J. Laššáková: Čaputová je druhá inkarnácia Havla. Boje proti Ficovi v 2014 dokazujú, že prezident nie je len „ceremoniálna figúrka“

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Právnička zameraná na výklad Ústavy SR, Judita Laššáková, ktorá pravidelne spolu prapracuje s bývalým sudcom Ústaného súdu SR, doc. Drgoncom sa vyjadrila, či naozaj prezident je len „figúrka“ bez právomocí. Opísala právomoci prezidenta SR, pri menovaní Vlády SR.

PRÁVOMOC PREZIDENTA SR PRI MENOVANÍ VLÁDY

Mnohí píšu, tvrdia, myslia si, že prezident SR je „ceremoniálna figúrka“.

O tom, že to tak nie je, hovorí Ústava SR. Jednou z mnohých právomocí dokazujúcich falošný cveng tvrdenia o ceremoniálnej figúrke je aj ustanovenie čl. 102 ods. 1 písm. g):[prezident] „vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116“.Toto ustanovenie je umocnené aj článkami 110 a 111 Ústavy SR:„Čl. 110

(1) Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky.

(2) Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky.Čl. 111Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Laššáková dodáva, že „na tomto mieste sa musím ospravedlniť. Už som o tom písala a hovorila toľkokrát, že to mnohým môže liezť na nervy, hore krkom a aj cez uši. Avšak považujem za nutné to zopakovať opätovne. Inak rytieri v nablýskanej zbroji nastúpení do jedného šíku môžu ďalej šíriť falošné polopravdy o ceremoniálnom cukríku v prezidentskom paláci.“

Ústava v dvoch vyššie citovaných článkoch uvádza dve podmienky, ktoré musí spĺňať člen vlády SR. Musí to byť

i) občan SR a

ii) musí byť voliteľný za poslanca do NR SR. Ústavou formulované podmienky mnohí interpretujú tak, že za člena vlády je „potrebné, nutné a jedine možné“ vymenovať iba niekoho, kto bol „zvolený za poslanca do NR SR“.

J. Laššáková: „Zas mám ponúknuť 100 eurokorún tomu, kto mi nájde kandidátnu listinu, vďaka ktorej sa stal Štefan Harabin poslancom? Vraj sa nestal? No ministrom bol, či? Slová „voliteľný“ a „zvolený“ nie sú synonymá. Ani Martina Lubyová nebola poslankyňou pred tým, ako sa stala ministerkou. A čo Juraj Draxler, keď už sme pri ministroch školstva? Ten bol kedy poslancom? A čo dnešná ministerka kultúry? I keď ona kandidovala, ale do parlamentu sa nedostala. A predsa „sa točí“, tééééda je ministerkou.Takéto tvrdenia sú formou manipulácie s voličmi.“

A dopúšťajú sa jej, žiaľ, aj právnici. Zdôvodňujú to všelijako, niekedy sú ich argumentácie celkom zaujímavé. Mnohé totiž obsahujú také právnické premety a saltá, že jeden až žasne, odkiaľ sa to len berie a ako niečo také dokáže kolega pustiť z úst. A potom sa mnohí občania jednoducho spoľahnú na to, že to tak je. A hotovo. Týmto „elitným expertom“ veľmi pomáha aj kognitívna disonancia. To je stav mysle, ktorý „káže znášať známe zlá, než utiahnuť sa k nepoznaným“ (Hamlet).

Avšak slovné spojenie „voliteľný za poslanca NR SR“ je právnická skratka. Je to iba kód, šifra. Je skratkou toho, ako pár slovami napísať všetko to podstatné. Ústavy používajú takéto skratky. Dôvodom je to, aby nebol ústavný text zbytočne zahltený. Používa pojmy, ktoré treba doslova rozkódovať a následne uviesť v súvislostiach. Znamená to, že si treba nájsť všetky súvisiace ustanovenia. Ako detektív sledujúci stopy. Každá stopa odkrýva ďalšiu, až kým nie je odkrytý celkový obraz.

Tak poďme na to:

Prvá stopa – „voliteľný za poslanca do NR SR“ je pojem použitý v článkoch 110 a 111.

Spresňuje ho čl. 74 ods. 2. Uvádza, koho je možné voliť do slovenského parlamentu: „Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.“ Z tohto výpočtu sa dozvedáme, že za poslanca je možné voliť 21-ročného občana SR s trvalým pobytom na Slovensku. Toto je jasné.

Čo však znamená, že musí mať aj „volebné právo“?

To je ďalšia stopa.

Druhá stopa – tú je možné odkryť pomocou zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva. V § 4 sú uvedené podmienky, ktoré uvádzajú prekážky aktívne voliť. Je vlastne už iba jedna. Druhú a tretiu zrušil Ústavný súd SR svojím nálezom. Voliť nemôže ten, kto má zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia. Kto kýcha a kašle na infekčnom oddelení, ten nevolí, ale väzni vo výkone trestu odňatia slobody (áno, napríklad aj Mikuláš Černák) a aj osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony voliť môžu.

Tretia stopa – v § 6 zákona č. 180/2014 sú uvedené podmienky prekážok byť volený. Tie boli a aj sú tri. Volený nemôže byť ten, kto je vo výkone trestu odňatia slobody, ďalej ten, kto je právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, iba ak by bolo odsúdenie zahladené, a napokon ten, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Dnes už vďaka zmene zákona nie je možné nikoho pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, takže sa vlastne treba vyhýbať iba „base“.

Ak si to zhrnieme, za člena vlády SR môže vymenovať prezidentka SR:

✅ občana SR,

✅ s trvalým pobytom v SR,

✅ dosiahol 21 rokov,

✅ nemá zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia,

✅ nie je vo výkone trestu odňatia slobody,

✅ nie je právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, iba ak by bolo odsúdenie zahladené a

✅ nesmie byť pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Správnym čítaním Ústavy SR a zákonov sa dopracujeme k tomu, že slovné spojenie „voliteľný za poslanca do Národnej rady SR“ je sedem podmienok. Ak by mali byť otrocky uvedené pri každom súvisiacom ustanovení, text ústavy by bol zbytočne dlhý a neprehľadný. Nie je to potrebné. Je potrebné tieto „ ústavné kódy“ správne vyložiť, interpretovať. Nie tvrdiť, že minister musí byť „zvolený za poslanca NR SR“ . Toto je hrubé zavádzanie tých, ktorí ústavu nevedia správne interpretovať alebo ju zámerne vykladajú zavádzajúco.

Možno by bolo nutné opýtať sa, ako sa vlastne stal ministrom spravodlivosti mienkotvornými médiami tak „obľúbený“ Štefan Harabin. Spomínajú ho časti, takže by jeden predpokladal, že vedia o tom, že Štefan Harabin nikdy nebol poslancom. Ako to, že sa stal ministrom? Žeby pre to, lebo v čase svojho vymenovania za ministra spĺňal vyššie uvedených sedem podmienok? Skrátka v slovenských podmienkach asi záhada hodná Agathy Christie a možno aj Dominika Dána.

Jednému by mohlo napadnúť, či by v prípade zloženia vlády prezidentkou bola šéfkou vlády SR ona. Nechcem tým tvrdiť, že v momentálnej konštelácii by bolo asi aj lepšie, keby neriadenú strelu, akou Igor Matovič nepochybne je, kontrolovala osoba tak vplyvná, ako je Zuzana Čaputová. V roku 2020 bola 83. najvplyvnejšou ženou na svete. Snáď sa časopis Forbes nepomýlil a nezaradil do svojho rebríčka nejakú „ceremoniálnu figúrku“, všakáno?

Toto tvrdenie môže byť naozaj pre niektorých aj vďaka kognitívnej disonancii nestráviteľné. Skúsme si však „kontrolu správnosti Ficom“. Ak je, respektíve bola prezidentská funkcia taká bezvýznamná, ceremoniálna a podobne, prečo všetci nepomohli Ficovi do tohto kresla?! Stal by sa iba „ceremoniálnou figúrkou“, mohol pokladať vence na hroby padlých vojakov, dokonca sa pri troche šťastia mohlo aj stať, že by sa strana Smer vyparila do zabudnutia bez takého lídra. Alebo boje proti Ficovi sú dôkazom toho, že prezident tak úplne bezmocný nie je?!

Možno práve tu je priestor na to, aby sme uviedli, čo na postavenie prezidenta SR voči vláde povedal svojho času Ústavný súd SR.

V jednom zo svojich uznesení vyhlásil, že „hoci vláda SR je najvyšším orgánom výkonnej moci, ústavné postavenie prezidenta SR je v skutočnosti dominantné voči ústavnému postaveniu vlády“ (I. ÚS 39/93. Uznesenie z 2.6.1993. ZNUÚS 1993-1994, s. 30). Iba a výlučne od prezidenta SR záleží, kto bude tvoriť personálny substrát vlády SR. Od jeho, teda dnes už od jej rozhodnutia závisí, kto bude ministrom toho-ktorého rezortu.

Zloženie vlády nezáleží od personálneho substrátu parlamentu (k tomu viac nabudúce).

Parlament neurčuje zloženie vlády. Volič určí, kto bude vo vláde.

Kedy? V prezidentských voľbách.

Od osobnosti a charakteru osoby zvolenej priamo voličmi do prezidentského paláca záleží, kto sa neskôr stane predsedom vlády a ministrami. Prezident poveruje ministrov riadením konkrétneho rezortu.

Podľa našej pani prezidentky na riadenie ministerstva informatizácie je najvhodnejšou osobou na Slovensku pani Remišová. Čo dodať k takémuto výberu? Mala ju odvolať po škandále „Remišová-gate“? No mala. Okrem toho, že to bola medzinárodná hanba, Remišová svojím činom ohrozila bezpečnosť členského štátu NATO a tým aj celého zoskupenia. Otázkou zostáva, či ju mohla odvolať. Mohla, ale k tomu potrebovala jeden krok, ktorý však nikto neurobil.

Ministra možno odvolať, ak

i) minister sám podá demisiu – sebareflexia u pani Remišovej asi žiadna;

ii) návrh na odvolanie ministra podá predseda vlády – asi ju vo vláde pán premiér potrebuje (po chaose s vakcínou Sputnik V, asi vieme prečo!);

iii) ministrovi vysloví nedôveru parlament – asi je NR SR plná poslancov, pre ktorých NATO nemá význam.

Jedine v bode ii) má prezidentka možnosť úvahy a ministra odvolať nemusí. V tomto bode je to na jej úvahe.

Možno by mnohých celkom zaujímalo, ako by konala druhá inkarnácia Václava Havla, keby takýto návrh dostala. Odvolala alebo neodvolala by niekoho, kto ohrozuje NATO, ak by na to dostala od premiéra zelenú?

Možno ani minister obrany netlačil na premiéra, aby dal návrh na odvolanie osoby, ktorá vyzrádza štátne tajomstvo. Asi aj pán Naď podporuje pani Remišovú, lebo ju potrebuje.

Otázkou ostáva, prečo. Lebo koaličná rada, koaličná zmluva? Nech sa každý volič zamyslí nad tým, či volil alebo nevolil nejakú „koaličnú radu“. Lebo tá, na rozdiel od vyššie uvedeného, nie je súčasťou Ústavy SR.

Zajtra viacej o tom, prečo by mohla pani prezidentka vymenovať takú vládu, akú by považovala za vhodnú. Dnes už vidíme všetci, že to MALA urobiť!

P. S. 1: Asi sú mnohí zastávajú názor, že „bojujem proti predčasným voľbám“. Skôr mi ide o to, aby si každý uvedomil, kto je okrem Zuzany Čaputovej, ktorá túto vládu svojho času vymenovala, spoluzodpovedný za súčasný stav. Je to okrem neschopnej vlády aj samotný volič bez ohľadu na politické tričko. Ten, kto volil Zuzanu Čaputovú, ktorej kvality sa ukázali v kríze (fakt to nikto predtým netušil?!) a ten, kto si dodnes myslí, že všetci sú na vine, iba on je lietadlo. Zvaľovanie viny na iného je doménou súčasného predsedu vlády SR. Je to taká krásna vlastnosť, že si ju po jeho vzore chceme osvojiť?

P. S. 2: Kto dočítal až sem, nech sa, prosím, vráti k zneniu článku 110. Ten hovorí jasne o tom, že za predsedu vlády môže byť vymenovaný „každý“ občan, ktorý dané podmienky spĺňa. Ešte stále niekomu nedochádza…?

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


One thought on “J. Laššáková: Čaputová je druhá inkarnácia Havla. Boje proti Ficovi v 2014 dokazujú, že prezident nie je len „ceremoniálna figúrka“

  • 28. februára 2021 at 20:39
    Permalink

    Použijem český výraz: VYCHCANÁ!
    Faloš!
    83. najvplyvnejšia žena na svete??? Čo také významné urobila??? Čo mohla urobiť a neurobila??? Silikón!!!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *