Zamyslenie sa nad Gréckou krízou

Zdieľaj článok:

Kríza v Grécku nie je ani náhodou len o Grécku. Táto kríza nám odhalila mnohé veci, ktoré by nám mali byť výstrahou. V plnej kráse sa nám ukázalo, že EÚ je postavená vyslovene na to, aby chránila takmer výlučne len záujmy elít.

V celom procese záchranného balíku išlo len prímarne o záchranu francúzskych a nemeckých bánk. Ako uvádza Švihlíkova v knihe, tak iba 5 % prostriedkov zo záchranných balíkov išlo na verejné výdaje pre gréckych občanov, ostatok sa pekne prelial veriteľom. Ďalej nás stále naše médiá informovali o tom, že v Grécku boli vysoké verejné výdaje a preto sa tak zadlžili, že mali vysoké príjmy a dôchodky a tak ďalej. Toto je absolútny nezmysel, drvivá väčšina verejných výdajov bola vynakladaná na zbrojenie, v žiadnom prípade nie na sociálne balíky, či zdravotníctvo, školstvo. Takže západné zbrojovky mali spolu s miestnou oligarchiou a politikmi výborný biznis a nám hodili do tváre nezmysel, že to bežní Gréci prežrali. Politika Európskej komisie, ECB a MMF spôsobila v Grécku to, že 25% ich ekonomiky zmizlo, čo možno porovnať len s vojnovým stavom, razantne klesli výdaje určené v sociálnej oblasti, zbrojenie pokračuje ďalej, došlo k masovej emigrácií najmä mladých a talentovaných Grékov, nezamestnanosť prudko stúpla, najmä nezamestnanosť mladých ……….a výsledok?. Grécko v žiadnom prípade nie je von z krízy, dlhy sú nesplatiteľné a pokiaľ bude pokračovať táto devastácia krajiny, tak krach je takmer istý, hrozí sociálny výbuch a ak bude pokračovať migrácia z Turecka aj občianska vojna.

Grécka kríza nám ukázala, teda okrem zrady Tsiprasa ak nebral do úvahy výsledok referenda z roku 2015, keď sa zapredal ideálom radikálnej ľavice, tak nám ukázala najmä to ako sú ochotné elity EÚ zamiesť a ponížiť akúkoľvek krajinu, ktorá sa nebude správať podľa nich, vyslovene požadovali zmenu režimu, na drzovku nerešpektovali vôlu obyčajných Grékov ani ich politikov, v podstate z tejto krajiny urobili protektorát a naďalej žiadajú jeho absolútne rozpredanie. Takáto forma integrácie nie je našou integráciou a čím skôr musíme z nej vystúpiť a zamietnuť všetky jej praktiky.

Plus, je nutné si uvedomiť, aké bludy prezentovali naše médiá o gréckej kríze, aký majú údajne prebujnený sociálny štát, aké majú vysoké dôchodky, aké majú neúmerne platy k produktivite práce. To je absolútny nonsens Gréci majú o mnoho nižšie mzdy k produktivite práce, o mnoho nižšie ku kapitálu, percentuálne si dlhodobo stále viac privlasťňoval kapitál k pomeru k mzdám. Mzdy tu boli v hodnotách 30-40 % čo je typické aj pre napríklad stredoeurópske krajiny.

Naše médiá neskôr deklarovali , že Grécku sa začalo dariť, údajne sa stavia na nohy, no ak to má znamenať viac ako 25% nezamestnanosť a 60% nezamestnanosť mladých, ak to má znamenať odchod viac ako 300 000 Grékov do zahraničia, ak to má znamenať historicky najnižšiu účasť vo voľbách a to v krajine, kde bola stále relatívne vysoká. Netreba zabúdať na to, ako uvádza Švihlíková (2017) : že Grécku sa tak ,,darí“, že len medzi rokmi 2009-2011 za zvýšilo bezdomovectvo o 25%, že v rokoch 2010-2011 vrástol počet samovrážd o 40%, že výskyt infekciou HIV vzrástol o 52%, vzrástol počet užívateľov drog, 300 000 Grékov je bez elektriny a 54% Grékov nemá dostatočnú výživu. Ja už nemám slov, ale ak toto označujú naše médiá za krajinu, ktorá sa dostáva z krízy, tak ja končím s nimi, toto sa ináč ako propaganda ani už nedá nazvať. Ešte mi nedá nedodať nárast neonacistickej strany Zlatý Úsvit, ktorá bola niekedy marginálnou stranou, ale dnes je bezpečne na pozícií tretej najsilnejšej v Grécku a očakáva sa nárast jej preferencií.

Táto strana sa otvorene hlási k vláde ,,čiernych plukovníkov“ v rokoch 1967-1974, teda otvorene k diktatúre, používa symboly Tretej ríše, napáda cudzincov a hovorí o čistej ,,gréckej“ krvi, má podporu nemalej časti domáceho kapitálu, ale aj veľkej časti gréckej ortodoxnej cirkvi. Teraz sú radšej už naše ,,demokratické“ médiá tichúčko, lebo už ani nevedia, čo by na toto všetko akože mali povedať.