DAV DVA sa rozšíril o nových členov, vedúcou redaktorkou pre V. číslo DAV DVA bola zvolená Soňa Valovičová

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Prvé a tretie číslo DAV DVA

TRNAVA, 24. 11. 2018 – Redakčná rada DAV DVA pri príležitosti diskusie o v poradí piatom čísle časopisu sa konala za bohatej účasti nových spolupracovníkov a členov komunity DAV DVA. V systéme rotačného šéfredaktora bola zvolená slovenská poetka, davistka a antifašistka, Soňa Valovičová (autorka básnických zbierok Dňom i nocou, Svitanie, Z denníka opolčenca a ďalších). Témou nového čísla bude téma antifašizmu, ako jedna z významných tém, ktorým sa venovali aj pôvodní davisti, teda zároveň, neskôr aj budúci organizátori Slovenského národného povstania (Novomeský, Husák, Clementis, ale aj Eduard Urx, ktorý zomrel v koncentračnom tábore).

Karol Ondriaš urobil krátke ilustračné video  

Program zasadania redakčnej rady uviedol Ing. Juraj Janošovský a oboznámil obecenstvo s programom podujatia. Pokračoval spisovateľ Mgr. Roman Michelko, ktorý zdôvodnil, prečo musí redaktorské žezlo odovzdať kolegyni (Roman Michelko bol totiž počas augustovej redakčnej rady zvolený za rotačného šéfredaktora, ale pracovné povinnosti a ďalšie problémy mu znemožnili túto funkciu naplniť). Následne sa chopil slova Mgr. Lukáš Perný, ktorý v zastúpení prečítal tézy od neprítomného Ing. Davida Diczhazyho, ktorý sa ospravedlnil. (zvýšenie propagácie stránky, práca na profile VK.com). Perný následne pripomenul prijatie nových členov, rekordné úspechy čítanosti stránky DAV DVA, videí DAV DVA na sociálnych sieťach a taktiež úspech spolupráce DAV DVA a OZ KOVO pri zbieraní podpisov za referendum k zastropovaniu odchodu veku do dôchodku (aj prítomní podpísali túto petíciu). Apeloval na aktívnu participáciu spolupracovníkov do zdieľania článkov a propagácie DAV DVA aby sa ešte viac utužil komunitný rozmer celého projektu.

Zľava Karol Ondriaš, Juraj Janošovský, Tomáš Klimek, Eugen Mýtnik, Soňa Valovičová

Juraj Janošovský a Eugen Mýtnik pripomenuli závery z konferencie Pohľady zľava, ktorej sa DAV DVA zúčastnil a taktiež okomentovali následky diskusie Lorenc vs. Čarnogurský. Janošovský pripomenul, aby súčasní socialisti nerobili chyby svojich predchodcov. Dodal, že v mnohom s diskutérmi nesúhlasil, ale to neznamená, že takéto diskusie netreba viesť. Pripomenul, aby súčasní socialisti dávali priestor aj politickým oponentom a namiesto cenzúry iných názorov viedli diskusie. Roman Michelko k tomu dodal, že práve pluralita rôznych prístupov je to, čo DAV DVA robí unikátnym a kreatívnym. „Nemôžeme sa uzatvárať a vytvárať si vlastný svet. Nemôžeme byť ako oni. Musíme sa naučiť komunikovať aj s názorovými oponentmi ak je to zmysluplná debata,“ dodal.

Slova sa ujal spisovateľ Roman Michelko; zľava Alex Velitš, Lukáš Perný, Tibor Korečko, Roman Michelko, Ľubomír Jánošik, Veronika Hrbáčiková

Následne predložila svoj koncept piateho čísla Soňa Valovičová, konkrétne tematické okruhy: banderizmus na Ukrajine, zvyšujúca sa popularita retrofašizmu a napokon ďalší extrém – neoliberálny globalizmus a rozširujúci sa militarizmus NATO (korporátny fašizmus). Roman Michelko v tomto kontexte pripomenul dvojaký (kilo)meter pri posudzovaní rastu pravicového extrémizmu na Slovensku voči extrémizmu na Ukrajine či na Pobaltí a taktiež ignorovanie etymológie slova, ktorá pochádza z Talianska. Taktiež pripomenul, že netreba zamieňať termíny fašizmus a neoliberalizmus, na čo mu Lukáš Perný oponoval pripomienkou, že mnohí súčasní autori píšu o tzv. korporátnom neoliberálnom fašizme a taktiež pripomenul zločiny Pinocheta, ktoré boli po ekonomickej stránke neoliberalizmom, v otázke prenasledovania názorových oponentov fašizmom. Taktiež pripomenul dva extrémne póly, ktoré generuje práve súčasný režim – fašizáciu ako fanatizmus nacionálny (fanatický autonomizmus) a extrémny neoliberálny globalizmus (snaha o popieranie suverenity národných štátov).

Komunita DAV DVA v celej svojej kráse, zľava Korečko, Perný, Michelko, Demovič, Musil, Hrbáčiková, Peteja, Majerník, Ondriáš, Janošovský, Klimek, Valovičová, Velitš, Klenko, Manda

O slovo sa prihlásil filozof, docent Vladimír Manda, ktorý pripomenul, že fašizmus generuje systém, rovnako ako v 30. rokoch. Vedec RNDr. Karol Ondriaš, DrSc. navrhol názov čísla „Fašizmus s otáznikom“ v kontexte nastolenia otázok ohľadom závažných rizík spätých s možnou fašizáciou spoločnosti, s čím väčšina účastníkov súhlasila. Vladimír Manda pripomenul, že pravicový extrémizmus (či už liberálny alebo konzervatívny) sa vždy blíži k fašizmu.  Následne pripomenul Lukáš Perný antifašistický odkaz DAVu a pozitívnu alternatívu voči ľudáctvu v internacionálnom socializme a mierovej humanistickej dimenzii všeslovanstva, ktorú propagovali Novomeský, Clementis a Husák.

„Alternatívou voči ľudáctvu je humanistický rozmer všeslovanskej vzájomnosti a internacionálny socializmus tak, ako o ňom písali Novomeský, Husák a Clementis.“

Soňa Valovičová pripomenula taktiež tému Juhoslávie a rok 1999. Do diskusie sa zapojil aj Boris Demovič, ktorý sa špecializuje aj na dejiny Juhoslávie. MUDr. Ctirad Musil pripomenul hlboké historické korene uvedených problémov v spore o územia už od čias Veľkej Moravy. Taktiež Ctirad pripomenul potrebu kultúrnej fronty v ľavicovom hnutí. Navrhol vytvorenie filmovej databázy zaujímavých filmov so sociálnymi a antikapitalistickými motívmi. Mgr. Tomáš Klimek pripomenul rôzne právne úskalia tzv. antiextrémistických opatrení a obecenstvo sa zhodlo jednohlasne na téze, podľa ktorej je nutné kategoricky odmietnuť zásahy štátnej moci do slobody slova (a to aj v prípade hlúpych či nezmyselných názorov). Boris Demovič pripomenul svoju frustráciu nad hlúpnúcou mladou generáciou a nad propagandou aplikovanou na školách. Alex Velitš, ako najmladší účastník, taktiež pripomenul, že má podobné skúsenosti s mladými ľuďmi a že presadiť myšlienky sociálnej spravodlivosti v individualistickej spoločnosti je značne náročné. Do diskusie sa zapojil spisovateľ Marián Klenko, ktorý ocenil existenciu iniciatívy DAV DVA ako istého laboratória pre nové myšlienky o budúcej spoločnosti, ktorá môže nastať po veľkom zlome, a to vo všetkých oblastiach od kultúry, ekonomiky až po konkrétne alternatívy pre školstvo a zdravotníctvo. Juraj Janošovský v závere ocenil existenciu komunity ako ostrova pozitívnej deviácie v dobe extrémnej a všadeprítomnej ideologickej propagandy.

Komunita DAV DVA diskutuje

V druhej časti sa predstavili (staro)noví a noví spolupracovníci DAV DVA:
Tibor Korečko, prekladateľ a aktivista, navrhol preklady článkov z ruštiny
doc. PhDr. Vladimír Manda, CSc, filozof, pravidelný spolupracovník DAV DVA
PhDr. Marián Klenko, spolupracovník DAV DVA
Veronika Hrbáčiková, nová spolupracovníčka DAV DVA
Ing. Ján Peteja, pôsobil v Klube Laca Novomeského v Žiline, prejavil záujem o spoluprácu s novým DAVom
PhDr. Miroslav Majerník, spisovateľ, spolupracovník DAV DVA
Boris Demovič, spolupracovník DAV DVA
Alex Velitš, spolupracovník DAV DVA
a ďalší.

Tretia časť bola venovaná diskusii o podpore politických kandidátov so sociálnym zameraním v najbližších voľbách. Záver patril voľnej diskusii o ďalších podujatiach DAV DVA a administratívnych opatreniach.

Predbežná uzávierka príspevkov bude polovica decembra 2018. Príspevky čitateľov treba zasielať na dav.dva@protonomail.com

Novou šéfredaktorkou v rotačnom systéme šéfredaktora sa stala poetka, antifašistka Soňa Valovičová

Ak máte aj vy záujem pridať sa do komunity DAV DVA, buď ako člen, alebo ako spolupracovník, môžte to spraviť na tejto stránke.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


14 thoughts on “DAV DVA sa rozšíril o nových členov, vedúcou redaktorkou pre V. číslo DAV DVA bola zvolená Soňa Valovičová

  • 25. novembra 2018 at 18:26
    Permalink

    Nedávna zmena grafiky stránky zlepšila jej príťažlivosť no zhoršila prehľadnosť. Neviem ako Vám, ale mne stránka DAVu výrazne zaťažuje procesor.

    Preto by som Vám navrhol zlepšenie – optimalizáciu stránky v týchto smeroch :
    – zníženie nárokov na procesor
    – sprehľadnenie stránky – vôbec by nebol na škodu návrat k pôvodnému jednoduchému vzhľadu, s radením príspevkov postupne, kde najnovší sa zobrazí ako prvý.
    – niekde do bočného pomocného stĺpčeka by som umiestnil rovnako zoznam príspevkov do všetkých besied ( od najnovšieho ), aby sa sprehľadnila orientácia besedujúcich pri odpovedaní na staršie príspevky, ktoré sú už schované niekde v hlbinách stránky.
    – stránkovanie príspevkom by som možno nahradil nekonečnou roletou, prípadne zaviedol možnosť prelistovať na ľubovoľnú stránku pomocou zadania jej čísla – vhodné by bolo stránkovať po týždňoch, mesiacoch a rokoch.
    – nezanedbávať prácu na profile VK, viesť ho stále aktuálne a motivovať návštevníkov prechádzať z fakbuku na VK.

    ===================================

    Musím veľmi nesúhlasiť s názormi p. Janošovského a Michelka ohľadom názorovej rôznorodosti, pokiaľ sa týkali/týkajú tejto stránky DAV-u.

    Nesúhlasím s tým, aby bol DAV názorovo pluralitnou stránkou – ja tu chodím preto, že DAV ešte považujem za ľavicový zdroja očakávam že to aj zostane. Chcem o veciach besedovať z ľavicových pozícií – rozdielne názory, no oba prichádzajúce zľava majú potenciál pozitívne budovať ľavicové postoje a politiky.
    Nemám chuť stretávať sa s pravicovou, kapitalistickou a svetoobčianskou propagandou, ktorou je informačný priestor Slovenskej republiky nie len zahltený, ale doslova otrávený. Ak má niekto chuť vybíjať sa v súbojoch s pravicou, veľmi dobre mu poslúžia hlavné a pravicové zdroje – pokiaľ práve akousi náhodou, alebo „vyšším princípom“, rôznorodú besedu necenzurujú.

    Netreba sa hrať na demokratov, toto je ľavicová stránka a mala by sa k ľavicovosti hrdo hlásiť. Priestor na predstavenia, besedy a hádky na základnej politickej osi pravica-ľavica by mali vytvárať štátne ( verejno-právne ) zdroje, nie politicky zafarbená stránka akou je DAV.
    To že slovenská ľavica hlboko zlyhala aj tým, že sa zo štátnych zdrojov nechala vyšachovať a prenechala ich horespomenutej kapitalistickej, pravicovej, trhovej a svetoobčianskej propagande bičujúcej ľavicové postoje z každej strany, je jej a náš problém, a bolo by tragické, aby ešte otvárala priestor pravici na horko-ťažko zlátaných projektoch ako DAV, ktorý by mal slúžiť práve ako stredisko a besednisko ubitej slovenskej ľavici. Ako je možné, že tzv. odbornou opozíciou v štátnom spravodajstve sú rôzne pochybne dotované neziskové organizácie, inštitúty alebo nadácie, vyjadrujúce sa k ekonomicko-hospodárskym otázkam z pozícií krajného ekonomického liberalizmu, k zahranično-politickým otázkam v podozrivom súlade s fašingtonskou politikou, k otázkam spoločenským z pozícií otvoreného svetoobčianstva, či k vojenským otázkam z pozícií vojnových štváčov a reklamiek zbrojných korporácií veľkého brata.

    Naopak, nech DAV slúži ľavici na to, aby sa domáhala svojich práv, účinkovať, predstavovať sa, besedovať, dokonca určovať „témy dňa“ na štátnych zdrojoch, na ktorých činnosť sa skladajú aj ľavičiari.

    DAV je pre slovenskú ľavicu zatiaľ z núdze cnosť a netreba ju oslabovať názorovou rôznorodosťou.

    Preto s uvedenými názormi nesúhlasím, a práve naopak, žiadam, aby sa provokačné pravicové príspevky, akými tu besedy zasiera istý fanatický pravicový spoluovčan, prípadne inak dľa všeobecných mravov nevhodné príspevky z besied odstraňovali.

    Vo všeobecnej rovine naopak úplne súhlasím s postojom p.Klimeka o absolútnej slobode prejavu jednotlivca v spoločnosti, pretože sloboda prejavu by mala byť základným ľudským právom ( tým najzákladnejším duševným ), a zákonný rámec spoločnosti by mal túto tézu zohľadnovať.
    ( V praktickej rovine to znamená, že sa umožňuje slobodná beseda aj o rozporuplných témach – napríklad umožnila účasť Jozefa Tisa v ankete „Najväčší Slovák“ a taktiež by sa umožnila rôznorodá slobodná beseda o jeho kladoch a záporoch tak, aby si každý mohol vytvoriť svoj názor o tom či najväčším Slovákom bol, alebo nebol. )

    Reply
    • 26. novembra 2018 at 9:39
      Permalink

      Zdravim,

      dakujem za spatnu vazbu. Zmena grafiky by nemala zatazovat procesor, ale pozriem sa na to co sa s tym da urobit, kazdopadne vracat sa spat by nebolo „lavicove“ :)

      Co sa tyka diskusii – tak to je kusa problem, nechceme mazat prispevky, aj ked sa tu vyskytuje jeden troll, no ale ak sa mu vymazu, tak ich spravi zas. A prejst do nejakeho ineho rezimu, aby sa schvalovali prispevky by nebolo atraktivne. No musime pouvazovat co s tym robit. Ja osobne odporucam nereagovat na trollov, ich cielom nieje argumentovat len kazit diskusiu.

      Momentalne je toto jedine lavicove medium, kde je aj povolena diskusia…

      Reply
      • 26. novembra 2018 at 12:30
        Permalink

        Dávid,

        veď práve preto som tu, že je toto jediná ľavicová beseda, o ktorej viem a ktorá by nebola moderovaná. Moderovanie ( schvaľovanie ) príspevkom by sa mi tiež nepáčilo ( ako napr. na stránke KSS ) pretože by to nespružnilo besedu. Rovnako ako aj prihlasovanie sa za účelom pridania príspevku. To prosím nerobte, radšej tu strpím, tých pravicových idiotov.
        Pokiaľ sa dá, treba mu mazať príspevky dookola – no máš pravdu, aj v tom keby sa besedníci nepúšťali s ním do zvady, menej by to „špinilo“ besedu.

        Ešte sa ťa opýtam, či by sa dal uverejniť do nejakého bočného stĺpca zoznam povedzme 10-20 najnovších príspevkov do besied ( mien besedníkov a článkov kde práve pridali príspevok ) ?

        Reply
        • 26. novembra 2018 at 15:39
          Permalink

          co konkretne myslite pod pojmom zoznam besied? Myslite komentare? ak hej, mozem to dat… taklisto asi aj upravim tu hlavnu stranku ako ste pisal ohladom tych prispevkov, aby bolo viac na jednej strane, ale nedam nekonecne rolovanie, to by zase vela inych mohlo rozculovat, dam vacsi pocet na uvod…

          Reply
          • 26. novembra 2018 at 16:31
            Permalink

            Myslím tým zoznam príspevkov do všetkých diskusií na stránke od najnovšieho – vlastne to isté ako sú hlavné články, len „v malom“ :

            Môže to mať formát : meno diskutujúceho – názov článku kde práve pridal svoj komentár ( ak sa zmestí tak aj dátum a čas ). Stačí čo ja viem posledných 10 – 20 príspevkov vo forme jednoduchého textového odkazu, ktorého kliknutie nás prenesie do diskusie, kde sa vybraný komentár nachádza.

            Nekonečné rolovanie môžeš nahradiť číselným políčkom, kde po zadaní čísla nás prehodí na daný list so staršími článkami ( napríklad na list 35. týždňa roku 2017 aby nám to ušetrilo nekonečné preklikávanie sa listami ) – bolo by teda dobré triediť listy s článkami podľa týždňa, mesiaca a roka

          • 26. novembra 2018 at 18:31
            Permalink

            Na wordpress, na ktorom fungujú aj Alternativy.sk, to tak funguje , na pravej lište sú vypísané najnovšie komentáre. Nie pre všetkých je to dôležité, skôr pre diskutujúcich, ale aj niektorých čitateľov, že vidia, či boli pridané nejaké nové komentáre. Svoj význam to má najmä pri starších článkoch, ktoré sú už skryté za oponou.

          • 26. novembra 2018 at 18:55
            Permalink

            Áno .presne tak na Alternatívach.sk vpravo dole je stĺpček „Najnovšie komentáre“ s uvedením autora diskusného príspevku a článku ku ktorému diskusný príspevok patrí.

            Takto si to nejak predstavujem . oproti alternatívam možno treba rozšíriť rozsah zobrazených príspevkov a prípadne dátum+čas pridania príspevku ak je to možné.

    • 26. novembra 2018 at 12:15
      Permalink

      Martin, rôznorodosť názorov je normálny jav, ale je veľmi dôležité hľadať v nich spoločné myšlienky a vďaka nim sa spájať. Individualizmus veľmi prenikol aj do ľavicového spektra a zavládli chaos a roztrieštenosť, ktoré vyhovujú tým, ktorých spája jediné a to je Zisk za každú cenu.
      Možno by nezaškodilo pozrieť sa na všetko aj iným pohľadom a dúfam, že ma za môj názor neupálite. Najskôr pár otázok…
      Komu by mala ľavicová filozofia, ale aj politika slúžiť?
      Dokážu sa rôzne ľavicové prúdy spájať, práve kvôli tým, ktorí najviac trpia v tomto korporátnom fašizme?
      Má súčasná ľavica riešenia na terajšiu situáciu?
      A tá najhlavnejšia otázka… Rozumejú vôbec tí, ktorých by sa mali všetky tieto idey a riešenia týkať, tomu čo hovoria súčasní predstavitelia novej ľavice?
      Obyčajný človek zdola, ktorý povinne buduje kapitalizmus, je po 10 až 12 hodinovej šichte u „dobrého a láskavého kapitalistu“ taký dodělaný, že nevládze ani len premýšľať a keď si pustí mediálnu stoku, tak ho čaká len, ospravedlňujem sa za výraz „sračkový výplach mozgu“ nielen z netu, či komerčných tv, ale aj z tých „verejnoprávnych“, ktoré musí povinne platiť, či z tých, ktorí sa hrajú na mienkontvorný bulvár. V tom výplachu sa dozvie, ako všetci počnúc politkmi, celebritami a „dobrými a láskavými kapitalistami a demokratmi“, robia všetko preto, aby sa mal dobre…
      Podľa môjho názoru, je veľmi dôležité, všetky tie skvelé ľavicové názory a myšlienky zjednodušiť tak, aby im rozumeli všetci, inak im bežní ľudia nebudú rozumieť a o súčasnej ľavici si budú myslieť, že je to len hŕstka „divných ľudí“ s nezrozumiteľnými názormi, ktorí sa hrajú na vlastnom piesočku na filozofov, či skôr mudrlantov…
      Už som to napísala v jednom článku, že práve nový DAV DVA, by mal byť miestom, kde ľudia nemlčia a nezatvárajú oči nad biedou spoločnosti, ale ani sa nehrajú na nadradenú kastu vzdelancov, ale hľadajú riešenia a snažia sa spájať práve kvôli tým, ktorých sa to týka a sú aroganciou demokratúry a vykorisťovania umlčiavaní…

      Reply
      • 26. novembra 2018 at 22:42
        Permalink

        Vo Vašom príspevku, by som sa pozastavil k problematike oslovovania más ľavicou, čo by bola téma na samostatnú besedu, a nie je témou tohto článku.

        Áno, skutočne je to tá najhlavnejšia otázka – ako osloviť masy tak, aby ľavica získala jej podporu, vrátane podotázky – ako to, že ľavica neoslovuje masy, keď im ponúka politiku pre ne ?

        Často nad tým rozmýšľam. Napadajú ma tieto vysvetlenia :

        Zoberte si 40. ročnú výchovu, tvorbu socialistického človeka v socialistickom Československu a ako dopadla. Keď došlo k zlomovej udalosti akou bol pokus ( 1968 ) a vykonanie ( 1989 ) kapitalistického prevratu a keď sa mal ukázať charakter socialistického občana o ktorý by sa spoločnosť mohla oprieť, tak ten „charakter“ sa zložil ako domček z karát. Dokonca by som povedal že žiadny charakter tam nebol. Celá tá socialistická výchova a šľachtenie nového človeka bola len akousi tieňohrou, impozantnou na papieri, no v skutočnosti nezhmotnenou vo vytvorení lepšieho človeka. Osvedčený útok kapitalizmu na základné pudy človeka „mať sa dobre“ a potom „ešte lepšie“ bez ohľadu na druhých a na spoločnosť a predaj amerického sna „everybody can“ rozmetal všetky snahy o vyššiu humanitnejšiu a kolektívnu spoločnosť na franforce.

        Vidíte – socializmus narazil na malosť človeka, ktorú vedome prekoná len menšina ľudí. Socializmus, či iné náuky snažiace sa o pozdvihnutie a zušľachtenie človeka to majú ťažšie, pretože závisia od vedomého záujmu a snahy jednotlivca o sebapozdvihnutie.

        Kapitalizmus, ako pyramídová spoločnosť, to má ľahšie v tom, že je jednoduchšie od ľudí chcieť „nič“, a ohlupovať ich ideologickými reklamami ( everybody can ) a vôbec primitívnosťou sveta ,ktorý ponúkajú masám. Udržanie kapitalizmu stojí na udržiavaní týchto más ( či spodnej vrstvy pyramídy ) v sladkej nevedomosti a chimére o slobode. No a k tomu pridať mediálny valec protikomunistickej nenávisti ( socializmus a komunizmus sú jedinou spoločenskou alternatívou, ohrozujúcou kapitalistickú stavbu spoločnosti ) a dielo skazy je dokonané.

        Čiže – v praktickej rovine – ako to, že obyčajní ľudia volia proti sebe – namiesto komunistov pravicu, Borisa či Noru ?

        Neviem – iba hádam – skrátka masa jednoduchých ľudí, pre ktorých by bola ľavicová politika, nie sú uvážliví. Dnes sú( s názorom ) tu, zajtra tam, priklonia sa k tomu, kto ich viac očarí, kto im sľúbi viac, kto ich osloví väčším pseudoproblémom zakrývajúcim skutočné problémy a pod. V tomto je kapitalizmus neprekonateľný a neverím, v prebudenie más. Nikdy sa to nestalo, možno len na chvíľu, kým ich ( nereálne ) očakávania boli sklamané a nepreskočili k niekomu inému. Skrátka títo ľudia tak ako nevedia kedy im je zle, nebudú vedieť kedy im je dobre. Na týchto len diktát – a bude im dobre.
        Často dnes počujete, že voľby keď sú demokratické (?) tak ich výsledok, bez ohľadu na výsledok, je vždy dobrý. S tým zásadne nesúhlasím, pretože mnohé voľby ukázali, že ľudia bez najmenších problémov dokážu voliť proti sebe. Naopak – už tu spomínaný príklad rozdelenia ČSFR , keď o nás bez nás rozhodli ( podľa prieskumov jednoznačne proti našej vôli ) politici sa jednoznačne ukázal ako dobrý krok, ktorý zlikvidoval všetky trenice medzi našimi národmi a umožnil, na rozdiel od Juhoslávie, rozvoj tých najlepších, a vskutku vo svete ojedinelých vzťahov medzi našimi krajinami a ľuďmi. Preto sa demokracii neklaniam ako zlatému teľaťu, ale podrobujem ju kritickému rozboru. A staviam otázku – nebola by pre obyčajných ľudí lepšia vláda MORÁLNYCH a HUMÁNNYCH elít ? Socialistických elít ? Je to teória narážajúca na okrajové podmienky skutočnosti – ale ňou je predsa aj demokracia, aj kapitalizmus aj voľný trh.

        Koniec koncov, neboli to ( väčšinou pasívne ) masy, ktoré robili revolúcie, ale určité kritické množstvo uvedomelých ľudí, schopných zvládnuť obrat v spoločnosti ( to platí aj o 1989 ) o ktorých sa nová spoločnosť môže oprieť ( to platí aj o kapitalistickej súčasnosti ).

        Takže neviem, či by sa ľavica mala orientovať na nestále masy. Skôr by som povedal, že na budovanie tej kritickej množiny všeobecne kvalitných ľudí, schopných uskutočniť prerod spoločnosti z kapitalizmu do socializmu.
        Tá kritická množina je rôzna, závislá od sily „nepriateľa“. Inakšie sa uskutočňuje prerod v mierumilovnom režime ( napr. 1989 bez silového zásahu štátu ) a inakšie v silovom režime neváhajúcom použiť násilie na svoje zachovanie.

        Inak ale súhlasím s vami, že je nevyhnutné, aby sa ľavica prihováral ľuďom AJ jednoduchým jazykom, no som len skeptický, aký účinok to bude mať na ľudí, osprostených kapitalistickou propagandou.

        Chápem Vás, že máte o uvažovaní ľudí predstavu, že to robia tak isto ako Vy. Takto rozmýšľam aj ja „podľa seba súdim teba“. Lenže prax ukazuje, že „tá masa“ neuvažuje o svete a o sebe tak ako Vy, alebo ja. Myslím si že ich „svet“ je jednoduchší a prekonanie ich stereotypu „komunisti zabíjali ľudí“ nebude nejakými filozofickými úvahami ľahké, pokiaľ vôbec možné.

        Toľko moja nočná úvaha o ľavici a jej obecenstve, s ktorou môžete súhlasiť či polemizovať – nech sa páči.

        Reply
  • 25. novembra 2018 at 22:59
    Permalink

    Nekomentujem titulok, ale obsah článku…to ako keď sa do hustého guláša prileje voda, „aby sa ušlo všetkým“ – on ten guláš potom vychladne a zredne. Takých alternatív tu už máme…

    Reply
  • 26. novembra 2018 at 18:57
    Permalink

    Ja osobne nie som zástancom toho, že sa na hlavnej stránke niektoré články objavujú aj dvakrát, trikrát, staršie články potom rýchlo idú do zabudnutia, treba sa k nim zložito preklikávať.

    Ja viem, že mladí dnes obľubujú taký pestrý, klipovitý. ,rýchlo sa meniaci charakter médií. Otázne však je, či tak dochádza k efektívnemu sprostredkovaniu informácií, poznatkov, či to nie je dané skôr cieľavedome povrchným charakterom súčasných médií, propagandou, zahltiť myseľ ľudí množstvom obrázkov, informácií, ale neposkytnúť hlbšie poznatky, najmä súvislosti. Chcelo by to odbornejší pohľad, výskum.
    Ale mne osobne ten mihotavý mediálny svet nevyhovuje, ja sa potrebujem zahĺbiť do podstaty, pozlátko potrebujem odstrániť, aby mi neprekrývalo pohľad na podstatu.

    Odborné štúdie napr. ukazujú, že tzv. sociálne siete robia ľudí iba osamelejšími, ako bez nich, hoci ich cieľom je opak. Ja nie som na fb, hoci význam sociálnych sietí uznávam, ale nie týchto založených na starom kapitalistickom základe. Ako som už napísal, post-klasická podoba kapitalizmu produkuje už negatívnu energiu, prevracia všetko vo svoj opak (demokraciu, liberalizmus, globalizáciu), dáva teda aj sociálnym sieťam negatívnu podobu.

    Revolučná ľavica sa teda nemusí držať „osvedčených“ mediálnych praktík, ale vytvárať svoje, vytvárať svoj mediálny svet. Aj svoje sociálne siete.

    Reply
    • 27. novembra 2018 at 8:19
      Permalink

      OK, Ďakujem všetkým za návrhy na zlepšenie, ono sa to musí stále meniť, nikdy to nebude vo finálnej podobe. Nastavím to tak, ako som spomínal už pred tým, že dám dlhy zoznam asi cca 15 clankov na prvu stranku Cize zrusim sekciu co sa zacina „najnovsie clanky“ a obcianske aktivity dam pod to. Ono sa to kusa bude stale este opakovat z toho horneho, lebo ten archiv (kde budu vylistovanych +-15 clankov funguje na inom principe ako tie ukazkove horne, cize neda sa to odfiltrovat) …dam aj tie komentare…uvazujem ze zaviest aj nieco ako diskusiu, ze by boly clanky len cisto – ako temy na diskusiu, ktore by sluzili hlavne na pridavanie komentov…ale este neviem ci to je dobry napad a ako to spravit aby bolo dobre….

      Reply
      • 27. novembra 2018 at 9:33
        Permalink

        No výborne – teraz je to lepšie.

        Zachovaj možnosť pridávať komentáre ku článkom.

        K tomu samostatná diskusia podľa nadpisových tém môže byť – len pamätaj že sa tým vytvorí priestor pre nekonečné hádky.

        Zoznam komentárov prosím presunúť viac nahor, ak sa dá, niekde na úroveň dlaždíc „Podporte DAVdva“ – „Posielajte nám Vaše články“.

        Ďakujem

        Reply
  • 14. augusta 2019 at 12:39
    Permalink

    nespochybnujem vedecku, filozoficku, pripadne aj poeticku erudiciu autorov, ale co sa tyka videnia politiky, su niektori dost vedla. sucasny NEOLIBERALIZMUS a byvaly nemecky NARODNY SOCIALIZMUS su/boli len take nalepky, pod povrchom sa skryva jedno a to iste – fasizmus, vyhladzovacia vojna voci inak zmyslajucim ludom, zvlast tym, ktori uvazuju narodne, alebo pronarodne. Lubos Blaha to pomenoval tak, ze NEOLIBERALIZMUS A fASIZMUS su dve strany tej istej mince, co je myslim najlepsie pomenovanie javu…

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *