Bertold Brecht: Chvála dialektiky

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

(V preklade M. M. Dedinského, z knižky Kriedou na múr, Slovenský spisovateľ, 1975)

Múdry na mudrcovi je postoj
K pánu K. prišiel profesor filozofie a rozprával mu o svojej múdrosti. Po chvíli mu povedal pán K.: „Sedíš nepohodlne, vravíš nepohodlne, myslíš nepohodlne.“
Profesor filozofie sa nazlostil a povedal: „Nie o sebe som sa chcel čosi dozvedieť, ale o obsahu toho, čo som povedal.“
„Nemá to obsah,“ povedal pán K. „Vidím, že chodíš ťarbavo, niet cieľa, ktorý by si dosiahol takou chôdzou. Hovoríš temne, nevidím svetlo, ktoré by vznikalo z tvojej reči. Keď vidím tvoj postoj, tvoj cieľ ma nezaujíma.“

Bertold Brecht, Keunerove historky

Otázky čítajúceho robotníka

Kto postavil sedembránové Théby?
V knihách sú zapísané mená kráľov.
Privliekli balvany azda králi?
A toľko ráz zrúcaný Babylon –
kto ho postavil toľko ráz znovu? A v ktorých domoch
zlatom sa jagajúcej Limy bývali jej murári?
Kam išli na večeru robotníci, keď bol múr už hotový?
Veľký Rím
je plný triumfálnych oblúkov. Kto ich postavil?
A nad kým triumfovali cézari?
Ospevovaná Byzancia
mala azda pre svojich obyvateľov len paláce?
Na koho v bájnej Atlantíde
kričali utopenci v tej noci,
keď ich hltal oceán – nie na svojich otrokov?

Mladý Alexander dobyl Indiu.
On sám?
Caesar porazil Gallov.
Nemal pri sebe aspoň kuchára?

Filip Španielsky plakal, keď sa jeho loďstvo
potopilo. Neplakal iný nik?
Fridrich Druhý zvíťazil v sedemročnej vojne. Kto
ešte okrem neho zvíťazil?

Čo stránka, to víťazstvo.
Kto varil víťazný kvas?
Každých desať rokov veľký muž.
Kto zaplatil trovy?

Toľko správ a zvestí.
Toľko otázok.

Presvedčujúce otázky
„Pobadal som,“ povedal pán K., „že mnohých ľudí od svojho učenia odstrašujeme tým, že vieme na všetko odpoveď. Nemohli by sme v záujme propagandy zostaviť listinu otázok, ktorých riešenie ešte vôbec nepoznáme?“

Bertold Brecht, Keunerove historky

Chvála dialektiky

Dnes neprávosť vstupuje sebaistým krokom do domov.
Utlačovatelia sa zariaďujú na desaťtisíce rokov.
Násilie ubezpečuje: Všetko ostane tak, ako to je.
Nezaznie žiadny hlas, len hlas tých, ktorí vládnu.
A vykorisťovanie vyhlasuje
na rínkoch: Len teraz sa začínam.
A mnohí z utlačovaných teraz vravia:
To, čo chceme, nikdy nebude.

Kto dosiaľ žije, nech nehovorí: nikdy!
Čo je isté, nie je isté.
Neostane to tak, ako to je.
Keď prehovorili tí, ktorí vládnu,
prehovoria aj ovládaní.
Kto si trúfne povedať: Nikdy?
Na kom záleží, či útlak ostane? Na nás.
Na kom záleží, či ho zlomia? Takisto na nás.
Koho zrazia na zem, nech sa zdvihne!
Kto je stratený, nech bojuje!
Nedá sa zadržať ten, kto spoznal svoj stav.
Lebo dnešní porazení sú zajtrajšími víťazmi
a z Nikdy sa stane: Ešte dnes!

Organizácia
Pán K. raz povedal:
„Mysliaci človek nepotrebuje svetla navyše,
ani chleba navyše,
ani myšlienok navyše.“

Bertold Brecht, Keunerove historky

Spomienka na Máriu A.

V septembri modrom, dávno zabudnutom,
pod mladou slivkou v onen jasný deň
som svoju tichú, mĺkvu, bledú lásku
v náručí držal ako vzdušný sen.
Nad nami, na tom letne peknom nebi,
obláčik plával, zdĺhavo sa chvel.
Bol veľmi biely a tak strašne hore.
A keď som pozrel nahor – uletel.

Od toho dňa už tíško odplávalo
mesiacov mojich veľa – preveľa.
Tie slivky zoťali, a keď sa spýtaš,
čo je s tou láskou, čo tak horela,
odpoviem pravdu – zabudol som na ňu,
hoci sa pamäť šklbe ako sval.
Jej tvár sa mi už z mysle nevynára.
Už viem len, že som ju raz bozkával.

A iste by som zabudol aj na bozk,
keby sa pri ňom nevznášal ten mrak.
Ten mráčik som si navždy zapamätal,
keď tiahol biely, že až bolel zrak.
Tie slivky možno ešte stále kvitnú
a žena bdie pri siedmom dieťati.
Ale ten mráčik kvitol iba chvíľu.
Pozrel som nahor – zmizol rozviaty.

Spomienka na Máriu A. – zhudobnil David Bowie

Láska k vlasti, nenávisť k vlastencom
Pán K. nepokladal za nutné žiť v nejakej určitej krajine. Povedal: „Hladovať môžem všade.“ Jedného dňa šiel mestom, ktoré bolo obsadené nepriateľom krajiny, v ktorej žil. Oproti nemu šiel nepriateľský dôstojník a donútil ho zísť z chodníka. Pán K. zišiel a pocítil roztrpčenie voči tomu chlapovi, a nielen voči tomu chlapovi, ale najmä voči krajine, ku ktorej ten chlap patril, takže si želal, aby ten chlap zmizol z povrchu zemského. „Prečo,“ spytoval sa pán K., „som sa na minútu stal nacionalistom? Preto, že som stretol nacionalistu. Ale veď práve preto treba vyhubiť hlúposť, aby neohlupovala tých, čo ju stretnú!“

Bertold Brecht, Keunerove historky

Mierovému kongresu národov
___Pamäť ľudstva na vytrpené žiale je podivuhodne krátka. Jeho schopnosť predstaviť si nadchádzajúce vari ešte menšia. Opisy, ktoré Newyorčan dostáva o hrôzach atómovej bomby, ho, zdá sa, vyľakali pramálo. Hamburčan je ešte obklopený rumoviskami, ale váha zdvihnúť ruku proti novej vojne. Zdá sa, že sa zabudlo na hrôzy sveta štyridsiatych rokov. Včerajší dážď nás nezmáča, vravia mnohí.
___Proti tejto otupenosti musíme bojovať, lebo jej najkrajnejším stupňom je smrť. Primnohí nám už dnes pripadajú ako mŕtvi, ako ľudia, čo majú za sebou to, čo majú vidieť pred sebou, tak málo proti tomu robia.
___A predsa ma nič nepresvedčí o tom, že nemôže byť úspešný pokus pomôcť rozumu v boji proti jeho nepriateľom. Skúsme to, čo sa povedalo tisíckrát, povedať ešte raz, aby sa neukázalo, že sa to povedalo primálo ráz! Obnovme varovania, i keď sú už v našich ústach popolom! Lebo ľudstvu hrozia vojny, proti ktorým tie minulé boli len biednymi pokusmi, a nepochybne prídu, keď tým, čo ich pripravujú, netrepneme po rukách.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

One thought on “Bertold Brecht: Chvála dialektiky

  • 13. júla 2020 at 11:10
    Permalink

    Ďakujem autorovi za výber: Brechta (aj z Brechta).
    S Oscarom Niemayerom sú to dve osobnosti na ktoré nedám dopustiť.
    Spájajú umeleckú bravúru a osvietené životné postoje.
    Sú perlami a reprezentami môjho životného názoru…

    P.S. pošlite maturantov na inscenáciu Zahradní slavnosti a Matky Guráže. A potom sa ich spýtajte, či sa cítia byť libertaniánmi alebo komunistami…

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom