Hodnoty autentickej radikálnej ľavice (II. časť)

Pomaly ale iste už počuť volanie po vzniku autentickej ľavice. Veľmi tomu napomohli katastrofálne volebné výsledky a rozhádanosť troch anachronických leninských komunistických strán (KSS, Úsvit a Vzdor-SP), nepredstavujúcich žiadnu reálnu víziu do budúcnosti. Ale najmä už osem rokov trvajúca hegemónia Smeru–SD v spoločnosti, ktorá systematický ničí osudy najchudobnejších ľudí a má veľmi ďaleko k reálnej ľavicovej politike.

Musíme si jasne uvedomiť, že tzv. autentická ľavica (AĽ) nemôže byť obrodená bez úplne novej ideológie, dlhodobého programu a najviac desiatich zásadných politických cieľov. Bez splnenia týchto podmienok sa stane len jednou zo „štandardných“ parlamentných strán unášajúcich sa ako mŕtve ryby spolu prúdom kapitalistického vývoja spoločnosti. Predbiehajúcich sa  v politických intrigách pri získavaní korýt pre svojich funkcionárov a štátnych kšeftov pre svojich straníckych sponzorov. Ak ľavica nie je schopná prezentovať jasnú systémovú ideologickú alternatívu ako reálnu náhradu za liberálny alebo štátny kapitalizmus k humánnejšej a spravodlivejšej spoločnosti, tak môže len sľubovať voličom fiktívne istoty a „ľudskejšiu“ kapitalistickú tvár. Tak ako to robí od roku 2002 Smer. AĽ si musí uvedomiť, že uspokojovanie osobných ambícií tzv. ľavicových politikov či intelektuálov je úplne bezvýznamné z hľadiska prežitia ľudstva. Okrem nutnosti kvalitatívneho skoku, ktorý musí globálne urobiť ľudská spoločnosť, ak má nájsť riešenie týchto problémov, sú ničotné osobné spory a intrigy politikov. Je nutné znovu vytvoriť víziu nového spoločenského systému, ktorý už nebude založený na konkurencii a vykorisťovaní, ale na solidarite a spolupráci slobodných ľudí.

Bez jasnej formulácie tejto novej ideológie a dlhodobých cieľov sa nemôže vrátiť nádej v lepšiu budúcnosť. Rozhodne  to nie je možné bez radikálneho kritického prehodnotenia totalitných socialistických tj. komunistických, ale aj národno-socialistických skúseností. So všetkou doterajšou ideovou výbavou sprofanovanej dekadentnej ľavice a pravicového „národného“ vlastenectva. Veľa z predtým všeobecne známych marxistických a anarchistických právd bolo zabudnutých, mnoho bolo zdiskreditovaných propagandistickým zneužitím v ideológii totalitných komunistických strán. Je preto nevyhnutné začať radikálnu obnovu, tj. vrátiť sa až k samotným základom. AĽ nemôžu odradiť prvotné neúspechy alebo hádzanie polien pod nohy zo strany socialistov, lebo to nebude ľahké a ani sa to nepodarí zo dňa na deň. Ale bez ujasnenia základných východísk, základných princípov filozofie dejín, bude ľavica ideovo bezmocná a neschopná zaujať konzistentný postoj ku konkrétnym politickým a spoločenským problémom. Bez jasnej ideológie a dlhodobých cieľov sa bude len bezmocne a chaoticky potácať vo vleku udalostí, ktoré ju budú vždy predbiehať.

Druhou veľmi podstatnou podmienkou je zrod masovej nespokojnosti zdola volajúci po systémovej zmene. Bez tohto tlaku neprivilegovanej väčšiny námezdných zamestnancov a drobných živnostníkov zostanú z ľavice len rozhádané skupinky ambicióznych jedincov intrigujúcich proti sebe v snahe ukázať sa pred voličmi v lepšom svetle, ale neponúkajúcich progresívnu systémovú zmenu. AĽ si musí uvedomiť, že vrátiť sa k leninskému socializmu je rovnako nemožné ako vrátiť sa k hitlerovskému nacizmu pre národných neonacistov! Je nevyhnutné si uvedomiť, že čas a vývoj neúprosne plynie a preto dvakrát do tej istej rieky nevstúpime.

Prejdime priamo k hodnotám a dlhodobým programovým cieľom, na ktorých by mohla stáť a fungovať autentická ľavica (AĽ), ktorá si musí jasne zadefinovať koho záujmy chce dôsledne obhajovať a čo chce presadzovať:

  1. musí hájiť triedne záujmy najchudobnejších spodných vrstiev a prekarizovaných nižších stredných vrstiev námezdnej pracujúcej inteligencie. Flagrantnou chybou ľavice bolo vzdanie sa triedneho boja socialistami, tak ako to urobila sociálna demokracia. Alebo zásluhou liberálnych socialistov (tzv. „kultúrneho marxizmu“) paradoxne došlo k aberačnému (úchylnému) presmerovaniu triedneho boja na získanie nových privilégií pre solventné menšiny. Toto je flagrantným popretím autentického princípu triedneho boja, ktorého zámerom je odstránenie privilégií menšín, odstránenie diskriminácie väčšiny privilegovanými menšinami!  AĽ sa musí vedieť rázne postaviť za práva sociálne vylúčených, bezdomovcov, nezamestnaných a etnických neslovenských vlastencov! Inak nedokáže vzdorovať šíriacemu sa neonacizmu na Slovensku.
  2. musí hájiť záujmy autentickej rodiny (otca, matky a detí) ako základnej bunky spoločnosti, ktorá jediná je schopná zabezpečiť prežitie homo sapiens ako ľudských mysliacich bytosti. Je to potrebné robiť na princípoch egalitárnej rovnosti, ale s prihliadnutím na genetické, psychické a somatické odlišnosti mužov a žien. AĽ sa musí vedieť postaviť nielen za záujmy autentickej rodiny, ale dôrazne v rámci triedneho boja bojovať proti rozpínavosti sa gender ideológie, juvenilnej justícií a aberantom z tzv. LGBTI komunít snažiacich sa o privilegované uznanie spoločnosťou ich aberačného správania ohrozujúceho prežitie ľudstva ako druhu!
  3. musí hájiť záujmy nezamestnaných a námezdných prekarizovaných pracujúcich tým, že sa bude všemožne snažiť o zrušenie trhu práce ako neoddeliteľnej súčasti liberálneho kapitalizmu. Zrušenie trhu práce je nevyhnutne spojené s radikálnou zmenou vlastníckych vzťahov. Prechodnou fázou je získavanie rozhodovacích právomoci v tzv. „zamestnaneckých samosprávach“ zostávajúcich v súkromných rukách alebo v rukách vládnucej oligarchie, ktorá ich prenajíma do samosprávy zamestnancom v záujme zvýšenia efektívnosti týchto podnikov. Bez zmeny vlastníctva VP prechodom do rúk pracujúcich nedôjde k spoločenskej zmene! Pôjde len k utlmeniu revolučného hnutia formou sociálneho zmieru, čo je v podstate plnenie programu sociálnej demokracie a liberálnych socialistov. Tomuto sa musí vehementne vyhnúť autentická ľavica.
  4. musí hájiť záujmy vlastencov (patriotov), čiže pôvodne narodeného obyvateľstva v krajine, bez rozdielov v etnickej príslušnosti, národnosti, farby pleti a vzdelanostného či sociálneho postavenia v spoločnosti. Obhajovanie oprávnených záujmov domáceho obyvateľstva (patriotov) musí byť doménou a trvalou prioritou a to najmä tvrdým postojom proti liberálnym socialistom tzv. kultúrneho marxizmu, voči ktorým sa musí AĽ ráznejšie postaviť ako neonacisti na Slovensku! Pretože neonacisti neuznávajú triedny boj, ale len presadzovanie záujmov bielych privilegovaných vrstiev na úkor ostatných vlastencov. Aby neonacisti neboli označovaní za rasistov, tak útočia celoplošne na tzv. prekarizovaných „asociálov“, hoci paradoxne sú oni asociálmi. AĽ si potrebuje uvedomiť, že povolenie masového príchodu imigrantov a azylantov zo strany národného štátu ohrozí sociálne postavenie prekarizovaných vrstiev vlastencov! Preto v prípade utečeneckej krízy musí byť AĽ dôraznejšia ako neonacisti v politickom boji proti EÚ, prozápadným liberálnym socialistom a sociálnym demokratom!
  5. musí hájiť ekologické záujmy obyvateľov v regiónoch pred záujmami developerov, nadnárodného kapitálu a aj štátu, ak je to v rozpore s ich kolektívnymi záujmami. Vzhľadom k tomu, že námezdní zamestnanci v súkromnom, alebo štátnom podniku budú dennodenne vystavení prekarizácii práce a zároveň ohrozeniu zdravia a obmedzeniam bezprostrednej ochrany ŽP. Vlastníka VP (súkromného alebo vládnucu oligarchiu) takmer vôbec nezaujíma, čo sa deje so životným prostredím v blízkosti podniku, lebo sa ho to bezprostredne nedotýka, ak nežije v oblasti znečistenia podnikom. Preto vlastníci VP nemajú záujem na úkor zisku investovať do ochrany ŽP, prostriedkov ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov v samotnom výrobnom procese. Je viac ako pravdepodobné, že žiaden z vládnych byrokratických úradníkov, ani s veľkou pravdepodobnosťou samotní top manažéri, nebudú dlhodobo žiť  a bývať v bezprostrednej blízkosti týchto prenajatých podnikov ZS. Preto je nevyhnutne potrebný prechod vlastníctva podnikov do rúk pracujúcich, čím získajú plnú kontrolu nad ziskom a tým pádom časť z neho môžu investovať do ochrany ŽP a odstraňovania environmentálnych záťaží spolu s miestnou samosprávou. Taktiež regionálni pracujúci, ak sú vlastníkmi VP, tak vedia efektívne zabrániť, aby nedochádzalo k opakovanému znečisťovaniu ŽP, lebo inak sa to prejaví na ich zdraví a zdraví ich rodín.
  6. musí hájiť záujmy nezamestnaných a námezdne prekarizovaných pracujúcich tým, že ich bude hájiť po odborársko-syndikalistickej stránke. Vzhľadom k tomu, že súčasné skorumpované odbory nie sú revolučné, ale umiernené a ich odborárski bossovia kolaborujú s vládnou oligarchiou, je takmer vylúčené, že by napr. KOZ hájila záujmy pracujúcich adekvátnym a účinným spôsobom. Podľa súčasnej legislatívy je štát povinný v tripartite jednať len s takým odborovým zväzom, ktorý má viac ako 100 tisíc členov. Z tohto dôvodu budú musieť uvedomelí pracujúci prevziať iniciatívu do vlastných rúk a z odborárskych peňazí si platiť profesionálnych odborárov, aby neboli prepustení manažmentom podniku na podnet súkromného alebo štátneho vlastníka VP, tak ako sa to stalo v prípade železničiarskeho odborárskeho predáka p. Margalu.
  7. musí prioritne hájiť morálne záujmy ľavicových vlastencov. V podstate doteraz platila morálka vládnucich tried v tom zmysle, že si vždy vytvorili vlastné etické pravidlá pre ovládané triedy, ktorých dodržiavanie si u nich vynucovali ideologickými alebo represívnymi prostriedkami. Tieto etické pravidlá oligarchie v skrytosti efektívne hájili záujmy vládnucich tried a udržiavali v poslušnosti ovládané masy. Aby sa tomuto hegemonistickému charakteru podarilo vyhnúť je potrebné vytvoriť a zaviesť do praxe transcendentnú humánnu morálku postavenú na princípoch altruizmu a ľudskosti. Takto sa vyhneme tomu, aby sa pri každej zmene vládnucej oligarchie (vládnych strán) menili etické pravidlá. Navyše je potrebné sa vyhnúť cirkevným (katolíckym) dogmám aj ateistickému materializmu – pseudovedeckému účelovému pohľadu na morálku.
  8. musí hájiť záujmy ľavicových vlastencov pred nadnárodným a globálnym kapitalizmom a ultra imperialistickou dobyvačnou politikou USA a NATO. Ultraimperiálna politika je dnes zahalená do fráz o ľudských právach, či šírení demokracie a „charitou“ spojenou s humanitárnym bombardovaním a podobnými nezmyslami. Skutočné motívy takého úsilia možno ukázať na príklade Kosova. Ultra imperialistickú politiku prezentuje pohľad na fotografie obrovskej americkej vojenskej základne v Kosovskej oblasti, ktorej účelom je strážiť budúce trasy ropovodov. Podobné zámery USA a ich pôvodných zakladajúcich partnerov v NATO jasne demonštruje „vojna o potrubia“ v Sýrii, Iraku či Afghanistane, kde sa rebeli z tzv. ISIL využívajú na presadzovanie hegemónie v oblasti blízkeho a stredného východu.
  9. musí prioritne presadzovať dekomodifikáciu tovarov a služieb. Ako veľmi trefne napísal doc. L. Hohoš: „Transformácia na kapitalizmus by sa dala definovať jedným slovom – komodifikácia. Marx perfektne v Kapitále I. zdôvodnil nadvládu výmennej hodnoty nad úžitkovou hodnotou. Súčasťou demontáže sociálneho štátu bola komodifikácia sektorov a služieb, ktoré celkom premenené na tovary neboli, resp. „boli dostupné inak ako kúpou“. Takto sa stali vplyvom trhového hospodárstva komoditami sociálne služby, verejná doprava, zdravotníctvo, výskum, veda a školstvo. Dekomodifikácia je návrat k úžitkovej hodnote výrobkov a výroby, čo v podstate znamená odstránenie stimulu profitu a obmedzenie funkcie peňazí. (1) Iným spôsobom to praktizovali závody Tomáša Baťu, kde cenu výrobkov neurčoval trh, ale v cene tovarov boli zohľadnené výrobné náklady (na suroviny a energie, cenu práce, amortizáciu a obnovu VP). Táto cena bola  navýšenie o 25%, v ktorých bol zahrnutý zisk, vrátene nákladov spojených s prepravou tovarov, ich uskladnením a predajom. Je predsa amorálnou zvrátenosťou, aby školstvo, veda a výskum, verejná doprava alebo zdravotníctvo, vrátane lekárnictva, mohli vykazovať zisk a tak zarábať na nešťastí a utrpení ľudí. Tj. na chorobách a okrem toho priviesť pôvodne vzdelanú spoločnosť k vedomostnej a morálnej dekadencií. Predsa zdravie, informácie, vedomosti, mobilita, sociálne služby a dôchodkový systém nemôžu byť zdrojom zisku. Služby verejnosti vo verejnom záujme musia byť platené z verejných zdrojov formou progresívnych daní. AĽ musí neodkladne zrušiť systém nanútených koncesionárskych, správnych poplatkov a poisťovníctva, ktoré zaviedol Bismarck, aby sa vyhol revolúciám v Nemecku.  Verejné služby musia byť hradené z verejných zdrojov, ktoré sa vytvoria progresívnym zdaňovaním.
  10. musí hájiť oprávnené záujmy len svojich voličov prostredníctvom volených zástupcov, alebo im to umožniť priamo prostredníctvom plebiscitov a referend. Aby k tomu mohlo dôjsť, tak je nevyhnutné radikálne zmeniť volebný systém a systém priamej demokracie. Zreformovať ho tak, aby všetci voliči mohli priamo navrhovať kandidátov a aj ich odvolať na základe referenda v konkrétnom regióne, za ktorý bol kandidát navrhnutý a zvolený. Je nevyhnutné zaviesť imperatívny mandát, aby bol poslanec kedykoľvek odvolateľný, ak koná v rozpore so záujmami voličov alebo porušuje etické normy. Taktiež je potrebné zrušiť akékoľvek kvóra pre účasť na referendách, volebné kaucie a správne poplatky za založenie politických strán a hnutí. Minimálne v prípade referend a plebiscitov zaviesť povinnú účasť voličov a ukončiť hegemóniu svojvôle liberálov, ktorá ich udržuje pri moci. Zaviesť objektívne a bezplatné verejnoprávne masmediálne informovanie voličov, vrátane zrušenia platených volebných spotov a reklám v masmédiách!

    1 Hohoš, L,: Niekoľko poznámok k tvorbe programu marxistickej ľavicovej strany na Slovensku. (samizdat)


    Foto: giuliaduepuntozero, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

 

Predchádzajúci článok: https://davdva.sk/hodnoty-autentickej-radikalnej-lavice-i-cast/

Zdieľaj tento článok:

One thought on “Hodnoty autentickej radikálnej ľavice (II. časť)

  • 23. októbra 2016 at 20:17
    Permalink

    S mnohými myšlienkami súhlasím. S niektorými ale budem polemizovať.

    1. Celý postoj mi trochu vyznieva ako anarchoľavičiarsky, alebo prozápadne liberálno-socialistický, pretože vychádza prakticky z tých istých ideových východísk.

    Čo je to autentická radikálna ľavica? Z vyslovených téz mi vychádza, že anarchistická je autentická.

    Súhlasím s tým, že komunistická ľavica nemôže byť obrodená bez novej ideológie a nového dlhodobého programu, vychádzajúc z nových poznatkov. Odrážajúce potreby súčasnej doby. Lenže nové poznatky nevznikajú na zelenej lúke, ale sú len ďalšou vrstvou celkového ľudského a vedeckého poznania. Nevidel som autora opierať sa o marxizmus, alebo ho čo i len spomenúť slovkom, zrejme ho pokladá tiež za anachronizmus. Samozrejme, niektoré marxistické myšlienky ideologického, dobového charakteru mohli stratiť platnosť, ale marxizmus je súčasťou postupujúceho celkového ľudského poznania, on len rozvíja predošlé poznanie, takže bez marxizmu, bez jeho poznávacích metód sa v ďalšom rozvíjaní ľudského poznania nedá zaobísť. Ani v pochopení princípov pohybu dejín, po ktorom volá aj autor. A bez pochopenia logiky dejín nemôžeme pochopiť ani charakter súčasnej doby a odvodiť z toho charakter revolučného subjektu.

    K charakteru súčasnej doby. Dnešná doba je dobou sociodiverzity, širokej sociálnej plurality, rozmanitosti spôsobov života. A z toho by sme mali vychádzať aj pri koncipovaní nového programu. Rešpektovať širokospektrálnosť ľavicového hnutia, rešpektovať aj KSS, Vzdor a Úsvit. Môžeme ich nazvať konzervatívnymi, pojem anachronický vyjadruje však skôr pohŕdavý postoj i iným postojom a názorom.
    KSS či Vzdor majú právo na svoju cestu, pohŕdanie voči nim pokladám za anachronizmus. Ja osobne stojím tiež na inej pozícii, ako KSS alebo Vzdor, ale rešpektujem ich pozíciu, chápem ich ako súčasť širokospektrálneho komunistického hnutia.

    Nazývať KS totalitnými znamená, že autor nepochopil nič z logiky dejín. Pritom na druhej strane niekoľkokrát volá po triednom boji. Tu si hlboko protirečí.

    2. Prvotnou funkciou revolučnej ľavice nemôže byť obhajoba najchudobnejších vrstiev spoločnosti. Ale obhajoba záujmov revolučných, pokrokových vrstiev pracujúcich, spojených s moderným spoločenským výrobno-technologickým spôsobom. Pritom tieto vrstvy môžu v niektorých prípadoch patriť medzi najchudobnejšie (napr. spoločensko-vedná /marxistická/ inteligencia), ale nemôže byť primárnym cieľom revolučnej ľavice obhajoba najchudobnejších vrstiev spoločnosti, riešenie chudoby, nezamestnanosti, bezdomovcov by malo vyplývať druhotne z inak nastaveného spoločenského systému.
    Marx, Engels či Lenin sa obracali pred 150 – 100 rokmi na priemyselný proletariát v prvom rade ako na najrevolučnejšiu časť spoločnosti, nie ako na najchudobnejšiu časť spoločnosti. Aj dnes časti priemyselnej robotníckej triedy patria medzi revolučnú časť spoločnosti, len som si nie istý, či montážni robotníci pri automobilových pásoch sú dnes revolučnou triedou. Automobilový priemysel dnes ťažko možno pokladať za prejav modernej spoločnosti, skôr úpadkovej konzumnej kapitalistickej spoločnosti, a čo ja poznám odtiaľ robotníkov, tak aj u nich som pozoroval skôr tieto sklony. Zrejme ju treba hľadať už aj v prostredí spoločensko-vednej inteligencie, vedcov, pedagógov, vývojárov, ap. Ak si komunistické hnutie dá za cieľ obhajovať záujmy nezamestnaných, bezdomovcov, Rómov, nemôže osloviť práve tieto skupiny pracujúcich, ktoré preto dávajú svoj hlas Smeru alebo pravicovým stranám.
    Je tiež v tomto smere zaujímavé, čo ja poznám ľudí, ktorí sa angažujú v rôznych charitách a spolkoch pomáhajúcich nezamestnaným a bezdomovcom, dávajú svoj hlas skôr kresťansko-pravicovým stranám ale nie KS.
    Zaznamenal som pokus časti vedenia KSS podporiť rómske protesty a hľadať u nich posilnenie voličskej základne. Rómsku menšinu možno skutočne pokladať za najchudobnejšiu vrstvu slovenskej spoločnosti, s najvyšším podielom nezamestnaných. Ale ťažko možno hľadať u tejto komunity čo aj len štipku revolučnosti, pretože tu úplne chýba spätosť s revolučným pracovným procesom.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

close

Pomôžte nám s propagáciou: