Ivan Lulják: V tieni koronavírusu antifašistický svet utrpel ťažké straty

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Ešte včera zomrel vo veku 95 rokov ruský spisovateľ, účastník druhej svetovej vojny Jurij Bondarev /1924 – 2020/, známy svojimi vojnovými románmi Prápory žiadajú paľbu /1957/, Posledné salvy /1959/, Ticho /1962/, Dva /1964/, Horiaci sneh – Boj o Stalingrad /1969/. Ako spoluautor sa podieľal na príprave scenáru veľkolepej sovietskej vojnovej filmovej epopeje Oslobodenie, konzultoval aj ďalšie vojnové veľkofilmy – Blokádu, Boj o Moskvu. Ako vojak sa zúčastnil bojov o Stalingrad /veliteľ delostreleckej batérie/ a bojov o Duklu, počas ktorých bol zranený. Celý svoj život bol dôsledným nepriateľom fašizmu a zástancom dôstojného života pre všetkých.Za to bojoval nielen ako frontový vojak, ale aj ako spisovateľ.

Dnes vo veku 98 rokov zomrel Manolis Glezos /1922 – 2020/ hrdina gréckeho odboja, ľavicový politik, večný odporca fašizmu a vojenských júnt v Grécku. Ako 19 ročný,v máji 1941 spolu so spolužiakom Apostolosom Santasom strhli vlajku s hákovým krížom z gréckej Akropole. V priebehu druhej svetovej vojny bol dvakrát zatknutý za odbojársku činnosť, pričom mu po prvýkrát hrozil trest smrti. Po druhej svetovej vojne sa ako ľavičiar zúčastnil občianskej vojny na strane ľavicových a komunistických síl, zač bol dlhé roky väznený, pričom pôvodný rozsudok trestu smrti, pre odpor verejnosti bol zmenený na doživotný žalár. Aj keď bol zakrátko prepustený, neustále bol z politických dôvodov radikálne pravicovými vojenskými režimami prenasledovaný a väznený. Po roku 1954, keď bol prepustený, bol opäť väznený v rokoch 1958- 1962 a v rokoch 1967-1971. Ako jediný politik Grécka bol zvolený do parlamentu v čase uväznenia. Dlhé roky žil v emigrácii, keď sa roku 1981 vrátil do vlasti, bol opäť roku 1982 zvolený za poslanca gréckeho parlamentu za ľavicovú stranu PASOK, s ktorou sa pre nezhody rozišiel.

Aj v staršom veku bol politický činný, zvažoval priamu demokraciu, ktorá sa mu zdala neúčinná, neskôr sa stal ako nestraník podporovateľ gréckej ľavicovej strany Syriza, no kontakty mal aj v Gréckej komunistickej strane. Do povedomia vstúpil aj v poslednom desaťročí. Roku 2010 počas demonštrácie v Aténách proti sociálnym škrtom ho trafil kanister so slzným plynom, pričom bol napadnutý policajtmi a zatknutý. Objavil sa aj na protifašistických demonštráciách proti Zlatému úsvitu, ktorý mu hrozil fyzickou likvidáciou. Vtedy mal údajne povedať

Nezničil ma Hitler, ani režim plukovníkov, na nich nemáte!

Roku 2014 bol zvolený do euro parlamentu ako najstarší kandidát, ktorý v európskej krajine získal najviac hlasov zo všetkých zúčastnených.

Aj to potvrdzovalo, že Manolis Glezos mal za svoj dlhý, plodný a bojovný život neskutočnú úctu gréckej spoločnosti. Zomrel človek, ktorý bojoval za práva najchudobnejších, práva utláčaných a vždy šiel na doraz, či už ako mladý chlapec v boji proti hitlerovským okupantom, zrelý muž proti režimu vojenskej diktatúry i ako vetchý starec v boji proti sociálnym škrtom súčasných vlád. Istý grécky ľavicový politik povedal – „tak ako Glezosa milovali najchudobnejší neskutočnou vrúcnosťou, tak ho mocní so všetkou nenávisťou nenávideli.“ A zrejme vedeli prečo.

V tieni koronavírusu svet prišiel o dvoch dôsledných bojovníkov proti fašizmu. Jeden proti fašizmu bojoval vo vojne a neskôr perom, druhý svojou možno „donkichotskou“ snahou zmeniť zlý svet k lepšiemu. Obaja však zanechali veľkú stopu v dejinách.

Jurij Bondarev

Manolis Glezos

Nezabudneme!

Historik Mgr. Ivan Lulják, pre DAV DVA

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


7 thoughts on “Ivan Lulják: V tieni koronavírusu antifašistický svet utrpel ťažké straty

  • 31. marca 2020 at 7:39
    Permalink

    Česť ich statočnému životu a večnej pamiatke!

    Reply
  • 31. marca 2020 at 9:48
    Permalink

    Oni nezomreli, ostanú tu stále, ich odvaha, statočnosť a láska k utláčaným budú žiť v nás ďalej.
    KRÁSNI ĽUDIA!!!
    ČESŤ ICH PAMIATKE!!!
    Právo je vľavo!!!

    Reply
  • 31. marca 2020 at 9:58
    Permalink

    Ivan, ďakujem za pripomenutie dvoch zo statočných.
    Mali by sme na DAVDVA zriadiť takúto Galériu statočných, a uviesť tam aj domácich hrdinov, možno (Mirka Nešpora, Jurka Giertliho, Gustáva Husáka, Karola Šmidkeho, Jozefa Lenárta, P.Jilemnického a iných) aj žijúcich ( prof J.Husára, I.Knoteka, M.Kraľovičovú a iných).

    Reply
    • 31. marca 2020 at 11:05
      Permalink

      Ak máte na mysli toho detského partizánskeho hrdinu z Čierneho Balogu,tak ten sa menoval Janko Giertli.

      Reply
    • 31. marca 2020 at 12:10
      Permalink

      Juraj, dobrý nápad, podporujem.
      Ivan, vďaka za pripomenutie, dobrá práca.

      Reply
  • 31. marca 2020 at 12:35
    Permalink

    Malá poznámka: Jurij Bondarev bol nielen ruský, ale aj sovietsky spisovateľ.
    Keďže v Alternativy.sk pripomínam v Kalendáriu historické udalosti a osobnosti, všimol som si, že v pravicových, konzervatívnych, ale aj antikomunisticky ladených ľavicových weboch sa vynecháva označenie „sovietsky“, aby sa socializmus a sovietska história vytlačili z vedomia ľudí.
    Hoci 20. st. je storočím socializmu, socialistickej epochy (1928-1998), svetodejinnej úlohy ZSSR, ZSSR a socializmus určili charakter 20. st.. Nemá to nič spoločného s ideológiou, ale poznaním charakteru a štruktúry ľudských dejín, bez objektívnych poznatkov o minulosti nie sme schopní pochopiť ani budúcnosť a také udalosti, aké zažívame aj dnes.

    Reply
  • 1. apríla 2020 at 19:44
    Permalink

    A to akože Zlatý úsvit je fašistická strana??? Brániť vlasť proti migračnej lavíne je fašizmus? Syriza otvorila brány a tým zničila ľavicové smerovanie Grécka (v programe mala legalizovať milión cudzincov, čo som aj ja vtedy „veľkodušne prehliadol“ očarený ich novoľavicovými bodmi programu).
    Potom, po Tsiprasovej zrade, si Gréci zvolili tých, čo ich dostali do dlhovej závislosti na Západe.
    A Zlatý úsvit vyprevadili z parlamentu. Teraz plačú nad ďalšou migračnou vlnou z Turecka. Voličské stádo je všade rovnaké a nepoučiteľné.
    Tak im treba.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *