Chcela by Božena Němcová žiť v novodobom liberálnom absolutizme?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Pred pár dňami som si na jednom z tv. kanálov pozrela životopisný film o českej spisovateľke a národovkyni Božene Němcovej  „Horoucí srdce“, v ktorom ma zaujala jedna z jej myšlienok, ktorú povedala približne desať rokov pred svojou smrťou.

„Kdybych měla volit, tedy bych si přála narodit se znova as za dvě stě let, anebo ještě pozdeji, neboť nevím, bude-li do té doby takový svět, v jakém bych já chtěla žít s rozkoší.“

Dňa 4. februára uplynulo 200 rokov od jej narodenia a film zachytával  život B. Němcovej a osudy ľudí, ktorí ju obklopovali v dobe, ktorú poznáme ako „Bachov absolutizmus“. Dobu, ktorá po revolučných rokoch 1848 – 49, mala za úlohu posilniť celistvosť  Habsburskej monarchie.

Každý, kto pozná život tejto spisovateľky a nielen jej, ale všetkých národných dejateľov na Slovensku a v Čechách vie, že to bolo desaťročie národnostného útlaku.

Bachov absolutizmus síce priniesol mnohé reformy, ktoré sa týkali hospodárstva, rozvoj kapitalizmu a vznik  tovární, alebo liberalizáciu obchodu, výstavbu železníc a ciest. Na  Slovensku (Hornom Uhorsku)  však nastalo zaberanie nielen priemyselných podnikov, ale najmä pôdy rakúskymi a zahraničnými kapitalistami, ktorí zmenili spôsob hospodárenia z feudálneho na kapitalistický. Táto situácia spôsobovala veľkú nezamestnanosť v chudobných regiónoch Slovenska, hlad a následné epidémie chorôb. V tomto období nastalo veľké vysťahovalectvo chudobných ľudí do úrodnejších krajov Uhorska, ale aj do Ameriky.

Absolutizmus priniesol roky národného útlaku,  potláčanie slobôd zhromažďovania sa a spolčovania.  Nastala tvrdá  cenzúra, policajné prenasledovanie, perzekuovanie – trestné stíhanie,  utláčanie a mocenské šikanovanie ľudí za ich presvedčenie a názory. Bola obmedzená sloboda slova tlačovým zákonom v roku 1852 a zavedená úplná kontrola nad politickou, ideovou a morálnou náplňou tlače. Takisto nastala úplná kontrola školstva.

A práve na začiatku tohto útlaku povedala B. Němcová svoje slová, ktoré ma primäli zamyslieť sa nad dobou, v ktorej žijeme.

Áno aj my žijeme v dobe, ktorá prináša rôzne „reformy“. Je to najmä technický a technologický pokrok, ktorého výdobytky sa používajú na novodobé ovládanie občanov, na ich sledovanie, ale aj prenasledovanie.

Okliešťujú sa slobody  a najmä sloboda slova a znova nastáva v mene falošných ideí liberálnej demokracie, novodobá forma absolutizmu. Začalo sa prenasledovanie nepohodlných osôb, ktoré poukazujú na nové formy totalitných režimov. Začína sa  nielen útlak občanov, ale aj  ich trestné stíhanie za názory a vyjadrenia. Bežne sa porušujú ľudské práva a ľudia majú pocit, že sú bezmocní voči svojvôli ľudí, ktorí chcú zaviesť formu absolutistického vládnutia. Neveria v slobodný priebeh volieb, neveria planým sľubom tých, ktorí sa ich snažia obrať ešte aj o posledné odrobinky sociálnych istôt, ktoré im ostali.

Ktovie, čo by na toto všetko povedala B. Němcová, ktorá zažila prenasledovanie za svoje presvedčenie a názory.

Ktovie, či by sa chcela narodiť a žiť v súčasnom politickom zriadení.

 Ktovie, aký bude osud nášho štátu a jeho občanov, keď sa naplní dlhodobo pripravovaný scenár na ovládnutie tohto štátu  a potlačenie všetkých slobôd, ktoré ešte ľuďom ostali. Scenár, ktorý je pripravený na posilnenie moci a bruselskej a severoatlantickej monarchie.

Bude taký istý ako pred 170 rokmi?

Zdroje: internet a vlastná knižnica

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


5 thoughts on “Chcela by Božena Němcová žiť v novodobom liberálnom absolutizme?

  • 12. februára 2020 at 22:07
    Permalink

    Zaujímavá otázka, zaujímavé zamyslenie. Skúsil som si to predstaviť a myslím, že najviac by Božena Němcová bola zdesená, ako sa za 200 rokov z nášho bežného života vytratila krása.

    Reply
    • 13. februára 2020 at 19:39
      Permalink

      Aj mne chýba krása…
      Zaplavila nás nie vlna, ale lavína umenia „hnusu“. Ľudí ničí zlo a vyhovuje im to. Nedokážu vnímať ešte to čo ostalo a za čo sa oplatí bojovať.
      Je načase vypustiť z Pandorinej skrinky Nádej…

      Reply
  • 13. februára 2020 at 13:10
    Permalink

    Chcela by žiť Božena Němcová v novodobom liberálnom absolutizme?
    Určite NIE!!! Zato Nicholsonové, Remišové…tie krochkajú blahom, a ešte aj na Blahu.
    Ešte že máme Devanu, Sonku Valovič Sazamu. Každá doba má svojich zloDUCHOV a hrdinov.

    Reply
    • 13. februára 2020 at 19:48
      Permalink

      Pani Slávka, kedysi dávno som čítala od B. Němcovej zaujímavú myšlienku týkajúcu sa žien. Vyhľadala som si ju a volne ju preložím do slovenčiny: „Žena musí vrátiť ľudstvu stratený raj, tú drahocennú perlu,musí však vedieť, že sa ukrýva na dne jej srdca a tam sa musí po ňu ponoriť.“
      Myslím si, že toto je skutočná úloha žien. Robiť tento svet lepším a znesiteľnejším miestom na život.
      Možno o tom viac napíšem. Pretože v tom je skutočná úloha emancipácie žien.

      Reply
      • 13. februára 2020 at 21:00
        Permalink

        No hej, Devana, ale aká žena, aká perla? Veď väčšina súčasných žien má miesto srdca bankomat.
        Ale napíšte o tom viac, možno sa niektoré emancipované ženy zamyslia, možno; keď im to dovolí ich bankomat.
        P.S. Prepáčte, že som skeptická, ale mám životné skúsenosti — lekárky, zubárky, učiteľky, političky…STRATENÝ RAJ!
        Iste sú i výnimky, ale kapitalizmus nepustí.

        Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *