J. Laššáková varuje pred reálnou vládou Kisku a Čaputovej. Ako tomu zabrániť?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Právnička Judita Laššáková, ktorá je úzkou spolupracovníčkou bývalého sudcu Ústavného súdu SR doc. Drgonca varuje, čo sa môže stať po prípadnom vyslovení nedôvery, resp. nevyslovením dôvery vláde Igora Matoviča Národnou radou Slovenskej republiky. Po prečítaní zistíte, že môžu nastať situácie, ktoré dávajú prezidentke Čaputovej obrovskú silu, o ktorej už nemôžeme hovoriť, že funkcia prezidenta je iba „ceremoniálna funkcia“ bez reálnych právomocí, ktorá nič nezmôže.

Judita Laššáková začína svoj článok: „A MÁME TU NOVÝ POJEM: MENŠINOVÁ VLÁDA

Už som hľadala v Ústave SR pojem „úradnícka vláda“ bez výsledku. Dnes sme dospeli do štádia, že môžem začať hľadať pojem nový a to: MENŠINOVÁ VLÁDA.

Hľadať to však nebudem, lebo výsledok bude rovnaký ako pri „úradníckej“ vláde. Naozaj v Ústave SR nie je ani úradnícka, ale ani menšinová vláda.

Tá má byť vlastne aká? Ústava tento pojem nepozná, preto sa fantázii medze nekladú a tak ponúkam niekoľko možností:

1. Menšinová – akože poskladaná z príslušníkov menšín žijúcich v SR? Budeme mať vládu, kde ministrom školstva bude Rusín, ministrom dopravy Goral, ministrom hospodárstva Nemec, minister kultúry Róm?

2. Menšinová – akože na rokovanie vlády bude chodiť menej členov? Vláda je síce uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov, no na prijatie uznesenia vlády je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov vlády (čl. 118 ods. 1 a 2 Ústavy SR). Tak o koľko menej ich bude musieť byť, aby sme ju volali „menšinová“?

3. Menšinová – akože ministri budú vyberaní podľa výšky? Kto má 165 cm už nemôže byť členom, či ako?

Ja žasnem nad tým, ako sa do verejného priestoru dostávajú sprostosti, ktorým dávajú krídla „elitní“ novinári, a ich zásluhou sa dostávajú k voličovi. Ten je potom zmätený. No hlavne, že je presvedčený. Bude tvrdiť to, čo ho „naučili“ novinári. Argumentačná debata s takýmito jedincami sa zväčša končí konštatovaním: „Ale ty sa na to pozeráš ako právnik!“ Keďže ním som, tak by možno bolo milé mi vysvetliť, ako inak by som sa na to mala pozerať.

Dojímajú ma aj takí, ktorí sami seba vydávajú za znalcov Ústavy SR a tým istým dychom vypustia vetu, že prezidentka SR nemá žiadne právomoci.

Vráťme sa teda k nim, ako je to vlastne s neexistujúcimi právomocami prezidentky Čaputovej. Hlavne sa nám to bude hodiť teraz, keď sa skloňuje „pád“, „koniec“, „demisia“ tejto vlády. Skúsim najväčšiu bombu ohľadom bezmocnosti prezidentky SR po prípadnom konci tejto vlády. Lebo svoju nemohúcnosť pani prezidentka ukazuje celý čas, čo je v úrade!

PÁD VLÁDY (NE)VYSLOVENÍM (NE)DÔVERY A JEHO NÁSLEDKY PRE RIADENIE ŠTÁTU

Vláda môže padnúť štyrmi spôsobmi, dnes však len k dvom z nich: nevysloveniu dôvery a vysloveniu nedôvery. Tieto variácie vyvolávajú úplne iné následky z hľadiska riadenia štátu, než demisia vlády. Prečo je taký rozdiel v týchto dvoch prípadoch? Pre právnikov naozaj významný rozdiel. Na vyslovenie nedôvery premiérovi alebo celej vláde je potrebných 76 hlasov poslancov, na nevyslovenie dôvery stačí 75 poslancov.

Ak parlament vysloví nedôveru vláde alebo premiérovi, prípadne nevysloví dôveru, Slovenská republika sa dostáva do stavu, v priebehu ktorého prezident preberá právomoci vlády. Nezdá sa to niekomu pravdepodobné?

Nastavené je to takto: Ak sa udeje (ne)vyslovenie (ne)dôvery, prezidentka vládu odvolá. V tomto prípade ju však poverí iba obmedzenou pôsobnosťou a v istom rozsahu vládne spolu s ňou. V tomto momente sa však mandát vlády v demisii už neodvíja od súhlasu parlamentnej väčšiny.

Poslanci už nemajú možnosť odvolávať ministrov a už vôbec nie premiéra. Môžu robiť iba jediné, vyplakávať v médiách, pretože vysloviť ktorémukoľvek členovi vlády nedôveru, hoci aj v počte 150 poslancov, už nič nezmení.

Vládny kabinet zostáva vo funkcii, až kým prezidentka nevymenuje novú vládu. Faktom je, že ak dôjde k takémuto (ne)vysloveniu (ne)dôvery, podľa mnohých neexistujúci vplyv hlavy štátu na chod Slovenskej republiky vzrastie ešte viac.

Skrátka a dobre, prezidentka Čaputová môže zostaviť a vymenovať vládu, akú len uzná za vhodné. Ak prezidentka vymenuje novú vládu a program vlády dostane dôveru v tomto parlamente, je to ústavne najviac komformný stav pre chod republiky. Ak však dôveru parlamentu prezidentkou vymenovaná nová vláda nezíska, prezidentka ju odvolá a poverí ju obmedzeným výkonom pôsobnosti. To znamená, že na niektoré rozhodnutia bude vláda potrebovať jej súhlas. Áno, súhlas Zuzany Čaputovej. Čiže, ak by teraz parlament (ne)vyslovil (ne)dôveru terajšej vláde na čele s Igorom Matovičom, prezidentka by vymenovala novú, a to akúkoľvek vládu. Napríklad na jej čele by stál Heger, Truban alebo hoci aj Kiska.

Ake nová vláda na čele povedzme s Kiskom nedostane v parlamente od poslancov dôveru, respektíve neodsúhlasia jej programové vyhláseni, prezidentka kabinet na čele s Kiskom odvolá.

A TERAZ FINTA ČÍSLO

1, KTORÚ PREZIDENTKA MÁ A MÔŽE UROBIŤ. Po odvolaní Kiskovej vlády ju poverí riadením ministerstiev dovtedy, dokedy vymenuje novú vládu. Samozrejme, mnohé veci by Kiskova vláda mohla robiť iba so súhlasom prezidentky Čaputovej. Iba a výlučne s jej súhlasom. Ona je tá, do rúk ktorej sa dostanú viaceré právomoci rozhodovať o chode štátu.

A TERAZ FINTA ČÍSLO 2, KTORÚ PREZIDENTKA MÁ A MÔŽE UROBIŤ

Či Kiskovu vládu z nášho príkladu nahradí nejakou ďalšou, je už iba na jej uvážení. Môže, ale aj nemusí vymenovať novú, v poradí ďalšiu vládu. Na menovanie prípadnej ďalšej vlády totiž nemá žiadnu ústavou predpísanú lehotu. To otvára takú možnosť, že vláda riadená prezidentkou na čele s Kiskom môže dovládnuť do konca tohto volebného obdobia.

Parlament je v tomto prípade absolútne bezmocný. Môže urobiť iba jednu vec, ako túto vládu poslať do minulosti. Dohodne sa na predčasných voľbách. Vlastne rozpustí sám seba.

Pri predstave toho, ako by hlasovali niektorí poslanci, ktorí sa už s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nedostanú nikdy k poslaneckému platu, pardon, k poslaneckému mandátu, by mohla vzniknúť situácia, že v prípade vymenovania Kisku za predsedu vlády SR by vládli spolu so Zuzanou Čaputovou do konca volebného obdobia tohto parlamentu. A je nutné pamätať si, že Kiskova vláda spolu so Zuzanou Čaputovou by vládli bez toho, aby parlament mohol niečo robiť! Skrátka, parlament by stratil svoju prevahu! A teraz pre tých, ktorí si myslia, že si vymýšľam: články 102 ods. 1 písm. u) a 115 ods. 3 Ústavy SR.

Na záver moja otázka: Ešte stále bude niekto tvrdiť, že A) prezident nemá právomoci, B) prezident je len taká figúrka alebo C) prezident nie je najsilnejším ústavným činiteľom?! Veď načo voliť osobnosť do tohto úradu?! Stačí nám niekto, kto je pekný!

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *