Prosperujúce národné podniky v ČSSR: O čo všetko sme prišli po roku 1989?

Informácie zozbieral Karol Ondriaš

Súčasná neoliberálna doktrína zamlčiava úspechy minulého režimu, predovšetkým nadčasové a úspešné štátne a družstevné podniky, vybudované za socializmu. Spísal ich RNDr. Karol Ondriaš, DrSc., pričom zdroje ďalších informácií poskytla tematická stránka Socíkstyle. Československá ekonomika bola centralizovaná a plánovaná (existoval centrálny národnohospodársky plán, boli stanovené druhy a počty tovaru a taktiež ceny). Domáce podniky mali monopolné postavenie na domácom trhu. Ďalej Karol O: Prikladám zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo zmodernizované počas komunistického zázraku v rokoch 1948-1989 (aktualizované k 27.3.2016 pozn. editora). Po prevrate v roku 1989 bola drivá väčšina priemyselných podnikov komunistického zázraku zničená, rozkradnutá alebo predaná, väčšinou do zahraničia.

 

0_duslo (1)SLOVCHÉMIA 

Trast podnikov chemického priemyslu
(v roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov)

Slovnaft Bratislava (vybudovaný 1957-1963, rozširoval sa v roku 1978 mal 8173 pracovníkov), chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave,  Matador v Bratislave, Benzinol v Bratislave; Chemika v Bratislave; Petrochémia v Dubovej; Chemické závody Wilhelma Piecka Nováky;  Chemolak Smolenice; Považské chemické závody  Žilina; Slovenské lučobné závody v Hnúšti; Plastika, Duslo Šala; Fosfa Poštorná; Chemko Strážske; Chemlon v  Humennom; Chemosvit vo Svite; Slovenský hodváb Senica Gumárne 1. mája Púchov Gumárne SNBP v Dol.Vest. Plastika v Nitre; Rafinéria Vojany.

TATRASKLO0_tatrasklo (1)

Trast sklárskych podnikov v Trnave

– Spojené sklárne v Lednických Rovniach
– Stredoslovenské sklárne v Poltári
– Slovenské závody technického skla v BA
– Skloplast v Trnave
– Skloobal v Nemšovej
– Jablonex Medzilaborce

Výskumné ústavy
Výskumný ústav pre ropu a uhľovodík. plyny BAVýskumný ústav organických syntéz Bratislava; Výskumný ústav pre petrochémiu Prievidza; Výskumný ústav chemických vláken Svit;  Výskumný ústav SAPL Nitra; Výskumný ústav informatiky Bratislava; Chempol Bratislava; Bavlnárske závody Vysoká pri Morave

SLOVAKOTEXT
Trast textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne. Bavlnárske závody V. I. Lenina, Ružomberok, Závody MDŽ v Bratislave, Závody 1.mája v Liptovskom Mikuláši, Tatraľan v Kežmarku, Poľana v Lučenci, Ľanárske a konopné závody v Holíči, Lykové textilné závody v Revúcej, Slovena v Žiline, Merina v Trenčíne, Tatrasvit vo Svite, Závod Spišská Nová Ves

Československá námorná flotila (ČNP)
Vo vlastníctve Československej námornej plavby bolo počas komunistického
zázraku 36 námorných lodí: 01.) Republika I. 02.) Julius Fučík 03.) Lidice 04.) Dukla 05.) Mír I. 06.)
Ostrava 07.) Orava I. 08.) Kladno 09.) Orlík I. 10.) Pionír 11.) Jiskra 12.)
Košice I. 13.) Republika II. 14.) Brno 15.) Vítkovice I. 16.) Blaník 17.) Sitno
18.) Radhošť 19.) Kriváň 20.) Praha 21.) Mír II. 22.) Bratislava 23.) Třinec
24.) Orlík II. 25.) Slapy 26.) Lipno 27.) Orava II. 28.) Karlove Vary 29.)
Vltava; Rok výstavby: 1988 30.) Otava; Rok výstavby: 1988 31.) Dunaj; Rok
výstavby: 1989 32.) Berounka; Rok výstavby: 1989 33.) Labe; Rok výstavby:
1989 34.) Vítkovice II.; Rok výstavby: 1989 35.) Sázava; Rok výstavby: 1989
36.) Košice II.; Rok výstavby: 1989.

Po skončení komunistického zázraku v roku 1989 bola v roku 1992 ČNP sprivatizovaná.  V roku 1995 sa Harvardské fondy (Viktor Kožený) stali jej majoritným vlastníkom a celá flotila bola postupne rozpredaná.

Slovenské lodenice: Závody ťažkého strojárstva (1979), národný podnik v Komárne

VSŽ
Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960, prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964, prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, prvú oceľ vytavili v roku 1966 a v roku 1976 pracovalo v podniku 23302 robotníkov.

Závody ťažkého strojárstva (ZŤS) Martin, generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine
(okolo 70000 pracovníkov): ZŤS Martin n.p., ZŤS Detva n.p.,
ZŤS v Dubnici nad Váhom, ZŤS v Košiciach n.p.
ZŤS Bratislava, ZŤS v Komárne, ZŤS Lučenec
Turčianske strojárne Martin závod Malacky

Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva
Martimex v Martine; ZŤS Projekčno-organizačný ústav v Banskej Bystrici; ZŤS Obchodný podnik v Banskej Bystrici; ZŤS Ústav technológie a racionalizácie
v Bratislave; ZŤS Výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne; ZŤS
Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici; ZŤS Výskumný a vývojový

Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom
Výroba obuvi:
v roku 1950=11,1 milión párov obuvi
v roku 1960=20,7 milión párov
v roku 1970=28,3 milión párov
v roku 1980=32,8 milión párov

Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom
– v roku 1980 mal 16000 pracovníkov
– produktivita práce na pracovníka vroku 1980 bola 411000 Kčs.
Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave.
Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch
–bol monopolným výrobcomkomponentov pre jadrový program na Slovensku.

Trast podnikov drevár. a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline
Bučina Zvolen; Drevina Turany; Drevoindustria Žilina; Smrečina Banská Bystrica; Preglejka Žarnovica; Piloimpregna Košice; Mier Topoľčany; Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava; Tatra nábytok Pravenec; Nový domov v Spišskej Novej Vsi; Nový domov Závod Liptovský Mikuláš; Drevoobrábací podnik Úlič, Lykotex Michalovce

Koncern Slovenské energetické podniky so sídlom v Bratislave: v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs, produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs
– Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
– Koncern Elektrárne Nováky
– Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
– Koncern Atómové elektrárne v Jasl. Bohuniciach
– Koncern Stredoslovenské energet. závody v Žiline
– Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
– Elektrovod v Bratislave

Naftový a plynárenský priemysel: Generálne riaditeľstvo v Bratislave
V roku 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, produktivita práce na
pracovníka bola 208000 Kčs

Slovenské magnetizové závody v Košiciach
Mali závody v Hačave; v Jelšave; v Lovinobani; v Košiciach; v Lubeníku; v Banskej Belej; v Kalinove; v Kunovej Teplici; Kalinovská
šamotová továreň

LIKO
trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v BA
V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, produktivita práce na pracovníka bola
247000 Kčs: Slovlik v Trenčíne; Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši; Frukona v Prešove; Slovenské
škrobárne v Trnave; Mraziarne v Bratislave; Škrobárne Spišská Nová Ves.


Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave:
počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs. Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave.

Slovakofarma v Hlohovci: začlenený do VHJ Spofa v Prahe.
závod Liečebných rastlín v Malackách; Biotika Slovenská
Ľupča; Imuna Šaríšske Michaľany; Medika Bratislava

 

 

 

Cementárne a vápenky generálne riaditeľstvo Trenčín
Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica; Východoslovenské cementárne a vápenky Košice; Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava;
Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne; Cementáreň
Lietavská Lúčka; Ladecká cementáreň Ladce; Hornosrnianska
cementáreň Horné Srnie; Cementáreň Bystré v Bystrom;
Stupavská cementáreň Stupava; Cementáreň Turňa nad Bodvou

Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
CALEX Zlaté Moravce; Elektrosvit Nové Zámky; Kovosmalt
Fiľakovo; Slovenská armatúrka Myjava; Strojsmalt Medzev;
Strojsmalt Pohorelá; Tatramat Poprad; Obchodnoservisný
podnik Strojsmalt Piešťany; Ústav pre rozvoj strojárskeho
spotrebného tovaru Piešťany

Strojstav – n.p. v Bratislave
– závod v Bernolákove, v Novom Meste nad Váhom, v Záhorskej Vsi,
v Sečovciach, v Šahách, v Prešove, v Senci; – stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi

 

Poľnohospodárstvo
Šľachtiteľské a semenárske stanice:
– Klčovo
– Levočské lúky
– Michalovce
– Trnava
– Veľká Lomnica
– Vígľaš
– Semenoles, Liptovský Hrádok

Chirana koncern Stará Turá:
Výrobný podnik Chirana Stará Turá, Výrobný podnik Chirana Humenné,
Výrobný podnik Piešťany, Obchodno-technické služby Piešťany
s pobočkami vo Zvolene a Košiciach, Chirana Export – Import Piešťany

Podniky slaboprúdovej a výpočtovej techniky
– Závody Výpočtovej Techniky, Banská Bystrica
– Závody Výpočtovej Techniky, Námestovo
– Výskumný Ústav Výpočtovej Techniky, Žilina
– DATASYSTÉM Bratislava a pobočky po Slovensku

Ďalšie podniky (ešte nezaradené):
– Kablo Malacky
– Kablo-Gumon Bratislava
– Výrobné družstvo Ľudib Bratislava
– Elitex Šurany
– Betonáreň Komjatice
– Pálenica Dolný Ohaj,
– Hydrostav,
– konzervarne OBAL NMnV,
– mliekarne MILEX,
– KONSTRUKTA TN vývojové stredisko
– výrobky DANA, ZUZANA, GRAD,
MORAK, STROJSTAV,
VZDUCHOTECHNIKA
– Priemstav výrobné haly
– PREFA prefabrikáty
– ZTS, ZVS, Pozemne stavby, TAZ, BAZ,
VUMA výskumný ústav mechanizácie
automatizácie
– NMnV špeciálna výroba uzáverov a
mechanizmov do zbrojárskeho
priemyslu
– obuvné závody Zlaté Moravce,
– podnik KOVOPLAST Zlaté Moravce,
– Ponitrianske tehelne Zlaté Moravce,
– Autobrzdy Vráble
– TESLA Vráble – výroba zosilňovačov
– Konštrukta Trenčín; Tesla Orava; Tesla Bratislava; Tesla Liptovský Hrádok a
ďalšie Tesly na Slovensku
Závody priemyselnej automatizácie, Prešov
VUKOV Prešov;TOS Trenčín; TOS Galanta; VSS Košice
Nafta Gbely
Závod ťažby plynu a podzemných zásobníkov Malacky
Generálne riaditeľstvo Kozmetika Bratislava
– závody v Rači, Leviciach a Hlohovci.
– závod v Bratislave – Krasňany
Niektoré v Českej Republike:
– Výrobné podniky: Chirana Brno, Chirana Nové Město n/Moravě; Chirana
Praha; Chirana Obchodno-technické služby Praha, Výskumný ústav.
zdravotníckej techniky Brno

Ukážky súčasného stavu

 

       

 

 

3 thoughts on “Prosperujúce národné podniky v ČSSR: O čo všetko sme prišli po roku 1989?

  • Pingback: Dizajn socialistických reklám zo sedemdesiatych rokov - DAV DVA - kultúrno-politický magazín

  • 12. septembra 2017 at 10:00
    Permalink

    Jednoducho nezmysly ! Za úspešné by sa dali pokladať iba za okolnosti súťaže s inými „kapitalistickými “ podnikmi bez dampingu a dotácii. Ale to tento súdruh vie hovno pochopiť.

    Reply
  • 18. septembra 2017 at 10:19
    Permalink

    Veľmi zle dopadol napríklad Tatrasvit vo Svite, predtým veľký komplex, dnes je tam funkčná tuším jedna , či dve budovy a ženy tam pracujú za minimálnu mzdu. Poznám ľudí, ktorým dodnes neboli vyplatené platy ešte prvým majiteľom po privatizácii.
    O niečo lepšie je na tom Chemosvit vo Svite. Začiatkom 90 rokov pri Mečiarovej privatizácii tam 20+1 vyvolených získalo podnik za babku. Dnes už v Chemosvite vládnu ich deti a podľa mňa to tam ide dole vodou: http://davdva.sk/zamyslenie-sa-po-40-rokoch-prace/

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *