Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Je zaujímavé premýšľať nad vývojom slovenskej politiky. Uvedomujem si, že hovoriť o stredne vzdialenej budúcnosti je ešte väčšie veštenie z kariet ako hovoriť o týždni, ktorý práve začína. Možných scenárov je veľa, tie horšie sú pravdepodobnejšie ako tie lepšie, kdesi v tieni striehnu aj úplne devastujúce, ktoré si vôbec nechceme pripustiť a považujeme ich len za tému literárnej fikcie. Nakoniec za takú bola ešte pred rokom považovaná aj pandémia.
Občas vnímam prázdnotu súčasnej politickej generácie a nie som si istý, či ju dokážeme zmeniť. Ak sa pozriem smerom dozadu na mladšie ročníky obyvateľov, tak som si istý, že nemôžeme zmeniť tuto prázdnotu ani do budúcna. Učitelia a samotné vzdelávanie môžu robiť vo všetkej úcte, čo len chcú, ale aj oni sami sú občas ovplyvnení prázdnotou. Aj medzi niektorými učiteľmi sa vytrácajú nositelia ideálov a myšlienok. Veď ak nám vyrastá prázdna generácia, ktorá je ešte prázdnejšia, ako tá predtým – musí sa to odzrkadliť aj v školstve, politike, zdravotníctve, vede.
Tejto generácii sa asi bude hovoriť stratená, ale znížením konkurencie môžu dostať šancu aj tie talenty, ktoré by inak mohli zaniknúť, čiže stále si myslím, že nie je všetko stratené a rodičia dnešných detí sú veľakrát úspešní v hľadaní hodnôt a napĺňaní svojich cieľov, hoci aj politických, a tým dávajú neverbálny príklad svojmu potomstvu. Rizikom je, že ich deti môžu mať práve preto utlmenú snahu, veď predsa rodičia sa postarajú. Možno sa práve prejaví tá nadmerná snaha až v nasledujúcej generácii, čiže u našich vnukov, ktorých bude stimulovať priemernosť ich rodičov. Alebo ak to okolnosti zariadia, padnú do ešte väčšej, hlbšej a bez obsažnejšej prázdnoty.
Našej mladej generácii príliš zjednodušujeme a zľahčujeme život. Príroda je neúprosná, v takej situácii sa postupne degradujú schopnosti na úspešné prežitie, čo už u najmladšej generácie pozorujeme.
Čiže nevidím to veľmi ružovo s naším Slovenskom, ale aj celkovo s týmto svetom. Bude žiadúce vzdelávať voličov, ale aj politikov, učiteľov, ale aj deti. A možno napriek tomu sa ľudské neduhy úplne neodstránia. Dnes bude kľúčové neobsadiť pouvoľňované politické stoličky priemernosťou a prázdnotou, ale zabezpečiť veľký reštart na ruinách celej spoločnosti. A na to bude potrebný špičkový dirigent, ktorý vydoluje z budúceho orchestra maximum, a to niekedy aj za cenu obetí.
Rozhodne žijeme v extrémne zaujímavej dobe…
Veľmi presná diagnóza, bohužiaľ.