Judita Laššáková: Ústavný zákon, ktorým bola novelizovaná Ústava SR umožňuje, aby Matovič vládol navždy!

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Právnička Judita Laššáková vo svojich statusoch rozobrala nástrahy, ktoré sa prijatými ústavnými zákonmi tejto koalície, môže z Matoviča vďaka ústavnej väčsine v parlamente, stať aj doživotný premiér!

Od včerajšej polnoci nadobudol účinnosť ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorý zásadným spôsobom mení pomer síl štátnych orgánov.Dôsledok tejto zmeny môže byť aj to, že si momentálna vládna garnitúra schváli predĺženie volebného obdobia na dva-tri roky, alebo aj na neurčito. Lebo od 01.01.2021 už môžu. Ako k tomu došlo, si môžete prečítať v analýze Judity Laššákovej nižšie. 

1. Status Judity Laššákovej k zmene Ústavy SR:

DÚFAM, ŽE VŠETCI STE SI UŽILI SVIATKY V KRUHU RODINY A PRIATEĽOV POKOJNE A V ŠŤASTÍ.

ZMENA ÚSTAVY I.

Dnes by som sa chcela vyjadriť k toľko omieľanej zmene Ústavy SR. Prečítala a vypočula som si rôzne názory. Mnohí zmenu kritizujú, naopak iní sú z nej nadšení. Za seba podotýkam, že nadšenci s najväčšou pravdepodobnosťou celkom nepochopili postavenie ústavného súdu. Na adresu niektorých ma však dokonca láka vysloviť tézu, že sa vyjadrujú k téme, ktorej nie celkom rozumejú.

RADA BY SOM DO DEBATY PRISPELA PÁR POZNÁMKAMI A OKORENILA DISKUSIU NIEKOĽKÝMI OTÁZKAMI.

Viacerí experti sa vyjadrujú k tomu, čo sa tu udialo a kam to môže viesť. Z môjho pohľadu však všetci vychádzajú z mylnej dogmy. Autori, ktorí sú toho názoru, že ústavodarná moc je nadriadená zákonodarnej, výkonnej a súdnej, sa nemýlia. Chyba nespočíva v tejto vete. Ale v tom, ako mnohí definujú ústavodarnú moc. Ak vychádzame z Ústavy SR, znenie čl. 2 ods. 1, kde je stanovené, že „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“, je jednoznačné. Nikto nie je nadriadený suverénovi, ktorým je podľa právnej teórie ľud. Ľud je originálny „ústavodarca“. Akákoľvek iná inštitúcia je už len odvodená. Čiže ďalší umelo vytvorený konštrukt, akým parlament bezpochyby je, je už iba štátny orgán, ktorý sa musí riadiť čl. 2 ods. 2, „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“.

Poviem to inak: nežijeme vo feudalizme. Forma štátneho zriadenia je republika. To znamená, že poslanci či už v republikovom parlamente alebo zastupiteľstvách samospráv, pôsobia v týchto orgánoch z vôle ľudu. Nie sú tam z vôle Božej. Podotýkam aj to, že ľud ich môže kedykoľvek vymeniť. Nie sú tam nadosmrti. Sú tam na určité obdobie. A len na určitý účel. Majú hlasovať tak, ako im ukladá ústava: podľa svojho svedomia a presvedčenia a bez toho, aby sa riadili príkazmi. Jediné, čo ich zaväzuje, je obsah ich sľubu. Ten obsahuje právne, ale aj mimoprávne kategórie. Tie mimoprávne sú svedomie a česť, na ktoré prisahajú. Na základe zverejnených informácií o tom, ako hlasujú si môžeme my, voliči, utvoriť obraz o ich svedomí a cti.

Takže, ak stanovíme základnú premisu o tom, kto je originálny a kto iba odvodený ústavodarca, vyrieši to mnohé otázky. Ľud smie a môže všetko, odvodený ústavodarca, čiže parlament ako subjekt predstavujúci zákonodarnú moc, môže a musí konať iba a výlučne na základe Ústavy SR. Jeho postavenie nie je nadriadené žiadnej z ostatných mocí v štáte. Akékoľvek úvahy o tom, že niektorá, ktorákoľvek moc je iným mociam v štáte nadriadená, je možné chápať ako potrebu postaviť jeden zo subjektov nad ostatné. Lenže to nie je zárukou demokracie. Je to obhajoba „vlády jednej inštitúcie“, ktorú je skôr možné nazvať „nadvládou“. Od toho je iba krôčik k totalitnému zriadeniu.

IDE NAOZAJ O ZMENU EXISTUJÚCEJ ÚSTAVY?

V materiálnom právnom štáte musia existovať určité brzdy, ktoré limitujú všetkých. Áno, aj nás občanov. Ale limity platia predovšetkým pre štátne orgány. Najviac kontroverzným ustanovením bola snaha poslancov obmedziť právomoci Ústavného súdu SR kontrolovať súladnosť ústavných zákonov s Ústavou SR. Názory na túto právomoc sa líšia. Od vyjadrenia pani ministerky Kolíkovej „Nie je namieste, aby nám ústavný súd hovoril, čo je ústava!“ až po „zrušenie tejto kompetencie je zrušenie demokracie a právneho štátu“.

Je faktom, že žiaden zo štátnych orgánov nemá mať právomoc rušiť kompetencie iného. Toto si trúfam napísať po tom, čo sa na Slovensku už niekoľkokrát odohralo. Išlo o prijímanie zákonov šitých na mieru. Máme tu toľko „lex specialis“ ako snáď nikde na svete! Lehota väzobného stíhania bola menená kvôli Mikulášovi Černákovi. V neprospech nás ostatných. Áno, nás všetkých. A toto bol iba jeden z príkladov. Možno však najbrutálnejší zo všetkých takýchto „špeciálnych zákonov šitých na určitú osobu“ voči osobným slobodám ostatných.

VRÁŤME SA VŠAK K PODSTATE ZMENY ÚSTAVY SR

Návrhy na takúto zmenu znamenajú zrušenie materiálneho právneho štátu. Podotýkam, že nejde o zmenu ústavy z formálneho hľadiska. Takáto „zmena“ totiž ústavu nemení. Likviduje ju.

Likvidácia ústavy je dovolená. Lenže aj to musí mať určitú formu a proces, ktoré treba dodržať. Toto nie je zakázané. Je to možné a aj legálne. No nie tak, ako sa k tomu uchýlili naši poslanci.

Ešte raz to zopakujem: To, o čo sa tu pokúša momentálny personálny substrát NR SR, možné je. Lenže nie takou formou, akou to urobili. Čiže, ak niekto chcel vytvoriť novú ústavu, mal na to možnosť a formu ako to urobiť správne. Slovenská cesta v núdzovom stave, v skrátenom legislatívnom konaní však nie je riešením.

Už sa ozývajú rôzne medzinárodné organizácie, ktoré sledujú situáciu na Slovensku, a vyjadrujú sa na adresu popisovaných zmien veľmi kriticky. Moja otázka na dnes: Budeme mať len celoeurópsku alebo celosvetovú hanbu?

P. S.: Skúsim zhrnúť, čo som napísala vyššie: Ak nejaký muž chce potomka, budeme ako spoločnosť tlieskať tomu, že znásilní veľké množstvo žien, aby aspoň jedna otehotnela? Kedy, respektíve pri ktorej znásilnenej žene v poradí sa potomka chtivý jedinec zastaví, keďže prvá znásilnená žena bude o svojom tehotenstve vedieť až po pár týždňoch po „akte“? A ako sa budeme správať, keď nakoniec vysvitne, že násilník je vlastne neplodný? Hlavne, ak vieme, že existuje normálny, čestný a legálny spôsob ako dosiahnuť reprodukčný cieľ…

2. Status Judity Laššákovej k zmene Ústavy SR:

ZMENA ÚSTAVY II.

V statuse z 27. decembra 2020 som uviedla, čo sa stalo, respektíve stane 1. januára 2021 z našej ústavy. Ozvali sa mi viacerí kolegovia – právnici. Jednému špeciálne ďakujem ❤️, mala som tam jednu „malú“ chybičku, ktorá však veľmi menila celkový zmysel vety. Chýbala mi predpona „ne“ v slovese.

Iní sa ma pýtali na to, či som si vedomá toho, že veta „ľud môže všetko“, je rovnako „nebezpečná“ ako celá zmena, ku ktorej som sa vyjadrila.

A TU BY SOM SA PRISTAVILA

Z môjho pohľadu sa mnohí kolegovia vyjadrujú k zmene ústavy bez toho, aby sa hlbšie zamysleli nad tým, čo znamená pojem „ľud“ z ústavno-právneho hľadiska. Mnohé ústavy obsahujú pojmy ako „ľud“ alebo „národ“. Originálnym subjektom, ktorý je oprávnený o sebe rozhodovať, je bez pochyby ľud. Ten je považovaný za tvorcu svojho smerovania, a preto je „ústavo-darcom“. Keďže však o takzvanom paragrafovom znení nerozhoduje ľud, ústavno-právna teória uviedla ďalší pojem. A tým je „ústavo-zákono-darca“. Hlbšie úvahy nad týmito pojmami by asi na tomto mieste neboli vhodné, keďže ich rozsah by vydal na celú publikáciu. Preto sa skúsim vyjadriť len v skratke.

Parlament, akýkoľvek národný parlament zastupuje ľud. Mnohí poslanci si však možno naivne myslia, že zastupujú svojich voličov. Nie, oni zastupujú ľud. Lenže, ak si pozrieme aj ostatné voľby na Slovensku, ktoré sa konali 29. 02. 2020, zistíme, že niečo nesedí. Nie všetci máme totiž v našom národnom parlamente svojich zástupcov. Teda tých, ktorých sme my osobne volili. Ja viem, ja viem, ja viem! U nás je to tak, že… minimálne kvórum, ktoré musí politická strana dosiahnuť na vstup do parlamentu, je 5 percent. No áno, toto platí. Nebudem sa tu rozpisovať, či je fér, že niektorí kandidáti strán, ktoré sa do NR SR nedostali, mali viac preferenčných krúžkov, ako mnohí, čo obsadili poslanecké lavice iba vďaka tomu, že ich tam vyniesli hlasy pre celú stranu. Dokonca sa nebudem ani zamýšľať nad tým, či tí, ktorí sa v rámci jednej strany dostali do NR SR, ale ich kolegovia na nižšom mieste kandidátky s niekoľkonásobne vyšším počtom preferenčných krúžkov, parlament neposilnili.

Skôr mám otázky: Naozaj je tento parlament zrkadlom ľudu? Naozaj sa do NR SR dostali zástupcovia všetkých tých, ktorí uplatnili svoje volebné právo v posledný deň februára roku 2020? A to bez ohľadu na to, čo si o jednotlivých kandidátoch, respektíve politickej strane myslíme. A že ich bolo, ktoré sa do parlamentu nedostali (napr. SNS, PS/Spolu, SMK, Vlasť, atď.)!

Môj názor je taký, že ak volič uplatní svoje volebné právo, systém by mal byť stavaný tak, aby bola jeho voľba zohľadnená a jeho hlas nezanikol kvôli nejakému percentuálnemu kvóru.

Bola by som nerada, ak by ma niekto zle pochopil. Myslím si, že súčasné nastavenie, teda päťpercentné kvórum na vstup do parlamentu, potvrdzuje pravdivosť môjho tvrdenia, že existuje „ústavo-darca“ = ľud a „ústavo-zákono-darca“ = parlament. Ak by boli v parlamente zastúpené všetky politické strany, ktoré dostali čo i len jeden hlas, mohli by sme hovoriť o tom, že parlament = ľud. Zatiaľ je to veľmi oklieštené a dalo by sa povedať, že aj veľmi diskriminačné.

Ešte jedna maličkosť. Ak by mi chcel niekto vysvetľovať, že jeden poslanec nič nezmôže 🤦🏼‍♀‍, pevne verím, že nevynechá zajtra príležitosť, nájde prvú sochu T. G. Masaryka a bude ju opľúvať. TGM totiž ako jediný poslanec svojej strany bol zvolený do Ríšskej rady a neskôr odišiel do Spojených štátov amerických a tam na počkanie rozprával o tom, ako on zastupuje celý národ. A celkom mu to vyšlo, čo poviete 😉?

Nechcem, aby so mnou všetci súhlasili. Žiadam iba o to, aby sa všetci nad tým zamysleli! Čisto z matematického hľadiska by totiž pri nižšom kvóre nemala táto „koalícia“ ústavnú väčšinu, však áno?!

Nabudúce niečo k zmenám ústavy ako takým…

3. Status Judity Laššákovej k zmene Ústavy SR:

ZMENA ÚSTAV III.

Napísala som svoj názor, že je možné urobiť zmenu Ústavy SR, ktorá prešla 9. decembra parlamentom. Avšak určite nie formou, akou bola uskutočnená. Nehovoriac o tom, že táto zmena bola v Zbierke zákonov zverejnená až 29. decembra 2020. Tento termín je možné nazvať „nehoráznosťou“ zo strany toho, kto je za zverejňovanie právnych predpisov zodpovedný. Žeby úrad vlády SR (zákon č. 400/2015 § 12 ods. 2 „vydavateľom zbierky zákonov je úrad vlády“)?

Zmena ústavy vyvolala rôzne otázky nielen v odbornej, ale aj laickej verejnosti. Väčšinou sa vyrojili rôzne názory na to, ako dosiahnuť zmenu ústavy.

Táto otázka má viacero rozmerov. Subjektu, ktorý je oprávnený tieto zmeny uskutočňovať, som sa už vyjadrila v statuse zo 29. decembra 2020. Spôsobom zmien sa budeme venovať niekedy inokedy.

Dnes sa spolu pozrieme na to ako jednotlivé zmeny zoradiť podľa ústavno-právnej teórie. Skúsime si dať aj príklady, ktoré by mohli byť zrozumiteľné aj ľuďom bez právneho vzdelania.

Zmeny ústav:

  1. Likvidácia/zničenie – odstránenie existujúcej ústavy v spojení s odstránením subjektu (nositeľa) ústavodarnej moci a jeho nahradenie novým subjektom ústavodarnej moci – takáto ústavná zmena principiálne neprichádza do úvahy v rámci existujúceho ústavného modelu. Ak sa takáto zmena uskutoční, ide o principiálne novú ústavu, nie o zmenu existujúcej.
    ➡️ Príklad: Ak je štátnou formou kráľovstvo a kráľ je neobmedzený vládca, nemôže v rámci existujúcej ústavy dôjsť k takej zmene, podľa ktorej sa v ústave nahradí jedno ustanovenie druhým a podľa neho odrazu kráľovstvo zanikne, vznikne republika a právomoci kráľa prejdú na ľud.
    ❌ Toto nie je dovolená „zmena“ ústavy. Ide o likvidáciu/zničenie existujúcej ústavy a mala by byť prijatá nová ústava. Ústavno-právne čistá forma je taká, že nový pôvodca moci (ľud) vytvorí novú ústavu. Obsah síce môže skopírovať v častiach, ktoré sú super, ale musí ísť o novú ústavu, nové číslo zákona, atď. Musí byť nahradená stará novou!
  2. Odstránenie – odstránenie existujúcej ústavy pri zachovaní totožnosti subjektu (nositeľa) ústavodarnej moci. V tomto prípade ide o zmenu fundamentálnych ustanovení ústavy. Obsahuje také kvalitatívne zmeny ústavy, na základe ktorých už nemožno hovoriť o zmene ústavy, ale o jej nahradení novou ústavou.
    ➡️ A presne k tomu došlo 9. decembra 2020. Bola zrušená fundamentálna časť Ústavy SR. Ústavný súd stratil právomoc posudzovať súladnosť ústavných zákonov s ústavou. Národná rada sa dopustila tak vážneho zásahu do kompetencií súdnej moci, že pre tento akt neexistuje iné označenie ako „odstránenie“ Ústavy SR.
    ✅ Kto, čiže aký subjekt, je oprávnený robiť takéto zmeny, som popísala v statuse z 29. decembra 2020.
  3. Prelomenie – tento stav vzniká, keď dôjde k porušeniu určitých ustanovení ústavy v jednom alebo viacerých jednotlivých prípadov. Ide o výnimku a po jej uplynutí naďalej platia „porušené“ ustanovenia ústavy.
    ➡️ Počas platnosti Weimarskej ústavy prostredníctvom prijímania celého radu špeciálnych ústavných zákonov došlo de facto k jej odstráneniu národnosocialistickým režimom formou zachovania zdanlivej legality. Nezmení sa všeobecné pravidlo, len sa vždy prijímajú nejaké špeciálne výnimky.
    ➡️ Sem by bolo možné zaradiť aj prijímanie ústavných zákonov o skrátení volebného obdobia parlamentu bez existencie ústavnej normy, ktorá by takéto výnimky pripúšťala. Toto je častá prax na Slovensku.
    ❌ V Ústave SR v čl. 73 je uvedené nasledovné znenie: „Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.“ Z tohto ustanovenia vyplýva poslancom povinnosť akceptovať vôľu voličov štyri roky. Voľby do Národnej rady SR totiž ustanovujú personálny substrát parlamentu, nie vlády SR. Ale k tomu inokedy. Poslanci NR SR niekoľkokrát porušili Ústavu SR tým, že si skrátili volebné obdobie vypísaním predčasných volieb. Občan SR je povinný rešpektovať a akceptovať vôľu väčšiny a jeho možnosť „vyvolať“ predčasné voľby sa v slovenských pomeroch rovná nule. Naozaj „vyvážené“ postavenie poslancov a občanov, čo poviete? Po slovensky? Poslanci si môžu robiť, čo chcú, a to aj proti vôli ľudu, ktorú prejavil vo voľbách.
    ❌ Ďalšia vec, ktorá v takomto prípade prichádza do úvahy, je predĺženie mandátu. Ak je totiž možné skrátenie volebného obdobia, čo bude poslancom brániť v tom, aby si formou ústavného zákona volebné obdobie predĺžili o rok, dva alebo hoci aj o desať?
    ✅ Blúznenie mnohých politikov o predčasných voľbách osobne považujem za nehoráznosť a vyvyšovanie sa nad voliča! Ešte pred tým, ako mi budete chcieť odtrhnúť hlavu a hodiť medzi oči, prosím, dočítajte status do konca. Sľubujem vám, že si v budúcich textoch vyjasníme, kde dochádza k chybe v myslení o zostavovaní vlády. Neviem, či naše osobnosti klamú vedome o parlamentnej demokracii na Slovensku. Ale toto ich tvrdenie vôbec nie je v súlade so znením Ústavy SR aj po tejto nehoráznej zmene.
  4. Suspendovanie – dočasné pozastavenie účinnosti niektorých ustanovení ústavy.
    ➡️ Prichádza do úvahy iba vo výnimočných situáciách, a to za účelom ochrany občianskej slobody.
    ❌ Obľúbená zmena pána Mazáka, ktorú však sám asi nie celkom správne pochopil. Ústava totiž dáva mantinely štátnym orgánom a chráni základné práva a slobody občanov. Suspendovanie niektorých ustanovení je možné iba voči štátnym orgánom, ktorým odoberie právomoci, a nie im ich pridá. Štátny orgán nemá mať viac oprávnení ako zvyčajne. Môže to viesť k rôznym tragickým udalostiam. Spomíname si ešte na šok z predposledného dňa roku 2020?
    ✅ Čiže podľa správneho ponímania suspendovania účinnosti časti ústavy nebudú štátne orgány používať svoje právomoci v čase mimoriadnej situácie v plnom, ale obmedzenom rozsahu. Skrátka sa budú správať tak, ako by behali na zamrznutom jazere. Opatrné a rozvážne pohyby, aby sa ľad neprelomil. Ak sa totiž prelomí, môže dôjsť k tomu, že sa v ľadovej vode utopia všetci, ktorí na zamrznutej ploche stoja. V prípade štátu na tom pomyselnom lane stojíme aj my občania.
  5. Zmena – prípustná zmena platného textu ústavy uskutočnená v súlade s ústavným splnomocnením.
    ➡️ Tak toto sa NR SR nie vždy darí. Ale nemyslím si, že by to bolo nemožné.

Týmto sme si prešli kvalifikáciu zmien ústav. Popísali sme, čoho sa parlamenty všade na svete dopúšťajú. Ani jeden nie je voči neústavným zmenám imúnny. Pri najlepšej vôli sa môže stať, že zmena, ktorú prijal parlament, je protiústavná. Preto tu musí byť orgán, ktorý preskúmava súladnosť aj ústavných zákonov s ústavou. Orgán zložený z expertov, ktorí nie sú politicky angažovaní, ale striktne a s odbornosťou chránia ústavu. Dokument, ktorý zaručuje práva občanom a stavia mantinely štátnym orgánom. A nie naopak.

Bez toho, aby som niekomu, kto vyhlásil, že „ústavný súd nemá čo hovoriť, čo je ústava“ (ministerka Kolíková), chcela krivdiť, podotýkam, že u nás platí špecializované ústavné súdnictvo. Keby sme mali difúzne ako v USA, pani ministerka by si ani neškrtla.

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *