Zrnko piesku – /rozprávka pre dospelých/

Kde bolo, tam bolo, na jednej veľkej púšti žilo malé zrnko piesku, ležalo s ostatnými na vysokej oranžovej dune, kde spávali tiene a tancovali svetlá, vyhrievalo sa na horúcom púštnom  slnku, a keď sa dvihol vietor, lietalo s ostatnými po púšti a stavalo s nimi pieskové duny.

„Nudný život,“ mudrovalo zrnko, „nikto o mne nevie, strácam sa v piesku! Celý život stavať duny?! Nechcem už takto žiť! Medzi obyčajnými pieskovými zrnkami!“ A začalo snívať moderný sen, sen o slobode, bohatstve a sláve.

Spomenulo si na príbeh o perlorodkách, ktorý mu rozprávala stará mama, narodila sa z podmorského pieskovcového brala a dobre poznala život v mori. Znova a znova počúvalo jej príbeh o mušli, perlorodke, ktorá vraj žije na morskom dne a dokáže premeniť obyčajné zrnko piesku na vzácnu perlu. A nie je v tom vraj žiadna mágia! Raz sa v púšti strhla strašná búrka a starú mamu odvialo až do Oxfordu, tam vletela do oka študentovi, ktorý práve, úplnou náhodou, bifľoval lastúrniky, spolu s ním sa dozvedela o perlorodkách viac, aspoň to podstatné, pretože študent, ktorému spadlo do oka zrnko piesku, začal čoskoro plakať a starú mamu z oka vyplavil.

O perlorodkách sa však dozvedela, čo chcela, zistila, že táto ustrica nepremení pieskové zrnko na perlu len tak, pre jeho  dobro, perlu vytvorí vlastne v sebaobrane, keď sa do schránky tejto ustrice dostane zrnko piesku, perlorodku cudzie teleso nesmierne dráždi, no nedokáže sa ho zbaviť, preto  začne vylučovať perleť a pieskové zrnko ňou obalí, na nešťastí perlorodky sa tak zrnko piesku nabalí, a potom už len dúfa, že mušľu niekto vyloví. Medzi ľuďmi sa vždy nájdu nejakí lovci, niektorí lovia zver, niektorí srdcia žien, niektorí ľudské duše a niektorí perly. Lovci perál sa už dávno ponárali do veľkých hĺbok a odlamovali mušle z útesov, no len málo z vylovených mušlí obsahovalo perlu a možno práve preto je perla vzácna, lebo čoho je málo, to sa cení a premietne sa to aj do ceny. A tak sa vo svete ľudí perly začali považovať za vzácne drahokamy. Starý saharský púštny vietor rozpráva, že perly milovala aj Kleopatra. Slávna epyptská panovníčka sa stavila s Markom Antóniom, že dokáže prijať v jedinom pokrme bohatstvo celého národa. A stávku vyhrala! Perlu jednoducho vhodila do pohára s vínom a nápoj vypila. Táto príhoda len potvrdzuje, že už v staroveku boli perly veľmi drahé. A drahé sú i dnes!  Aj v púštnych Timsoch, a nie je to žiadny bulvár. Zrnko piesku sa dočítalo, že v roku 2005 bola La Regenta, piata najväčšia prírodná perla na svete, vydražená za 1,8 milióna Eur. No a to bola pre obyčajné pieskové zrnko obrovská motivácia.

Jedného  dňa, za púštnej búrky, kým ostatné zrnká usilovne pracovali, aby vytvorili opäť jednu z dún, požiadalo púštny vietor o pomoc a opustilo svoju púšť. Nechalo sa odviať ďaleko k moru, za hranice púšte, tam, kde hlboko vo vode žijú perlorodky. Vydalo sa na cestu za svojím snom, za slobodou, bohatstvom a slávou. Púštny vietor sa s ním rozlúčil na vysokom útese a odfičal naspäť  do púšte vyvolávať púštne búrky, aby púšť neupadla do stereotypu.   

Zrnko osamelo, útes, na ktorom ležalo, sa strmo dvíhal nad hladinou mora. Tam dolu v morských hlbinách ho čaká vytúžené bohatstvo! Zrnko neváhalo a bezhlavo sa vrhlo z útesu do mora. V snahe zbohatnúť kleslo poriadne hlboko, až na samé morské dno. Na morskom dne ležalo mnoho snívajucich pieskových zrniek, čakali na svoju perlorodku, niektoré možno i celý svoj nekonečný  život, dlhou nečinnosťou znehybneli a zmeraveli, no neprestávali čakať.

Naše zrnko malo šťastie, Dobrý morský prúd ho odplavil práve tam, kde ležala krásna perlorodka. Bohatstvo a sláva boli tak blízko, takmer na dosah ruky, ak sa to vôbec dá o bezrukom zrnku  povedať. Pieskové zrnko ležalo na studenom morskom dne a čakalo na vhodnú príležitosť. Len čo sa lastúra pootvorila, skočilo dnu, a keď sa trochu pomrvilo, začala sa naňho lepiť perleť, vzácna,  opálizujúca. Čím viac sa zrnko v lastúre mrvilo, tým viac perlete na sebe cítilo. Zrnko neprestávalo  dráždiť lastúru, stále malo málo, chcelo byť tou najväčšou, najkrajšou a najdrahšou perlou na svete. Jedinečnou!

Niekto nadšene vykríkol:„Perla!“ Zrnko pocítilo slabý dotyk ľudských prstov, ktosi opatrne vybral perlu z lastúry, bola nádherná, mliečnobiela, na svetle spriesvitnela a nikto by nepovedal, že  bola kedysi obyčajným zrnkom piesku. Pieskové zrnko zaplesalo:„Objavili ma!“ Lastúra si  vydýchla, že sa chamtivého zrnka zbavila a vyčerpaná klesla na morské dno, uzavrela sa pred  svetom rozhodnutá nikoho k sebe nevpustiť, najmä nie pieskové zrnká.

  Pre pieskové zrnko sa však začal nový život, pútalo pozornosť, vyvolávalo obdiv, jeho cena sa šplhala do závratných výšok a s ňou aj sebavedomie pieskového zrnka. Opojené vlastnou výnimočnosťou, myslelo len na cestu hore, necítilo teplo slnka, necítilo silu vetra, nelietalo, ležalo  uväznené hlboko v perleti, nemohlo sa slobodne hýbať, nemohlo voľne dýchať, lepili sa naňho prsty obchodníkov, prsty klenotníkov, putovalo z rúk do rúk, no všade ho chválili a obdivovali.  Kým ostatné zrnká šantili v púšti, videli rozkvitať púštne ruže, pracovali na tvorbe dún a po práci  šťastne oddychovali, zrnko v perle čakalo na svoju príležitosť, byť vyššie a ešte vyššie, nad všetkými.

„Tá perla má úžasný tvar, jedinečný!“povedal dizajnér a osadil ju do strieborného prsteňa, bol to výnimočný dizajnérsky kúsok. „Objavili ma!“ po druhýkrát zaplesalo zrnko piesku. Prsteň s perlou ležal na čiernej zamatovej poduške v jednom nemenovanom klenotníctve krátko, lebo ho kúpil multimiliárdar ako dar. A týmto darom si vlastne kúpil aj nevestu, mala krásne antracitové oči, aj iné prednosti, ale to sa už do rozprávky nehodí. Pyšne sa vynímalo zrnko piesku v perle, perla v prsteni, prsteň na útlom prste a majiteľka prsta v spoločnosti. Vďaka nej sa zrnko dostalo do tých najvyšších spoločenských kruhov, medzi elitu. Zrnku sa splnil sen. Každý vzdychal, ochkal  nadšením. Nikto však nevidel pieskové zrnko, chválili len perlu, v ktorej bolo ukryté. Ešte viac perlu zvelebovali, keď sa dozvedeli, koľko za ňu multimiliárdar zaplatil. Tá „smiešna sumička“ začala byť oveľa zaujímavejšia ako samotná perla, a tak sa perla dostala do tieňa vlastnej ceny, ale to je už iná rozprávka O drakovi Biznisovi.

Pre zrnko sa začal život v luxuse, novopečená multimiliárdarka mala multispoločenské  príležitosti, a tak prsteň s perlou navliekala na prst, potom ho zložila a vložila do tmavej šperkovnice, tam ležal a čakal, kým ho vyberie z tmy, navlečie na prst, aby ho potom opäť do tej tmy odložila. Tak žilo zrnko v perle v tme a čakaní. Svetlo a tma! Svetlo a tma! Svetlo a tma! A keďže bola perla priveľmi drahá a výnimočná a prsteň vytvoril priveľmi drahý a výnimočne nadaný dizajnér, zatvorili ho napokon do depozitu a vyberali len veľmi zriedka.

Povery hovoria, že perly prinášajú nešťastie a slzy. A zrnko piesku veru šťastné nebolo, na tej povere niečo bude. Pieskové zrnko smutne ležalo v perle, kdesi tam von za vrstvami perlete matne svietilo slnko. Úbohé zrnko piesku, zatúžilo vyskočiť z perly, oslobodiť sa od  nánosov vzácnej  perlete, vyhrievať sa na horúcom púštnom slnku, šantiť v púštnej búrke, počúvať púštny vietor, tvoriť s ostatnými bizarné tvary pieskových dún, a potom sladko odpočívať na oranžovej dune, tam, kde spia tiene a žijú svetlá, kde kvitnú púštne ruže. Žiť život obyčajného šťastného pieskového  zrnka.

Foto: gemteck1 , CC

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *