Branislav Fábry: Voľby 2020 a hrozba ukrajinského scenára v Bielorusku

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


V Bielorusku sa 9. augusta 2020 uskutočnili prezidentské voľby. Tie sa podľa očakávania skončili víťazstvom doterajšieho prezidenta A. Lukašenka, ktorý podľa oficiálnych údajov získal vyše 80 % hlasov. V jeho prípade ide už o šieste víťazstvo za sebou, i keď tentokrát bolo komplikovanejšie než sa očakávalo, najmä kvôli pouličným protestom v Minsku. Mainstreamové slovenské médiá boli v pri popise volieb v Bielorusku veľmi jednostranné a niektoré išli až tak ďaleko, že hovorili o dvoch víťazoch volieb. „Majdanské protesty“ v Bielorusku zatiaľ zďaleka nevyzerajú tak úspešne ako na Ukrajine a to aj kvôli podstatným rozdielom medzi oboma krajinami.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

.

Voľby 2020 v Bielorusku

Prezidentské voľby v Bielorusku sa konali 9. augusta 2020. Termín bol stanovený na dobu, keď prezident A. Lukašenko predpokladal, že celý proces pôjde pomerne hladko a jeho očakávané víťazstvo verejnosť prijme skôr apaticky. V posledných rokoch nebola bieloruská ekonomika príliš úspešná, avšak pomerne stabilná. Realitu v tomto roku ale ovplyvnili viaceré nečakané faktory, predovšetkým pandémia koronavírusu, pri ktorej prezident vyvolal svojim odmietaním karantény rozporuplný dojem. Výrazným faktorom boli i ekonomické následky pandémie. V Bielorusku nastal za prvý polrok ekonomický pokles o 1,7 % HDP v porovnaní s minulým rokom, oveľa horší však bol pokles životnej úrovne skupín ľudí, ktorí na tom už pred pandémiou neboli najlepšie. Aj tieto faktory boli dôvodom, prečo sa počas volieb vo verejnosti objavilo viac hnevu miesto obvyklej apatie voličov. Prezident si to zrejme uvedomoval, napriek tomu sa však rozhodol uskutočniť voľby v auguste, aby dokázal, že má situáciu pod kontrolou.

Na voľbách sa zúčastnilo päť registrovaných kandidátov, pričom najviac diskutovanými boli A. Lukašenko a S. Tichanovská. Podľa oficiálnych výsledkov účasť na voľbách bola vyše 84 %, pričom prezident A. Lukašenko zvíťazil s počtom vyše 80 % odovzdaných hlasov, zatiaľ čo opozičná kandidátka skončila na druhom mieste s 10 % hlasov. Je zrejmé, že voľby boli nespravodlivé, údaje nedôveryhodné a neprekvapuje, že S. Tichanovská výsledky volieb neuznala. Vzhľadom na obvyklé znevýhodnenia opozície v Bielorusku to však nie je nič prekvapujúce – spory o výsledok sa objavovali i pri väčšine minulých volieb. Zo Západu prišla najostrejšia reakcia po voľbách v roku 2006, keď USA a ani EÚ neuznali výsledky a zaviedli proti Bielorusku sankcie. Veľké podráždenie vtedy vyvolal najmä neúspech tzv. džínsovej revolúcie, ktorú podľa vzoru oranžovej revolúcie 2004-05 v Kyjeve organizovali domáci i zahraniční aktivisti. Neskôr niektoré subjekty vyzývali i na bojkot hokejových MS v Bielorusku, politický systém sa však udržal a postupne sa s tým začali zmierovať aj západní politici.

Významným faktorom po voľbách 2020 sú rozsiahle masové protesty v Minsku, ktoré prezident A. Lukašenko potláča s použitím násilia. A hoci je miera násilia porovnateľná s násilím proti demonštrantom v Španielsku či Francúzsku, násilie je prejavom slabosti režimu. Faktom je však aj to, že polícia má zatiaľ Minsk pod kontrolou a demonštranti neovládli centrum mesta, ani nezriadili stanové mesto, ako v Kyjeve 2013-14. Demonštranti nie sú zjavne ani tak dobre organizovaní ako počas Majdanu a po odchode S. Tichanovskej do Litvy nemajú zjednocujúcu osobnosť pre svoje demonštrácie. Zdá sa tiež, že A. Lukašenko nie je ochotný robiť s nimi kompromisy a chce zabrániť ukrajinskému scenáru, keď V. Janukovyč uzavrel 21. februára 2014 s lídrami Majdanu dohodu o predčasných voľbách, tú však demonštranti nerešpektovali a prezident musel nakoniec z Kyjeva utiecť.

.

Bieloruská Čaputová?

Pokiaľ ide o S. Tichanovskú, v minulosti sa príliš neangažovala, bola však manželkou jedného z odporcov režimu, V. Tichanovského. Išlo o podnikateľa v oblasti filmovej tvorby, ktorý sa postupne začal výraznejšie angažovať aj v politike, najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Vytvoril si úspešný kanál na YouTube s názvom Krajina pre život, kde kritizoval rôzne formy korupcie v štáte a postupne sa začal zúčastňovať pouličných protestov, napr. proti užšej integrácii s Ruskom. Kvôli tomu je častým objektom policajných vyšetrovaní. Okrem podozrení z priestupkov proti verejnému poriadku pri demonštráciách na neho podala trestné oznámenie L. Jermošina, predsedkyňa Ústrednej volebnej komisie kvôli vyhrážaniu a ďalšie podozrenia vznikli preto, že sa pri domovej prehliadke v chate jeho matky našlo 900 000 dolárov v hotovosti. Samozrejme, že o týchto konaniach možno mať pochybnosti, avšak kvôli nim sa mu skomplikovala možnosť účasti vo volebnej kampani.

Takže hoci 7. mája 2020 V. Tichanovský vyjadril, že chce kandidovať na prezidenta, nakoniec sa do volieb prihlásila jeho manželka. To, že išlo o osobu bez politickej minulosti, jej šance skôr zvýšilo. S. Tichanovská vystupovala ako „nová tvár“, podobne ako u nás Z. Čaputová. Nemala síce hlboké myšlienky, dobre si však pripravila svoje vystúpenia a skromný priestor, ktorý jej vydelila štátna televízia Belarus 1, využila dobre, najmä v dňoch 21. a 28. júla. Svojim politickým programom sa pokúšala osloviť čo najširšiu skupinu voličov. Prisľúbila podporu malých a stredných podnikateľov, ale aj prilákanie zahraničných investícií. Štedro sľubovala i sociálne výhody pre rôzne skupiny sociálne slabších, v zdravotníctve požadovala menej byrokracie, vysokým školám zasa sľúbila väčšiu samosprávu. So zvláštnym dôrazom sa kandidátka obrátila na staršiu generáciu, ktorá patrí k podporovateľom režimu a prisľúbila, že sa nemusia báť o svoje penzie.

Zaujímavá je pozícia S. Tichanovskej smerom k Rusku. Hovorí, že chce priateľské vzťahy, ktoré však podľa nej majú byť „rovné“. Z jej vyjadrení vyplýva, že tie súčasné  za rovné nepovažuje. Vzťahy s RF sú pritom kľúčové, lebo bieloruská ekonomika je ešte viac integrovaná s tou ruskou než ukrajinská. Možno predpokladať, že S. Tichanovská by vzťahy s RF oslabila a kládla väčší dôraz na európsku orientáciu. Rovnako však možno predpokladať aj reakciu Moskvy, ktorá by bola podobne asertívna ako na Ukrajine. Myšlienka európskej orientácie je populárna zvlášť medzi bieloruskou mládežou, ktorá si však EÚ často idealizuje. Mnohí veria, že ak odstúpi prezident A. Lukašenko, budú môcť čoskoro pracovať v západnej Európe a poberať „nemecké“ platy. Skúsenosti z Ukrajiny 15 rokov po tzv. oranžovej revolúcii však ukazujú, že to takto jednoducho nefunguje…

.

Aká je úloha extrémistov?

Okrem silného európskeho rozmeru v kampani S. Tichanovskej je však cítiť aj neveľmi európske aspekty. Sama politička je pomerne umiernená a nechce odradiť väčšinu rusko-jazyčnej populácie, aj preto často sama hovorí po rusky. Podporuje ju však mnoho ľudí z radov extrémistov a niektorí z nich používajú naozaj ostrú rétoriku. Medzi jej blízkych spolupracovníkov v kampani patril N. Saljanik, predseda Bieloruského národného kongresu v Grodne, ktorý počas kampane povedal„Treba pracovať s ľuďmi. Nemecko bolo ponížené, odsúdené, zaťažené kontribúciami a všetkým, až prišiel taký ako … Hitler… Potrebujeme takých ako on! Aby sa národ zdvihol a zachcelo sa mu slobody…“ Samozrejme, že S. Tichanovská sa od jeho slov dištancovala, avšak fakt, že medzi jej spolupracovníkmi sú i takíto nebezpeční extrémisti, je zrejmý. Spomenúť treba i rôzne skupiny bieloruských nacionalistov, najmä tzv. Litvínov, ktorí sú ostro protiruskí a tvrdia, že Bielorusi majú bližšie k Litovcom než k Rusom. Zdôvodňujú to tým, v stredoveku bolo Bielorusko centrom litovského štátu a jeho hlavným jazykom bieloruský jazyk. Podľa nich sú Bielorusi Európania, zatiaľ čo Rusi Aziati… Mimochodom, využiť bieloruský nacionalizmus proti A. Lukašenkovi už pomerne dlho skúšajú aj rôzne mimovládne organizácie z EÚ.

Najnebezpečnejšou ideou bieloruských nacionalistov by mohla byť snaha zrušiť status ruštiny ako jedného z dvoch úradných jazykov v krajine. Problém je však v tom, že v Bielorusku považuje väčšina až 70 % obyvateľov ruštinu za svoj materský jazyk. Tí by sa podobnej snahe o obmedzovanie vzopreli. Neželajú si návrat k jazykovým absurditám zo začiatku 90-tych rokov, keď sa umelo odstraňovali zažité ruské pojmy. Výsledkom daných javov bola ich reakcia v podobe referenda o ruštine ako o druhom úradnom jazyku z roku 1995. Návrh vtedy podporilo vyše 86 % voličov. Pri podobných krokoch si nemožno nespomenúť na pobúrenie, ktoré vyvolal pokus o nový jazykový zákon tesne po Majdane v regiónoch Krymu a Donbasu. V prípade Bieloruska by však podobné pobúrenie zasiahlo celú krajinu, keďže rusko-jazyčné obyvateľstvo prevažuje takmer všade.

Je zrejmé, že nacionalistické sily by v prípade víťazstva S. Tichanovskej nehrali hlavnú úlohu a primárne by sa riešila ekonomická reforma či európska orientácia. V oboch týchto oblastiach by sa však mohli ľahko prísť i vážne neúspechy. EÚ by Bielorusov nepodporila viac než Ukrajinu a ekonomické reformy, spojené s masívnou privatizáciou, by dopadli na tých najslabších. Mladí ľudia by sa tiež rýchlo sklamali v nádejach na „európske“ platy a jedinou náhradou, ktorú by im vláda mohla poskytnúť, by bolo nacionalistické obviňovanie Moskvy. Tak to bolo aj na Ukrajine, kde nastalo sklamanie z európskych perspektív – Ukrajina dodnes nemá ani len status kandidáta na vstup do EÚ (ako napr. Turecko). Aj preto tam miesto eurooptimistov zaujali nacionalisti, ktorí na istý čas obsadili i post predsedu parlamentu (A. Parubij). Presadil sa však najmä nacionalistický postoj k Banderovcom, ktorý spôsobil veľkú nevôľu v Poľsku, ako aj postoj k menšinám, ktorý zasa vyvolal spory s Maďarskom.

.

Reakcie vo svete a v SR

Reakcia na výsledok volieb v Bielorusku prebehla podľa očakávania. Zatiaľ čo pozorovatelia zo SNŠ vyjadrili, že voľby prebehli korektne, západní predstavitelia voľby skritizovali. V EÚ sa tiež začalo otvorene hovoriť o znovuzavedení sankcií. Pokiaľ ide o jednotlivé členské štáty, medzi nimi existujú rozpory. Niektoré si želajú väčšiu podporu bieloruskej opozície, najmä tzv. nová Európa na čele s Poľskom. Väčšina západnej a južnej Európy sa však nechce príliš angažovať a opakovať ukrajinský scenár. Niekde medzi týmito dvoma pozíciami sa nachádza Nemecko. Postoj EÚ však môže byť veľmi ľahko napadnuteľný, keďže J. Borell, predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku bol predstaviteľom španielskej vlády, ktorá má na svedomí tvrdý postup voči Katalánsku. Práve v prípade tých protestov totiž skončili vedúci predstavitelia katalánskeho hnutia buď vo väzení alebo v exile. Dokonca ani viacerí exiloví politici zvolení do Európskeho parlamentu, napr. C. Puidgemont, nemohli do konca roku 2019 vykonávať svoj mandát.

Pokiaľ ide o štáty mimo EÚ, najpodstatnejšie sú reakcie v USA, na Ukrajine a v Rusku. Postoj USA je veľmi jasný a podporujú zmenu režimu v Bielorusku, ako aj zhoršenie jeho vzťahov s Ruskom. Ukrajina by tiež rada videla zmenu režimu a novú vládu v Minsku, ktorá by kopírovala jej politiku voči Moskve. Rusko sa nachádza v oveľa komplikovanejšej situácii. Prezident A. Lukašenko znamená pre vládu v Moskve už dlhší čas nevyspytateľného partnera, s ktorým sa nedá počítať pri dlhodobých projektoch Ruska na území bývalého ZSSR. Na druhej strane, Lukašenkove zložité vzťahy so Západom znamenajú, že sa z Bieloruska nestane ďalšie nástupište pre americký tlak voči Rusku. O nedorozumeniach medzi Moskvou a Minskom svedčila kauza ruských žoldnierov údajne najatých do protestov proti vláde v Minsku. A. Lukašenko na ich prítomnosť zareagoval veľmi reštriktívne, Moskva však tvrdila, že išlo jednotku smerujúcu na Blízky Východ a dezinformáciu poskytla údajne ukrajinská SBU.

Za zmienku stoja aj reakcie zo SR. Prezidentka i nová vládna garnitúra sa od nástupu k moci vyjadrujú voči Bielorusku veľmi kriticky. Z. Čaputová už minulý rok vyvolala komplikácie vo vzájomných vzťahoch, keď odmietla pozvanie A. Lukanšenka na oslavy SNP. Minister I. Korčok zasa najprv necitlivo vyhlásil, že máj 1945 nepriniesol oslobodenie a následne vyvolal škandál šikanou veľvyslanca J. Migaša v Bielorusku za jeho účasť na oslavách víťazstva v Druhej svetovej vojne. I. Korčok sa vyjadril i k súčasným voľbám, keď povedal, že nikto nemôže byť za svoj názor prenasledovaný. Ako keby na Slovensku nebol nikto za vyjadrenie svojho názoru prenasledovaný… Celkovo, na vyjadreniach zo SR je najzaujímavejšie porovnanie pri kritike násilia proti demonštrantom v jednotlivých štátoch. Práve to robí čaputovsko-korčokovskú rétoriku nedôveryhodnou.

.

Porovnanie Ukrajiny a Bieloruska

Voľby 2020 ukázali tiež niekoľko zásadných rozdielov medzi Bieloruskom a Ukrajinou. Obe krajiny totiž predstavujú príklady dvoch možných ciest vývoja pre štáty bývalého ZSSR. Z politického hľadiska sa v Bielorusku vytvoril autoritatívny model vlády, ktorý koncentruje moc do rúk silného prezidenta. Ten dokáže presadiť svoju vôľu, hoci niekedy podlieha velikášstvu. Na Ukrajine existuje pluralistickejšia forma vlády s rôznymi subjektami bojujúcimi o moc, nejde však o model demokratický, ale oligarchický. Vo voľbách sa menia rôzni politici pri moci, oligarchovia v pozadí sa však voľbami zmeniť nedajú. To následne vyvoláva opakované sklamania Ukrajincov z výsledkov volieb i z celospoločenských následkov. Moc v Kyjeve sa často získava aj „okupačným“ spôsobom, keď nerozhoduje, kto získal najviac hlasov, ale to, kto ovládne centrum Kyjeva svojimi podporovateľmi. Dôležitá je pritom nielen podpora oligarchov, ale aj zahraničných ambasád a mimovládnych organizácií.

Politický model ovplyvňuje aj ekonomický vývoj v štáte. V Bielorusku dominuje stále štátny sektor, tvoriaci skoro 75 % HDP a vláda sa stále bráni výraznejšej privatizácii. Naopak, na Ukrajine dominuje súkromný sektor, ktorý sa nachádza v rukách domácich i zahraničných oligarchov. Ukrajinský nominálny HDP je dvakrát väčší než bieloruský, pri prepočte na 1 obyvateľa je však o polovicu menší. Veľký rozdiel v prospech Bieloruska cítiť najmä pri porovnaní v parite kúpnej sily, kde ukrajinský HDP na 1 obyvateľa dosahuje asi len niečo viac ako polovicu svetového priemeru, zatiaľ čo bieloruský je o pätinu nad týmto priemerom. Pri rozpade ZSSR mala pritom Ukrajina lepšie ukazovatele než Bielorusko, postupne však začala zaostávať, najmä po roku 2005. Pokiaľ ide o verejný dlh, v pomere k HDP ho má Bielorusko nižší (cca. 46 % ku 89 %), i keď v oboch krajinách narastá pomerne rýchlo.

V Bielorusku existuje oficiálne minimálna nezamestnanosť, čo je ale spôsobené aj častou prezamestnanosťou v štátnom sektore – na Ukrajine bola nezamestnanosť už pred pandémiou cca. 9 %. Na Ukrajine cítiť výraznejšie pracovnú migráciu na Západ, ako aj do Ruska. Ukrajinská populácia tak klesla z 52 miliónov v roku 1991 na 41 miliónov v súčasnosti (vrátane území mimo kontrolu vlády), v Bielorusku z 10,3 na 9,4 milióna, všetko pri približne rovnakej natalite. Pokiaľ ide o počty lekárov, v Bielorusku sú cca. 4 lekári na 1000 obyvateľov proti 3 lekárom na Ukrajine. Zaujímavým ukazovateľom je aj počet automobilov na 1000 obyv.: cca. 369 voči 219 v prospech Bieloruska. Na 1000 obyv. má Bielorusko aj vyšší podiel používateľov Internetu.

.

Príčiny stability režimu

Uvedené dáta ukazujú aj príčinu, prečo je napriek vážnym problémom režim v Bielorusku pomerne silno zakorenený. Bielorusi sú dobre informovaní o vývoji na Ukrajine a ani samotný Kyjev neleží príliš ďaleko od bieloruských hraníc. Staršie generácie ľudí v bývalom ZSSR sú unavené a frustrované zmenami, ktoré priniesol vývoj po roku 1991 a ani väčšina bieloruských seniorov si neželá žiť v ukrajinských pomeroch či zažívať ukrajinské „reformy“. Ešte menej pochopenia existuje v Bielorusku pre „probanderovské“ prepisovanie histórie. Bielorusi vnímajú obdobie bývalého ZSSR veľmi pozitívne, často si ho idealizujú a vládnuci režim tento sentiment dokáže patrične využiť. Bielorusko tak v mnohom pripomína „sovietsky skanzen“, čo ale vyhovuje značnej časti populácie, túžiacej po návrate socialistických istôt. Naopak, chaos a nestabilita na Ukrajine budia u Bielorusov obavy a sú tým najsilnejším argumentom v prospech prezidenta A. Lukašenka.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


10 thoughts on “Branislav Fábry: Voľby 2020 a hrozba ukrajinského scenára v Bielorusku

  • 13. augusta 2020 at 8:14
    Permalink

    Jediný európsky štát v ktorom pretrvávali vymoženosti socializmu bolo lukašenkovské Bielorusko,vďaka podpore Ruska.Keďže RF už odmietala „živiť“Bielorusko,začal Lukašenko vydierať Rusko svojim koketovaním so západom.
    Z toho,čo sa dnes v Bielorusku odohráva,bude podľa mojej mienky profitovať Rusko.Takmer s istotou možno vyhlásiť,že pokus o bieloruský „majdan“Lukašenko ustojí.Ak „západ“vyhlási proti Bielorusku sankcie,tak tým „odpáli“ Bielorusko do náručia Ruska.To sa však stane v každom prípade,lebo Lukašenko po povolebnej „facke“,sa už nikdy neopováži sedieť na dvoch stoličkách a vydierať Rusko svojim koketovaním s USA a EÚ.Bielorusko je odkázané zostať vo sfére vplyvu RF,ak nechce dopadnúť ako Ukrajina.Ukrajina je pre väčšinu Bielorusov nočnou morou a zdrojom obáv z opakovaného ukrajinského scenára.Preto väčšina Bielorusov dala šancu radšej Lukašenkovi,ako predstaviteľke prozápadnej a rusofóbnej opozície.

    Reply
  • 13. augusta 2020 at 16:13
    Permalink

    Opustíš-li mne,nezahynu.
    Opustíš-li mne,zahyneš!
    To je záverečné dvojveršie básne významného českého básnika Viktora Dyka :Země mluví
    https://www.ceskaliteratura.cz/texty/dyk.htm
    Myslím,že záver básne sa netýka len Ukrajiny a aktuálne Bieloruska.Týka sa všetkých slovanských národov,ktoré opustili Rusko.

    Reply
    • 15. augusta 2020 at 18:21
      Permalink

      Pane Dubník, souhlasím. Nicméně…

      V dobách stále ještě jsoucího socialismu v rámci RVHP se v Rusku dost šířily názory, že Rusko doplácí na podporu ostatních zemí sdružených v Radě. Dnes je to tak, že Rusko zůstalo samo, už nemusí nikoho živit. Jenže, život prostých Rusů se lepším než v dobách, když Rusko „doplácelo“ na satelity RVHP, nestal. Ba naopak. Je stále horší a horší … až se stane nesnesitelným. To jsem se jen zmínil o sociální situaci těch Rusů (a že jich není málo!), kteří si pomalu a jistě připravují své saky paky pro život v tajze, protože civilizovaně se to utáhnout již nedá… Revoluce v Rusku se totiž již NIKDY konat ─ NEBUDE.

      POSTSKRIPTUM

      Pane Dubník, prezident RF bude muset vyřešit nejzávažnější problém od rozpadu SSSR ─ JAK ZABRÁNIT KOLAPSU EKONOMIKY V RUSKU. Následující dva krátké články v nejmasovějším tištěném ruském periodiku, tedy v Sovětské Rossii, bohužel, mi dávají za pravdu. Stačí, když přeložím jen jejich záhlaví. Nejsem natolik hloupý, abych pochopil, že Rusko ekonomicky, bohužel, končí. A není to z mé huby fake ani hoax.

      ►VÍCE NEŽ MILIÓN MALÝCH FIREM BYLO UZAVŘENO
      Poslední věta říká, cituji: „Dle výsledků za II. kvartál 2020 ekonomika Ruska spadla, dle údajů Ruského statistického úřadu, o 8.5 % v ročním srovnání.“

      ►V ZEMI KONČÍ PENÍZE PRO MEDICÍNU

      ZDROJ: http://sovross.ru/articles/2011/49544

      Reply
  • 18. augusta 2020 at 0:22
    Permalink

    S týmito protestami europska únia nemá nič. Tie masy idú za svojim cielom, alebo utekajú pred niečim zlým a hľadajú kade vedie cesta k záchrane a k slobode.
    Ale Európa by im mala pomôcť . Len niekedy keď vytiahneš zvieratko z vody aby sa neutopilo, potom keď je zachránené ťa uhryzne a ublíži ti.
    Na to len čaká Putin a začne hrýzť. Teraz však neurobí nič, lebo by to bolo v priamom prenose a zničilo by to jeho strojenú tvár vo svete aj pred vlastným obyvateľstvom , ktoré má rovnaké myslenie ako to ruské.

    Reply
  • 18. augusta 2020 at 11:29
    Permalink

    Po voľbách 2020 v Bielorusku súčasné dianie na Ukrajine a dôsledky udalostí od roku 2014 už nie je zaujímavé. Maximálne tak správička o šírení vírusu Covid – 19. Čítal som, že „demokratické“ krajiny, za aké sa pasujú najmä USA a EU odmietli poslať pozorovateľov na tieto voľby. Teraz len súcitia, ťažko znášajú a prežívajú osud jeho ľudu pod zvoleným prezidentom Lukašenkom. Keď kritizoval prezidenta Putina a inicioval rokovania Rusko – Ukrajina bol hodný chvály, dnes je iba krvilačný diktátor. Iste zostáva dosť otáznikov nad voľbami, pomermi, demokraciou v Bielorusku, ale aj politikov a médií, ako o tom informujú. Denne sú zábery a vyjadrenia účastníkov, mladých, skôr detí tých protestných demonštrácii, ich správanie, vyjadrenia. Na jedinej, na podporu Lukašenka, sa zúčastnili a vyjadrovali starší ľudia, robotníci. Asi som už starý a konzervatívny, ale obsahovali viac racionality a objektívneho hodnotenia, než čo vidíme a počujeme od našich politikov a médií. Ako to celé dopadne, ťažko predvídať aj s ohľadom na úlohu Ruska. Želám si, aby nezažilo takú slávu a úspechy ako Ukrajina po „oranžovej revolúcii“ a udalostiach po rokoch 2014. Ďakujem p. Fábry za nadhľad, objektivitu a vyváženosť vo Vašom článku.

    Reply
  • 18. augusta 2020 at 13:20
    Permalink

    Prekladateľ s nickom „st.hroch“,ktorý publikuje na českom webe outmediacz,predkladá výber z názorov z ruských médií a približuje tak pohľad ruskej strany na udalosti v Bielorusku.Je to zaujímavý výber a preto si dovoľujem prefložiť ho aj čitateľom DavDva.sk
    https://outsidermedia.cz/akela-minul/
    Osobne si myslím,že Bielorusko sa nevydá cestou Ukrajiny.lebo Rusko mu v tom zabráni.Musí,lebo tento štát nie je pre RF o nič menej dôležitý,ako Krym.Keď už pre nič iné,tak preto,že cez Bielorusko prechádzajú dôležité plynovody a ropovody z Ruska na západ a v neposlednom rade aj preto,že od hraníc Bieloruska je to ku Moskve už sakramentsky blízko.

    Reply
    • 18. augusta 2020 at 14:04
      Permalink

      BĚLORUSKO? JEN DÝMOVÁ CLONA…
      FAŠISMUS V EU ZAČÍNÁ, UŽ ANI NÁZOR VĚDCŮ NEHRAJE ROLI

      Pane Dubník, srdečně Vás zdravím!

      Ano, píšete PRAVDU, avšak já se dívám trochu za horizont událostí… Dovolte mi proto jen jednu poznámku pro rozvinutí.

      Od 1. září t.r. začíná v EU éra fašismu. Opět povinné islámské hidžáby na hubu, tentokráte už NAPOŘÁD. Už se to NIKDY nezruší. Dále bude následovat totální zákaz provozování všech objektů, kde se stýkají lidi, tj. zákaz provozování škol, jídelen, divadel, kin, veřejných akcí, rekreačních středisek, hospod atd, atd. Společnost bude totálně zablokována, společenský styk na veřejnosti bude ZAKÁZÁN.

      Poté, koncem roku, započne povinné vyšetření na korónu. Ne na AIDS, ne na rakovinu, ne na cukrovku, ne na TBC, ne na nemoci oběhového systému, ne na nejhorší nemoc lidstva, tedy na OBEZITU, kteréžto nemoci jsou stokrát, ne-li tisíckrát horší než-li docela běžná virová nákaza typu chřipky pod názvem korónavirus. Jen na okraj, korónaviry jsou zde s námi na planetě již milióny let. Netřeba být ani nemocen, stačí stigma, že jste nakažen, i když to nebude třeba vůbec pravda. A pak… NÁSILNÁ VAKCINACE, za asistence policie a armády.

      Co na tom, že vývoj jakékoli vakcíny trvá i s ověřením 5-10 let. ONI, tedy NWO, to mají „vyzkoušené“ za několik měsíců, navíc, už to mají i vyrobené a nacvakané do inj. stříkaček v Německu. Sovětskaja Rossija ústy akademika prof. Alexandra Rjeďka (viz zdroj v P.S.) DOBŘE NAPSALA, že MUDr. Joseph Mengele by mohl závidět fašistickým metodám nejen proti ruskému národu, které co nevidět VSTOUPÍ DO FÁZE REALIZACE.

      A levice? A KSČM? A europoslankyně Konečná? Buď mlčí nebo dokonce vyzývá k bezplatné vakcinaci s doživotními mrzačícími následky!!! HOROR!!! Jediná Aliance národních sil bojuje veřejně proti, jediná ANS…

      Následující rozhovor komentáře nepotřebuje. Snad jen, že když už ani vědci nechápou, co se organizuje za fašistické metody, pak už je mi jasné, že soumrak lidských dějin právě započal. (((

      https://video.aktualne.cz/dvtv/povinne-rousky-nechapu-to-nejsou-nutne-karantena-staci-5-dnu/r~9efb88e4e09411eab115ac1f6b220ee8/?utm_source=centrumHP&utm_medium=dynamicleadbox&utm_content=default&utm_term=position-1&utm_campaign=Aktualne

      P.S.
      TENTO ČLÁNEK KRUTĚ PROKAZUJE NA 100 %,
      ŽE V RUSKU VLÁDNE NWO, NIKOLI RUSKÝ PREZIDENT:

      http://sovross.ru/articles/2011/49541

      Reply
  • 18. augusta 2020 at 20:42
    Permalink

    Dal som si trochu roboty a vyhľadal nejaké štatistické údaje týkajúce sa porovnania životnej úrovne ľudí v Bielorusku a na Ukrajine.(Kto chce,môže si tieto údaje porovnať aj s tým,ako sa žije ľuďom na Slovensku).Ceny sú uvedené v €.
    Priemerná mzda v Bielorusku je 400 €.Na Ukrajine…184,60 €.
    Náklady na komunálne služby(elektrina,voda,plyn,teplo,nájomné za bývanie) v zimných mesiacoch Bielorusko 23 €,Ukrajina – 98,50 €
    1 kg bravčového mäsa stojí v Bielorusku 2,30 € a na Ukrajine 4,36 €.
    priemerný dôchodok (penzia) je v Bielorusku 153,8 € a na Ukrajine 61,50 €.
    O zahraničnom dlhu Ukrajiny škoda hovoriť,kým zahraničný dlh Bieloruska ktorého najväčším veriteľom je RF predstavuje niečo cez 30 % HDP.
    Rád by som sa teda opýtal nášho technológa a „arcikniežaťa“farebných revolúcií p.Pavla Démeša,v čom spočíva to tajomstvo,ktoré ktoré spôsobuje,že celé národy v okamihu stratia rozum,prestanú myslieť a ako stádo jatočného dobytka sa nezastaviteľne hrnú sami na porážku.Ani hnať ich netreba!
    A možno,že sa len potvrdzuje stará ľudová múdrosť,že „Keď je somárovi dobre,vyberie sa tancovať na ľad a doláme si nohy“.

    Reply
  • 20. augusta 2020 at 15:29
    Permalink

    Bielorusko je príklad, že kde a keď to nejde peniazmi je tu Mejdan. A tak sa postupne blížime k hraniciam Ruska. Je až okaté, ako sa prebiehame v mene demokracie plniť pokyny Západu. Lukašenko má pravdu, nech si riešia v USA protesty svojich ľudí v uliciach, taktiež Nemci, Francúzi atď. Veď by sa mala rešpektovať suverenita všetkých štátov a nemiešať sa do cudzích záležitostí. Máme dosť svojich problémov. Že boli voľby zmanipulované? Ktovie. To si myslia aj Slováci, že nás zmanipulovaných jediným platným referendom u nás, dostali do EÚ a NATO. Každý je však ticho, iba sa to povráva. Takéto manipulácie sa u nás dejú v tichosti. Zjednodušene povedané, je smiešne, že sa šmahom pcháme z ruskej riti do americkej. Proste, kam vietor tam plášť, pritom mnohí politici z toho profitujú, vrátane bohato dotované mimovládky.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *