Zelený socialista Martin Zeleňák: Založil malé družstvo a bojuje proti ťažbe ropy.

Ing. Martin Zeleňák, absolvent drevárskeho inžinierstva Technickej Univerzity vo Zvolene, patrí k tým socialistom, ktorí sa okrem ľavicovej-socialistickej politiky a sfér človeka zaujímajú aj o prírodu a osud našej planéty.  Založil Kolchoz Liptov, angažuje sa v ekologických aktivitách a zároveň je hrdým komunistom. Rozhovor pripravil Mgr. Lukáš Perný.

Martin, na úvod sa nám predstav a skús zhrnúť, ako si sa dostal k ľavicovej či socialistickej politike. Všimol som si, že dlhodobe sleduješ aj témy environmentálne. Tento pilier v oblasti autentickej ľavice veľmi chýbal. Takže na úvod, prečo práve socialistická cesta?

Ľavicovo som začal premýšľať už na základnej škole na hodinách dejepisu. Dosť ma zaujala druhá svetová vojna a vždy som si kládol otázku, prečo vznikla VOSR, prečo sa uchytil fašizmus, ako je možné, že ZSSR vyhral vojnu. Narodil som sa a žijem pod Duklou a z rozprávania viem, aké veľké obety a utrpenie museli prežiť ľudia v tej dobe.

Od mala som vyrastal na samote pod lesom a takto žijem do dneška. Moje prázdniny boli  o pasení kráv, rybárčení a hubárčení, čo milujem dodnes. Čo ma teší je, že môžem povedať už teraz, že som mal to najkrajšie detstvo, aké som mohol mať. Nie príroda prirástla ku mne, ale ja som prirástol k nej. Som presvedčený, že človek dokáže prežiť jedine s citom v srdci pre všetko živé, čo znamená, že sa musí oslobodiť od jedného – a to je drancovanie prírody pre zisk.

Ako vnímaš súčasnú neoliberálnu, antikomunistickú propagandu? Ako vnímaš cenzúru, o ktorej sa už otvorene hovorí ako o informačnej vojne? Čo si myslíš o spoločnosti, v ktorej chorí ľudia ničia pomníky s odobrením ministerky?

Podľa toho, čo viem, antikomunistická propaganda bola vymyslená vtedy, keď Hitler prehrával vojnu. Tí za oponou pochopili, že silou smerom na východ neuspejú a tak sa zamerali na vojnu proti zdravému rozumu, kde chamtivosť, korupcia, nevraživosť a hlavne bezcitnosť hrajú hlavnú rolu. Pri týchto faktoroch sa postupom času mení ľudský charakter a človečina v ľuďoch sa rozpadá asi tak ako Titanic v slanej vode… Jednoducho je to útok inou zbraňou, kde náboje sú peniaze, moc a pokušenie. Čo sa pomníkov týka, je to brnkanie na nervy obyvateľstva a zároveň prieskum, ako zareagujú obyvatelia Slovenska na svoju históriu. O blbcoch, čo robia tieto činy, nestojí mi ani písať, snáď iba toľko: keby to bolo na mne, pre takýchto ľudí by som zaviedol nútené práce v lese, kde by hotovali metrovicu pre ľudí na dôchodku…

kolchoz
Družstvo Liptov, bioprojekt Martina Zeleňáka. Foto: archív Martina Zeleňáka.

Všimol som si, že spolu so Stanom Pirošíkom, predsedom Vzdoru-strany práce, ste založili družstvo Kolchoz Liptov. Vedel by si nám priblížiť, ako toto družstvo funguje?

Kolchoz Liptov je projekt, kde sa snažíme ľuďom ukázať život niekde na vidieku. Napríklad čo všetko musí včelár spraviť preto, aby udržal svoje včely zdravé a vyprodukoval med. Dnes je to hádam obrovská výzva pre každého včelára…. Ďalej spolu so Stanom chováme čistokrvné sliepky na vajíčka alebo na mäso. Vajíčka predávame a snažíme sa o to, aby chov bol ako-tak rentabilný. Stano varí pivo a robí víno z trniek, taktiež vyrába rôzne nápoje zo sliviek a pomarančov. Ja tiež pestujem ovocie na výrobu muštu. Neskôr to všetko predávame a získané peniaze investujeme a rozširujeme pestovanie a chov. Stano tento rok začal chovať zajace a na druhý rok mám pripravenú novinku, ktorá by mohla byť priekopníctvom vo svete pestovania stromov a ich ochrany. Uvidím ešte, ako sa to bude pestovať v našom kraji.

Plánujete z tohto projektu urobiť reálne fungujúce družstvo? Určite si čítal o projekte socialistických samospráv-ekonomickej demokracii. Nechceli by ste vytvoriť samosprávny podnik, ktorý by zamestnal aj ľudí v regióne?

Za daných podmienok si to neviem predstaviť z jednoduchého hľadiska: nikto z nás dvoch nemá takéto kapacity, aby to vedel utiahnuť či už z hľadiska financií, alebo času. Je nepredstaviteľné, aby sme si kúpili vo veľkom napríklad 20 kráv a jeden alebo dvaja sa o to starali nonstop. Viem o čom to je a viem, že začať dnes robiť v tomto odvetví vo veľkom je vopred odsúdené na zánik. V malom, tak ako to robíme teraz, je to ľahšie, pretože to robíme so záujmom o to a svoj čas a prácu do toho nerátame.

Samospráva – ekonomická demokracia je projekt, ktorý by veľmi ťažko vznikol na zelenej lúke a dnes je problém nájsť odberateľa. Myslím, že by sa to mohlo skôr uchytiť v už rozbehnutom podniku, tak ako to opisuje pán Vanka vo svojej knihe (pozn. red.: kniha Coopindustria od Petra Zajaca-Vanku). Osobne si tiež neviem predstaviť, aby napríklad Kolchoz Liptov fungoval na tomto princípe, pretože ekonomika nepozná obetavosť a my sa so Stanom často obetujeme a pracujeme len preto, že je to zároveň aj naša záľuba.

V súčasnosti pôsobíš ako podpredseda Vzdoru-strany práce pre domáce záležitosti. Čo považuješ za svoj doteraz najväčší úspech v socialistickej politike?

Čo sa týka socialistickej politiky na Slovensku, tak ju hodnotím ako veľmi ťažkú. No nikdy to nebolo jednoduché. Ako som hovoril už skôr, proti nám stojí hádam všetko, pretože nepriateľ má všetko, peniaze, médiá a zbrane, my však máme svoje presvedčenie a odhodlanie, pretože sa nezmierime s tým, ako máme žiť a prizerať sa na utrpenie všetkého živého okolo nás. Pre mňa je najväčší úspech to, že sme dokázali vstať z hrobu a založili sme Vzdor-stranu práce. Nemohli sme sa prizerať nerevolučnosti a úpadku komunistického hnutia. Vzdor-SP nie je síce veľká strana, ale je revolučnejšia ako všetky ostatne strany v Československu. Situácia sa musí vykryštalizovať v celej krajine, aby proletár konečne uvidel, kto je kto.

so-stanom
Martin Zeleňák (vľavo) s ďalším spoluzakladateľom Kolchozu Liptov, Stanom Pirošíkom. Foto: archív Martina Zeleňáka.

Nedá mi to nepoložiť aj kritickú otázku. Myslíš, že má  zmysel zakladať viacero strán, keď na Slovensku nie je prebudené kolektívne vedomie a v médiách je taká antikomunistická hystéria, že toto slovo je prezentované ako stelesnenie diabolských sil? Nemalo by sa najskôr vytvoriť jednotné hnutie? Má vôbec zmysel v zastupiteľskej demokracii politická strana, ktorá v podstate nemá šancu z hľadiska toho, kto má vplyv a peniaze?

Myslím že to zmysel má, pretože budovanie strany trvá nejaký ten čas a hlavne v tejto dobe do komunistickej strany nevstúpi len tak hocikto, no na druhej strane je väčšia pravdepodobnosť, že sú to praví komunisti alebo že sú to tí správni ľudia, aj keď ešte nevedia presne, čo slovo komunista znamená, majú ten správny predpoklad sa ním stať, pretože vidia dôležitú ve – vedia rozoznať fašistické strany od tých komunistických. Koľko ľudí dnes preferuje ĽSNS len preto, že nadávajú na tento systém? Aké však ponúkajú riešenie, to už málokto vie. Keď sa bude lámať na Slovensku chlieb, verím, že my na to budeme pripravení aj vďaka tomu, že Vzdor-SP sa narodil medzi skalami, bodliakmi a bez dažďa. Čo je to za revolučnú stranu, ktorá by vznikla s miliónom eur na účte a už by mala aj platy funkcionárov?

S tým súvisí aj ďalšia otázka – ako vnímaš založenie nadstraníckeho časopisu DAV DVA a jeho snahu hľadať všetky progresívne sily bez ohľadu na stranícke tričko?

Osobne DAV vnímam ako prínos, aj keď sa možno nezhodnem v niečom a s niekým na istých veciach, som rád, že DAV existuje a pracuje. Beriem to ako prínos pre osvetu a uvedomenie si istých vecí, ktoré sa dejú vo svete.

Spýtam sa inak, má zmysel v 21. storočí budovať strany? Nebolo by možno lepšie vrátiť sa k pôvodnému konceptu, ktorý Vzdor zamýšľal – teda hnutie? Na billboardoch ste často uvádzali, že voľby nič neriešia. Prečo teda Vzdor voľby v tomto systéme legitimuje?

Do volieb sme sa rozhodli ísť paradoxne nie pre výsledok vo voľbách, ale preto, aby sme sa dostali k ľuďom s našou myšlienkou. Mnoho ľudí nás spoznalo práve vďaka osobnému kontaktu alebo z médií. Ak by sme vo voľbách neboli, dnes by až na pár ľudí nik nevedel, že Vzdor-SP existuje, napríklad v takých dedinách ako Jakušovce v okrese Stropkov. Voľby nám zase ukázali, že bez poriadnej práce v okresoch na celom území Slovenska jablko nedozreje, no určite sme si vedomí, že voľby v kapitalizme nič neriešia, veď kde niečo zmenili?

Možno sa ešte vrátim k prvej otázky. Najviac na tebe Martin oceňujem, že sa zaoberáš zelenými témami v ľavicovom prostredí. Práve na toto nám dosť chýbajú v ľavom spektre ľudia. Čo všetko sa ti v tomto smere podarilo? Aké akcie si podporil a inicioval?

Som v kontakte s aktivistami, ktorí bojujú proti ťažbe ropy. Snažím sa im pomôcť, aj keď mi je dosť ľúto, že nechápu základ tejto problematiky. Chápu len to, že tu niekto chce ťažiť ropu a že tým ohrozuje ich životy a ich životné prostredie… Nechápu, že v kapitalizme si z nás oligarchia spravila trhací kalendár, že keď dnes príde ropák z US, zajtra príde Nemec vyťažiť les, Holanďan spraví vodné elektrárne a Rakúšan sem bude voziť odpad. Prečo? Lebo niekto na tom zarobí a opäť sme pri zisku…. Aj preto do konca roka pripravujem konferenciu, kde budú odborníci rozprávať o ťažbe ropy, lesníctve a poľnohospodárstve. Pre mňa sú tieto tri témy životne dôležité, ak chceme prežiť. V týchto sektoroch sa musí veľa veci zmeniť bez ohľadu na to, či niekto bude mať zisk alebo nie.

Čím sa živíš v civilnom živote? Snažíš sa presadiť ľavicovú politiku aj na pracovisku?

Som drevár, robím nábytky, s otcom mame včely a mám niekoľko sliepok, dvoch psov, holuby, atď… Nič veľké, ale snažím sa, aby som z toho mal potešenie. Samozrejme, v každom možnom momente, kedy sa naskytne príležitosť, hľadám kolegu do našej myšlienky.

Okrem toho osobne každý rok sadím stromy, aspoň 100 stromov. Nie je to možno veľa, robím to rád a zadarmo a keby každý človek posadil na našej planete aspoň jeden strom ročne, určite by sa nám dýchalo ľahšie.

To je presne to, čo hľadáme, poctivo pracujúcich ľudí, ktorí sa angažujú. Žiadnu „kaviareň“. Koľko rokov sa zaoberáš ľavicovou politikou? Všímam si, že zdieľaš aj socialistickú kinematografiu. Kde si sa s tým zoznámil?

Približne 15 rokov. Mám ešte v pamäti útržky z čias socializmu a rád sa nechávam inšpirovať. Rád objavujem už objavené v tom slova zmysle, že aj prostredníctvom filmov z tej doby zisťujem, ako sa ľudia vysporadúvali s rôznymi problémami. Taká história veľa napovie, čo nás čaká. 30 prípadov majora Zemana je krásny seriál, kde sa dozvedáme, ako fungoval systém na zvrhnutie socializmu v ČSSR.

Aké riešenia navrhuješ pre ľudí v súčasnej situácii? Teda v čase, keď revolúcia nehrozí, no musia v tomto systéme žiť?

V jednote  je sila, to už skôr povedal Marx, inou slávnou vetou. Pokiaľ sa navzdory všetkému ľudia nespoja a nezačnú reálne bojovať o svoju budúcnosť, tak to bude zlé. Tu nie je iná možnosť, len bojovať a druhá vec je vedieť, začo bojovať. Bojovať za fašizmus je ako streliť si do nohy. Tu zase ľudia musia vedieť rozoznávať základy ideológií. Tu zase použijem výrok Lenina: Učiť sa, učiť sa, učiť sa. Ak nehrozí revolúcia, primárne sú odbory. Dosiahnuť červené odbory!

Čo si myslíš o globálnom otepľovaní?

Globálne otepľovanie, ktoré je badať už dnes, nie je podľa mňa spôsobené CO2 z áut či fabrík alebo poľnohospodárskou činnosťou. Je to spôsobené masívnym odlesňovaním, vypaľovaním lesa napalmom, vysúšaním mokradí a znečisťovaním oceánov. Ak by boli lesy v potrebnej rozlohe nedotknute na každom kontinente, dokázali by vzduch pohodlne čistiť. Dokonca je dokázané, že stromy rýchlejšie rastú a vyrábajú kyslík, ak sa CO2 vo vzduchu zvyšuje. Dá sa jednoducho vypočítať, koľko lesa na 7,5 mld obyvateľstva potrebujeme neporušeného a koľko lesa na hospodárske účely. Pri výbuchu sopky unikne toľko CO2 do ovzdušia, čo človek nevyrobí za 100 rokov. Topenie ľadovcov alebo unikajúci metán z permafrostu sú už len následky toho, čoho sme sa dopustili. Ak necháme a pomôžeme lesom rásť a rozširovať sa, ak nebudeme ničiť faunu v oceánoch, verím, že nastane obrat. Inak povedané, pomer medzi výrobou CO2 a kyslíka sa zmenil. Kto za to môže, už nechám na uváženie čitateľom. K tomu by som dodal jednu myšlienku: tohto roku boli namerané teploty na Blízkom východe presahujúce 63°C, čo čoskoro zapríčiní ďalšiu migráciu smerom na sever…

Na záver, čo by si odkázal čitateľom DAV DVA?

Aby nevešali hlavy, mali vždy oči otvorené a keď treba, aby dlaň zmenili na päsť, lebo nikto iný na Slovensku nezmení kapitalizmus na socializmus, okrem samotných vykorisťovaných ľudí na Slovensku. Som presvedčený o tom, že podobne zmýšľajú vykorisťovaní na celom svete.

Horné foto: archív Martina Zeleňáka

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


One thought on “Zelený socialista Martin Zeleňák: Založil malé družstvo a bojuje proti ťažbe ropy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom