Hodnoty autentickej radikálnej ľavice (I. časť)

V tomto a nasledujúcom pokračovaní článku zameriame pozornosť a pokúsime sa v jasnejších kontúrach zadefinovať nielen nevyhnutnosť spoločenského vývoja, ale aj hodnoty, na ktorých by mala stáť a princípy podľa ktorých  by mala fungovať moderná autentická radikálna ľavica.

    Samotný stály proces zmien ľudskej spoločnosti je výsledkom hlbokých príčin, akými sú tie, ktoré môžeme nájsť na úrovni konkrétneho spoločenského systému v podobe jeho rozporov. Práve v tejto najhlbšej rovine je nutné hľadať podstatné a stále pôsobiace revolucionizujúce sa sily, vyvolávajúce zmeny spoločenského usporiadania, tj. vývoj ľudskej spoločnosti. Pri ich hľadaní je potrebné vychádzať z opisu samotného autentického sveta, ako ho nachádzame okolo nás a hľadať súvislosti medzi jednotlivými faktami. Predovšetkým je to trend striedania ekonomicky menej výkonnej spoločenskej formy formou výkonnejšou. Nikto nemôže poprieť, že prvotnopospolná spoločnosť bola vystriedaná feudalizmom (s mnohými variáciami a vedľajšími dočasnými vetvami akou bolo napr. antické a ázijské otrokárstvo).     Samotný feudalizmus bol nakoniec takmer vždy násilne zničený v kapitalistických revolúciách. Len zriedka došlo k zmene spoločenského systému pokojnou cestou, lebo feudálna šľachta sa nechcela vzdať bezprácneho života a na ňu existenčne naviazané nižšie triedy (zemania, feudálna byrokracia a žoldnierski „rytieri“) si chceli udržať svoje privilégiá a zdroje obživy.

Súčasnosť je prezentovaná libertariánmi a neokonzervatívcami ako finálna doba, v ktorej je už takmer dokončené celosvetové víťazstvo kapitalizmu, kde už niet inej alternatívy (TINA). Jasanie pravice vyhlasujúcej koniec dejín a vládu kapitalizmu naveky je len ich „zbožnou“ túžbou. Našťastie sa ľudská spoločnosť stále vyvíja a s týmto jej vývojom sa menia aj formy spoločenských systémov. Potrebné je si jasne uvedomiť, že tieto spoločenské zmeny neprebiehajú chaoticky, ale je v nich zrejmý jasný trend poukazujúci na zákonitosti týchto zmien. Predtým zaostalé agrárne krajiny sa industrializovali na kapitalistickom základe a to tak rýchlo, ako to len dokázali zrealizovať v praxi. Na prvom mieste tohto vývoja stojí Čína, ale podobné procesy nájdeme aj v Rusku, Indii, Chile, Argentíne, Brazílii atď. Len nedávno padli totalitné fašistické diktatúry v Grécku, Španielsku, Portugalsku a Chile. Tieto predtým zaostalé krajiny sa vydali na rovnakú cestu liberálno – kapitalistického vývoja ako všetky ostatné. Z uvedeného je zrejmé, že v podstate musí ísť o prejav nejakých všeobecne platných zákonitostí vývoja ľudskej spoločnosti, čo je zároveň dôkaz svedčiaci o tom, že idea pokroku bola mnohými autormi predčasne pochovaná. Popri už spomínanej ekonomickej výkonnosti môžeme v dlhodobej perspektíve tiež vidieť rast ľudskej slobody, sociálnych a politických práv, avšak s trochu zložitejším priebehom, než aký nám dáva samotná lineárna predstava jeho vývoja. Pri podrobnejšom pohľade sa ukazuje, že toto striedanie spoločenských foriem neprichádza ako blesk z čistého neba, ale že je vždy výsledkom vnútorného vývoja, ktorý viedol k narastaniu rozporov vo vnútri samého starého systému, čo nakoniec viedlo k jeho zvrhnutiu. Z rovnakých dôvodov padol aj tzv. komunistický systém (1) a to nielen v našej krajine, ale aj v takmer všetkých krajinách tzv. stalinského sovietskeho bloku, ale aj titovskej Juhoslávii. (2) Preto je zbytočné plakať nad „rozliatym mliekom“ alebo hľadať vinníkov, že padol starý „osvedčený“ spoločenský systém zabezpečujúci relatívny blahobyt nielen privilegovaným vrstvám byrokratických komunistov. Preto sa aj v súčasnosti tzv. „in spe“ (v nádejí) „revolucionári z povolania“ márne snažia o rekonquistu, čiže o znovudobytie stratených hegemonistických pozícií v spoločnosti a preto nie sú schopní si uvedomiť a pochopiť, že „vlak spoločenského vývoja ich nechal na predchádzajúcej stanici, do ktorej sa už viac nevráti!“ Preto je nevyhnutné pochopiť to, čo naznačuje doc. Ladislav Hohoš v samizdatovej práci: Niekoľko poznámok k tvorbe programu marxistickej ľavicovej strany na Slovensku. Konkrétne o tom píše v časti: Čo robiť? „Rozhodne netvrdím, že treba hneď zakladať novú (zrejme komunistickú) stranu a už vôbec nie leninského typu, to je anachronizmus. Nová Vízia musí vzniknúť spontánne zdola, samospráva sa bude tvoriť cez prizmu anarchie a sieťové štruktúry.“ Zásadne sa s ním nezhodujeme v tom, že nová nekomunistická radikálne ľavicová strana by mala byť komplementárnym doplnkom k liberálnym a nacionalistickým socialistom zo Smeru-SD. Pretože ako píše doc. Milan Valach: „Avšak to len potvrdila starú skúsenosť so sociálne demokratickou politikou, ktorá obyčajných ľudí nakoniec vždy zradí.“… Ako kedysi napísal Jan Hus: Psy sa bijú o kosť. Vezmi im ju, a oni prestanú. Tou kosťou je majetok, politická moc je prostriedok k jeho získaniu. Je načase vziať ju z rúk politikov a vrátiť ju do rúk jej jediných právoplatných držiteľov – občanov.” (3) Z tohoto viac ako 600 rokov starého citátu majstra Husa je zrejmé, že vlastníctvo VP musia získať pracujúci, tak aby nadpráva (zisk) zostali priamym výrobcom a poskytovateľom služieb. Inak sa zo začarovaného kruhu nikdy nedostaneme, pretože z titulu vlastníctva VP a PZ budú politické elity prekarizovať a vykorisťovať pracujúce masy.

Budeme sa musieť vrátiť „ad fonte“ (k prameňom) podobne ako je nevyhnutné vrátenie sa k Biblii pre hierarchicko-monarchický katolicizmus. Tým prameňom je prvotnopospolný altruistický komunitarizmus. Ako píše v rámcovej zhode s doc. L. Hohošom, (4) doc. Milan Valach: „Tento systém vzájomného delenia – obdarovávania skúmal v modernej dobe u primitívnych kmeňov francúzsky sociológ Pierre Bourdieu. V našom prostredí ho spopularizoval Ivo Možný vo svojej knihe Prečo tak ľahko. Možný upozorňuje čitateľa, že aj my poznáme tento systém v podobe vidieckych zabíjačiek a s nimi spojených tzv. výslužiek. Deklarovaným riadiacim princípom týchto archaických ekonomík je nezištnosť. „Vysoká miera solidarity a altruizmu (treba pripomenúť, že sa jedná o altruizmus nutne recipročne – pozn. M.V.) sa dvíha ako všetky zaväzujúce ideály.“ (Možný, č. d.). V podmienkach tejto relatívnej rovnosti sa tak do popredia dostávajú spravidla jedinci prospievajúci celku. Keby tomu tak nebolo, skupina by zahynula.“ (5)

    Záverom zostávajú náročné otázky na zamyslenie: Čo urobiť a kde nájsť tú schodnú cestu, ktorou majú ísť autentickí ľavičiari? Najmä ak vidíme, že intelektuálne a akademické elity nepredstavili vôbec žiadnu použiteľnú víziu, resp. alternatívu novej spoločnosti pre 21. storočie. S poľutovaním musíme konštatovať, že vyrábajú takmer do bezvedomia kompiláty z už napísaného, pretože kolaborujú s vládnym systémom. Robia to zrejme zámerne, aby si udržali dobré štátom platené miesta a vysoký spoločenský a životný štandard, na ktorý boli zvyknuté dlhé roky. Zrejme bude musieť prísť nová generácia inteligencie, ktoré nebude zaťažená predchádzajúcou leninskou ideológiou M-L a zároveň si dobre nežije z privilégií získaných z tohto liberálno-buržoázneho režimu.


1 Za pozornosť stojí prečítať si knihu Iva Možného „Prečo tak ľahko.“

2 Myslia sa tým tzv. socialistické režimy s hegemóniou byrokratických komunistov, ktoré vznikli za Stalina a Tita vo východnej a strednej Európe po druhej svetovej vojne a výsledok nového rozdelenia sveta medzi víťaznými mocnosťami nad fašizmom a nacizmom.

3 http://blisty.cz/art/39020.html#sthash.3tnIyR58.dpuf  resp. pozrite na: http://blisty.cz/art/39020.html

4 Milan Valach sa  zhoduje s doc. L. Hohošom v tom, že nový systém „musí vzniknúť spontánne zdola,  samospráva sa bude tvoriť cez prizmu anarchie“ v samizdate : Niekoľko poznámok k tvorbe programu marxistickej ľavicovej strany na Slovensku.

5 http://blisty.cz/art/39093.html#sthash.DnbsT7Hm.dpuf resp. pozrite na: http://blisty.cz/art/39093.html


Foto: Christopher Morris, CC

Nasledujúci článok: https://davdva.sk/hodnoty-autentickej-radikalnej-lavice-ii-cast/

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Zdieľaj tento článok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *