Zníženie dostupnosti spotrebných úverov

V auguste tohto roka prebiehalo medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k Opatreniu Národnej banky Slovenska (NBS), ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa opatrenia majú banky pri schvaľovaní spotrebného úveru pripočítať k výdavkom klienta aj rezervu vo výške dvadsať percent. Úver tak bude môcť získať žiadateľ, ktorý má vyšší príjem ako predstavujú jeho životné náklady a spomínaná rezerva.

Aj keď výsledok MPK ešte nie je známy, keďže by malo prebiehať jeho vyhodnocovanie a následne schvaľovací proces príslušného opatrenia, už dnes je zrejmé, že ľudia s nižšími príjmami budú mať sťažený prístup k spotrebným úverom. Časť klientov bánk či nebankových spoločností rieši splácanie existujúceho úveru čerpaním nového spotrebného úveru. Opatrenie NBS je tak zdôvodňované snahou predísť neúmernému zadlžovaniu domácností.

Stav, keď získa úver aj taký žiadateľ, ktorý má nízke príjmy a pomerne vysoké výdavky prináša riziko ich nesplácania. Podľa dostupných údajov má problémy so splácaním úveru deväť percent dlžníkov. Deje sa tak v čase, keď sú úverové produkty ponúkané s historicky najnižšími úrokovými sadzbami a podľa inštitúcií dochádza k poklesu nezamestnanosti. Budúcnosť však môže priniesť rast úrokových sadzieb aj zhoršenie situácie na trhu práce.

Obozretnosť centrálnej banky je preto namieste. Nedávno už pristúpila k sprísneniu podmienok pokiaľ ide o poskytovania hypotekárnych úverov, ktoré sú jedným z najčastejšie využívaných nástrojov na zabezpečenie vlastného bývania. Zásadnou je však otázka, z akého dôvodu ľudia žiadajú o poskytnutie spotrebných úverov a tiež to, prečo časť z nich nedokáže takýto úver riadne splácať?

Neschopnosť splácať rozhodne nie je len dôsledkom takzvanej finančnej negramotnosti. Predovšetkým súvisí s nízkymi mzdami. Časť ľudí nedokáže pravidelné mesačné náklady, alebo neočakávané jednorázové výdavky uhradiť z vlastného príjmu či úspor. Nezriedka dochádza k tomu, že tieto výdavky sa prostredníctvom obzvlášť nevýhodných pôžičiek snažia splácať ľudia, ktorí prišli o prácu, pričom sa spoliehajú na to, že v budúcnosti sa ich situácia zmení k lepšiemu.

Prirodzene, neschopnosť splácať svoje dlhy môže mať aj subjektívne príčiny ako je nezodpovedné správanie, zlý odhad vlastných finančných možností, či podliehanie konzumnému štýlu života a nakupovaniu určitých tovarov bez reálneho posúdenia ich úžitkovej hodnoty a skutočných potrieb. Avšak skutočnosť, že čoraz viac ľudí siaha po spotrebných úveroch, v prvom rade dokumentuje postupné oslabovanie sociálneho štátu.

Prevládajúci ekonomický systém poskytuje čoraz menšiu ochranu, pomoc alebo podporu v oblasti bývania, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti či vzdelávania. Zodpovednosť za znášanie životných nákladov sa v čoraz väčšej miere presúva na plecia občanov. Individuálne riešenia prostredníctvom čerpania rôznych úverov a pôžičiek akoby nahrádzali sociálnu funkciu štátu. Sprísňovanie pravidiel pri poskytovaní úverov tak rieši dôsledky, ale nie príčiny zadlžovania.

Nemožno sa čudovať, že v takomto prostredí rastie počet exekučných konaní. Aktuálne ich na Slovensku prebiehajú približne tri milióny. A to v čase, keď zo všetkých strán počúvame o ekonomických úspechoch našej krajiny. Táto situácia pripomína jednu trpkú anekdotu, v ktorej sa pacient sťažuje lekárovi na problémy so zrakom. Na konkrétnu otázku, čo presne ho trápi, pacient odpovedá: „V televízii povedali, že žijeme v blahobyte, ale ja žiadny nevidím!“

Marián Klenko (1978) je autorom knihy Politika bez moci

Obrázok: Christian Schnettelker , CC

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *