Branislav Fábry: Európska únia a pandémia koronavírusu

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Jednou z diskutovaných otázok súčasnosti je to, ako hodnotiť postup Európskej únie v čase pandémie koronavírusu. Táto otázka je legitímna a dôležitá, hoci na ňu niektoré subjekty reagujú veľmi podráždene. Žiaľ, miesto serióznej diskusie o pozitívach a negatívach postupu EÚ sa snažia útočiť dokonca aj na čínsku alebo ruskú pomoc Taliansku. EÚ naozaj spravila niektoré chyby a ich popieranie k ničomu nepovedie, naopak, vytvára o EÚ horší dojem než je v skutočnosti. Miesto hľadania zahraničného nepriateľa a jednostrannej obhajoby Bruselu si treba položiť otázku: Ako ďalej? Slepá obhajoba všetkého, čo sa udialo počas pandémie, nie je najvhodnejším spôsobom, ako sa pripraviť na nové výzvy. Myšlienka „spoločnej Európy“ je stále zmysluplná, ale pandémia ukázala, že niektoré veci treba zmeniť.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

  • Problém kompetencií?
  • Neoliberálna ideológia?
  • Nové výzvy a nové myslenie

Problém kompetencií?

Dnes sa naozaj nedá poprieť, že pri pandémii koronavírusu v Európe nastali chyby. Na týchto chybách majú svoj podiel rôzne subjekty, súkromné i verejné, ale takisto aj inštitúcie EÚ. Práve preto zaráža úporná obrana pred akoukoľvek reflexiou s odôvodnením, že EÚ nemá dostatočné kompetencie. Napr. ministerstvo zahraničia (MZVaEZ) uviedlo: „Pravda je taká, že zdravotníctvo je oblasť (čl. 168 – Verejné zdravie – Zmluvy o fungovaní EÚ – konsolidované znenie), v ktorej majú výlučné kompetencie národné štáty, teda aj Slovenská republika, a EÚ k nej prispieva len doplnkovými programami a na žiadosť členských štátov.“ Lenže tvrdenie, že EÚ nemá dostatočné kompetencie v oblasti verejného zdravotníctva nie je vyvinením, skôr ďalšou obžalobou. Veď práve poukaz na nevhodné prerozdelenie kompetencie medzi EÚ a členskými štátmi je jedným z najčastejších dôvodov kritiky i tzv. euroskepticizmu. Väčšina kritikov pritom vôbec neodmieta základnú ideu zjednotenej Európy (dokonca ani Ľ. Blaha nie), avšak nevidí naplnenie tejto idey pri súčasných kompetenciách a fungovaní EÚ.

Okrem toho, aj tvrdenie o právomociach a kompetenciách treba korigovať. EÚ oficiálne uvádza, že „spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdravia, pokiaľ ide o aspekty vymedzené v ZFEÚ“ patria medzi spoločné právomoci a nie medzi výlučné právomoci štátov. Dokonca zmienený čl. 168 ZFEÚ potvrdzuje činnosť EÚ, ktorá zahŕňa aj „boj proti najzávažnejším chorobám podporou výskumu ich príčin, prenosu a prevencie, ako aj zdravotnícke informácie a osvetu, monitorovanie závažných cezhraničných ohrození zdravia, včasné varovanie a boj proti nim“. Samotná EÚ dokonca zdôrazňuje svoju úlohu pri prevencii chorôb a reakcii na ne. EÚ sa tiež výslovne hlási k zdravotnej bezpečnosti, pričom zvýrazňuje svoj „Boj proti závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia“. EÚ v tejto veci prijala i rozhodnutie č. 1082/2013/EU o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia. Toto rozhodnutie sa o. i. týka:

  • ohrozenia zdravia biologického pôvodu
  • plánovania pripravenosti a reakcie s dôrazom na koordináciu v rámci celej EÚ zameranú na posilnenie individuálnych vnútroštátnych opatrení
  • systému včasného varovania a reakcie (EWRS) v súvislosti so závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia na úrovni EÚ
  • postupov na zvládanie mimoriadnych situácií
  • zriadenie Výboru pre zdravotnú bezpečnosť zloženého z vnútroštátnych zástupcov, na podporu výmeny informácií, koordinácie plánovania…

EÚ má prinajmenšom dve veľké agentúry, ktoré sa zaoberajú otázkami verejného zdravia: Európska lieková agentúra (EMA), o ktorej sídlo sa uchádzala aj Bratislava a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Nebudem diskutovať o EMA, hoci napr. otázka portálu pre klinické skúšanie liekov si diskusiu zaslúži, avšak ECDC zohráva kľúčovú úlohu pri identifikácii, posudzovaní a oznamovaní aktuálnych a vznikajúcich ohrozeniach ľudského zdravia prenosnými chorobami. Úlohu ECDC treba oceniť najmä pri postupe proti mikrobiotickej rezistencii, ktorú štáty zanedbávajú. V roku 2020 sa ECDC venuje hlavne koronavírusu. Niektoré vyjadrenia EDCD sa dajú kritizovať, napr. zo 17. januára, kde hovorí o nízkom riziku prenosu vírusu do EÚ, iné vyjadrenia zasa veľmi správne a poukazovali na dôležité problémy, neboli však dostatočne zohľadnené, napr. zo dňa 15. februára.

Možno, že pri lepšom zohľadnení informácií od ECDC Európskou komisiou by prišlo skôr i k uzavretiu vonkajších hraníc EÚ. Celkovo, reakcia inštitúcií bola oneskorená a niektorí predstavitelia svojimi vyjadreniami vyvolávali dojem, ako keby Brusel situáciu podceňoval. Takto pôsobilo najmä vyjadrenie U. von der Leyen o jednostranných opatreniach vlád na hraniciach. Ešte nešťastnejšie však bolo necitlivé vyjadrenie Ch. Lagarde o úlohách ECB počas krízy. Je teda zrejmé, že inštitúcie EÚ počas pandémie urobili chyby. Musíme však tiež uznať, že chyby neurobila len EÚ, ale aj národné štáty, ktoré sa správali egoisticky a neskoro reagovali na upozornenia. Na druhej strane, vzhľadom na to, že naša generácia sa s podobným javom ešte nestretla, nemožno zodpovednosť EÚ či národných štátov démonizovať.


Neoliberálna ideológia?

Pokiaľ ide o zlyhania EÚ z obdobia pandémie, z tých sa treba poučiť, z dlhodobého hľadiska je však vážnym problémom ekonomická politika EÚ a jej dopady na verejné zdravotníctvo. Netreba opakovať, že EÚ vytvorila spoločný trh, ktorý sa neustále prehlbuje. Zvyšuje sa tiež „konkurencieschopnosť“, avšak práve tá má vážne dôsledky pre sociálnu oblasť, vrátane zdravotníctva. „Konkurencieschopnosť“ sa dnes chápe ako čo najväčšie výnosy pre koncerny a čo najmenej práv či sociálnej ochrany pre zamestnancov. Už dlhšie sa pritom medzi členskými štátmi EÚ odohráva „súťaž smerom ku dnu“, v rámci ktorej medzi sebou štáty súperia o investície, poskytujú investorom výhody a znižujú vlastné sociálne štandardy. Proinvestorské postoje inštitúcií EÚ sa jasne ukázali aj pri rokovaní o obchodných dohodách a systéme riešenia sporov medzi štátom a investorom (ISDS). Podobne aj fakt, že európske štáty sa na začiatku pandémie prejavili nesolidárne, nie je až tak prekvapujúci: pokiaľ sa odstraňuje solidarita s chorými a starými vo vnútri štátov, možno očakávať podobný postoj aj navonok…

Práve neoliberálne postoje inštitúcií EÚ a tlak na zvyšovanie „efektivity“ sa negatívne dotkli zdravotníckych systémov v južnej Európe. Tieto krajiny sú pod neustálym tlakom ECB. V Taliansku si napr. dobre pamätajú rok 2011, keď J.‑C. Trichet, vtedajší prezident ECB a M. Draghi napísali „dôverný“ list talianskej vláde, v ktorom žiadali obmedzenie verejných výdavkov a privatizáciu sociálnych služieb. ECB v tom čase odmietala talianske dlhopisy, zrejme kvôli naplneniu požiadavky škrtov v sociálnej oblasti. Reformné opatrenia sa prejavili aj v zdravotníctve. Niečo podobné v oblasti zdravotníctva zažívali aj Španielsko a najmä Grécko. Zvlášť pamätné bolo to, ako ECB v roku 2016 finančným nátlakom zlomila Tsiprasovu vládu, opierajúcu sa i o výsledky referenda. Talianske, španielske a grécke zdravotníctvo sa napokon stali „efektívnejšími“, avšak pri pandémii odstránené kapacity zrejme chýbali…

Neoliberálne trendy sa celkovo negatívne odrazili na situácii lekárov a stredného zdravotného personálu v Európe. Povolanie zdravotnej sestry je z hľadiska trhových princípov veľmi neatraktívne: ťažká práca a pomerne slabá pláca. Aj u nás väčšina absolventov stredných zdravotných škôl končí mimo slovenských nemocníc či dokonca mimo odboru. O nedostatku lekárov netreba ani hovoriť. Situáciu komplikuje aj to, že lekári a ošetrovatelia z južnej a východnej Európy sa tlačia do Nemecka či do Beneluxu a tam zvyšujú konkurenciu, zatiaľ čo krajiny ako SR zostávajú bez mladých lekárov a sestier. Opomenúť nemožno ani fakt, že v nemocniciach sa kvôli tlaku na výdavky šetrí na položkách, ktoré nie sú príliš viditeľné, hoci práve pri pandémiách sa môžu prejaviť ako závažné – typické je znižovanie výdavkov na dezinfekciu. Tento fenomén neustáleho znižovania nákladov ako meradla úspechu v zdravotníctve sa pri výraznejšom prepuknutí pandémie môže ukázať ako katastrofálny.

Veľkým problémom je myslenie neoliberálnych politikov a ekonómov, ktorí na Západe od 80-tych rokov dominujú. Na rozdiel od predošlých generácií nemali skúsenosti s vojnami a epidémiami a nechápali dôvody, pre ktoré sa v 20. storočí vybudoval komplexný sociálny štát so silným verejným zdravotníctvom. Vychádzali z jednoduchej predstavy, že zdravie je súkromným statkom a treba iba „zefektívniť“ verejné inštitúcie. Podobne aj neoliberálna téza, že „štát je zlý vlastník“ sa stala dogmou a úplne sa zabudlo na dôvody, prečo do pôvodne súkromnej oblasti zdravotnej starostlivosti intenzívne vstúpil štát. Z dnešného pohľadu je naozaj prekvapujúce, akým veľkým sebavedomím ešte nedávno disponovali neoliberálni reformátori dôchodkového a zdravotného systému. Mnohí z nich si bez akejkoľvek skromnosti predstavovali, že pri diskusii o dôchodkoch v jednom grafe vystihnú demografickú situáciu na pol storočia dopredu… že však prídu nejaké pandémie typu COVID-19, s tým príliš nepočítali. Mimochodom, aj tzv. druhý pilier dôchodkového systému sa môže kvôli pandémii ukázať ako problém…

Nové výzvy a nové myslenie

Veľkou chybou je, že počas pandémie sa jedným z nástrojov obhajoby EÚ stalo hľadanie nepriateľa, najmä v podobe obviňovania „ruskej a čínskej propagandy“. Fakt, že inštitúcie EÚ reagovali na zhoršujúcu sa situáciu v Taliansku pomaly, ale zato boli veľmi rýchle pri odhaľovaní „ruskej propagandy“ je obžalobou sám o sebe. Najlepšou obranou proti akejkoľvek propagande by pritom bolo riešenie jestvujúcich problémov. Európske štáty po Druhej svetovej vojne si vybudovali kvalitný systém verejného zdravotníctva, ktorý bol pre ne najvhodnejšou obranou proti propagande zo Sovietskeho zväzu. Veľmi smutné je však aj to, že niektorí analytici pri snahe o obranu EÚ útočia dokonca aj na čínsku a ruskú pomoc pre Taliansko počas pandémie. Miesto snahy o prijatie tejto „podanej ruky“ sa usilujú presvedčiť verejnosť o bezvýznamnosti alebo dokonca o nebezpečnosti tejto pomoci.

Spomedzi „klasikov“ sa blysol napr. J. Štětina, do roku 2019 poslanec Europarlamentu za ČR: „Bojovat proti koronaviru. Je to stejně rafinované jako metoda zelených mužíčků...“ Na Slovensku sa zasa predvádzal europoslanec M. Šimečka, napr.: „…Rusko nie je faktor. V globálnej pomoci pri korone je relatívne malým a nepodstatným hráčom, ktorý navyše ignoruje vlastnú hroziacu pandémiu. V prípade ruskej pomoci do Európy išlo spolu o 9 lietadiel s materiálom a virológmi do Talianska…“ To, že poslanec vo svojom statuse znížil skutočný počet lietadiel (zo 14 na 9), by sám u iného označil za „dezinformáciu“. Zbytočné boli aj jeho útoky na Rusko pri nominácii nového ministra I. Korčoka: „Verím, že Ivan Korčok bude v tomto ohľade autonómnejším ministrom – a silným hlasom európskeho Slovenska. Na rozdiel od Lajčáka neštudoval na MGIMO…“ Ešte smutnejšie ale je, že sa pri všetkých tých zbytočných útokoch neobjavilo ocenenie pomoci Ruska pre Taliansko…

Žiaľ, zbytočne agresívne sa počas pandémie správa aj ministerstvo zahraničia (MZVaEZ), najmä na stránke „Zahraničná politika sa nás týka“. Je zaujímavé, ako úporne sa tam snažili dokázať, že EÚ pomáha viac ako Čína alebo Rusko. Na ministerstve by však mali pochopiť, že všetci sme súčasťou jedného ľudstva, ktoré teraz spoločne čelí pandémii: fakt, že Európe v čase pandémie pomáhajú Čína a Rusko si zaslúži prejav uznania, ktorý sa na spomínanej stránke vôbec neobjavil. Miesto toho status o tom, ako si naši vojaci plnia svoje „úlohy“ v Lotyšsku. Nevhodne znel i status s názvom „Skvelé správy zo Španielska!“ zo 17. marca o ratifikácii vstupu Severného Macedónska do NATO, hoci celé Španielsko vtedy prežívalo utrpenie kvôli pandémii. Práve ministerstvo by miesto takejto „strategickej komunikácie“ malo napomáhať zjednocovaniu a upokojovaniu spoločnosti. Nevieme, ako dlho bude pandémia pokračovať, avšak z histórie poznáme prípady, keď dlhé karantény viedli k výbuchom nespokojnosti a k masívnemu porušovaniu zdravotných predpisov. Štátne orgány by v zložitých časoch mali vyvolávať dojem, že sú tu pre všetkých a nie len pre jednu skupinu občanov so „správnymi názormi“.

Z pandémie koronavírusu sa budú musieť poučiť všetci: tak Rusi a Číňania, ako aj európske národné štáty a tiež inštitúcie EÚ. Pre nás platí, že miesto lacného boja proti „ruskej hrozbe“ a dezinformáciám“, na ktorom sa priživujú ideologicky oddaní analytici, bude treba uvažovať o skutočných hrozbách pre Európu. Treba pochopiť význam inštitútov, ktoré zaviedli predošlé generácie ako reakciu na vlastné skúsenosti s vojnami a chorobami. Je očividné, že vírusy zostanú trvalou hrozbou pre ľudstvo a pandémia koronavírusu nie je posledná. Vážne treba brať aj možnosť nových mikrobiálnych epidémií, ktoré budú rezistentné na antibiotiká. Medzi zásadné výzvy v 21. storočí v oblasti medicíny a biológie však bude patriť aj široký okruh tém od zásahov od tzv. editácie ľudského genómu cez vytváranie medzidruhových „chimér“ až po otázku prístupu k vodným zdrojom. Najhoršou odpoveďou na všetky tieto hrozby by bola ďalšia privatizácia verejných úloh…

Na zvládnutie uvedených hrozieb však nebude stačiť ani odvolávka na európske hodnoty ani pevnejšie euroatlantické spojenectvo – a už vôbec nie nové výdavky na zbrojenie. Naopak, bude treba globálnu spoluprácu a to práve s Čínou a Ruskom, ako aj zapojenie sa do všeľudského úsilia v boji s novými hrozbami. Samozrejme, obdobne to platí smerom do Číny a do Ruska – najmä pre tamojšie subjekty, ktoré pandémiu podcenili. V partnerstve s týmito mocnosťami treba tiež podporiť stabilizáciu susedných regiónov, zvlášť Blízkeho Východu a Afriky. Pokiaľ sa tam nepodarí obnoviť aspoň také podmienky pre verejné zdravotníctvo, aké existovali pred „arabskou jarou“, môže sa práve táto oblasť stať zdrojom nových epidemiologických hrozieb pre Európu i pre svet. 

Hlavným poučením pandémie koronavírusu teda je, že to, čo ohrozuje Čínu, Rusko alebo Blízky Východ, môže ohroziť aj Európu a USA. Bezpečnosť ľudstva je nedeliteľná!

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


11 thoughts on “Branislav Fábry: Európska únia a pandémia koronavírusu

  • 1. apríla 2020 at 9:14
    Permalink

    EÚ nezlyhala. Jednoducho sa na to vykašlala. Ak išlo o akékoľvek „vybočenie“ alebo náznak niečoho, čo mainstream nemá rád – tak posielala komisie a varovania. Najnovšie sa ukázalo, že divadlo okolo Slovenskej platobnej agentúry bolo vymyslené a EÚ potvrdila, že všetko bolo v súlade s pravidlami (ale následne NAKA vraj pre korupciu zasiahla). Politický cieľ však tá nanominovaná delegácia poslancov pred kamerami u nás splnila. EÚ však zlyhala a zlyháva v niečom podstatnom… a to na celej čiare. Je NESCHOPNÁ (neochotná?) čokoľvek dôležité aspoň koordinovať. Následne však konštatuje, že sa dôsledne…dôkladne… pripravovala na zvládnutie situácie. Aj v prípade opatrení a postupov štátov zlyhala ORGANIZAČNE (napr. zabezpečiť vzájomné konzultácie alebo poradenstvo….) a v oblasti KOORDINÁCIE. Ale asi to je problém riadenia/manažmentu všeobecne – aj v oblasti vzdelávania. V učebniciach ani prednáškach „slávnych“ profesorov nenájdete KOORDINÁCIU. Keď to niektorému pripomeniete, že na to zabudol (alebo o tom nevie nič) tak je urazený a odvoláva sa na to, že tam v tom má KONTROLU… alebo iný zas ORGANIZOVANIE. Nuž aj v týchto oblastiach postrádajú KOORDINÁCIU (a platí to aj pre mnoho firiem – aj pre tie, čo organizujú vzdelávanie v oblasti manažmentu). To čo predvádza EÚ v ospravedlňovaní svojho vzdelania je skôr uplatňovanie psychologie ako racionálne zdôvodnenie. A navyše EUROPARLAMENT je schopný zasadať k úplným blbostiam a prijímať uznesenia….. ak je to politicky požadovaná akcia

    Reply
  • 1. apríla 2020 at 9:28
    Permalink

    Dovolím si vyjadriť pochybnosti k výroku p.Fábriho,že „myšlienka zjednotenej Európy,je stále zmysluplná“.Iný pohľad na tento výrok môžu mať štáty na západ od bývalej „železnej opony“ a iný zase štáty bývalého socbloku,dnes členovia EÚ!
    Takže z pohľadu Slovenska si musíme tiež položiť otázku,“čo nám EÚ dala a čo nám vzala“?!O tom čo nám vzala,sa už toho popísalo a veľa a preto na túto tému „škoda bisidovaty“ako sa u nás hovorí.A čo nám dala?Montovne,potraviny ktoré by na západe stredná vrstva nevzala do huby,žobračenky vo forme eurodotácií,zahraničný dlh,pochybné a vnucované ideológie tzv.“ľudských práv“newspeak vo forme politickej korektnosti,povinnosť uprednostňovať práva všetkých menšín od výmyslu sveta pred právami väčšiny,spoznali sme ideový zločin a ideovú políciu ….a ešte predpisy o zakrivení uhoriek,úsporné žiarovky …atp.A keď pred nás postavil „koronavírus“ prvú vážnu a životy ohrozujúcu skúšku pandémiou Covid-19,tak EU totálne vybuchla a sklamala!Dôležité je aj to,že EÚ nepredkladá Slovákom žiadnu víziu budúcnosti Slovenska,za ktorou by Slováci chceli ísť.Pravdou ale je,že dnes sme na EÚ existenčne závislí a v prípade jej rozpadu,by sme ostali s holým zadkom,s ekonomikou na horšej úrovni akú malo Slovensko po vojne a v r.1948. Museli by sme si znova vybudovať to,čo sme budovali 40 rokov a stratili za pár rokov privatizačnej lúpeže.Len….bude na to vôľa a ochota? Oslovuje ešte našu mladú generáciu to známe Chalupkove „voľ nebyť,ako byť otrokom!“??

    Reply
    • 1. apríla 2020 at 16:17
      Permalink

      Domnievam sa, že myšlienka zjednotenej Európy je stále zmysluplná. To ale neznamená schvaľovanie toho, s čím máme dočinenia teraz, najmä nie neoliberálnej ekonomickej politiky EÚ. Okrem toho, skutočne zjednotená Európa by si vyžadovala spojenie východu a západu kontinentu.

      Reply
    • 1. apríla 2020 at 21:43
      Permalink

      Mýlite sa, po rozpade EU/alebo vystúpení z EU, by slovenská ekonomika nepadla na hubu. Možno by na pár rokov stagnovala, ale potom by sa pozviechala. Ale… v dnešnej dobe malý štát nemôže existovať mimo nejakého veľkého ekonomického (vojenského) zoskupenia. Po vystúpení SR z EU by sme mali 4 možnosti: 1. existovať ako pred rokom 2004 (pred vstupom do EU), 2. byť pridružený štát EU (ale to je situácia: z dažďa pod odkvap), 3. Vstúpiť do Euro-ázijskej únie, 4. Založiť a vstúpiť do východo – európskeho spolku (Podunajská federácia M. Hodžu, ale skôr Intermarium).

      Reply
  • 2. apríla 2020 at 10:27
    Permalink

    Análikrektici z INESS, INEKO, F.A.HAYEK, KI-MRŠ, Čurinda, Miklož a mnohí iní sa vyjadrujú záporne k navrhovanému vypnutiu Slovenska. To je najlepšie potvrdenie toho, že sa jedná o dobrý návrh….:) !

    K vypnutiu by malo dôjsť čo najskôr, ale nie na 2, ale na 3 týždne s tým, že po tom sa všetci vrátime do práce k viac menej normálnemu životu, až na to, že jednoznačne musia byť vzduchotesne uzavreté hranice. Ak by chcel niekto vycestovať, môže, ale návrat by mu nemal byť umožnený, alebo ak áno, tak najprv len do 3. týždňovej povinnej karantény POD DOHĽADOM ( lekárskym, policajným, vojenským ) !!!
    Milovníci „slobody a otvorenej spoločnosti“, otvorených hraníc a cestovania a iná stredná bieda sa môžu uvedomele vzdať letnej dovolenej v zahraničí a vyskúšať si konečne naše ľudové haluškové zápecníctvo.

    Toto by umožnilo zabiť vírus na našom území a prípadný jeho opätovný prienik, alebo prežitie by spôsoboval ďalej len veľmi nízku chorobnosť.

    V miliardovej Číne majú od 7.3. už „len“ desiatkové prírastky choroby, takže by to stálo za to, mať potom v SR žiadne až jednotkové denné prírastky chorých.

    Veľmi rád budem 3 týždne zavretý doma žrať sáčkové polievky, ak tým zachránim svojich rodičov, starých rodičov a svoje pracovné miesto. A potom sa krajina vráti aspoň do trochu normálnych koľají , oproti takému Taliansku, Španielsku, USA, UK, ….

    Takže v tomto má Magorič moju podporu. Poďme na to !

    Reply
    • 2. apríla 2020 at 12:33
      Permalink

      Je to šialený nápad. Hlavne preto, že po skončení blackoutu budeme po dvoch týždňoch tam, kde dnes. A hranice sa hermeticky zavrieť nedajú už len kvôli jedlu, liekom a zdravotníckym pomôckam.
      Keďže poznáme Matoviča – tak ten nápad svedčí o niečom závažnom – premiér dostal dôverné informácie od tajných služieb…
      Aby som to „konšpiračne“ nedramatizoval, tak by stačilo, aby si dal urobiť prehľad o reálnom stave zdravotnej služby našej armády. Veď chceli poslať vojenských lekárov do osád, tak si možno dal urobiť menoslov tých, čo sú k dispozícii. Tipujem, že ten hárok A4 by na infarkt celkom stačil.

      Reply
  • 2. apríla 2020 at 14:55
    Permalink

    Diskusia sa posunula dosť ďaleko od Braňovho zásadného článku: Takže v reakcii na článok: B.Fábry a ani mnohí mladší si už nemôžu pamätať, ako nás v ČSSR a socialistickom bloku šokovali tie „colné vojny“ pri dovtedy normálnych nákupných turistikách, ako sme nerozumeli, prečo nie sú štáty v rámci RVHP ekonomicky schopné sa dohodnúť na určitých krokoch : A DNES TO VIDÍME ako v zrkadle v EÚ: Byrokracia VTEDY a hlavne dnes tá bruselská – reaguje pomaly a úplne mimo „misu“- ešte aj tie Uršuline poznámky o tom, že sa nesmie (dnes v zúriacej pandémii) narušiť sloboda pohybu ľudí,,,a že NATO „bude diskutovať“ o tom, ako sa zachová pri pandémii (ako ked kedysi preletel nemecký letec s malým lietadlom až na Červené Námestie v Moskve a stíhačky boli bezmocné – lebo letel „v inej dimenzii“…a ešte dnes 2.apríla ten verdikt súdu, že ČR, Poľsko a Maďarsko budú potrestané za porušenie zákonov Bruselu, fuj. ..
    takže, B.Fábry: Môj názor je:
    Európska Únia je mŕtva, zabili ju byrokrati z Bruselu a z NATO. Bude zaujímavé, ako sa dohodnú predsedovia vlád a parlamentov 27 národných štátov – že čo ďalej…

    Reply
    • 2. apríla 2020 at 20:01
      Permalink

      re:PZ-V
      Podľa všetkého sa zdá,že EÚ ešte zďaleka nie je mŕtva!Vychádzam z toho,že EK na čele s Fonderlajnovou mala v mesiaci marec plné ruky práce s vypracovaním opatrení na zabezpečenie „európskeho zeleného údelu“(agenda 2050) a preto sa nemohla venovať takej malichernosti ako je „úhyn“dôchodcov v dôsledku pandémie Covid-19.Teraz bude EK špekulovať nad spôsobom,ako na základe rozsudku Európskeho súdu čo najefektívnejšie a tým najbolestivejším spôsobom potrestať ČR,Poľsko a Maďarsko za to,že sa opovážili odmietnuť relokáciu „zachránených plavcov cez Stredozemné more“lebo „Úniu si rozvracať nedáme!“ A až potom,keď úhyn dôchodcov dosiahne stanovený limit,sa možno začne zapodievať aj nejakým „koronavírusom“ !No a keď pandémia opadne a svet sa začne zmietať v hospodárskej kríze spôsobenej „koronavírusom“,tak nás EÚ všetkých poteší opatreniami zabezpečujúcimi naplnenie „Európskeho zeleného údelu“.Hovädzina je drahá už dnes,ale kúpim si po 1 kg rožtenca,sviečkovej,stehna aj kližky na guláš.Lebo čo nevidieť EÚ zakáže chov hovädzieho dobytka ktorý tým že grgá a prdí marí úsilie EÚ o dosiahnutie uhlíkovej neutrality.Tak si ešte naposledy doprajem dobrej hovädzinky.Naši potomkovia sa už budú živiť len umelým mäsom vyrobeným z americkej geneticky modifikovanej sóje.Zastavíme ťažbu ropy,uhlia,ocele(bez koksu sa vyrobiť nedá),plastov,nabrúsime kopije a lovecké luky a svet sa zmení na raj v ktorom sa vzájomne bude milovať krížom-krážom všetkých 63 do dnes známych pohlaví-rodov.K tomu to umelé mäso…skrátka raj na zemi,rovnosť,bratstvo,sloboda(trochu okresaná) zaručené!A budúcej laureátke Nobelovej ceny Gréte postavia monumentálnu sochu v Bruseli,ku ktorej sa budú chodiť modliť pútnici z celého sveta ako do Lúrd.Som rád,že sa toho už nedožijem !

      Reply
      • 2. apríla 2020 at 22:06
        Permalink

        Doplnenie predchádzajúceho príspevku :
        V čínskej provincii Hunan prepuklo nové ohnisko nákazy Covid-19.Viac ako 600 tisíc ľudí má zákaz vychádzania a v celej oblasti je vyhlásený stav AQ.V oblasti pri tom za posledných 30 dní nebol hlásený ani jeden prípad nákazy koronavírusom.Správu mám len z Aeronetu,no ak sa zakladá na pravde,tak sa s najväčšou pravdepodobnosťou stávame svedkami doslova apokalypsy a Matovičov „blackout“bude to najmenšie zlo,ktoré môžeme očakávať!

        Reply
        • 2. apríla 2020 at 22:24
          Permalink

          Vyhlásenie stavu AQ je vyhlásenie absolútnej karantény

          Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *