Jozef Hrdlička: Európa musí zdaniť banky, Google a Facebook. Peniaze použime na výstavbu bytov

Komunistická strana Slovenska (KSS) sa chce pri svojej činnosti v Europarlamente zamerať na jednotné zdanenie bánk a globálnych sieti ako je Google a Facebook. Je potrebné zadefinovať, aby banky a globálni giganti platili dane tam, kde tvoria zisk. Z hľadiska fungovania Európy musí byť jednoznačne zadefinované a tvrdo kontrolované, aby firmy platili dane tam, kde zisk vytvárajú. Určite musíme všetci súhlasiť, že je smiešne ak Google platí na Slovensku dane vo výške 52 tisíc EUR a Facebook 0 Eur. Jednotná Európska daň pre banky a globálne siete by podľa názoru KSS určite mala presahovať 30 percent a mala by byť platená vždy a výhradne v krajine, kde zisk vytvára. Peniaze zo zvýšenej dane by potom malo Slovensko investovať do výstavby bytov. 
Tvrdím, že dnes je na Slovensku potláčané základné ľudské právo a to právo na bývanie. V dnešnej dobe je táto situácia pre väčšinu mladých ľudí neriešiteľná. Podľa najnovších grafov, mladí Slováci bývajú s rodičmi najdlhšie zo všetkých európskych krajín a to až do veku 32 rokov. Nie je nič prekvapivé. Doterajšie slovenské vlády tlačia najmä mladých ľudí a menej zarábajúcich občanov do celoživotného zadlžovania. 
Celoživotné zadlžovanie nazývajú všetky parlamentné strany podporou mladých rodín. Považujem to za drzosť a úplne neakceptovateľnú vec. Miesto toho, aby sa vytvárali podmienky pre mladé rodiny, ako základ budúcnosti národa, vlády chránia banky, globálne korporácie a oligarchov. Je čas vzoprieť sa skorumpovanému systému. Aj na Slovensku, aj v Bruseli.

Chceme v Bruseli presadiť vytvorenie Európskej obrany bez USA.

Komunistická strana Slovenska sa bude usilovať presadiť vytvorenie spoločného európskeho obranného systému bez USA. Znamenalo by to posilnenie európskej obrannej akcieschopnosti v prípadoch, ako bola utečenecká kríza, boj proti špionáži tretích krajín či obrana v kybernetickom priestore. NATO nie je organizáciou, ktorá chráni Európu. NATO je útočná organizácia, ktorá koná výhradne v záujme USA a ich posluhovačov z Veľkej Británie. A záujmy USA a Británie nie sú totožné so záujmami kontinentálnej Európy. 
Jasne to ukazuje konflikt v Sýrii a Líbyi. USA pod hlavičkou NATO napadne Sýriu a Líbyu, vytvoria konflikt, ktorý má státisícové obete na životoch a potom uzavrú svoje hranice pre utečencov z týchto krajín. Následne sme sa dočkali vyhlásia, že Európa a aj Slovensko sú nehumánne, pretože nechcú prijať utečencov z týchto krajín. 
Musím poukázať na skutočnosť, že NATO sa odmietlo v kritickej situácii podieľať na strážení európskych hraníc. Som presvedčený, že potrebujeme vytvoriť vlastnú európsku obrannú a nie útočnú politiku. V tomto kontexte je aj nevyhnutná seriózna komunikácia a spolupráca s Ruskou federáciou ako prirodzeným partnerom v Európe. Nie je v záujme Slovenska a Európy vytvárať nových nepriateľov a meniť vojenskou silou režimy v tretích krajinách. Európa má svoju vlastnú skúsenosť. Vo vojnách sa vždy vyčerpala. Ľudia v Európe chcú mier a my budeme za neho bojovať.

Jozef Hrdlička, predseda KSS
V Bratislave 21. mája 2019

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

20 thoughts on “Jozef Hrdlička: Európa musí zdaniť banky, Google a Facebook. Peniaze použime na výstavbu bytov

  • 21. mája 2019 at 22:22
    Permalink

    Súhlas. Len výčitka – hláste sa, ohlasujte. Nech je vás počuť aj vidno. Nestačí posťažovať sa, že o vás médiá mlčia. A zlepšite si grafický imidž a nebuďte citliví na kritiku. Nie je myslená zle.

    Reply
  • 21. mája 2019 at 23:51
    Permalink

    Volič, ktorý volí imidž, je nanič. Nevolím predsa obal, ale obsah. Načo pózy? Vlastná tvár! Prirodzenosť! Úprimnosť! Neklamať voliča! Takto sa mi to páči.
    I článok je presvedčivý, žiadne frázy!

    Reply
  • 22. mája 2019 at 14:53
    Permalink

    Bývať a zakladať rodiny potrebuje mladá generácia TERAZ. Aj pri zvolení do Europarlamentu by ten proces návrhu zdaňovania, schválenia a vypracovania postupov zabral možno aj to celé obdobie zvoleného zástupcu SR v Europarlamente. Tož – dobrý politický program pre zvolenie…
    Ale je faktom, že tento program „byty pre mladé rodiny – a to nájomné“ môže hravo realizovať cez zákony NR SR aj súčasná NR SR.
    Spojenie „zdaniť banky, google a facebook“ je v tomto prípade populistické – a nevymyká sa postupom tvoriacim „trvalo udržateľný kapitalizmus“ u nás – ak to aj EU zdaní, i tak to dostaneme max.vo forme peňazí na Eurofondy 2023-2027…máte 4 dni do volieb, faktom je, že „lepšie nevymyslíš…“

    Reply
  • 24. mája 2019 at 8:28
    Permalink

    Zdanenie kartelov (napr. banky) a monopolov (napr. Facebook, Google) je sociálno-demokratické riešenie nedôstojné komunistu. Je potrebné presadzovať účinnú protikartelovú a protimonopolnú politiku, ktorá zabráni ožobračovaniu ľudí a vytvorí podmienky pre zmiernenie rozdielov v príjmoch. To by bol najlepší spôsob ako pomôcť mladým rodinám a iným skupinám, ktoré pomoc potrebujú.

    Reply
    • 24. mája 2019 at 9:33
      Permalink

      Tomuto komentáru nerozumiem. Zdanenie kartelov aspoň na bežnú úroveň zdanenia je prvý krok, konkrétny krok, ktorý je potrebné urobiť. A samozrejme, za ním by mali nasledovať ďalšie kroky.

      Monopolom sa v dnešnej ekonomike nedá dobre vyhnúť, koncentráciu výroby si vyžaduje charakter výroby a technológií. Monopoly, keďže majú veľký ekonomický, sociálny, ekologický, politický dopad na spoločnosť, preto nemôžu byť súkromné, len pod kontrolou štátu, cez ktorý verejnosť vie lepšie vplývať na ich činnosť, ako na súkromné firmy.

      Ale v mnohých prípadoch je potrebné nielen zdaniť monopoly, ale doslova ich rozbiť, zakázať. Napr. v prípade Google a ďalších firiem je potrebné prijať účinné opatrenia. Ak si dnes zadáte otázku do vyhľadávača Centrum.sk, vyhodí Vám oznam, že nič nenašiel. A drobný oznam, pokračovať vo vyhľadávaní na Google. Pri Zoznam.sk je to už dávno. Google si aj cez aplikácie G-mail a YouTube podriaďuje náš život.

      Veta „Zdanenie kartelov je SD riešenie, nedôstojné komunistu“ mi pripadá ako fráza, ktorou sa má rafinovaným spôsobom zabrániť zdaneniu monopolov. Už v minulosti som mal s Vašimi komentármi problém v tomto smere, akoby sa snažili odviesť pozornosť ľavice neplodným smerom pomocou fráz.

      Reply
      • 24. mája 2019 at 13:56
        Permalink

        Pán Antal,
        Vy nerozumiete môjmu komentáru, a pritom sa vo viacerých veciach evidentne zhodneme.
        Áno, zoštátnenie monopolu je zrejme najúčinnejšia forma ako obmedziť jeho nehorázne zisky. Ale o tom pán Hrdlička nehovorí…Prečo?
        Áno, monopoly a kartely je potrebné zakázať, nie zdaňovať. Zdaňovanie znamená de facto ich akceptáciu. S tým sa nedokážem stotožniť.
        Pán Hrdlička uvažuje so zdaňovaním, ako keby to bolo definitívne riešenie. Vy hovoríte, že majú nasledovať ďalšie kroky. Preskočme zdaňovanie a prejdime rovno k tým ďalším krokom.
        Voliči majú plné zuby sociálno-demokratického konformizmu a komunistov s takýmto konformistickým programom určite voliť nebudú.

        Reply
        • 24. mája 2019 at 16:50
          Permalink

          Viete veľmi dobre, že nie je jednoduché len tak zakázať monopoly. Napísal som, že po r. 1848 sa ekonomika prirodzene monopolizovala. Preto považujem Vaše komentáre za problém, že nahradzujú možné aktuálne reálne kroky frázami, ktoré je problém previesť. Tým vlastne problém odvádzate do stratena.

          Ak zoštátnite monopol, štátny akože bude hospodáriť zle, že bude mať menšie zisky? Znovu ide o frázu. Aj štátny monopol potrebujete zdaniť. Tak ako aj dnes potrebujete zdaniť aj súkromné monopoly, čím obmedzíte aj ich moc. Google a ďalšie firmy sú dnes zdaňované často na úrovni 1 %, čo im oproti konkurencii poskytuje výhody, pomáha zvyšovať svoju monopolnú moc. Zdanením ju znížite.

          Ak neviete zoštátniť firmy, pretože to nie je také jednoduché, môžete previesť rad regulačných, ekonomických, účtovných opatrení, ktoré ich prakticky dostanú pod štátnu kontrolu a budú sa musieť správať tak ako štátne. Lenže Vy práve bojujete proti tomu a navrhujete radikálne riešenia (zákaz, zoštátnenie), ktoré viete, že je problematické previesť a tým vlastne aktuálne problém odvádzate do stratena. Preto považujem Vaše komentáre za neúprimné.

          Reply
          • 24. mája 2019 at 22:12
            Permalink

            Pán Antal,
            Ja netvrdím, že je jednoduché zúčtovať s monopolmi. Chcem len povedať, že „strany mírného pokroku v mezích zákona“, ktoré cúvajú pred ambicióznymi riešeniami (alebo aspoň víziami), nemajú u voličov šancu.
            Máte pocit, že je jednoduchšie zdaniť monopoly do takej miery, ako si predstavujete? Politický vplyv monopolov je tak silný, že tomu hravo zabráni. Je to teda v monetokratickom systéme, aký tu máme, rovnako ťažké, a naviac nesystémové, pretože fakticky legalizuje spôsob nadobúdania majetku zneužívaním monopolného postavenia. Východiskom je teda posilnenie systému demokracie (čo zase nazvete frázou, lebo realizácia nie je jednoduchá).
            Kritizovať existenciu monopolov a zároveň z nich robiť „dojnú kravu“ pre štátny rozpočet mi pripadá schizofrenické.

  • 25. mája 2019 at 18:07
    Permalink

    V súvislosti s monopolmi, globalizáciou, liberalizmom si myslím, že bude potrebné exaktnejšie teoreticky popracovať nad vymedzením súčasnej podoby kapitalizmu, nad vzťahom ľavice k liberalizmu, voľnému trhu, globalizácii.
    Kapitalistická propaganda účelovo zneužíva a využíva niektoré aktuálne pojmy vo svoj prospech, napr. aj liberálny. Podsunula masám predstavu liberálneho, demokratického kapitalizmu, a ľavici z toho vyšiel pojem liberálny fašizmus, ktorý ale nedáva zmysel.

    Zopár neucelených poznámok k súčasnému civilizačnému rámcu a určitým paradoxom, ktoré v súvislosti s týmito pojmami môžeme pozorovať.

    Podľa mňa nejde o žiaden liberálny a demokratický kapitalizmus, on má všetky znaky monopolného, korporátneho alebo oligarchického kapitalizmu. A niektorými formálnymi a nepodstatnými liberálnymi a demokratickými prvkami len zakrýva svoju podstatu.

    Klasický kapitalizmus bol liberálny v ekonomickej oblasti, ale nie politickej, duchovnej oblasti, slobode slova.

    Pozrime sa na to, ako sa vyvíjal ekonomický liberalizmus a v akých paradoxoch v post-klasickom kapitalizme sa zmieta.

    Po začiatku krízy klasického, pravého kapitalizmu voľnej súťaže (laissez-faire), ktorú spustili revolúcie r. 1848-49, po ktorých nastúpili krízy z nadvýroby ako prejav vyčerpania potenciálu kapitalizmu, sa tento začal monopolizovať, koncentrovať a centralizovať výrobu.
    V r. 1926 M. Keynes ohlásil v práci The End Laissez-Faire koniec klasického kapitalizmu voľnej súťaže a kríza 1929-33 ho ukončila fakticky.

    Post-klasický kapitalizmus znamená negáciu klasického. Ak konkurencia a voľný trh v klasickom kapitalizme znamenali čo najmenej štátu a jeho zásahov, v post-klasickom kap. konkurencia a voľný trh sú možné len za zvyšujúcej sa regulačnej funkcie štátu. Nechať totiž monopoly bez regulácie znamená, že si absolútne rozdelia trh, určia ceny a zlikvidujú akúkoľvek konkurenciu. Odvolávanie sa preto pravicových liberálov na klasické predstavy o voľnom trhu dnes teda neplatí. A to po pokuse o plný návrat deregulovanej ekonomiky po r. 1990 po kríze socializmu museli uznať najmä po kríze 2008 aj samotní západní ekonómovia, Bežne sa to pomenúva neoliberálnou politikou, ale presnejšie je nazývať to kapitalistickým neoliberalizmom, teda liberalizmom s potrebným prívlastkom, inak sa dostaneme do paradoxov.

    Pretože dnes liberalizáciu svetovej ekonomiky, svetového obchodu, odstránenie ciel a bariér požaduje socialistická Čína. Je to však už iný typ liberalizácie, ako kapitalistická neoliberálna politika, ktorej účelom bolo odstrániť bariéry imperiálnemu vysávaniu zdrojov mimozápadných krajín. Nešlo však v plnom zmysle o liberálne prostredie, ale o prostredie monopolného kapitalizmu, Západ postavil bariéry prenikaniu iných krajín na svoj trh, ale požadoval voľný prístup na trhy iných krajín. Keď však výhody liberalizácie globálneho prostredia využila Čína, Západ ohlásil ústup, dnes prostredníctvom štátnej mašinérie stavia bariéry, clá, sankcie, zákazy, čo úplne protirečí liberálnej politike. Napr. aj americké firmy protestujú proti štátnej antiliberálnej politike USA, pretože znamená pre nich straty.

    Liberalizáciu svetovej ekonomiky, ale s jasnými, demokratickými pravidlami, si vyžaduje zvyšovanie efektívnosti výroby. Aj za dôb mestských štátov fungovali bariéry medzi mestami a ekonomický vývoj si postupne vyžiadal zrušenie týchto bariér. Dnes by mestá asi ťažko sa chceli navrátiť k neliberálnemu nastavaniu bariér medzi nimi. Ako v socializme, tak aj v kapitalizme medzi mestami prakticky funguje voľný trh, s jasnými dohodnutými pravidlami, je tu aj určitá konkurencia, ale mestá navzájom sa nechcú zničiť ako konkurenta, ako sa o to pokúša dnes D. Trump voči Číne. V rámci deľby práce z vyspelého prostredia majú prospech všetci. Tento model fungovania miest v rámci dnešných národných štátov treba preniesť aj do roviny globálnej civilizácie. A v tomto zmysle liberalizácia , ale za dohodnutých férových pravidiel nemusí byť zlom, proti ktorému tak vehementne bojuje naša ľavica.

    Bojuje tým totiž dnes proti socialistickej Číne a podporuje USA. Aj to je jeden z moderných paradoxov.

    Ak bojujeme proti monopolom ako je Google, tak bojujeme vlastne za (socialistickú) liberalizáciu prostredia, aby tu nevládol monopolmi ovládaný, rozdelený a strážený trh ale voľný trh, čo dnes nejde bez regulačnej funkcie štátu, ak bojujeme za voľné spoločenské prostredie, slobodu slova, kde nad nami nebudú stáť ako strážcovia americké tajné služby, či sme nepovedali niečo nebezpečné pre americké záujmy.

    Preto hovorím, že nad týmito pojmami treba lepšie popracovať . Rôzne podoby liberalizmu (teda liberalizmus s prívlastkami) majú aj rôzne vlastnosti a dopady a my by sme sa ich mali naučiť rozlišovať.

    Reply
  • 26. mája 2019 at 19:23
    Permalink

    Tak jsem se zamyslel. Nad čím? Na tím, že „Komunistická strana Slovenska sa bude usilovať presadiť vytvorenie spoločného európskeho obranného systému bez USA.“ No bezva. A kdo tomu bude velet? Slovensko či Česko? Nebo Německo nade všecko? Takže návrat Reichu…

    P.S.
    A vůbec, proti komu budou eurounijní zbrojovky montovat kulomety a kanóny? Proti USA? Nebo proti Rusku a Číně?

    Reply
    • 26. mája 2019 at 19:41
      Permalink

      Rozumiem tomu tak, že KSS podporuje vytvorenie EU Wehrmachtu. Tak ako mena euro je v podstate nemecká a výhody z nej ťaží najmä Nemecko, tak by to bolo aj so spoločnou EU armádou, čo by určite bolo vyústením akéhokoľvek „spoločného EU obranného systému bez USA“.
      A to prosím navrhuje KSS …

      Reply
      • 26. mája 2019 at 20:02
        Permalink

        Nevidím v tom až taký problém, že to navrhuje KSS.

        Spoločnú, alebo skôr dnes globálnu menu potrebujeme. To, že dolár hrá úlohu rezervnej meny aj globálnej platobnej meny, zneužívajú USA na vydieranie iných krajín. Dnes sa o postavenie globálnej meny usiluje aj čínsky juan. Ale ani to problém nevyrieši, znovu bude jedna národná mena v postavení globálnej.
        Euro by postupne mohlo plniť úlohu globálnej meny. Nemecko len zneužilo pri utváraní spoločnej meny svoje silné postavenie a euro bolo nastavené na jeho ekonomiku. To súvisí s tým, že EÚ je sčasti integračným zoskupením a sčasti impériom. Ale za to euro nemôže, samo osebe to nie je zlý projekt, len ho treba dotiahnuť potrebným smerom.

        Európska armáda je kontroverzný projekt.

        V globálnej civilizácii žiadne armády netreba, globálna správa by si mala ponechať sprvu len nejaké jednotky rýchleho nasadenia pre problémy napr. s teroristami.

        USA a Európska únia určite žiadne armády nepotrebujú. Kto by ich mal akože napadnúť?

        Lenže v súčasnej situácii, keď aj svetová ľavica nevie, kde je sever, nevie sa zorientovať v civilizačných pohyboch, a posunúť smerom ku globalizácii, myšlienka európskej armády má racionálne jadro. Európa by sa tým vojensky odstrihla od USA, zbavila vojenských jednotiek USA na svojom území. A mohla aj v kapitalistickom rámci uvažovať racionálnejšie. Dnes USA sú schopné rozpútať v Európe vojnový konflikt vo svojich záujmoch, obetovať Európu, nemajú s tým nejaký problém.

        Z hľadiska globálnej civilizácie žiadne armády nepotrebujeme. Lenže pokiaľ sa aj ľavica nenaučí uvažovať globálne a bude sa uvažovať len v národných rámcoch, armády potrebujeme. A v tomto prípade myšlienka európskej armády má racionálne jadro.

        Reply
        • 26. mája 2019 at 21:28
          Permalink

          Pane Antal, napsal jste to dobře,

          tedy, že „Z hľadiska globálnej civilizácie žiadne armády nepotrebujeme.“ Jenže EU je burž. projekt, nikoli komunistický. A proto mějte na paměti, že KAPITALISTA NIKDY NEPŘESTANE ZBROJIT. To zaprvé.

          A nyní zadruhé. K tomu, zda EU s eurem potřebujeme nebo nepotřebujeme, jak tvrdím já. Slováci v průměru vydělávají 28 % Němců, Češi jen o málo více – 33 % Němců. To jsou údaje pro r. 2018. Pokud se ohlédneme zpět v čase, až do r. 2004, kdy jsme s velikou slávou vstoupili do EU, tak rozpětí mezd Čechů a Slováků vůči Němcům – VZROSTLO.

          Resumé? Oproti r. vstupu ČR a SR do EU (2004) vzrostly mzdy v Německu o 130 %, v ČR však jen o 55 %, na Slovensku ještě méně. O čem to vypovídá? O tom, že nejen Česká republika, ale také Slovenská republika – je KOLONIÍ VELKONĚMECKÉ ŘÍŠE pod názvem EVROPSKÁ UNIE. A euro je měnou VELKONĚMECKÉ ŘÍŠE.

          ZDROJ:
          http://www.nasrestart.cz/signaly-nadeje/73-hledali-jsme-svobodu-v-eu-nasli-jsme-ji

          Reply
          • 26. mája 2019 at 21:37
            Permalink

            Naša ľavica stále má problémy sa zorientovať v dnešných civilizačných pohyboch, preto je úplne mimo diania.

            Pán Vašek, keby sme boli nastúpili cestu kapitalizmu, ale nevstúpili do EÚ, myslíte, žeby sme boli na tom lepšie? Nie EÚ a euro je problém, ale kapitalizmus. Nie globalizácia je problém, ale kapitalizmus. Nie liberalizmus je problém, ale kapitalizmus. Nie demokracia je problém, ale kapitalizmus. Nie trh je problém, ale kapitalizmus.

            Kapitalizmus sa nejako vytratil zo slovníka ľavice.

            Predtým sme boli takisto v RVHP, integrácii sa teda dnes nevyhnete. Ale nie v integrácii je problém, ale v kapitalizme.

          • 26. mája 2019 at 22:23
            Permalink

            Pane Antal, správně jste napsal,

            že „Kapitalizmus sa nejako vytratil zo slovníka ľavice.“ Naprostý souhlas. S tím ostatním také více méně souhlasím. Ale to hlavní jste taktně obešel stranou, když jste sice správně vyjmenoval, za co všechno je kapitalismus zodpovědný, ale bavíme se zde o EU a její vyděračské měně.

            Již jsem uvedl výše, že EVROPSKÁ UNIE JE BURŽ. PROJEKT, PŘESNĚJI, EU JE VELKONĚMECKÝ PROJEKT V TANDEMU S FRANCIÍ.

            Jinak řečeno, Evropská unie není nevinná ovečka, ale naprosto klíčová postava v evropském koloniálním dějství s otrockým postavením všech bývalých socialistických zemí.

            Nebudeme, pane Antal, srovnávat RVHP a EU, to byste srovnával ovečku s vlkem. V RVHP si členské země byly rovny, v EU ani náhodou. V RVHP nám SSSR nikdy nenařizoval, jak vyrábět olomoucké tvarůžky či kolik litrů mléka smíme nadojit. V EU se komanduje absolutně ve všem, tedy i v tomto.

          • 26. mája 2019 at 22:37
            Permalink

            Pán Vašek, ale Vy robíte vinným integračný proces a nie kapitalizmus. Tak ako to robí európska ľavica. Celý svet dnes dospieva k potrebe integrovať svoju ekonomiku, my sa tomu nevyhneme.
            Aj RVHP sa pokúšala o spoločnú menu, bez toho nevytvoríte plnohodnotnú integráciu. Takže problém nie je v eure a EÚ, ale v tom, že sú založené ešte na kapitalistickej podstate. A toto má problém naša ľavica pochopiť.

          • 26. mája 2019 at 22:58
            Permalink

            Pane Antal, zamotal jste mne do svých pavučin, abych se nemohl pohnout. ) Zkusím to s Vámi tedy jinak, abych Vás otevřel. ) Prosím Vás odpovědět na dvě otázky. Stačí ANO nebo NE, abych Vás netrápil. )

            1) Členství v EU je pokrok oproti RVHP nebo ne? Oba ekonomické projekty totiž spadají do integrace, jak rád tento pojem uvádíte.

            2) Lze oddělit EU jako instituci od kapitalismu jako ekonomické formace?

      • 26. mája 2019 at 20:30
        Permalink

        Pane Juhár, je to přesně tak, jak píšete. Já jen doplním, že KSČM to ve svém volebním programu taky nedomyslela.

        Ve svém 42. bodu čeští komunisté uvádějí, že „Idea armády Evropské unie je nepřijatelná…“. Ohromné, řeknete si. Jenže vzápětí se dočte čtenář kom. vol. programu toto: „Kolektivní obrana Evropy v návaznosti na OBSE se stejnými právy a povinnosti členských států je jediná přijatelná cesta, kterou se může Evropská unie vydat.“

        Takže ve výsledku v bledě modrém to samé jako v případě KSS. Zase obrana proti Rusovi a Číňanovi, zase zbrojení, zase proti Rusku a Číně. Nemám slov, pane Juhár. ((

        Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *