Všetko sa zmestí do niekoľkých viet.

S láskou je život ako krásny let.

Celý svet je len priestor pre rozkvet,

keď vládne všade mier a vojen niet.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


5 thoughts on “Báseň Pavla Janíka: Svet ako kvet

  • 7. októbra 2019 at 20:35
    Permalink

    Alebo napríklad aj…
    Svet zmenený láskou na kvet,
    plný nehy a láskavých slov,
    dá ti to, čo budeš chcieť,
    čo si ukryl do ticha snov…

    Reply
  • 8. októbra 2019 at 8:56
    Permalink

    Vďaka… Pravidlá a zákonitosti sú potrebné…
    Ale skúsme sa na všetko pozrieť inak…Predstavme si, že práve kvôli tomu, niekto vymyslí pravidlá lásky, citov, milovania, šťastia,úsmevu, či smútku a zrazu sa všetci budú povinne rovnako usmievať, trpieť, ľúbiť a milovať. Lebo predsa je to tak v pravidlách a tie sa musia dodržiavať až kým nakoniec prestaneme byť sami sebou. Pretože sa stratí naša duša vo všetkom.
    Aj z poézie sa stáva len suchý vedný obor s pravidlami.
    A kde ostal spev, plač, bolesť či smiech duše?
    Kde ostala krása a rozmanitosť citov, lásky a milovania?
    Ľudia sa snažia práve všetko toto, dostať do škatuliek s pravidlami a lámu láske a kráse a aj poézii krídla. Zatiaľ čo všetko to, čo by malo mať prirodzené pravidlá, morálne hodnoty a etické princípy sú často porušované napríklad aj v duchu liberalizmu.
    A v praktickom živote vidíme, čo všetko sa robí, len aby sa obišli základné morálne hodnoty, ale aj ľudské práva. Právnici vymýšľajú množstvo zákonov, ktoré v podstate majú za úlohu beztrestne obchádzať zákon a pravidlá.
    Ale načo je vyspelej spoločnosti toľko zákonov a pravidiel?
    Dokonca už aj v poézii?
    Ak spoločnosť potrebuje toto všetko, tak nie je ani vyspelá, ani slobodná…
    Tam, kde ľudia strácajú dušu, tam nie je ani sloboda, ani krása a z umenia sa postupne stáva dekadentný hnus, ktorý namiesto toho aby človeka potešil, dal mu možnosť prežívania krásy, ale aj citov, šokuje práve tým hnusom a vytvára negatívne myslenie.
    Ale je to zaujímavý námet na článoček. Veľká vďaka…
    Berte to ako pohľad obyčajného človeka, nehrám sa ani na poetku, ani na spisovateľku.
    Píšem pre potešenie vlastnej duše a mysle, a ak niekoho potešia moje slová, či kostrbaté, neučesané veršíky, mám radosť, obyčajnú, jednoduchú, ľudskú radosť…

    Reply
    • 13. októbra 2019 at 9:56
      Permalink

      Mám rada básne písané viazaným veršom, ale páči sa mi, Devana, i Váš názor, že viazaný verš „láme poézii krídla“. Tak či onak, nie je dôležité, či je báseň písaná viazaným veršom alebo voľným, tak ako nie je dôležité, či je obraz maľovaný štetcom, špachtľou alebo rukou.

      Reply
  • 8. októbra 2019 at 10:06
    Permalink

    Zákonitosti viazaného verša existujú vo svetovej literatúre niekoľko storočí. V modernej literatúre exituje aj voľný verš, ale ten sa nesnaží napodobňovať techniku viazaného verša. K môjmu krátkemu štvorveršiu je táto diskusia už neprimerane dlhá. Pre mňa je ukončená.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom