Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Chcete vedieť  o skutočnom živote? Bez tých komerčných klamstiev, faloše a nehoráznej nespravodlivosti? Nech sa páči, vážení! Ocitli sme sa na samom dne špiny a bahna, korupcie, povrchnosti a totálneho úpadku morálnych i etických princípov. Realita sa delí na dve časti. Tá ,,demokratická“ , ktorá háji práva spoluobčanov a štvrťstoročie sa spamätáva z totalitného režimu.  Lenže, po tej vysnenej slobode, spravodlivosti a duševnej pohode niet ani stopy.  Praktikám tvrdého a nekompromisného kapitalizmu  sa v Európe veľmi darí. Najmä v oslabenom východnom bloku, ktorý sa zbavil jednej diktatúry, aby ho vzápätí pohltila druhá, ešte horšia. Tá sa skrýva za maskou sociálnych istôt, slobodného prejavu, nemá prísne pravidlá, režim a neobmedzuje. Naoko.

Mám 44 rokov. Prežila som mnoho prevratov, zmien, ba i komunistický režim. Mám s čím a prečo porovnávať.  Politiku si ale podám neskôr. Momentálne musím stráviť niečo iné.  A skutočne nedokážem už prijať objektivitu a bojovať tam, kde to nemá význam.

Pracovala som sedem rokov ako opatrovateľka v Rakúsku. Pýtate sa prečo? Pre staré lečo! Aká otázka, taká odpoveď. Bývam na východnom Slovensku, kde zastal čas, ekonomický rast a jediné, v čom prosperujeme, je vysoká rómska pôrodnosť.  Pád totalitného režimu priniesol – dovolím si na plné ústa povedať – anarchiu a úpadok strednej triedy. Absolútny škrt postavenia robotníckych či roľníckych tried,  devastovanie ľudských hodnôt , kde patrí rodina, vzťahy a slušná práca. Príčiny sú jasné a na to, aby sa menovali, by som potrebovala napísať tisíc strán. Tak vezmem iba svoju, ktorá však zrkadlí iné.  Novodobý diktátor, ktorý dokonca ani nemá gule na to, žiť medzi nami a okúsiť ,sa len smeje a hovorí cudzím jazykom.  Oligarchovia, žijúci zo sociálnych fondov a špinavých peňazí čiernej ekonomiky, bezprizorní bankári a páni EÚ si z nášho malého národa urobili smetisko a krajinu-nekrajinu. Nuž áno, stádo treba rozohnať. Nech zabudnú, že v jednote je sila. Každý sám nič nezmôže.

Text A. Oravcovej si môžete aj vypočuť. Zdroj: Igor Jurečka. Na stiahnutie.

Prišla zmena. Násilná a chorá. Nutnosť a insolventnosť prinútila tisícky žien i mužov odísť. Mohli sme, veď sa otvorili hranice. Konečne uvidíme svet, exotiku, konečne máme slobodu! Lenže, niekto nás oklamal.  Odišli sme za prácou. A ešte im za ňu i ďakujeme. Ženy opustili svoje rodiny, deti i manželov, akoby nestačilo, že rodina ako taká prežíva najväčšiu spoločenskú krízu. Prežíva  porážku. Odchádzate a prichádzate a po čase už prestávate i plakať. Nemá to význam. Život si necháte na potom. Prepadá vás obrovská frustrácia, smútok a stres, ktorý vo vás zasieva apatiu, nenávisť a úpadok priorít.

Som z mála žien, ktoré si povedali dosť! Nikoho som nikdy neokradla, neublížila, nezabila, tak prečo by som mala sedieť v kúte? Počas práce v Rakúsku som si doplnila vzdelanie, naučila sa jazyky a trpezlivo sa pripravovala na to, že ostanem doma. To bol môj privátny sen. Byť doma, na Slovensku a nemusieť sa báť. Ešte som verila, že žijeme v demokratickom štáte. Omyl. Naivita ma poriadne prefackala.

Nový fenomén, ktorý vypukol na Slovensku, je  KLESAJÚCA NEZAMESTNANOSŤ  a POHOVORY! Konečne som teda ostala doma a vtedy to začalo. To trápne divadlo, ktoré človeka privedie na samý okraj zúfalstva a frustrácie.

Niečo vám napíšem o tých pohovoroch. Absolvovala som ich 16! Za dva mesiace! Okrem pohovorov som mala poslaných 37 žiadostí na rôzne inštitúcie, primerané môjmu vzdelaniu. No a kolotoč môže začať! Pohovory sú na jedno kopyto. 90% z nich prinášajú určitý zisk len personalistovi, ktorý taký pohovor uskutočňuje. Zrejme má za to nejakú odmenu. Zaradila by som ich skôr do reklamy. Možno si ich dokonca dajú do odpisov.  Prídete na pohovor, dajme tomu vo finančnom sektore  – bankovníctvo, poistenie, sporiteľne, administratíva.  Je vás tam asi 20. Všetci rovnako zúfalí a nervózni. Najprv máte hodinovú prednášku o produktoch danej spoločnosti, vypisujete dotazník, ktorý mnohokrát nemá nič spoločné s pracovnou pozíciou, na ktorú sa hlásite. Obzeráte sa, lebo máte pocit, že hľadajú riaditeľa banky, či aspoň vrcholového manažéra. Ťažké otázky a prieťahy. Zavádzajú vás tak, že po troch hodinách už ani neviete, ako sa voláte a prečo ste vlastne prišli. Ak ste niečím zaujali, napríklad šarmom, hlbším výstrihom, či rodinnou tlačenkou, postúpite do druhého kola! Tam je to ešte zaujímavejšie! Neviem, či chodievate na spovede. Ja áno. Taká spoveď patrí Bohu. Je veľmi osobná a účelná.  Pracovný pohovor na druhý krát je veľmi nepríjemný. Vybalia na vás konečne nevýhody. To predtým, zavádzanie a klamstvo, bolo aspoň stráviteľné.  Pýtajú sa vás na veci, ktoré sú často veľmi osobné. Chcem len pracovať! Som zodpovedná, flexibilná a učenlivá. Potrebujem prácu! No a v druhom kole príde reset. Podľa vašich trúfalých požiadaviek.  Hádam to s tým 500 – netto nemyslíte vážne??? My sme sa domnievali, že budete pracovať zadarmo, neustále a ešte nám bozkať ruky i nohy i dvere všetkých tých manažérov z vďaky, lebo za vás zaplatíme všetky odvody a máte i stravné lístky! Akú zmluvu, prosíme Vás? Jedine na dobu určitú , ale ukážte svoju flexibilitu a otvorte si živnosť!  Koľko máte rokov? Ste príliš mladá. Po štyridsiatke? Už stará. Máte malé deti? Ste vedená na Úrade práce?  3 eurá na hodinu. Nie, samozrejme v hrubom! Zobuďte sa, tu nie ste v Rakúsku!

Naozaj som skromný a pracovitý človek. Neustále sledujeme našich skvelých politikov, ako chvália ekonomickú situáciu na Slovensku. Nik vám nepovie pravdu. Lebo tu už nik normálny neostal. Som jedna z mála, ktorá sa vrátila, som patriot. Mám stredoškolské, vyššie vzdelanie, ovládam pár cudzích jazykov a nemám už malé deti. Tie mi vychoval štát, keď som mu ja musela platiť výpalné.  Pre nich je teraz prirodzené, že utekajú do cudziny, že si nechcú založiť rodiny, mať deti a živoriť na Slovensku. Ono im otvorilo dvere, no neponúklo exotiku a krásu, vykoplo ich za dvere so slovami – Pakuj sa robiť, aby sa zvýšil náš hrubý domáci produkt! Potom sa budeme chváliť štatistikami.

To je môj odkaz. Na východnom Slovensku nenájdete slušnú prácu. A prepáčte mi, ak odmietam ťažkú , fyzickú prácu v 3-zmennej prevádzke za 420 eur v hrubom. Pre toto som si neodriekala a neopúšťala svoje deti, pre takúto ponuku som sa neučila a netrápila. Takéto ponuky si láskavo strčte do svojich panských zadkov!  V štátnych sektoroch  a verejných správach si svoje miesta krvopotne držia. Ak z vlastnej iniciatívy pôjdete na úrady so žiadosťou o prijatie do pracovného pomeru prevalcujú vás  nevraživosťou a okamžitým odmietnutím, s prídavkom. Tak čo ste, predpokladám, že ani najbližšie roky, aj my sme plný stav! Tak sa pokúšate ďalej a zahryznete do firiem predajcov. Za predavačku.  Brali by vás okamžite do veľkých supermarketov , medzi študentov a brigádnikov, ktorí  si radi takouto prácou ,,len privyrábajú“. Nevyžili by z nej. Jedine, ak by si vzali so sebou rovno spacák a ustlali si priamo pri pokladni, či medzi regálmi. V domovoch dôchodcov je kapitola samá osebe. Poviete si, mám prax a bohatú z oblasti opatrovania.  Rátate s tým, že platové ohodnotenie na Slovensku bude o polovicu menej. Tomuto inak tiež nerozumiem. Sme v únii dosť dlho na to, aby sme sa konečne vyrovnali platobným ohodnoteniam ako v susednom Nemecku, Rakúsku či  Francúzsku. Toto je normálne akceptovaná diskriminácia! Takéto rozdiely mi  tolerujeme? A vraj sme extrémisti? Skôr hlupáci!

Takže. Podáte si pár prihlášok do týchto zariadení. Poviete si, okey. Je to mizerne platená práca, ale pekná práca. Už sa vidíte, ako komunikujete s tými starkými. Omyl! Na pohovoroch som nestačila otvárať ústa i oči a ešte som bola vystavená otázkam na telo a arogantnému správaniu vrchnosti.  Opatrovateľka má držať hubu a krok a od plienok, hygieny, polohovania, kolotoču  a iných činností sa vlastne ku klientovi ani nedostane. Iba ak cez jeho fyzické predispozície.   Tento úžasný balík za 450 eur v hrubom, pri dvojzmennej  prevádzke, pričom náklady okamžite eliminujú každú trúfalú radosť. Ak by som bývala v meste, možno.  Lenže ja som chcela byť opatrovateľkou a nie len upratovačkou tiel. Okey. Moja osobná náročnosť zrejme stúpa. Či klesá? Tuto nie ste v Nemecku či v Rakúsku, vážená! Na Slovensku je to tak! Nechápem, na čo ste sa vrátili? Keby ste aspoň mali ZŤP alebo dlhodobo nezamestnaná. Keby ste vedeli i anglický jazyk a mali vysokoškolské vzdelanie. Keby, keby!

Zhrnuto. Nedostanete sa nad hranicu 400 eur v čistom (po odrátaní cestovného). Nemáte šancu.  Vyskúšala som rôzne spôsoby. Dokonca som siahla na dno morálnych princípov a obliekla sa párkrát, akoby som šla na pohovor do erotického salónu. Tomu sa hovorí krízová situácia a zúfalstvo.  Uspela som však naoko. Sexistické poznámky ma farbili do červena. Najlepšie však boli odozvy.

– Prepáčte, ale vybrali sme iného kandidáta. No veľmi rád by som bol, ak by sme spolu šli na kávu. – A bum! Vlastne by mi to malo lichotiť. Mám 44 rokov a ešte som schopná v niekom prebúdzať niečo ako sexuálne obťažovanie?

Poburuje vás to? Pohoršuje? Mňa hnevá apatia a nezáujem! Nemám právo na hrdosť a prácu, ktorú si zaslúžim? Nedávno mi na Úrade práce povedala pracovníčka – Pre takých ľudí ako vy, tu nič nemáme, bohužiaľ. Akoby sme s nimi už nerátali.

– A čo mám teda robiť? – pýtam sa.

– Nuž, jedine vziať prácu v okolí Bratislavy (spať budete asi na ulici), začať podnikať, študovať na niektorej vysokej škole, alebo najrozumnejšie, odísť opäť do cudziny!

Tak a už to prišlo. Nech odídu manželky našich politikov! Nech si okúsia prácu mimo domova , bez detí a rodiny! Vzpieram sa a zlostím. Niekto si povie, tá je patetická! Keď čítam správy o úžasných pracovných ponukách, o stúpaní minimálnej mzdy a hlavne priemernej, vtedy ma ide šľak trafiť. My nemáme len rozdiely v rámci únie, ale i regionálne a nie zanedbateľné! Celý národ je chorý. Frustrovaný a chudobný. A to nevravím o materiálnej chudobe, lež o prázdnej duši, zatrpknutosti a neistote.

Museli sme sa kedysi učiť ruský jazyk. Prečo nie? Napokon je to náš spoločný slovanský jazyk. Dnes sa musíme učiť anglický jazyk. Dokonca i mnohé pohovory prebiehajú v angličtine! Niektoré pracovné ponuky si neviete ani prečítať. Všetko si vkladáte do prekladačov. Pomaly i dnešnú situáciu.

Po skúsenostiach s hľadaním slušnej práce a absolvovaní  zbytočných pohovorov môžem prehlásiť, že na východnom Slovensku nemáte  absolútne šancu, bez známostí, úplatkov alebo opätovného zadĺženia sa pôžičkami na podnikanie.  To všetko vplýva na našu mentalitu, vlastnosti a spôsob života. Nikdy sme neboli bohatí, ale ani chudobní. Naše bohatstvo bolo v nás – rodina, láska, deti a istoty.  Náš štát sa zaujíma o cudzích a je ochotný im poskytnúť strechu nad hlavou i prácu.

Celé by som to nazvala trochu pritvrdým výrazom – genocída!  Nepracujeme na svojom. Pracujeme na panskom  a môžete sa sťažovať, nik vám nepomôže!  Cieľ je jasný. Stratili sme svoju suverenitu a slobodu. Jediné, čo môžeš urobiť, je – Zbaľ sa a vypadni!

Lebo ak aj nájdeš prácu, zatneš sa a povieš si “vydržím”, tak sa môže stať, že nedostaneš výplatu, lebo to je také slovenské. Alebo ťa tvoj nadriadený počastuje vetou – Keď sa ti nepáči, choď, na tvoje miesto čaká desať ďalších! Poznám xy ľudí, ktorí prechádzajú týmito ťažkosťami a čo na to štát? Počkajte, analyzujeme, riešime. Počkajte! Kiežby tak počkali účty, jedlo, strecha nad hlavou, naše deti a neúprosný čas. Tak čakám i ja na toho pomyselného Godota a hanbím sa za tú nečinnosť a verejný poklesok.  Hor sa teda na pracovný trh, ktorý sa na Slovensku podobá na blší cirkus! Si to, čo robíš! Ak nič, tak nikto. A to všetko iba preto, že som sa odvážila oddeliť od stáda a chcieť žiť slušne, normálne , so svojimi blízkymi. Maxima culpa…

Foto: Laura Hadden, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


3 thoughts on “Zbaľ sa a vypadni!

  • 13. decembra 2016 at 12:08
    Permalink

    Do boha. Perfektne napísané. Mám podobné skúsenosti, ale z inej oblasti. Keď som minulého týždňa zavolal na záznamník Dobrého rána v Slovenskom rozhlase, kde práve preberali cestovanie za prácou a uvedenú reláciu mali určite inak zameranú ako som im povedal o svojich 19 ročných skúsenostiach práce mimo domova asi si to nedali za klobúk. Inak RTVS je stoka platená z našich peňazí slúžiaca cudzím záujmom. Koho vlastne naše problémy zaujímajú? Smerácka verchuška má iné problémy.

    Reply
  • 1. júla 2018 at 0:10
    Permalink

    Ahoj, som pán Leon Derek veriteľom súkromných úverov. Ponúkame pôžičky s nízkou úrokovou sadzbou vo výške 2% a môžete získať úver vo výške 3.000 až 500.000.000,00 € maximálnej výšky úveru a do výšky 50 rokov trvania úveru. Ponúkame úvery v akejkoľvek mene, Ponúkame rôzne typy úverov jednotlivcom a organizáciám. Kontaktujte nás prosím na našej e-mailovej adrese derekfastloan@gmail.com

    Reply
  • 7. decembra 2018 at 0:05
    Permalink

    Ahojte všetci!

    Volám sa Zaini, som zo Slovenska, som ženatý, hľadal som úprimnú úverovú spoločnosť za posledné 3 mesiace a to, čo som dostal, bolo veľa podvodu, vďaka ktorému som im dôveroval a nakoniec vzali všetko moje peniaze a ponechal som menej peňazí, stratil som všetku nádej, bol som zmätený a frustrovaný, stratil som svoju prácu a pre mňa bolo veľmi ťažké nakŕmiť svoju rodinu, nikdy som nechcela robiť nič, nepožičovala by som viac spoločnosti , a tak som sa pýtal, ako mi požičať peniaze priateľovi, povedal som mu všetko, čo sa stalo, a povedal, že mi môže pomôcť, že vedel, že úverová spoločnosť, ktorá by mi mohla pomôcť, že od nich dostal pôžičku, povedal ako som požiadať o pôžičku, urobil som to, čo mi povedal, spýtal som sa ho, nikdy som to neporušil áno, ale skúsil som to a bol som prekvapený, že som dostal úver do 24 hodín, neverím tomu, čo vidím, dnes som šťastný a bohatý a ďakujem Bohu, že takéto úverové spoločnosti stále existujú aj v podvodoch na všetkých miestach a sľubujem, že budem zdieľať dobré správy s ľuďmi zo slovenčiny, prosím, každému, kto potrebuje pôžičku, aby sa obrátil na Dante Paola, majiteľ Dante Družstva Pomocou e-mailu: dantecooperativehelp@hotmail.com, pre rýchly rozhovor sa môžete dostať na Dante cez Whatsapp: +393511067514 Nikdy nezlyhajú, ale zmeniť svoj život ako môj.

    Ďakujem

    Zaini

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *