Eduard Číž: Zákutia Bratislavy – JUDr. Gustáv Husák

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Nedeľa, jeden z tých dní kedy máme čas aj na seba, kedy keď skončí rodinný obed môžeme si ísť podľa seba. Počas víkendov trávime čas podľa svojich rozhodnutí a ja ich trávim rád cestovaním a spoznávaním. Dnešnú „túlavú a bádaciu“ nedeľu som nešiel ani tak ďaleko, ale ostal som vo svojej rodnej Bratislave a vybral sa na hrob posledného prezidenta roku 1989. Keď som prišiel na cintorín prišiel za mnou muž a jeho slová ma prekvapili a aj potešili zároveň. „Vy hľadáte hrob Gustáva Husáka, však“? Ostal som stáť, nechápal som a zároveň mojim telom prešli zimomriavky, pretože som vedel, že to znamená len jedno, že tam chodí vzdať mu hold a úctu viacero ľudí. Zobral ma k hrobu a dali sme sa do reči. Pýtal som sa ho na veľa vecí, na Husákovu rodinu, deti…a napokon…mi odpovedal na otázku, či nevie ako to vyzeralo počas pohrebu. Povedal mi, že on ho pochovával, že v tom roku tam nastúpil a opisoval mi ako to tam celé bolo, koľko ľudí prišlo a aj ohľadom samotného hrobu. Ale to rozpisovať nechcem. Prišlo len pár ľudí, bol to súkromný pohreb a nie štátny. Bolo mi z toho smutno, ale chápal som to. Aj ja som sa v tej chvíli vrátil do roku 1991, keď boli médiá plné….toho…“slobody“. Alebo ako to mám nazvať.
Už o pár dní 18.11. tu bude výročie jeho odchodu a ja si pôjdem uctiť jeho pamiatku, aspoň jednou sviečkou, aj keď si zaslúži toho oveľa viac. Oveľa viac.
Prišiel som si uctiť pamiatku muža, ktorý podľa jeho blízkych nebažil po moci, ale snažil sa vytvoriť krajinu, kde ľudia budú radi žiť. Veril svojim ideálom a svojej viere a podľa toho žil. Bol utiahnutý, hĺbavý a jeho prejavy mali múdrosť jemu vlastnú, mali ako sa vraví „hlavu aj pätu“.
Prišiel som si uctiť pamiatku muža, vďaka ktorému som prežil krásne a pokojné detstvo, bez strachu, v mieri, dostal som vzdelanie a rodičia nemuseli doslova drieť na to, by dieťa mohlo ísť na školu. Mohli sme sa pokojne hrávať na ulici, na dvore, na školských ihriskách.
Prišiel som si uctiť pamiatku muža, ktorý sa stal symbolom socializmu v Československu, ktorému záležalo na ľuďoch, na deťoch, tak aby žili inak ako on. Vo vojne, v strachu.
Prišiel som si uctiť pamiatku posledného skutočného prezidenta a štátnika. Prezidenta a štátnika s krásnym rétorickým prejavom, múdrosťou, ľudskosťou a skromnosťou.
Ak človek verí v lásku, verí v múdrosť, verí aj v seba dokáže zmeniť všetko k lepšiemu. Netreba sa len vzdávať. Láska je zmyslom života a zmysel života je v láske.


PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom