Boris Figeczký: „Pre jednotlivé krajiny máme vypracovaný program POC – Sú to body kontaktu.“

Prinášame vám rozhovor s ďalším popredným človekom z Venus Projekt Slovensko propagujúcim Zdrojovú ekonomiku. Dlhé roky s ním spolupracoval aj náš redaktor Marek Kopilec cez iné médiá, ktorý je taktiež zástancom tohto smeru a tak vám rozhovor s ním prináša práve on.

Čau Boris, ty patríš medzi ľudí, ktorí sa venujú facebookovej stránke Projekt Venus Slovensko. Projekt Venus propaguje Zdrojovú ekonomiku. Aké boli tvoje motivácie začať sa tomuto venovať popri práci a súkromnom živote?

Moje prvé motivácie vznikli ako reakcia na ekonomickú recesiu, ktorá mi mimo iného zobrala prácu. V tom čase som vôbec kriticky nerozmýšľal o politike alebo ekonomických záležitostiach, pretože existoval ekonomický rozmach a šiel som s prúdom. Neskôr – pretože som sa trápil – som sa začal pýtať, prečo k tomu došlo a aké máme riešenia. Začal som kriticky rozoberať takzvané neoliberálne hlavnoprúdové zmýšľanie, čiže od implementácii deregulácie, privatizácie, redukcie vládnych výdavkov atď. či téz ako jedno teplé jedlo denne, kto nepracuje nech neje, každý sám za seba, atď., až som vzhľadom na obmedzenosť a krutosť tohto prístupu začal hľadať ďalej. Bez dlhých rečí som šiel ďalej až som sa dostal na opačné spektrum ku komunistickej ideológii (nie socializmu pred rokom 89)  a uvedomil som si, že bola myslená dobre aj napriek tomu, že som jej v tom čase ešte plne nerozumel. V rovnakom čase som tiež začal sledovať analýzy Mariána Vitkoviča a Ilony Švihlíkovej, ktorí sú považovaní za ľavicovo orientovaných ekonómov (tým samozrejme nechcem povedať, že sú vyznávačmi komunistickej ideológie). Začal som ich porovnávať s analýzami inštitútov ako INESS, ekonomickými riešeniami SaS, teda vo všeobecnosti s Rakúskou školou ekonómie. Samozrejme riešenia a pohľady týchto ľudí mi prišli komplexnejšie, hlavne čo sa týka snahy rozložiť silu finančných elít a to nielen v Čechách a na Slovensku, ale aj globálne na trans-nacionálnej úrovni. Toto bol rozdiel od už hore spomenutého spektra, kde byť oligarchom sa považuje za úspech vzhľadom na mantry hlavného prúdu, ktoré sú inštitucionálne uznávané a inkorporované do učív a prezentované ako vedecké.

Ale v jednej zo svojich relácií sa pán Vitkovič snažil ako vždy predostrieť alternatívy rôzneho druhu, až nakoniec vo vlastnom monológu prišiel k záveru, že vlastne nevie ako ďalej, lebo svet ide takým rýchlym tempom do záhuby, že riešenia, ktoré predostrel, by neboli dostatočne efektívne na to, aby zmenili smer spoločnosti a toto isté by sa dalo povedať aj o komunizme. Komunizmus nikdy nemal konkrétne technické plány ako odstrániť chudobu, ubytovať všetkých ľudí na čo najvyššej úrovni, vyčistiť životné prostredie, ako prejsť z jedného systému do druhého, ako odstrániť korupciu, kriminálne správanie, ako nahradiť politický systém správy spoločnosti a stále napĺňať ciele demokracie, atď. Ale je to pekná filozofia.

Dlho som rozmýšľal nad tým, čo pán Vitkovič povedal, a na krátky čas som zostal bezradný, lebo som si vlastne uvedomil, že jeho odborné analýzy (ale aj iných ekonómov) mi v skutočnosti neponúkali dlhodobé-stabilné riešenia, ale len nádej a plátanie dier už nefungujúceho systému, ktorý ochromuje celú spoločnosť.

Po nejakom čase som klikol na link, ktorý mal kamarát na Skype, kde Jacque Fresco, zakladateľ Projektu Venus, hovoril o vojne, peniazoch a iných veciach. Okamžite ma to zaujalo, lebo v tom krátkom momente ponúkol veľa odpovedí, ktoré som v tom čase nevedel nájsť v rámci systémových riešení. Od tej doby som začal sledovať jeho semináre a verifikovať veci, ktoré som nechápal.

Tiež som sa začal zaujímať o všeobecnú sémantiku, ľudské správanie z pohľadu behavioralizmu, modernú evolučnú syntézu, výpočtové technológie, architektúru, ekonómiu zaoberajúcu sa technologickou nezamestnanosťou, atď., je toho proste veľa. Neviem, či by si sa v tomto momente spýtal, že prečo som sa začal zaujímať o toľko rôznych disciplín, ale táto otázka je veľmi dôležitá. Začal som sa zaujímať o širokú škálu rôznych prístupov kvôli tomu, aby som hlbšie pochopil návrhy a plány Projektu Venus vzhľadom k tomu, že sa jedná o redizajn spoločnosti.

Popíš nám v skratke víziu lepšej spoločnosti, kde by bola uplatnená Zdrojová ekonomika…

Je to svet bez hladu, vojny, dlhu, ekonomického nevoľníctva, chudoby, či bezdomovectva. Je to svet, kde sa nevykorisťuje príroda kvôli zisku, kde ľudia žijú v dynamickom equilibriu s prirodzenou regeneračnou schopnosťou Zeme. Kde sa technológie využívajú v plnom rozsahu a v maximálnom potenciáli na pozdvihnutie života každej ľudskej bytosti a obnovu životného prostredia, na ktorom sme závislí. Kde nadobúdanie majetku už viac nie je hnacou silou v ľudských životoch. Ľudia pracujú, aby zlepšili samých seba a zbytok ľudstva.

Je to spoločnosť, ktorá zanechá zastarané metódy správy spoločnosti a využíva svoje vedomosti a technológie na odstránenie nedostatku, tak aby každý človek mohol dosiahnuť svoj plný potenciál.

V tejto spoločnosti sa nepoužíva trhové hospodárstvo, peniaze či politika nie kvôli tomu, že to je komunizmus, ale kvôli tomu, že tieto veci sú nepotrebné vzhľadom na inú ekonomickú štruktúru spoločnosti, ktorá využíva efektívnejšie metódy správy spoločnosti, riadenia zdrojov a prístupu k tovarom a službám.

Mnohí ľudia majú stále zmätok v tom, ako by takáto spoločnosť fungovala. Niektorí ju mylne berú ako spoločnosť riadenú centrálnym počítačom a boja sa vlády technikov, technokratov, programátorov, celkovo určitej kasty odborníkov, ktorí by stáli na vrchole pyramídy. Iní ju vnímajú úplne opačne ako totálne chaotickú práve kvôli open source, open access a collaborative design system (CDS), ktoré tu majú byť uplatnené. Vedel by si ľuďom nejak vysvetliť, ako by fungovala?

V tomto systéme neexistuje elitárstvo, ale nie kvôli tomu, lebo niekto napísal nejaký zákon, teda lebo niekto napísal niečo na kúsok papiera a neskôr sa to snaží vynútiť ekonomickými represiami či vojensky, ale kvôli tomu, že neexistujú podmienky pre akékoľvek elitárstvo. Každý má prístup k tým istým tovarom a službám ako všetci ostatní, každý má prístup k inovatívnemu vzdelávaniu, ktoré mu umožní chápať, ako funguje svet, ako komunikovať s inými, ako zamedziť konfliktom, atď.

Hovoríme o vysoko sofistikovanej spoločnosti, ktorá využíva jestvujúce technológie a vedomosti v ich plnom potenciáli. Hovoríme o spoločnosti, ktorá využíva prístupové centrá – niečo ako knižnice na prístup k tovarom a službám. Nie je to o tom dávať všetkým ľudom rovnako, to určite nie. Ide o naplnenie individuálnych potrieb jednotlivca.

Programátori, stavební inžinieri či iní ľudia budú vykonávať len pridelené technické úlohy. Nebudú vám hovoriť ako máte žiť, ale môžu Vám odporučiť ako ideálne používať dané zariadenie.

Kto im bude prideľovať úlohy? Spoločnosť prostredníctvom kybernetického systému, ktorý bude mapovať individuálne potreby ľudí pomocou rôznych senzorov či už mechanických alebo chemických.

To, koľko bude nemocníc v nových mestách, determinuje počet ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, rakovinou, atď. To, aká bude veľká populácia v danej lokalite, určí nosná kapacita Zeme a dostupnosť zdrojov. Dostupnosť zdrojov tiež určí to, čo sa vyrobí. Čiže v tejto spoločnosti ľudia nerozhodujú, ale k rozhodnutiam sa dospieva.

To, že populácia je určená dostupnosťou zdrojov a nosnou kapacitou, znamená len to, že ak máte populáciu vyššiu ako je dostupnosť potravín (či iných tovarov a služieb), tak nie ste ich schopní uživiť, nie ste im schopní pokryť ich individuálne potreby. A toto môže viesť ku konfliktom.

Ku konfliktom môže tiež viesť nedostatok relevantných informácii v konkrétnej oblasti. Ak sú ľudia odkázaní na slovo svojho vodcu, politika, náčelníka, admirála alebo inej autority, pretože boli učení spoliehať sa na autoritu bez toho, aby mali schopnosť kriticky vyhodnocovať to, čo daný človek hovorí, stávajú sa ľahko ovládateľnými.

Kriticky myslieť tiež znamená vedieť vyhodnocovať svoju vlastnú kultúru, relevantnosť tradícií a iných foriem správania, praktizovaných spoločnosťou v rámci kultúry.

Preto open source technológie – ak sa napríklad pozrieme na LINUX, ktorý patrí k najpoužívanejším a najbezpečnejším operačným systémom na svete, tak zistíme, že jeho jadro podlieha koordinácii obrovského množstva vývojárov, ktorí prispievajú k jeho stabilite.

To, že každý by mal prístup k relevantným informáciám a mohol prispieť svojou trochou do pozdvihnutia spoločnosti ako celku, by sa pretavovalo do enormného zvýšenia kvality života.

Toto zabezpečí vysokú dynamiku v inováciách a progres spoločnosti. Nezabúdajme, že veda nie je o separovaní vedomostí, ale ich akumulácii.

Ide teda o technické riešenia. Máme nadprodukciu potravín – odhadované množstvo súčasnej produkcie by bolo schopné nasýtiť okolo 10 miliárd ľudí, pritom v skutočnosti je nás 7 miliárd a napriek tomu každé 3 sekundy zomrie človek od hladu. V projekte Venus by sme sa snažili prebytočné potraviny skladovať napríklad na Severnom alebo Južnom póle a využívali v krízových oblastiach alebo pri živelných katastrofách.

Mestské a kybernetické systémy: https://www.youtube.com/watch?v=HM103O8zyL0

Jeden človek mi raz povedal, že keby si ľudia z tohto projektu podchytili za posledné desiatky rokov 3-4 progresívne zmýšľajúcich miliardárov typu Elona Muska, mohli mať financie na svoju propagáciu, stavbu experimentálneho mesta v nejakej časti sveta, kde by to aj svojim vplyvom vybavili, a umiestnili by tam vedcov či ľudí, ktorí sú čo najviac už teraz odpojení od systému a inšpirovali tak zvyšok sveta, proste že by vytvorili alternatívu a nahradili tak starý systém. Ako sa k Zdrojovej ekonomike či vôbec k experimentálnym mestám podľa teba môžeme prepracovať?

Do prvých experimentálnych miest by išli ľudia, ktorí by boli vyškolení v návrhoch a plánoch projektu, aby ich boli schopní testovať – boli by to ľudia vyškolení v mnohých relevantných disciplínach. To, ako sa dostaneme z jedného systému do druhého, záleží od času a priestoru, v ktorom sa nachádzame. Čiže odpoveď na túto otázku podlieha relativite a nemôže byť podaná ako fixný plán. Prechod môže mať svoju dynamiku a podlieha napríklad stavu technologického progresu v danom čase, dostupnosti zdrojov v danej oblasti, geopolitickej situácii, ekologickým a environmentálnym faktom, atď. Jedna z možností prechodu je popísaná v tomto videu: https://www.youtube.com/watch?v=WcJLvWR7Y6U

Hlavným bodom prechodu je vzdelávanie populácie o novej alternatíve, ktorá zároveň učí ľudí chápať ľudské správanie a vyvracia mýty, ktoré sa tradujú a môžu blokovať prestup.

V magazínoch od Venusu som sa dočítal, že v určitých prechodných fázach by experimentálne mestá mohli prechádzať z polo-kooperatívnej spoločnosti, založenej na peniazoch, na ekonomiku, založenú na zdrojoch. Mnohí anarchosyndikalisti sa tiež snažia o spoločnosť kooperujúcu, ktorá by prešla do systému bez peňazí. Ako by podľa teba mohli napomôcť týmto myšlienkam, no taktiež, kde vidíš medzi nimi a snahami vás tzv. „Venusákov“ rozdiely?

Experimentálne mestá nie. Ale krajiny alebo národy, ktoré by sa podujali vytvoriť prvé experimentálne mestá, by mohli využívať rôzne hybridné systémy, ktoré by uľahčili prechod.

Experimentálne mestá musia vytvoriť podmienky, ktoré budú čo najbližšie simulovať návrhy a plány projektu Venus tak, aby sme ich mohli testovať.

Sú ľudia, ktorí si tento systém nevedia predstaviť, lebo si nevedia predstaviť zmenu kultúrnych návykov u niektorých ľudí, kultúr, keďže k tomu je potrebná súčasná zmena prostredia a tiež vzdelanie, čo je často beh na dlhé trate a pri dospelých ľuďoch často zložitý. Vedel by si povedať ako napríklad integrovať našu rómsku menšinu, ktorú sme nedokázali z veľkej časti integrovať ani do tej súčasnej spoločnosti, teda ako by sme ju zapojili do tohto systému? Môžeš však použiť hocijaký iný príklad, napr. ako by si zapojil rôzne moslimské kultúry, ide mi len o ten postup a príklady, lebo mnohí často hovoria, že to sa nedá a podobne.

V prvom rade rozmýšľať o integrácii hocijakej inej kultúry bez toho, aby sme skúmali štruktúry tej vlastnej, by bolo nevhodné. Teda sťažujeme sa na deviantné správanie určitých skupín ľudí, lebo ich správanie narušuje všeobecne uznávané pravidlá a normy správania akceptované spoločnosťou (dominantnou spoločnosťou). Si ale neuvedomujeme, že niektoré praktiky a spoločenské normy v rámci spoločnosti ako celku môžu byť charakterizované ako škodlivé správanie, ktorým škodíme sami sebe alebo iným v rámci spoločnosti alebo kultúry, v ktorej žijeme. Ako príklad použijem elitárstvo, hromadenie majetku, závisť, korupciu, kriminalitu, neistotu, spreneveru, vykorisťovanie životného prostredia kvôli zisku, atď., ktoré sú produktom monetárneho systému s trhovou ekonomikou.

A teraz sa poďme baviť o integrácií napríklad určitej skupiny rómskeho obyvateľstva. V našej kultúre hrá obrovskú úlohu koncept rasy, kde boli ľudia učení, že množstvo pigmentu v ľudskej pokožke určuje ľudské správanie. Pritom si neuvedomujú, že na planéte Zem existuje len jedna rasa a to ľudská rasa. Táto neznalosť vyúsťuje do myslenia, že ste lepší alebo horší kvôli množstvu pigmentu vo vašej pokožke. Pigment vo vašej koži nemá nič spoločné s vaším intelektom alebo hodnotou ľudskej bytosti (parafrázujem Jane Elliot).

Veľa peňazí išlo na rôzne sociálne programy, ktoré pomáhali Rómom preškoliť sa a zaradiť do spoločnosti, ale väčšinou sa ich správanie aj tak nezmenilo. Tu si musíme uvedomiť, že ak pomocou rôznych sociálnych programov dáte určitej skupine Rómov nový hodnotový systém (výchovu), ktorý je spoločensky akceptovateľný, ale následne ich pošlete späť do podmienok, ktoré generujú deviantné správanie, ako napríklad ich osady, tak ich správanie sa vráti späť do starých koľají. Toto isté platí o nových sociálnych bytoch, ktoré zničili. V tomto prípade ak premiestnite človeka, ktorý žil v ošarpanej chalupe bez omietky, podlahy, hygienických zariadení a návykov celý život, do nového zariadenia, tak to nové zariadenie, ktoré mu poskytnete, bude používať tak, ako používal staré zariadenie – teda pokiaľ ho nenaučíte používať nové (napríklad umývať podlahu, dezinfikovať toaletu, atď.) a nevytvoríte dlhodobé stimuly, ktoré toto správanie budú udržovať. Daná osoba nemôže vedieť, ako používať nový byt, ak pred tým žila v chatrči bez betónovej podlahy, omietky, vody, elektriny, sociálnych zariadení a hygienických a iných návykov – musíte ho to najprv naučiť. S týmto tiež súvisí zmena hodnotového systému, ktorá bola spomenutá vyššie (človek si berie starý hodnotový systém do nového prostredia).

Čiže vykonávať zmeny len na jednej alebo druhej strane nie je dostačujúce – musíte zmeniť prostredie a zároveň hodnotový systém človeka, ak chcete dlhodobo zmeniť jeho správanie. (Pod zmenou hodnotového systému sa tiež myslia vplyvy prostredia na ľudský organizmus, ako napríklad interakcia so sociálnym pracovníkom, tréning nových zručností a návykov, atď.)

Ale ak by ste vychovávali rómske dieťa od dvoch rokov u vás doma, tak jeho správanie by reprezentovalo vašu výchovu a neprejavilo by sa deviantné správanie jeho rodičov, ktorí žijú celý život v osade. Ako už bolo popísané vyššie, prostredie je tiež tvorené ľuďmi a ak v novom prostredí je cítiť rasizmus a nenávisť (kvôli odlišnosti farby pleti dieťaťa), tak aj napriek výchove a adekvátnym podmienkam na život, správanie bude v určitej miere naďalej formované negatívne, práve kvôli týmto efektom. Veľa ľudí ale povie, že každý jednotlivec sa môže rozhodnúť sám za seba a preto je za svoje správanie sám morálne zodpovedný. Čiže veríme v slobodnú vôľu, pretože vieme o našom správaní, ale na druhej strane nepoznáme jeho príčiny.

Predpokladajme, že máte slobodnú vôľu. To znamená, že vaše činnosti sú slobodne zvolené, a ste za ne morálne zodpovední. Ako sa potom rozhodujete? Buď je to náhoda, že si vyberiete to čo si vyberiete, alebo to nie je náhoda. Ak je to náhoda a rozhodnete sa náhodne, potom je to len vecou náhody, že ste vybrali tak a nie inak. Tak ako môžete byť považovaní za morálne zodpovedného za výber, ktorý ste spravili? Na druhej strane, ak ste si nevybrali náhodou, potom to znamená, že tam je príčinné vysvetlenie vášho výberu.

Príčinne vysvetlenie vášho výberu má pôvod v prostredí, v ktorom ste boli vychovaní a v tomto zmysle to môžeme aplikovať aj na ľudské správanie a začať skúmať modifikáciu ľudského správania experimentálnym spôsobom.

Zamyslite sa, ak poviete že máte slobodnú vôľu a že ste slobodní. Pretože nezabúdajte, že v tomto systéme (prostredí) ste slobodní do miery vašej kúpnej sily. Väčšina z nás nebýva v dome, akom by chcela, šoféruje auto, ktoré si môže dovoliť, deti posielate do škôl, na ktoré máte financie, atď.

Iný pohľad na modifikáciu ľudského správania môže byť, ak spoločnosť vytvorí zákon typu „Nekradnite, pretože sa dostanete do väzenia“ (tiež to môže byť v danej spoločnosti morálne neprijateľné), ale ak je človek nutrične deprivovaný (trpí hladom), pokúsi sa „kradnúť“ (poruší zákon). To platí pre všetky druhy deprivácie (nedostatku), napr. informačná deprivácia (vzdelanie, atď.), emocionálna deprivácia (vhodná výchova), atď. Takže to znamená, že ak ste ochudobnení v týchto oblastiach, nie ste schopní riadne fungovať v medziach morálnych a/alebo právnych noriem, ktoré spoločnosť akceptuje ako spoločnú dohodu medzi ľuďmi pri riadení spoločnosti. Sú to podmienky v prostredí, ktoré regulujú ľudské správanie.

Zjednodušene si môžete prostredie predstaviť nielen ako vonkajšie, ale aj ako vnútorné – biologické a konzekvencie ľudského správania a toto všetko v interakcii.

Čiže prechod z kapitalistickej spoločnosti je charakterizovaný procesmi edukácie a postupnej transformácie ekonomických a spoločenských štruktúr.

V ktorej krajine vidíš najväčší progres pri šírení myšlienok tohto Projektu, kde sa ľudia najviac zapájajú a niečo organizujú? Aké sú hlavné postavy tohto akoby hnutia popri Frescovi a Meadows?

Toto nemám štatisticky podchytené, preto ak by som na to odpovedal, by to bola len špekulácia. Ľudia okolo projektu Venus sú najmä dobrovoľníci, ktorí pracujú vo svojom voľnom čase. Pre jednotlivé krajiny máme vypracovaný program POC. Sú to body kontaktu (Point of Contact), ľudia vyškolení na základnej úrovni v návrhoch a plánoch projektu Venus a v komunikácii, ktorí sa im snažia sprostredkovať prezentovanie TVP bez konfliktu.

Aké slovenské, české či iné zahraničné webové či facebookové stránky z rôznych oblastí života by si odporučil ľuďom sledovať?

Všetko, čo ľudí zaujíma a čo by mohli využiť ako mostík ku kontinuálnemu vzdelávaniu. Pár stránok, ktoré by som odporučil: TVP Magazín, The Venus Project Global, Automated Economy či Projekt Venus Slovensko.

Vieš povedať nejaké súčasné významné osobnosti napr. z oblastí vedy, techniky, medicíny či iných oblastí, ktorým sa venuje malá pozornosť, ale sú to ľudia, na ktorých prácu sa treba viac upriamiť, no sú v úzadí, jednoducho takí, prácu ktorých by si mali ľudia, masy viac vážiť než ľudí zo zábavného priemyslu ako sú napr. Cristiano Ronaldo, Rytmus či iné celebrity?

Alfred Korzybski, Stuart Chase, Jeremy Rifkin, Andrew Mcafee & Erik Brynjolfsson, Henry D. Schlinger, Jr., Ph.D, B.F. Skinner.

Odporúčaná literatúra na stránke projektu Venus je naozaj zaujímavá: https://www.thevenusproject.com/learn-more/recommended-books/

Čo by si chcel odkázať ľuďom, ktorých tento projekt zaujal a chceli by sa zapojiť a pomôcť?

Nech sa neváhajú zapojiť. :)

Ďakujem za rozhovor. Prajem ti veľa šťastia a úspechov.

Foto: archív Borisa Figeczkého

Redakčná poznámka: Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *