BÁSEŇ: Slavomíra Kotrádyová /venované obetiam holokaustu a rasového násilia/

Aké tiché sú dnes oblaky.

Pokojná hladina oblohy.

Aké tiché sú dnes oblaky.

Ako plachetnice na mori.

Odplávať na nich niekde ďaleko

až za obzor skazeného sveta.

Nado mnou jastrab krúži

a vo mne čajka lieta.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


7 thoughts on “BÁSEŇ: Slavomíra Kotrádyová /venované obetiam holokaustu a rasového násilia/

  • 16. septembra 2019 at 9:05
    Permalink

    Len pripomeniem:
    Keď nacisti prišli pre komunistov, mlčal som; nebol som predsa komunista.
    Keď prišli pre odborárov, mlčal som; nebol som predsa odborár.
    Keď prišli pre židov, mlčal som; nebol som predsa žid.
    Keď prišli pre mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať./Martin Niemöller/

    Pozor! Kapitalizmus raz dohoní každého. Už raz skončil druhou svetovou a tá veru nepomohla nikomu.

    Reply
  • 16. septembra 2019 at 15:09
    Permalink

    nežný a zároveň silný výkrik .. ďakujem Slávka

    Reply
  • 16. septembra 2019 at 17:39
    Permalink

    Krásne verše, vďaka…

    Reply
    • 16. septembra 2019 at 18:17
      Permalink

      Mne sa zase, pani Iveta /alias Devana/, páči Vaša próza /i keď raz …ale to sa stáva, nie sme z jednej formičky./A ešte to tričko na oslavách SNP, to Vám fakt pristalo. Vďaka za vďaku.

      Reply
  • 17. septembra 2019 at 13:52
    Permalink

    Ešte by to chcelo báseň k 80-temu výročiu napadnutia Poľska sovietskymi komunistami.
    66 000 mŕtvych Poliakov, prípadne báseň k zverstvám spáchaným taktiež sovietskymi komunistami v Katynskom lese.

    Reply
    • 17. septembra 2019 at 14:07
      Permalink

      Alebo báseň o 70 MILIÓNOCH mŕtvych počas 2. svetovej vojny. Nevyvolali ju komunisti, však Svetluška? Skúste nejakú napísať, pseudonym už máte…

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom