrobná elektráreň V-1 boli kolosálnymi projektami socialistického hospodárstva. Ich stavebná a strojná časť bola v československej réžii. Napríklad mal som možnosť vidieť dokumentáciu zavážacieho stroja do reaktora v A-1 – úžasná konštrukcia navrhnutá našimi ľuďmi v Škode Plzeň. Projekt po výstavbu trval polovicu pracovného života jednotlivca – 20 rokov od 50. – 70. rokov a ak pridáme aj obsluhu prevádzky tak to je jeden celý ľudský pracovný život, strávený pri návrhu, budovaní, skúšaní, spustení a prevádzke takéhoto veľdiela. A teraz si predstavte, ešte aký veľký ľudský potenciál „spotrebovalo“ takéto dielo – od tých najlepších mozgov republiky ( fyzici, inžinieri stavieb, strojov, energetici,… ) cez široké spektrum stredných technických profesií až po radových robotníkov a upratovačky. A znovu pripomínam – všetko to boli naši ľudia aj keď sa preberali skúsenosti zo sovietskeho zväzu. No a ako hovoríte – BEZ DLUHŮ !!! To musí dnes mladým znieť ako sci-fi.
Vďaka elektrárňam V-1 a V-2 v Bohuniciach a M-1a M-2 V Mochovciam bolo Slovensko vývozcom elektrickej energie.
Podmienkou nášho vstupu do Európskeho zväzu však bolo rozobratie Bohunickej elektrárne V-1 až „po trávu“ , ktorú Slovensko hanebne prijalo a začalo zdravú elektráreň rozoberať. Pritom všetci vzdelaní ľudia z prostredia elektrárne, s ktorými som mal možnosť sa baviť, len krútili hlavou nad tým, že sme „potopili“ úplne zdravú a funkčnú elektráreň, ktorá mohla vyrábať ešte aspoň ďalších 20 rokov. Žiaľ, ich názor je tabu, pretože sa tu pred naším vstupom do Eurozväzu robilo všetko preto, aby Slovensko vstúpilo, takže o žiadnych nevýhodách vstupu sa v tlači nesmelo hovoriť. Razom sme sa tak stali dovozcami elektrickej energie a potvrdili naše ponížené postavenie ako kolónie západu, závislé od ich energie.
Elektráreň Mochovce M-3 a M-4 mala byť dokončená v roku 2015 za 3,7 mld. €. Nebola.
Nový termín 2019 – ALE AJ NOVÁ CENA – 5,4 mld. € !!! Takže zatiaľ sa „tak nějak“ prekradlo 1,7 mld. €…. ( + 46 % )
Údajne sa má v 20. rokoch vystavať v Bohuniciach nová atomofka za 6 mld. € , ale že vraj na takú investíciu nemajú investora …. ( viď výstavba 4 – opakujem ŠTYROCH ! – atómových elektrární v československu za socializmu ). Poplačeme si, alebo sa zasmejeme ?
Zaujímavé čítanie, pán Martin ! A musím sa opraviť, nie za všetkých spoluobčanov sa hanbím, len za tých, ktorí sa predali.
Ja sa nehanbím, pán Vašek, za svoju minulosť v ČSSR, skôr sa hanbím sa svojich spoluobčanov! Slovákom a Čechom sa po novembri 1989 dobre žije?! Čo je to dobre žiť ?! Morálka sa rozkladá,niektorí ľudia sa prepadajú do chudoby, spoločnosť sa kriminalizuje, medziľudské vzťahy sú v troskách…Pozdravujem Moravu!
Paní Slavomíro, příjemný pondělní podvečer!
Srdečné díky za pozdrav na Moravu. ) Jezdil jsem dlouhá léta do Vys. Tater, které mi byly skoro druhým domovem, často jsem byl ubytován v Dolním Smokovci na podnik. chatě Valaška Zbrojovky Vsetín. Jakmile se chlouba vset. Zbrojovky, tedy výroba špičk. text. strojů řízeně zlikvidovala, stejně jako zbrojní výroba, tak 60-letá historie této kdysi strojírenské perly Valašska byla pohřbena i se 7000 zaměstnanci jednou provždy.
K Vaší poznámce, tedy, že „morálka sa rozkladá, niektorí ľudia sa prepadajú do chudoby, spoločnosť sa kriminalizuje, medziľudské vzťahy sú v troskách…“. Drahá paní kolegyně, samozřejmě máte pravdu! Jenže! Soudobý eurounijní, tedy německý vykořisťovatelský systém, tedy něco v duchu ekonomického fašismu na bázi říšské marky zvané „euro“, funguje tak, že
1) Využívá toho, co se zde vybudovalo v ČSSR, ale vydává to za produkt EU!
2) Využívá našeho členství v EU, což znamená aplikaci principu EKONOMICKÉHO FAŠISMU, tedy stavu, kdy odvádíme, tedy Češi a Slováci, do společné kasy EU VÍCE než čerpáme! Konkrétně, jaké nám plynou „výhody“ z našeho společného členství v EU. A není to komunistická propaganda, je to ZDROJ EUROSTATU, čili zdroj statistického úřadu EU v Bruselu.
Dle Eurostatu plyne pro Slovensko následující – povinný ODVOD je 2x vyšší než max. možný PŘÍJEM. Pro Česko je situace mnohem horší – povinný ODVOD je 3.5x vyšší než max. možný PŘÍJEM. Kvůli těmto „výhodám“ našeho členství v EU se v květnu 2004 občané opíjeli blahem, že konečně jsme strčili hlavu do ekonom. chomoutu Velkoněmecké říše pod názvem EU. Dokonce KSČM tehdy se vstupem souhlasila. Já, byť rovněž jsem členem KSČM, jsem byl kategoricky proti, za což mně dokonce i levičáci div nerozbili hubu. Za toto jsme společně řvali v listopadu 1989 jako bejci na náměstích a zvonili klíči, tedy, abychom povinně odváděli daně do královské kasy v Bruselu, jež několikrát překračují to, co si smíme vzít zase zpět v podobě ohryzané kosti. Jinak řečeno, zde máme ZDROJ příčiny, proč státní dluhy ČR a SR rostou a rostou a rostou…
Je bohužel katastrofa, drahá paní kolegyně, že dokonce ani poslanci za KSČM v EP, mám na mysli např. Kateřinu Konečnou, tohle nechápou. Navzdory tomu, že třeba tihle poslanci berou půl miliónu Kč za měsíc od bruselské elity. Tak to je, paní Slavomíro. (
Keby Vás dvoch, pána Martina a Vás, s Vašimi skúsenosťami tak pustili do škôl! Som bývala učiteľka a dobre viem, ako sa obraz minulosti v školách prekrúca. Je mi ľúto, že sa mládež bude musieť poučiť na vlastných chybách. Len aby sa im tu udržal aspoň ten mier.
Paní Slavomíro, beru Vás za slovo!
Pokud mi zajistíte setkání s mládeží v jakékoli škole, včetně VŠ, jsem ochoten k vám na Slovensko přijet, abych k mládeži promluvil ve smyslu historické PRAVDY. Naprosto nemám cokoli ztratit.
Ing. V. Václavík, Vsetín, 58 let, člen KSČM
Pán Vašek, myslela som to obrazne, bohužiaľ. Do školy, na ktorej som učila, by Vás nepustili ani do školského areálu, nieto do školy diskutovať o socializme, tí by Vás hnali i ja som zobrala nohy na plecia. A myslím, že je to tak na celom Slovensku. Kdeže do škôl! Čo keby ste skúsili svoje historické skúseností dať na papier. A čo keby to skúsili aj iní, a potom pokúsiť sa vydať nejakú publikáciu: ŽILI SME V SOCIALIZME
Paní Kotrádyová, srdečně Vás zdravím.
Ovšemže, já to všechno chápu, jak se věci mají, nejsem z paralelního Vesmíru s rozvinutým socialismem, ve který niterně věřím. Vím, že by mě nikdo nepustil do škol, vím, že by mě hnali metlou a ještě by mi nakopali do análu. ) Vím dokonce, že existuje i jistý Vratimovský seminář u nás na severní Moravě, na kterém se objevuje i váš PhDr. Ľuboš Blaha, jenž se vyjádřil o EU ve smyslu, že „pro Slovensko lepší alternativu nevidí“. Napadlo mě, proč bych psal knihu o tom, že jsme žili v socialismu, když by mi ji nikdo neotiskl. A taky by ji nikdo nečetl, snad jen Vy sama. )) A navíc, když to dokonce neví, tedy, že jsme žili v socialismu, ani samotný doktor Blaha. )
Jinak by přece Dr. Blaha nemohl chválit likvidaci slovenské koruny a slovenské zbrojní výroby, což od základu zničilo mohutnou vlastní slovenskou ekonomiku ještě z doby ČSSR. Pokud Dr. Blaha chválí členství Slovenska v EU, pak bych mu rád položil jedinou otázku. A sice, zda je to zisk nebo ztráta, když Slovensko odevzdává dobrovolně do Bruselu 2x více než čerpá zpět. To je přece nesvéprávné postavení Slovenska (o Česku ani nemluvě) na mezinár. poli. Nemohu si pomoci, ale v tomto mě ti „neomarxisté“ o „přednostech“ členství v EU – NEPŘESVĚDČILI. Pokud totiž vydělám ve firmě 1000 eur, ale zaplatím za životní náklady 2000 eur, a ještě si to chválím, pak jsem buď pitomec nebo masochista.
Čo mám na to povedať? Dobrovoľne sme pochovali svoju sebestačnosť. Prečo písať ? Mladú generáciu vždy zaujíma život tej minulej.
Jsem velmi zarmoucená , že my Slované jsme a budeme stále více otroky a vojáky zlodějského, koloniálního , konzumního západu, který zničil přírodu a připravuje necivilizovaně zredukovat lidstvo.
Huráá, žena, ktorú nezaujíma len život po vlastné vchodové dvere.
Pingback: 5. mája sa narodil Karol Marx, vyberáme z článkov DAV DVA na tému Marx - DAV DVA - kultúrno-politický magazín