Covid a hlad, jeden príbeh pracujúcej dôchodkyne z Miletičky

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Sociálne riporty boli aj v pôvodnom DAVe základnou stavebnou bunkou celej revue. Možno aj preto je dôležité sa k sekcii Príbehy zo života aj v DAVe DVA opätovne vrátiť. Dnes príbeh pracujúcej dôchodkyne z trhoviska Miletičová.

Prechádzame trhoviskom Miletičová, kde sledujeme predávajúcich. Jeden z nás si ide niečo kúpiť. Vo dverách sa objaví milá a vtipná teta, ktorej vzhľad prezrádza, že nepatrí k najmladším. Po kratšej diskusii sa dozvedáme, že teta je dôchodkyňa, ktorá je nútená predávať odevy a topánky, pretože by z dvoch stoviek eur zaplatila akurát tak nájom. Pripomína, že ako samoživiteľka nemá na výber, pretože z tak mizerného dôchodku sa prežiť nedá. Dodáva, že počas koronovej blokády trhov nemala doslova čo jesť. Jedla jednu sáčkovú polievku, raz za dva dni. Áno, v 21. storočí. Takýto je stav života v bájnej liberálnej demokracii, kedy sa vraj podľa ideológov máme najlepšie z celých našich dejín.

Anonymná teta z Miletičky je typickým príkladom prekarizovaného živnostníka. Táto anonymná teta je príkladom tisícov ľudí, ktorí si nevybrali podnikanie ako cestu k zbohatnutiu, ale ako jedinú možnosť ako prežiť. Odsudzovať týchto ľudí v štýle „veď ste si to vyštrngali“ v roku 1989 by bolo nespravodlivé. Títo drobní podnikatelia doplatili na režim, ku ktorému sa museli prispôsobiť a možno mu aj skutočne naleteli a nechali sa zmanipulovať. Táto teta možno pracovala 40 rokov v nejakom národnom podniku, z ktorého ju po roku 1989 vyhodili a musela hľadať alternatívu.

Napriek tomu treba týmto ľuďom vysvetľovať, že príčinou ich nešťastia je systém, v ktorom žijeme a že jedine alternatívny model spoločnosti by im vedel zabezpečiť dôstojný život. Štát, ktorý sa nedokáže postarať o starých a chorých si neplní ani svoju základnú funkciu. Životná úroveň SR v skutočnosti nie je založená na grafoch a štatistikách hospodárskeho rastu (ako nám to interpretujú ideológovia a média), ale kvalitou života tých naslabších. Štát, ktorý sa o nich nedokáže postarať, obzvlášť v takých situáciách ako je núdzový stav, stráca svoju legitimitu.

Ondrej Gorod II.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

4 thoughts on “Covid a hlad, jeden príbeh pracujúcej dôchodkyne z Miletičky

  • 12. júla 2020 at 18:56
    Permalink

    Vítam tento príspevok a bude sa mi páčiť, keď tu budú pribúdať podobné zo života. Veď aj po tej zmene systému voláme hlavne kvôli týmto skutočným a živým ľuďom, nie kvôli nejakej abstraktnej ideológii.
    Čitatelia, môžete svoje príbehy posielať aj mailom na adresu redakcie alebo navajamm@gmail.com

     
    Reply
  • 12. júla 2020 at 20:34
    Permalink

    Teta má 200 € dôchodok, pretože nemá odrobených 30 rokov, keby mala, tak potom by mala 334 €. Inak, na Slovensku sú tisíce ľudí, ktorí majú dôchodok niekoľko desiatok € mesačne, ale treba sa ich spýtať prečo.

     
    Reply
    • 13. júla 2020 at 20:48
      Permalink

      Pán asi robí na úrade. To aj romov sa pýtajú koľko majú odrobené? Svokra išla do dôchodku ako 53 ročná. Na sklonku socializmu. Jej dcéra pôjde o 10 rokov neskôr. Ako 63 ročná. TO JE ONO. Kričí kapitalista.

       
      Reply
  • 15. júla 2020 at 4:43
    Permalink

    práve preto matovičov cirkus ide rušiť 13. dôchodky

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom