Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Tommaso Campanella: Slnečný štát. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava, 2020; Preložila: Katarína Karabová; Doslov: Lukáš Perný

    Knižné dielo Tommasa Campanellu Slnečný štát (lat. Civitas Solis, 1602) je založené na dialógu medzi veľmajstrom rádu hospitalistov a janovským admirálom. Prostredníctvom ich rozhovoru odkrýva utopickú víziu teokratickej spoločnosti, ktorá sa riadi heretickou prírodnou filozofiou založenou na astronómii. Motív slnka, od ktorého sa odvíja názov knihy, dokumentuje Campanellov záujem o vesmír a kozmické súvislosti. 

    Vydavateľstvo SSS nadviazalo vydaním Slnečného štátu na predchádzajúcu edičnú činnosť, v rámci ktorej prinieslo čitateľskej verejnosti ďalšie známe utopické práce. V roku 2018 vydalo Novú Atlantídu od Francisa Bacona, rok pred tým Utópiu od Thomasa Mora. Aktuálne v Edícii svetových mysliteľov vychádza spomínaný Campanellov spis, ktorý bol po prvý raz preložený z latinčiny do Slovenského jazyka ako komplexné dielo.

POZRI AJ: Slnečný štát Tommasa Campanellu v slovenskom preklade

    S odstupom času vystáva otázka, ktorý z aspektov Slnečného štátu môže byť inšpiráciou aj pre súčasné generácie kritickej verejnosti? Nadčasový charakter majú predovšetkým úvahy o plánovanom riadení založenom na vedeckých poznatkoch, či všeobecnej pracovnej povinnosti so štvorhodinovým pracovným časom. V (utopickej) vízii ideálneho štátu sa uvádza, že „…nikto nevykonáva prácu, ktorá mu škodí, ale naopak, ktorá mu prospieva.“ (str. 45)

    Spis sa hlbšie zaoberá požiadavkou na zabezpečenie materiálnych a duchovných potrieb, potravinovou sebestačnosťou štátu, vzdelávaním, ktoré má prebiehať hravou a praktickou formou, ako aj zdravým životným štýlom, vychádzajúcim z antickej kalokagatie. Garancia bývania, vzdelania a práce nebola založená na náhodných faktoroch, ale na regulovanom systéme sociálno-ekonomických vzťahov a efektívnom využívaní zdrojov v prospech celej spoločnosti.  

    Slnečný štát bol koncipovaný ako teokracia kombinovaná so sofokraciou. Autor naznačil jej mocenskú hierarchiu, rozdelenie kompetencií, požiadavky na odborné znalosti a mechanizmy demokratickej voľby, no viaceré z aspektov jeho diela boli viac ako osvietenským vizionárstvom preniknuté skôr želaním autora, ktorý pri ich tematizovaní prehliadal egocentrický rozmer ľudskej povahy. Napríklad, keď uvádza, že poprední – najvyšší (štyria) predstavitelia štátu sa nikdy nemenia: „…iba ak by sami na základe vzájomnej porady odstúpili hodnosť tomu, koho uznali za múdrejšieho, ale aj lepšieho a poctivejšieho od samých seba. A tak sú rozhodne vnímaví a poctiví, pretože ochotne ustupujú múdrejšiemu a učia sa od neho.“ (str. 55)       

    Okrem progresívnych aspektov, ktoré boli spojené s obhajobou kolektívneho vlastníctva z kresťanskej pozície, má Slnenčný štát aj vyslovene kontroverzné prvky. Kladie dôraz na astrológiu, ktorá dominuje pri riadení spoločenstva a výrazne vstupuje i do súkromného života. Absurdne pôsobia pravidlá ohľadne spoločného vlastníctva žien. Zástupnou témou je predpisovanie (reglementácia) odievania. Na druhej strane podceňoval význam obchodu.

    Z hľadiska uchopenia spoločensko-politického a sociálno-ekonomického systému bol Campanellov ideálny štát postavený na holistických princípoch. Jeho obyvatelia boli vychovávaní k tomu, že je potrebné starať sa najskôr o život celku, až potom o život jednotlivca. Odvrátenou stranou tohto prístupu bolo zasahovanie do najintímnejších sfér ľudského života. Ako sa uvádza v spise: „…Plodenie sa však riadi prísne s ohľadom na prospech štátu a nie jednotlivcov.“ (str. 31) 

    Odhliadnuc od týchto aspektov, Campanella sa pokúsil načrtnúť model udržateľnej spoločnosti založenej na rovnosti a solidarite, pričom vyjadroval túžbu po jednote celého ľudstva. Pri konštrukcii ideálneho štátu, alebo (spravodlivejšieho) spoločenského zriadenia je dôležité, aby takýto model neprerástol do totalitného systému. Campanellova utopická vízia celkom neodolala tomuto riziku a k dobrým úmyslom pribrala aj prvky kasárenského režimu. 

    Vydanie Slnečného štátu predstavuje užitočný príspevok k dejinám sociálneho myslenia.  Pozitívnym momentom predmetného diela je rozsiahly poznámkový aparát, ktorý uľahčuje orientáciu v dobových súvislostiach a interpretáciu používaných pojmov. Súčasťou knižného diela je kvalifikovaný doslov  kulturológa a sociálneho filozofa Lukáša Perného, ktorý má nielen deskriptívny, ale najmä detailný analytický rozmer.  

Marián Klenko, autor knihy Politika bez moci

Vyšlo aj v Literárnom týždenníku (podporte Literárny týdenník tu)

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom