Juraj Draxler: Dnes sa začína celkom povážlivo rinčať zbraňami a zaznievajú rôzne obvinenia

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Dnes sa začína celkom povážlivo rinčať zbraňami a zaznievajú rôzne obvinenia. A tak si dovolím, len čisto pre kontext, pripomenúť, že všetky tri hlavné vojnové útoky Západu (ktorý viedli USA) za posledných 30 rokov začínali nejakou Veľkou lžou:

– prvá vojna v Zálive (1991) začala po tom, ako si celé Spojené štáty pozreli výpoveď uplakanej 15-ročnej Kuvajťanky v americkom Kongrese. Dievčina vykreslila drastický príbeh o tom, ako videla irackých vojakov vyhadzovať bábätká z inkubátorov na dlážku. Tento príbeh zmenil náladu americkej verejnosti, ktorá sa k prípadnej intervencii stavala pomerne vlažne. Príbeh potvrdila aj Amnesty International. Po niekoľkých mesiacoch, keď už Američania začali vojnu s Irakom, vyšlo najavo, že daná dievčina bola dcérou kuvajtského veľvyslanca, v Kuvajte v danom čase na 99 percent nebola a že to celé režírovala profesionálna PR agentúra. Amnesty International sa neskôr ospravedlnila s tým, že ju do omylu uviedli šikovné operácie amerických agentov. Opakujem: išlo o lož pred celou americkou verejnosťou. (Správny príbeh sa dozvedela len časť Američanov, niekoľko médií korekciu zverejnilo, ale nebolo to široko publikované.)

– Po spustení vojny v Juhoslávii americkí predstavitelia ako prezident či minister obrany hovorili o stotisíc nezvestných a povraždených. V skutočnosti, aj keď by sme zobrali všetky prípady, kde sa nepodarilo dokázať nevinu juhoslovanských ozbrojených síl, tak takýchto možných vrážd bolo pred intervenciou niekoľko desiatok (rovnako, ako sa nepodarilo dokázať nevinu, sa však nepodarilo dokázať ani to, že by Srbi hocijakých civilistov naozaj zavraždili). Nemecký minister zahraničia Joschka Fischer dokonca šíril úplne bezočivú lož o koncetračných táboroch, špeciálne o tom, ktorý bol údajne zriadený na futbalovom štadióne v Prištine. To sa podarilo úplne spoľahlivo vyvrátiť.

– A, samozrejme, slávna druhá vojna v Zálive: lži o tom, ako sa predstaviteľ al Kajdy v Prahe stretol s irackým diplomatom, aby sa dokázala súvislosť medzi Dvojičkami a Irakom (ako som už skôr uviedol, na tejto dezinformácii sa aktívne podieľali české zložky). A potom celá obrovská bublina o údajných zbraniach hromadného ničenia. Špecialisti hovorili, že v danom okamihu ich už Irak takmer určite nemá, boli okolo toho podozrivé veci (podozriá smrť Dr. Kellyho, britského inšpektora, ktorý novinárom predtým potvrdil, že vláda si o údajných biologických a chemických zbraniach v Iraku vymýšľa). No svetové médiá rozkrútili obrovskú kampaň o ničivom arzenálne v Iraku, CNN po začiatku invázie prinášala hrôzostrašné správy, ako Saddám nakreslil červenú čiaru okolo Iraku, po prekročení ktorej použije chemické zbrane, atď. A nič.

V žiadnom z týchto prípadov nešlo o žiaden omyl, ani o nejakú menšiu manipuláciu. Samozrejme, rôzne manipulácie sa nedejú len v prípade hroziaceho vojnového konfliktu. Aj teraz sa v médiách spomínajú údajní ruskí agenti, ktoré vraj v anglickom Salisbury otrávili bývalého rozviedčika Sergeja Skripala. Ten ale záhadne nikdy po tejto udalosti nehovoril s médiami, aby príbeh potvrdil. Jeho údajne tiež otrávenú dcéru chcela prísť navštíviť príbuzná z Moskvy, no britské úrady jej záhadne zamietli víza. Iná príbuzná sa s ňou telefonicky spojila a Julia s ňou spokojne hovorila, s tým, že je v poriadku, pričom stihla povedať aj to, že o tom celom nemôže alebo nesmie s nikým hovoriť. Rozhovor odvysielala ruská televízia (jej príbuzná si ho zjavne tajne nahrala).

Záver? Nič konkrétne, len to, že si v určitých situáciach treba dávať veľmi veľký pozor na to, čo mediálna mašinéria prináša, zvlášť, ak ide o veľké mocenské hry.

Juraj Draxler

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *