Juraj Janošovský: Čo robiť?

Lídri „ľavice“ čo vedeli za socializmu kritizovať, po prevrate horlivo realizovali.

Po európskych voľbách čítam o konci „ľavice“ na Slovensku, v Čechách, Nemecku, v Európe a v celom vesmíre. Skalní „ľavičiari“i čakajú na Godota, keď zaradom zlyhali Weiss, Fico, Gysi, Malechon, Tsipras. Naozaj má ľavicu vytrhnúť z biedy, kam ju menovaní dostali, nový Ježiš, Budha, Marx, Lenin? Alebo to bolo v ich „časoch“ pri obrodení vízie spravodlivého sveta inak, a menovaní iba formulovali verejné pocity frustrácie do oslobodzujúcej paradigmy.  Veď oni Iba z reality odčítali (geniálne) riešenia, ktoré humánna civilizácia priniesla…

Marx priniesol do filozofie (ako súhrnu spoločenských vied) tézy, ktoré sa dajú porovnať s neolitickou revolúciou. Zmenil civilizáciu, keď (a vytesali to do „skaly“ vo vstupnej hale berlínskej Humboldtovej univerzity) vyzval „filozofov“ spoločnosť nielen poznávať, ale aj meniť. A keď to podoprel geniálnou myšlienkou o dialektike spoločnosti, definovanej výrobným spôsobom.

Pred vyše sto rokmi napísal V.I.Lenin „brožúru“ Čo robiť, aby sa vysporiadal s „ekonomizmom“ sociálnych demokratov, tradeunionistov a stáda reformátorov, dodatočne oprávňujúcich reviziu marxizmu, bola to obdobná situácia, ale dnes je horšia o opakovanú zradu nomenklatúry.

Oni (bez viery, morálky a cti) zradili „vedecký socializmus“, keď ho v tzv. reálnom socializme revidovali na čudnú zmes ideálov a oportúnnej promiskuity. Urobili si zo socializmu dojnú kravu. Keď ju vydojili, prestali ju kŕmiť a napokon ju predali (kapitalistickým!) mäsiarom na stejky… Zjednodušene povedané, súčasná ľavica je reprezentovaná „elitou“, ktorá zlikvidovala socializmus, zničila režim, ku ktorému mala menej rešpektu, ako jeho triedni nepriatelia. 

A v duchu svojej promiskuity poničili aj poprevratový režim. Nesplnili, čo sľúbili a urobili si čo sa im – na vlastný prospech – hodilo. Reformy zredukovali na zatváranie baní, tovární, škôl a polikliník. Ak nepovažujeme garážový výpredaj za reformu, možno povedať, že reformy boli nickom pre majetkový prevrat (privatizáciu celonárodného majetku). V praxi došlo k rozkradnutiu verejného majetku, štátu a k odovzdaniu strategického vlastníctva a kontroly globálnej bankovej a korporátnej oligarchii.
Oficiálna ľavica teda zlikvidovali aj druhý – „revolučný“ – režim. 
Dnes sa podvedení slušní ľudia hanbia za svoje tváre na novembrových námestiach…

Lídri „ľavice“ otočili kabáty, a čo vedeli za socializmu kritizovať, to po prevrate horlivo realizovali. Miesto dobrých hodnotení v posudkoch, odmenou im boli majetky a doživotné politické gáže. Tridsať rokov bojujú s povesťou predajných kurtizán. Horlivejšie, ako antikomunisti útočia na socializmus, len , aby dokázali svoju „užitočnosť“. S upadajúcou prognózou civilizácie je to viac a viac obtiažna úloha. Vysvetliť, že príprava vojen a imperialistický diktát je pokrokom je naozaj ťažké. Skoro tak, ako odôvodniť, že koloniálne pomery (nízke mzdy, vysoké ceny, nekvalitné potraviny), sú verejnosti na prospech.

Strategickou chybou sociálnodemokratických lídrov však je očakávanie, že kapitalizmus, ktorý spoločnosti vnútili, budú lepšie manažovať ako pravica. Téza, že „ľavica“ vybuduje lepší kapitalizmus („s ľudskou tvárou“) než libertaniánska pravica, je absurdný politický program. Hľadajte voliča-hlupáka, ktorý uverí „ľavicovým“ lídrom, ktorí sprznili dva režimy, že oni vedia vládnuť! Že sú tými najvhodnejšími pre budovanie kapitalizmu… 
Pokračovanie o týždeň (a už naozaj „čo robiť“, aby ľavica (s)plnila svoje historické poslanie)

Ing. Juraj Janošovský

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

92 thoughts on “Juraj Janošovský: Čo robiť?

  • 6. júna 2019 at 12:48
    Permalink

    Viete, kto stvorí ľavicu? Neoliberálna pravica. Bude to ona.
    Reakcia na vetu: „Po európskych voľbách čítam o konci „ľavice“ na Slovensku…“ Na konci treba začať! Ľavica neskončila, ľavica iba živorí, treba ju živiť, napr. takýmto článkom. Odporúčam prečítať si i článok pani Ivety Sebescakovej a pána Hrdličku na FB Sonka Valovič-Sazama | Вконтакте. Fakt dobré.

    Reply
  • 6. júna 2019 at 12:57
    Permalink

    Ešteže máme čo žrať i robiť , hoci za almužnu a hoci aj na konci sveta. Takže nemáme dôvod niečo meniť ak nám to naši presstitúti nepovedia. Píšem o Slovákoch. A keďže sme aj v ľavici rozdelení, ako sa to už starým Rímanom podarilo s plebsom , tak ako chceme dosiahnuť zmenu? Výrobné prostriedky nevlastníme, média sú v rukách vlastníkov, štát slúži tiež im a my sa hádame, skoro do krvi. A ak by sa aj väčšina slovače zjednotila máme tu nad sebou nášho „demokratického“ brata s NATOM , ktoré nám tu zmenu neprepáči. Takže čo robiť? Čakať na pokračovanie?

    Reply
    • 6. júna 2019 at 15:43
      Permalink

      Nerobil by som problém z polemík a sporov v ľavici. Už som sa pýtal: Okolo koho, čoho, akých ideí chcete zjednotiť všetky prúdy ľavice? Samozrejme, každý povie, že okolo neho. Čím sa zjednocovanie skončí. Tadiaľto cesta nevedie.
      Nie v polemikách a odlišných názoroch je problém. Skôr v akčnej jednote. Ja predstavujem prakticky disidenta v ľavici, moje postoje sa dosť ostro líšia od ostatných. Ale dal som jasne najavo, že som volil aj teraz kandidátov KSS a Vzdoru. Ale myslím, že mňa osobne by väčšina ľavičiarov nepodporila, každý prúd žiada jednotu okolo svojho postoja.

      Tento nepraktický postoj vyplýva z toho, že ľavica odmieta vyjasniť si fundamentálne filozofické otázky súčasnosti, bez čoho nevie zaujať ani jasný praktický postoj. Lenin pred revolúciou si vyjasnil vo Filozofických zošitoch a Materializme a empiriokriticizme najprv základný filozofický postoj k vtedajšej dobe a na základe toho mohol formulovať jasné politické kroky. Podobne postupovali Marx a Engels.

      Mne sa vytýka filozofovanie. Ale bez ujasnenia charakteru súčasnej doby, že sme sa ocitli prakticky v makrosociálnej (pluralitnej, divergentnej, sociodiverzitnej) dobe, nie sme schopní pochopiť otázku zjednocovania ľavice. Že ide o jednotu v rozmanitosti, spoluprácu viacerých ľavicových prúdov, bez toho, aby sa snažili pohltiť navzájom.

      Je to výsostne praktická otázka. Pokiaľ ju súčasné ľavicové subjekty nepochopia, zaniknú. Pretože dnes im dám svoj hlas aj ja, ale chápem ich bezperspektívnosť. Akonáhle sa utvorí avantgardný ľavicový subjekt, tento stiahne hlasy na seba. Nedoporučoval by som však bojovať proti nemu, on naopak podporí aj konzervatívne ľavicové sily v rámci plurality, liberálneho chápania ľavice. Ak budú proti nemu bojovať (možno aj v záujme tej strnulej jednoty ľavice), zaniknú.

      Reply
  • 6. júna 2019 at 16:40
    Permalink

    Juraj, tak ako ste popísali v článku ľavicu vnímajú aj bežní občania.
    Komunista, je synonymom pre predajného papaláša, ktorý si dobre žil za minulého režimu a mal málo, tak sa podieľal na zničení socializmu a istôt bežných ľudí.
    Pojem ľavica je zámerne zdehonestovaný a antikomunistická kampaň, ktorá beží denne v médiach tiež dosiahla svoje.
    Ľudia prestali veriť…
    Takže otázka „Čo robiť?“ je namieste
    Práve kvôli tomu, že aj ľavica je veľmi názorovo rozdelená.
    Kvôli časovej tiesni sa teraz nemôžem viac vyjadriť, ale pokúsim sa sformulovať na túto ucelený názor a moju predstavu.

    Reply
  • 6. júna 2019 at 21:22
    Permalink

    Juraj, správna otázka…i keď, po toľkých neúspechoch by to skôr malo znieť :ČO NEROBIŤ?“
    Správne píšeš: „Téza, že „ľavica“ vybuduje lepší kapitalizmus („s ľudskou tvárou“) než libertaniánska pravica, je absurdný politický program. “
    Tak ale nech to už žiadna ľavica neskúša! Nech KSS nechce budovať „robotnícke akciové spoločnosti s robotníkom na čele“ ( lebo by budovala kapitálový – na kapitále založený podnik….), nech KSČM nevstupuje do vlády s pravicou iba s heslom, že „takhle alespoň budeme u toho“….lebo to sa vypomstilo predsa SDĽ-ke, nech sa už žiadna ľavica nepokúša „skrášľovať kapitalizmus“ ako to robil Smer SD…. stačí si spomenúť, ako to robili Beneš po vojne, o čom bol Košický vládny program, a o čom boli prvé roky päťročníc v ekonomickom zmysle po 1948…len odvahu, my už starneme a mladí dajú prednosť emigrácii do Christchurchu…

    Reply
  • 7. júna 2019 at 17:52
    Permalink

    Ako vidím, Juraj trochu váha, či odpovedať, lebo my radi búrlivo polemizujeme… a jemu ekonomická demokracia „nezachutila“. Nie som filozof ani politik, ale prax a odbornosť mi priniesla ovocie: Znárodnenie ani revolúciu ako v 1948 nečakajte. Nemáte na to dostatok ozbrojených divízií…ide to však aj inak:
    Kedy sa však zmení pohľad ľavice a prístup komunistov ku koncepcii EKONOMICKEJ DEMOKRACIE? Lebo aj VOSR začínala v lone deržavia v cárskom Rusku za kapitalizmu, to nebolo „územie nikoho“…
    My sme tiež prešli svojou históriou a máte o týchto Spomienkach plno relácií na Slobodnom Vysielači B.Bystrica.
    Ešte aj D.Schweickart píše, že ústrednou témou jeho diela Ekonomická demokracia –po kapitalizme, je hospodársky model ekonomicky životaschopnej a eticky vyhovujúcej formy socializmu.(s.9 knihy), že načrtol program revolučných štrukturálnych reforiem, ktoré možno uskutočniť pokojnou cestou, ak budú na to vhodné podmienky. Jednou z tých podmienok je uchopenie politickej moci ľavicovou politickou stranou so skutočne radikálnym programom (s.193 knihy)…základný zápas sa musí zviesť na území národného štátu…(194)
    V Coopindustrii, ktorú som venoval podnikovej úrovni – som písal, že tento systém ekonomickej demokracie bude fungovať, prinesie aj blahobyt pre ľudí, ktorí ho spoluvytvárajú. Prinesie dostatok prostriedkov pre živobytie i pre rozvoj a nové mladé generácie si ani neuvedomia, že toto bude naplnenie pojmu SOCIALIZMUS, o ktorý sa uchádzali predchádzajúce generácie našich dedov a otcov v 20.storočí…my dnes máme šancu uviesť tento systém do života.(s.181)
    A v Ekonomike po kapitalizme už priamo tvrdím, že som sa rozhodol rozpracovať ekonomický systém ekonomickej demokracie aj pre Slovensko (plus na štyroch úrovniach aj pre svet, obec, podnik a jednotlivca) ako ekonomiky po kapitalizme,návratu slovenskej spoločnosti do vytvorenia národohospodárskeho komplexu republiky a vytvoreniu našej vlastnej ekonomiky po kapitalizme, nech ju nazveme akokoľvek…ja som pracovne dal tej ekonomike tiež názov ekonomická demokracia, a spoločnosti, ktorá sa zorganizuje nad touto ekonomikou, som dal názov SOCIALISTICKÁ…(v doslove, str.154 knihy).
    Smutné je, že Američania okolo Sandersa a Schweickarta už dotiahli koncept ekonomickej demokracii v pojem „A People´s State of the Nation“ ( Národný ľudový štát) a už majú legislatívu pre podniky v zamestnaneckej samospráve…len my tu na Slovensku a najmä ľavičiari, ignorujeme koncept ekonomickej demokracie, lebo lebo…či?

    Reply
  • 7. júna 2019 at 22:46
    Permalink

    Pekný, stručný a úderný text.
    Čo robiť? Bez toho, aby sme sa rozpustili v detailoch – východisko vidím v autentickej demokracii a v osvete. Normálny človek so zdravým rozumom a bez majetku si dobrovoľne nezvolí kapitalizmus…

    A tiež by som prestal velebiť Marxa za jeho upriamenie našej pozornosti na „vlastníctvo výrobných prostriedkov“ a na kapitál. Je to blud. Vlastníctvo pomáha kapitalistom k pasívnemu príjmu bez práce. Ale normálny zdravý človek nechce žiť pasívne a bez práce. Musíme sa zamyslieť, ako vlastníctvo predefinovať, lebo pracujúci človek sa fakticky stáva spoluvlastníkom všetkého, do čoho vkladá svoju prácu. V tej novej ekonomickej definícii musí byť dôležitá práca, nie „kapitál“.

    Reply
  • 7. júna 2019 at 22:48
    Permalink

    A ešte jedna krátka poznámka. Spomeňte si, čo tu nedávno Lukáš Perný citoval z Babeufa. Skutočným pánom sveta nie je vlastník výrobných prostriedkov, ale obchodník – ten, ktorý organizuje trh.
    A v dnešnej modernej dobe by som dodal – a hlavne ten, kto emituje peniaze.

    Reply
    • 14. júna 2019 at 11:35
      Permalink

      Neviem, či myšlienka o význame súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov vo feudalizme, či kapitalizme extenzívneho priemyselného rozvoja je naozaj „bludom“. Nie som celkom presvedčený, ani o odpore „normálneho človeka“ rentiérstvu ( bezpracnému zisku….). Na druhej strane nárast zisku v distribúcii produkcie je najmä „posunom“ ťažiska využívania kapitálu. Vidím v tom potvrdenie nových podmienok vytvorených globalizáciou a informatizáciou. Informácie sú kľúčové pre distribučné marže (zisky). Kapitál posilňuje svoje vlastnícke postavenie kontrolou informácií – snahou informácie vlastniť. Typicky – napr. autorské práva, ktoré nie sú právami „autorov!, ale kapitálu, ktorý ich „vlastní“… Vôbec, spor s „kapitálom“ sa rozširuje o sféru informácií. Viď mediálne manipulovanú politiku, spotrebu (reklama), postavenú na kontrole informácií…

      Reply
      • 14. júna 2019 at 13:27
        Permalink

        Tu hlavne upozorňujem na hlboké nedorozumenie. Vcelku chápem, že sú ľudia, ktorým nesmiem v jednej vete povedať slová „Marx“ a „blud“, lebo ich prestane zaujímať zmysel výroku a vznikne situácia, keď pre niekoho z nás musia rýchlo zháňať záchranku.
        Bludom som nazval toto:
        „…upriamenie našej pozornosti na „vlastníctvo výrobných prostriedkov“ a na kapitál.“
        Druhou polovicou Vašej repliky ste mi fakticky dali za pravdu v tom, že musíme minimálne rozšíriť Marxovu definíciu kapitálu, ale aj jeho „vlastníctvo“ už medzitým získalo nové (Marxom netušené) formy.
        Aby nás nedráždilo slovo „blud“, hovorme tomu „fiktívny problém“, t.j. taký, ktorý nesmeruje na základnú príčinu.

        Reply
  • 8. júna 2019 at 0:42
    Permalink

    Juj pán Marián, napriek tomu že si v mnohom rozumieme, čo to za „samorodný“ filozofický názor práve Vy – finančný expert z banky, definujete? Ako môžete tvrdiť, že vlastníctvo výrobných prostriedkov je blud, priam Marxov výmysel? Keď vlastníctvo definujú všetci ekonómovia nielen v klasickej ekonómii, ale od gréckych mysliteľov?
    Kam Vás to dohnalo v zúfalstve nad neschopnosťou ľavice? …pripomenulo mi to toho ignoranta, ktorý povedal, že on nepotrebuje ochranu a zaryl rozžhavenou elektródou do železa, to ho samozrejme nielen „koplo“ ale spätný náraz mu urval ruku…lebo nepriznal zákonitostiam fyziky dôležitosť, že tadiaľ tečie prúd a spätný náraz je vyšší do živého ľudského mäsa ako do železa, do ktorého sa vŕtalo….takisto ani Vy akosi v tomto zmýšľaní neuznávate zákony ekonómie ako vedy…pán profesor Husár by Vám nedal skúšku na univerzite….
    O kapitále a o práci veľmi rozumne píše Schweickart v Ekonomickej demokracii, nuž ale to by ste si museli to dielo najprv naštudovať…milujem týchto amatérov, ono síce v hokeji ako amatér fanúšik neuškodí, ale v národnom hospodárstve – pomoc, varuj….a to citovanie Babeufa, nuž, ten bol emočne rozladený na obchodníkov a bankárov, zato písal také nezmysly…
    …to vážne takéto „školenia“ ako Babeuf dostáva dnešná ľavica? Som sklamaný.

    Reply
    • 8. júna 2019 at 1:01
      Permalink

      Pán Peter, aj keď sa Vám to nezdá, neodvolám na svojej výpovedi ani slovo. Zbožštenie kapitálu je blud. Zbožštenie peňazí je blud. A do tretice aj zbožštenie zákona ponuky a dopytu je blud. (Klídek, nie ten samotný zákon, ale jeho prehlásenie základným zákonom ekonómie.)
      Profesori ekonómie ma môžu vyhadzovať zo skúšky koľko len chcú, mám silný dojem, že život už vyhodil zo skúšky ich všetkých. Veď si to predstavte – desaťtisíce profesorov a niekoľko desiatok laureátov Nobelových cien – a svet je na pokraji ekonomického kolapsu…
      Veru tak, pán Peter. Cisár je nahý.

      Reply
    • 8. júna 2019 at 1:21
      Permalink

      Pán Peter, ešte slovo na vysvetlenie. Svet je ekonomicky tak zhumpľovaný, že nestačí ho len trošku na vhodnom mieste opraviť (trebárs znárodniť podniky, banky a trh). Je treba kompletný re-engineering. Marx, aj Schweickart, sú proste na súčasnú realitu príliš málo radikálni.
      To som sa dožil… ľavica sa bojí byť radikálna… ani len za toľko, ako liberálni slniečkári. Veď tí vás na mieste oblepia toľkými pohlaviami a takými, že sa vám o nich nikdy ani nesnívalo. Sprostosť, ale nedá sa tomu vyčítať nedostatok radikalizmu.
      Free your mind! Jump out of box!

      Reply
      • 8. júna 2019 at 1:41
        Permalink

        Pane Moravčík, napsal jste,

        že máme „osvobodit svou mysl a že máme vyskočit z krabice“. Prima.
        To milé děvče v odkazu níže už svou mysl osvobodilo a z krabice taky vyskočilo, podívejte se:

        https://www.youtube.com/watch?v=0ye57PDXLLY

        No, sympatické je, že ta milá narkomanka bude bojovat za lepší zítřky po boku soudružky inženýrky Kateřiny Konečné z KSČM. Podle mě dobrá volba, když už soudružka Konečná nemá ráda ty nacionalisty Tomio Okamury a Dr. Ivana Davida z SPD, že ano?

        P.S.
        K tomu odkazu ještě poznámku mi dovolte. Největší sranda ale je, že strana, kterou ona mimořádně inteligentní a sympatická samička reprezentuje, získala 2x více hlasů než KSČM. A 3x tolik poslanců. Asi jsem už ve svých 59 letech úplný blbec, že nic nechápu, tedy, proč tito zdrogovaní debili naprosto v pohodě převálcují všechny marxisty a komunisty…

        Reply
        • 8. júna 2019 at 8:37
          Permalink

          Vašku, chápte, utrhli sa ako náš kolega v diskusii Moravčík….čo už

          Reply
      • 8. júna 2019 at 8:35
        Permalink

        Na text 1:21 8.6. Moravčík: už tárate vyslovené hlúposti, ten text je dokonalá ukážka odborného ignorantstva. ale chápem, tu je to beztrestne…len si neutrhnite ruku ak budete vŕtať do železa…:)

        Reply
        • 8. júna 2019 at 8:47
          Permalink

          Pán Peter, to Vám vrátim – Vy tiež úplne beztrestne ignorujete mňa. Načo vôbec diskutujeme, keď už máme mať hotové postoje a od partnera čakáme len súhlas? A hlavne – načo máme rozum, keď nám stačí čítať tie správne knižky a opakovať tie správne poučky? Ak to má byť vrchol inteligencie ľavice, tak ďakujem, neprosím. Pán Peter, ľavica a ľudia zdola potrebujú od inteligencie vedenie – líderšip. Najhorší možný líder je ten, čo má vždy pravdu.

          Reply
          • 8. júna 2019 at 21:55
            Permalink

            Pán Moravčík, ja chápem Vaše postoje a v mnohom sa pre dnešok zhodneme. Len Vám chýba, tak ako 99 percent ľudí, historický pohľad, historická metóda. Dívať sa na každú dobu jej parametrami, nie MOJIMI DNEŠNÝMI.
            To je základný problém myslenia dneška, že si prenáša svoje dnešné predstavy a ešte aj úzko teritoriálne predstavy na všetky doby a celý svet. To je barbarizmus v myslení.

            Edo Chmelár píše tiež v nejakom článku o ľavici, že sociálnodemokratická koncepcia bola omyl, komunistická koncepcia bola omyl. Ako môže vzdelaný človek napísať takúto primitívnu tézu. Prirodzené dialektické ukončenie potenciálu nejakej formy si pletie s jej neživotnosťou. Potom aj feudalizmus bol omyl, otrokárstvo bol omyl, prvobytná forma bol omyl, neadenrtálci boli omyl, dinosaury boli omyl. Skrátka všetko bol omyl. Aj naši predkovia boli omyl, pretože ich už niet.
            Nezostáva, pri takomto hlúpom vývode, iba sa ísť zastreliť, pretože aj my sme potom omyl.
            Nad Vašimi postojmi si budú potomkovia s ahistorickým prístupom trhať vlasy, že ste boli omyl.

            Aj keď pre dnešok treba niektoré veci nanovo zadefinovať, nemôžete vyhlásiť, že klasická ekonomická veda sú bludy. To je taká anarchistická, barbarská predstava. Diskutujete veľa s anarchistami a trochu ste napáchli ich nihilizmom, odmietaním všetkého ako bludov.

            Petrov postoj si vážim. Hoci nie je filozof, dokáže minulosť, socializmus vnímať jeho parametrami a ako dobrý ekonóm vychádza z ekonomických faktov,, ale na dnešok už uplatňuje pohľad zodpovedajúci dnešným potrebám. Len občas vykypí:-)

          • 8. júna 2019 at 22:01
            Permalink

            Pán Moravčík, keby ste používali historickú metódu, pochopili by ste aj význam prívlastkov.
            Vaše tvrdenie „Zbožštenie kapitálu je blud. Zbožštenie peňazí je blud. A do tretice aj zbožštenie zákona ponuky a dopytu je blud. (Klídek, nie ten samotný zákon, ale jeho prehlásenie základným zákonom ekonómie.)“ by sa dalo ako-tak rešpektovať pre socialistickú a komunistickú ekonómiu.
            Ale pre kapitalistickú ekonómiu stopercentne platí, nejde o žiaden blud. Lenže Vám sa všetko zlieva do amorfnej spoločenskej hmoty, žiadne prívlastky, žiaden kapitalizmus, socializmus, komunizmus. Nuž, potom píšete bludy Vy:-)

  • 8. júna 2019 at 8:31
    Permalink

    Zovšeobecnením ste práve urazil slovenských národohospodárov, nielen profesora Jaroslava Husára…a píšete nezmysly ak v jednom príspevku považujete za blud vlastníctvo výrobných prostriedkov a v druhom za blud „zbožštenie kapitálu a peňazí“ pretože oboje ste spojil neuveriteľne hlúpo do jednej kategórie a zapudil…nechápem, ozaj nechápem ako sa dokáže vytvoriť takéto ignoranstvo v človeku, ktorého názory som si doteraz vážil…možno je to nedokonalosťou slov, nenávidíte tento svet a snažíte sa mu takto pomstiť…chúďatá vaše vnúčence… ak im hovoríte takéto ideologické nezmysly…končím, nemá to cenu. Len prosím vážte, kam to píšete….

    Reply
    • 8. júna 2019 at 8:53
      Permalink

      Pán Peter, je to nedorozumenie. Skúsim ešte raz. Je treba sústrediť sa na základnú príčinu. Marxov blud je to, že základnou príčinou je vlastníctvo výrobných prostriedkov. Pokúšam sa o kritickú sebareflexiu ľavice. Doteraz bola neúspešná (podľa mňa) hlavne preto, že sa sústredila na nesprávnu hlavnú príčinu.
      A je treba si vybrať. Buď ľavicoví intelektuáli chcú, aby ich pravicové spektrum profesorov uznalo za seberovných a dalo im dobré známky na „skúškach z ekonómie“, alebo chce naozaj zlepšiť postavenie ľudu – dosiahnuť výsledky. Oboje naraz sa nedá.

      Reply
      • 8. júna 2019 at 9:33
        Permalink

        Pane Moravčík, zdravím Vás.

        Docela by mě zajímal Váš stručný výklad Vašich slov:

        „Je treba sústrediť sa na základnú príčinu. Marxov blud je to, že základnou príčinou je vlastníctvo výrobných prostriedkov.“

        Abych byl upřímný, až se mi zatmělo před očima…

        Reply
        • 8. júna 2019 at 19:51
          Permalink

          Pane Vašku, v stručnosti je to takto:
          – Kapitalisti (aj prostredníctvom Listiny slobôd) presadili do legislatívy, že majú právo na „nadprodukt“ a toto právo im vyplýva z vlastníctva.
          – Marx síce stavia do protikladu vlastníctvo kapitálu a prácu, ale jeho riešenie nie je správne – lebo znárodnením „výrobných prostriedkov“ má aj robotnícka trieda právo na nadprodukt, ktoré jej ale vyplýva z vlastníctva. Marx týmto potvrdzuje kapitalistický konštrukt, že práca je komodita a nadprodukt si môže ponechať vlastník. – Veď si všimnite, že po 89 sme návrat ku kapitalizmu pochopili veľmi rýchlo. To preto, že sa v princípe vlastníctva nelíšil od reálií, v ktorých sme žili. A to bez ohľadu na všetky pekné reči, ktoré okolo toho existovali.
          – Právo na nadprodukt musí vyplývať z práce, nie z vlastníctva.
          – Práca sa aj legislatívne musí dostať do iného postavenia. Robotník nesmie byť v role námedzného predajcu svojej pracovnej sily, ktorá sa chápe ako komodita.
          – Vlastníctvo nesmie oprávňovať nikoho na to, aby si ponechával nadprodukt, len na to, aby prostredníctvom vlastníctva do niečoho venoval svoju prácu.

          Ľudia dobrí, veď Engels písal, že to bola práca, čo poľudštila opicu. Kapitál nie. Kapitál robí z človeka znovu zviera…
          To je v kocke celé.

          Reply
          • 8. júna 2019 at 22:01
            Permalink

            Pane Moravčík, dobrý večer.

            Samozřejmě, že «znárodnením „výrobných prostriedkov“ má aj robotnícka trieda právo na nadprodukt, ktoré jej ale vyplýva z vlastníctva.» No a co? ) To je jako problém nebo jak? )) My, marxisti, tohle ale neřešíme. Stejně jako další Váš výrok «práca je komodita a nadprodukt si môže ponechať vlastník».

            My, marxisti, řešíme to, co nás ZÁSADNĚ odlišuje od burž. ekonomů, tedy to, CO ODLIŠUJE socialismus od kapitalismu. Pane Moravčík, se vzniklou nadhodnotou, jak v kapitalismu, tak v socialismu, je třeba NĚJAK SMYSLUPLNĚ NALOŽIT, což se realizuje v procesu SPOLEČENSKÉHO ROZDĚLOVÁNÍ. A právě toto společenské rozdělení nadhodnoty, zisku, či jinak nazvané ceny nadpráce, nás, komunisty, ZÁSADNĚ, tedy PRINCIPIÁLNĚ, ─ odlišovalo a trvale odlišuje od kapitalistů. Jako příklad nechť poslouží výroba šunky za kapitalismu:

            https://yadi.sk/i/BnU5_AcmJ9Ideg

            Za socialismu, pane Moravčík, se tohle nedělo. A pokud sem tam přece jen ano, protože třídní boj za socialismu probíhal stejně jako i za kapitalismu, společ. třídy se ani za socialismu nikam nepoděly, ony zůstaly (!), pak nastoupila SÍLA SOCIALISTICKÉHO PRÁVA, která sjednala pořádek, což za kapitalismu nepřichází v úvahu, protože zisk za účelem OBOHACENÍ JEDNOTLIVCE je za kapitalismu PRÁVO NEJSVĚTĚJŠÍ.

            Pane Moravčík, proto Váš výrok o režimu po listopadu 1989, «že sa v princípe vlastníctva nelíšil od reálií, v ktorých sme žili», JE NAPROSTO NESMYSLNÝ. )) Já to zopakuji, marx. ekonomové NEŘEŠÍ Vámi nastolené dogma «právo na nadprodukt musí vyplývať z práce, nie z vlastníctva», poněvadž právě JEN A POUZE VLASTNICTVÍ VÝR. PROSTŘEDKŮ ODLIŠUJE SOCIALISMUS OD KAPITALISMU V PROCESU SPOLEČENSKÉHO ROZDĚLOVÁNÍ.

            Jinak řečeno, nebylo v ČSSR ani teoreticky možné, aby se stalo tohle, zatímco dnes je to NORMA ŽIVOTA:

            http://www.nasrestart.cz/z-cerne-kroniky/227-vladni-mafie-v-kauze-privatizace-okd-jely-uplne-vsechny-politicke-spicky-tehdejsi-vlady-mame-dukazy

            Pane Moravčík, tož to je v kostce celé. )

        • 8. júna 2019 at 22:42
          Permalink

          Pán Vašek, chápem z Vašej odpovede, že sa úplne, ale vôbec nechápeme. Teda, aby som bol presnejší, ja Vás chápem, lebo aj ja mám štátnicu z marxizmu, tiež som žil skoro 30 rokov ešte v socializme, bol som si ešte vtedy vedomý jeho nedostatkov (aj teoretických) a tiež som ešte vtedy rozmýšľal, ako ho zlepšiť.
          Chápem aj to, že som tu na Vás vybafol teóriu, ktorá znie pre Vás príliš radikálne.

          Navrhujem, aby sme tento spor načas odložili uležať. Neberte to ako kapituláciu z mojej strany, nič z toho, čo som napísal, nemienim odvolať. Len sa mi zdá zbytočné kaziť si peknú nedeľu.

          Reply
          • 9. júna 2019 at 11:59
            Permalink

            Marian, ježíší!!! Ako ste mohol žiť za socializmu v ČSSR a NIČ NEPOCHOPIŤ!!! To už vybuchujem, ste ignorant! Alebo otrávený COCACOLOU…

      • 14. júna 2019 at 11:53
        Permalink

        Myslím, že Vaša myšlienka „vyskočiť zo škatuľky“ je dôležitá. Netreba ju však absolutizovať… Naopak potrebu „vyskočiť zo škatuľky“ je dôležité uplatniť pri riešení problémov, ktoré nútia zo škatuľky vyskočiť. Naviac reštaurácia (v našom prípade imperializmu, kapitalizmu posledného štádia) je zmesou tradičných „revolučných“ a „konzervatívnych“ poučiek kontrarevolúcie. To ovplyvňuje naše pozície a len akcentuje potrebu definovať subjekt. Vraciam sa tak oblúkom k jednej z prvých replík M. Antala: zjednocovanie je proces identifikácie spoločných politických, ekonomických, sociálnych, kultúrnych záujmov. Áno, proces môže urýchliť disponovaný líder, dobre formulovaný „manifest“, alebo nás postretne kľúčová situácia. Proces identifikácie- zjednotenia odštartuje zmena vonkajších pomerov ( Rusi v Berlíne, Číňania v New Yorku, klimatická katastrófa, pandémia, globálna hospodárska kríza,)

        Reply
        • 14. júna 2019 at 12:56
          Permalink

          Áno, je pochopiteľné, že človek chce ostať verný sám sebe a svojim hodnotám a tak chápem, že vyskakovanie zo škatuľky má pri riešení problémov určité hranice použiteľnosti.
          Ak však hovoríme o zjednocovaní a myslíme to vážne, tak to nejde urobiť bez ochoty každého z nás, aspoň na chvíľku zo svojej škatuľky vyskočiť.
          Poviem to na rovinu: neverím nikomu, a nemám záujem sa s ním zjednocovať, ak niekto nie je ochotný ani len nazrieť do tej „mojej škatuľky“.
          Desať ďalších Vám to takto na rovinu nepovie, len si Vás vymažú z adresára.

          Reply
          • 14. júna 2019 at 14:17
            Permalink

            Pán Moravčík, len je otázkou, aký charakter má to vyskakovanie zo škatuľky. Mne nemôžete uprieť, že sa nebojím písať o veciach, ktoré stoja proti oficiálnemu prúdu ľavice. Lenže pri vašom vyskakovaní zo škatuľky (u Vás, Devany, u Tibora Moravčíka, bude sa to dotýkať aj jeho článku o vlastníctve) ide tak trochu o snahu nahradiť ustálené pojmy svojimi výrazmi – a Vy toto nazývate vyskakovaním zo škatuľky. Priveľa diskutujete s anarchistami, ktorí majú problém uznať vôbec niečo za objektívne. Pritom nie som proti spolupráci s anarchistami, ale myslím, že oni budú proti spolupráci, vyplýva to z ich metodológie.

            Tibor Moravčík sa snažil v článku a Vy napr. aj s Devanou v diskusii ste sa vyhýbali jasným pojmom prvobytná spoločnosť, otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus, socializmus, komunizmus. Pokus nahradiť ich opisom nazývate novým myslením. A niektoré ustálené pojmy a poznatky ste nazvali bludom. Tým vraciate celé toto poznanie do antiky.

            Pojmy sú uzlové body poznania. V nich sa koncentruje celá história poznania. Ak poviem hviezda, planéta, mesiac, tak väčšina ľudí vie, čo sa pod tým myslí. Pritom ich pôvod, zloženie, vývoj sa stále skúma, upresňuje, niečo sa ukazuje ako mylné.
            Podobne je to s pojmami kyslík, dusík, vodík, chlór. Podľa Vašej logiky by sme o kyslíku hovorili „to, čo dýchame a bez čoho nám je zle“. Lenže to môže byť aj vzduch všeobecne, je to na úrovni antického poznania. Dusík asi opíšete, „to, čo radi rastliny papajú, majú od nich zelené listy“. A tento štýl vy nazývate novým myslením.

            Preto hovorím, že s mnohými tézami sa dá súhlasiť, ale je to na úrovni antiky. Prečo by som napr. nesúhlasil, že kyslík je to, čo dýchame.

            Keby ste uznávali potrebu vedecky skúmať aj spoločenské javy, teda aj vlastníctvo, mali by ste určitú úctu ku všetkému, k čomu dospelo ľudstvo – v antike, v kapitalizme, v socializme.. Aj keď je to zatiaľ nepresné, plné omylov, ale je to základ, od ktorého sa odrážame. Ak to nazvete bludom a začnete si vymýšľať svoje pojmy, vrátite celý proces poznania do antiky.

            Takto sa mi javí Vaše vyskakovanie zo škatuľky, áno, vyskočíte, ale kamsi dozadu. Aj vtedy mali myslitelia pekné postrehy, dá sa s nimi súhlasiť, tak ako sa dá súhlasiť aj s viacerými Vašimi postrehmi. Ale v pochopení súčasnej spoločnosti nám to vôbec nepomôže.

        • 14. júna 2019 at 14:37
          Permalink

          Pánovi Antalovi pod mojim príspevkom:
          Pán Antal, nehráte fér. Celú diskusiu som začal tým, že pojmy kapitál, výrobné prostriedky a vlastníctvo musíme predefinovať, lebo súčasnej našej realite nevyhovujú. Myslel som presne definované – VAŠE pojmy. Nevyjadroval som sa v nijakých opisoch.
          O čo sa tu snažíte? Nesmieme modernizovať naše poznanie, lebo by nás to vracalo do antiky? Toto na mňa neskúšajte!

          Reply
          • 14. júna 2019 at 17:44
            Permalink

            V poriadku..Ja som hovoril nielen o Vás, ale aj Tiborovi (jeho článku o vlastníctve) a Devane a ďalších, k čomu ste sa prihlásili – aj s tou škatuľkou.

            Predefinovanie by bolo v poriadku, a ja s Vami súhlasím. Ale Vy ste si to v niektorých prípadoch zjednodušili a nazvali to bludom. To už nie je pokus o predefinovanie, ale názorovú inkvizíciu:-).

            Ja osobne už nemám záujem pokračovať v tejto diskusii, ale mne ako liberálovi vadí, že tvrdošijne trváte na tom, že musíme myslieť ako Vy, pretože inak sme v škatuľke alebo hlásame bludy. A Devana sa nám pokúša zatrhnúť teoretické diskusie.
            Trváte na tom, ak nevyskočíme zo škatuľky, nedá sa hovoriť o zjednotení. Ja ako liberál si nekladiem podmienku, že všetci musia myslieť ako ja, aby som s nimi spolupracoval. A vôbec nepotrebujem, aby ste vyskakovali zo svojej škatuľky. Ja len polemizujem s tvrdeniami, ktoré podľa mňa neodrážajú objektívnu realitu. Pre mňa je dôležité to, či lepšie, objektívnejšie opisujeme v našich poznatkoch pohyby tohto sveta.

            My budeme nútení spolupracovať nie kvôli tomu, že sme vyskočili zo škatuľky, ale kvôli celkovému rozvratu civilizácie, hrozbe jej zániku a kvôli narastajúcemu prírodnému tlaku. Tam naše rozdiely v názoroch, či som ľavičiar alebo pravičiar, stratia pôvodný význam.

            Dodatok:
            Zrejme pod tou škatuľkou myslíte marxizmus a komunistickú ideológiu a jej chápanie pojmov.

            Ja si jednak vôbec nemyslím, žeby mali byť všetci marxistami a komunistami.

            Ale hlavný problém je v tom, že Vy chápete aj socializmus, komunizmus a marxizmus ako strnulé systémy. Vyplynulo to z Vášho útoku voči niekomu, či Vás za Vaše názory dá zatvoriť a – už nepamätám, čo. Akoby socializmus rovnal sa diktatúre proletariátu a marxizmus triedny boj.
            Trochu majú na tom vinu aj samotní komunisti. Preto som minule ostro polemizoval so Sonkou Valovičovou, z jej článku vyplývalo, akoby marxizmus bol učením o triednom boji, hoci je to vzdialené realite.

            Ale hlavne je za týmto nedostatočné poznanie. Ak si preštudujete pohyb systémov, tak uvidíte, že tak ako sa kapitalizmus vyvíjal od absolutizmu (14.-17.st.) – ku klasickému kapitalizmu voľného trhu (1688-1848) – kríze klasického kapitalizmu (1848-1928) a jeho evolučnom pokračovaní v post-klasickej socializovanej (keynesiánskej) podobe.

            – tak sa aj socializmus vyvíjal podľa toho istého programu: od diktatúry proletariátu (1928-1968) – ku klasickej podobe socializmu (1968-19888) – ku kríze klasickej podoby (1988-1998) a evolučnom pokračovaní v post-klasickej globalizovanej podobe socializmu (v Číne, Kube, Vietname). A tak ako kapitalizmus v post-klasickej podobe nabral liberálno-demokratickú podobu, tak aj socializmus naberá liberálno-demokratickú podobu. Ak si pozrieme vyhlásenia Číny k priebehu obchodnej vojny, tak ona sa hlási k tomu, že bráni princípy voľného obchodu, trhu, otvorenosť a spoluprácu.

            Takže z ktorej škatuľky to vlastne máme dnes vyskočiť?:-)

          • 14. júna 2019 at 19:00
            Permalink

            Pán Antal, nejde mi do hlavy, prečo je tak zúfalo frustrujúce diskutovať s liberálom a je jedno, či je pravicový alebo ľavicový. Od liberála by som už z názvu očakával istú voľnosť v myslení, ale kupodivu niet na svete rigidnejších mysliteľov, ako sú liberáli.

            Čo sa týka škatuliek. Keď hovorím, že by ste mali vyskočiť zo škatuľky, tak myslím len jednu jedinú – tú Vašu, v ktorej sedíte a ktorej steny a limity vidíte okolo seba a za ktoré nejdete.
            Žiadnu inú škatuľku som nemyslel, len Vašu (a samozrejme individuálne analogicky škatuľky iných diskutujúcich).
            Keď som povedal, že moja podmienka (a trvám na nej) je to, aby ste „boli ochotní nazrieť do mojej škatuľky“, tak to vôbec neznamená, že chcem, aby ste mysleli ako ja. (Zas kupodivu liberálny manier myslieť štýlom všetko alebo nič.) Znamená to len toľko, aby ste prejavili záujem o môj svet, aby ste ma boli ochotní počúvať.
            Demokracia je diskusia. To bez počúvania nejde.
            Kto nie je ochotný ma počúvať, s takým človekom sa prestanem baviť o dôležitých veciach. To je celé. Veď na svete sú ľudia, ktorí ma počúvať chcú, tak prečo by som ich mal ukracovať kvôli tým, čo nemajú záujem.

          • 14. júna 2019 at 19:34
            Permalink

            Kľud, pán Moravčík:-). Nie je to také zlé, asi vyhľadám Vaše komentáre, kde ste napísali, že ste si všimli, že čítam a vnímam názory iných.

            Ale bol by som rád, keby ste namiesto „škatuľky“ použili zaužívaný pojem (teda tú škatuľku), ktorému sa dá aj rozumieť, čo pod ním konkrétne myslíte. Inak tu môžeme diskutovať ešte o škatuľkách celé dni. Zrejme mi vyčítate marxizmus a socializmus.

            Ja som pritom napísal, že sa necítim byť marxistom, len využívam marxistickú metodológiu. A Vy zrejme chcete, aby som od toho upustil. Alebo pod tou škatuľkou rozumiete niečo iné? Ako vidíte, používanie tých škatuliek, zaužívaných pojmov má význam, aby sme tu nediskutovali večnosť, celé dni si objasňujúc ten moderný pojem „škatuľka“, ktorým ste nahradili tie staré odporné pojmy.
            Tak čo mi vlastne vyčítate?

          • 14. júna 2019 at 20:38
            Permalink

            Vďaka,pán Antal, že sme prešli do normálnej diskusie. :-)
            „Out of box“ (tak som to prvý raz použil) nereprezentuje žiadny -izmus. Je to vedecky definovaný pojem, ktorý má svoj konvenčný obsah. Definovali ho psychológovia.
            https://www.academia.edu/11104322/Inovat%C3%ADvne_univerzitn%C3%A9_vzdel%C3%A1vanie

            Okrem iného to znamená schopnosť vnímať inú realitu, než je naša bežná navyknutá stereotypná. Prvým krokom k jej vnímaniu však je to, že človek pripustí, že taká realita môže existovať.

            Ešte slovo o tom, prečo som začal hovoriť o kognitívnej psychológii a inej realite. Tá iná realita totiž existuje nezávisle od našej vôle, hoci existuje v subjektívnych individuálnych svetoch pracujúcich ľudí, ktorým v konečnom dôsledku všetci chceme dobre (povedzme našich potenciálnych voličov).
            Ani ma nenapadlo všetky tieto

          • 14. júna 2019 at 20:42
            Permalink

            …ospravedlňujem sa za ten sek.
            Ani ma nenapadlo všetky tieto individuálne subjektívne svety chcieť zjednocovať do jednotného strihu. Naše riešenie otázky „Čo robiť“ by sme však mali koncipovať tak, aby tieto individuálne svety v ňom mohli komfortne existovať. Ja si to neviem predstaviť, aby to fungovalo bez ich aktívnej spolupráce.

  • 8. júna 2019 at 13:11
    Permalink

    …VámK to práve Vašek povedal…že Vám nerozumieme…a profesori ekonómie nie sú vinovatí za november 1989, ani za privatizáciu, rozpredaj, rozdelenie republík, ani za zavedenie Eura a privítanie automotivu…ale ak si myslíte, že Klaus, Dzurinda, Mikloš či Kaník a Kažimir sú profesori, poslúžte si…len vždy menovite, prosím.
    A ak chcete so mnou diskutovať, bolo by dobré si otvoriť Kapitál Marxa a čítať ho tam kde píše o nadprodukte a o odcudzení práce, prípadne ozaj si preštudovať Schweickarta – ten je dokonca i v slovenčine ako „Po kapitalizme -ekonomická demokracia“ a hovorí o socializme. Neviem o čom chcete hovoriť Vy. Treba to prečítať, prosím, veľmi prosím…

    Reply
  • 8. júna 2019 at 22:26
    Permalink

    Pre pána Antala vyššie.
    Pôvodne som tie veci nechcel formulovať tak, ako ste mi to vložili do úst. Bral som to všetko vo vzťahu k téme článku, ktorým je otázka „Čo robiť?“ – z nášho ľavicového pohľadu a dnes, v tomto momente.
    To, ako argumentujete, je zdôvodnenie, prečo sa mojimi postojmi nemienite zapodievať. Beriem, máte na to právo. Ale mohli ste to povedať aj asertívne a priamo bez pokusov o neférové ponižovanie.

    Po istej chvíli rozmýšľania nad Vašimi replikami mi tá situácia začala pripomínať istého Mikuláša Koperníka. Že by Slnko obiehalo okolo Zeme? Neslýchané, to by Pánbožko nedopustili, veď v Biblii sa píše…
    Že by vlastníctvo nemalo oprávňovať človeka, aby si privlastňoval výnosy z neho? Neslýchané…

    Reply
    • 8. júna 2019 at 23:35
      Permalink

      Nechcel som sa Vás dotknúť, ale Vy ste nazvali poctivú prácu miliónov ekonómov, vedcov po stáročia bludmi. Toto robia anarchisti, neuznávajúc nič a nikoho.

      „Že by vlastníctvo nemalo oprávňovať človeka, aby si privlastňoval výnosy z neho? Neslýchané…“ Vy vôbec nerozlišujete, o ktorej dobe hovoríte, či o potrebách budúcnosti, alebo o kapitalizme 18. st., z tejto všeobecnej tézy nie som veľmi múdry:-)

      Reply
      • 9. júna 2019 at 0:35
        Permalink

        Pán Antal, pôvodne som nechcel byť taký rezolútny, no keď ma už charakter diskusie tam dotlačil, tak v tej role zostanem a použijem znovu príklad Koperníka. Pred ním tisícky astronómov venovali milióny hodín poctivej práce na to, aby ľudstvo udržali v predstave geocentrického modelu vesmíru. Tá „pocivá“ práca má, žiaľ, nulovú vedeckú váhu.
        A to Koperník nie je jediný. Narýchlo spomeniem ešte Einsteina, Lobačevského, Kolumba…

        Čo sa týka Vašej otázky na dobu, o ktorej hovorím – minulosť nedokážem zmeniť, ani to pre nás nemá význam, takže sa to týka prítomnosti a budúcnosti.

        Ešte späť k Vašim výčitkám, čo všetko je „omyl“. Pozrite, diela klasikov marxizmu sú plné hodnotových súdov o vykorisťovaní proletariátu. Oni neboli v žiadnych rozpakoch, keď kritizovali neľudskosť otrokárskeho a feudálneho zriadenia. To, čo som vyššie napísal o vlastníctve a z neho vyplývajúceho prisvojovania výnosov je taký hodnotový súd. Považujem to za neférové. A nie za „omyl“, ale za podvod, ktorý urobili vlastníci na „nevlastníkoch“. Môžete to považovať za môj subjektívny postoj a Vy si pokojne myslite niečo iné, ale z Vášho nesúhlasu nie som ani trochu nervózny a nemienim byť voči tým podvodníkom ani o chlp zhovievavejší.

        A ešte raz k Marxovi. V podstate tvrdí, že kapitalisti vykorisťujú pracujúcich tým, že im nevyplácajú férovú mzdu a ponechávajú si časť nadhodnoty, ktorú vyprodukujú pracujúci svojou prácou. (Aj u Marxa nájdete hodnotový súd, že to nie je etické!)
        Fakt si myslíte, že keď by sme tento neblahý jav chceli opraviť, že naša jediná možnosť je, že necháme pracujúcim naďalej vyplácať tú neférovú mzdu, ale zrušíme súkromné vlastníctvo a tú nadhodnotu zveríme (trebárs všeľudovému) štátu, aby ju prerozdelil?
        Teraz sa nepýtam na to, čo je podľa Vás správne, ale či je to naozaj systémovo jediná možná alternatíva?
        Jediná nie je, to viem naisto. A ďalšia otázka je – prečo sa nezaoberáme tými ďalšími alternatívami, ktoré prichádzajú do úvahy?
        Prečo sa napríklad nepokúšame o to, aby pracujúci neboli vykorisťovaní? Nepokúšame sa o to, aby dostávali férovú mzdu a aby neostávala žiadna nadhodnota práce, ktorú by si ktokoľvek ponechával.
        Takmer už tuším vo vzduchu námietku, že predsa za socializmu sa vykorisťovanie zrušilo, lebo vlastníkmi podnikov boli všetci… veď hej, aj medzi všetkými vlastníkmi vtedy koloval vtip, že rozdiel medzi kapitalizmom a socializmom je ten, že v kapitalizme vykorisťuje človek človeka a v socializme je to naopak. ;-)

        Reply
        • 9. júna 2019 at 1:51
          Permalink

          Pane Moravčík, mám dojem,

          že jste v této diskusi dost vykolejený v pohledu na věc. ) Souhlasím proto s panem Antalem, že jste typický anarchista nasáklý jejich teoretickým nihilismem. ) Už proto si to myslím, že se nedržíte dokonce ani vlastních slibů vůči Vám samotnému. Před třemi hodinami jste napsal: «Navrhujem, aby sme tento spor načas odložili uležať. … Len sa mi zdá zbytočné kaziť si peknú nedeľu.» A nyní se dozvídám, že si chcete kazit pěknou neděli. Prima. ))

          Nebudu všechny Vaše podivné názory rozebírat, jednak nemám čas, ale také třeba nyní se mi již chce docela spát. Takže jen stručně. A sice k tomuto Vašemu naprosto naivnímu sousloví, které zpochybňuje Vaše zkoušky z polit. ekonomie kapitalismu, cituji: «Prečo sa napríklad nepokúšame o to, aby pracujúci neboli vykorisťovaní? Nepokúšame sa o to, aby dostávali férovú mzdu a aby neostávala žiadna nadhodnota práce, ktorú by si ktokoľvek ponechával.» Konec cit.

          Pane Moravčík, těmito dvěma otázkami, přesněji, tou druhou otázkou, jste mě opravdu nadzvedl ze židle. ) Nejprve k té první otázce. A proč myslíte, že jsem členem KSČM? Co myslíte? K té druhé otázce.

          Pane Moravčík, kdybyste dělníkovi vyplatil veškerou hodnotu jeho práce, pak by na tomto světě jedinými milionáři byli právě dělníci, ti ostatní by hladověli, včetně zemědělců, učitelů, lékařů, sester, věd. pracovníků, jakož i poslanců nár. parlamentů. Kdo jiný by na tyto zaměstnance z rozpočtové sféry dělal? Copak doktor v nemocnici nebo učitel na VŠ ve smyslu ekonomiky tvoří nějaké hodnoty? Veškeré žádné, pane Moravčík! Kdybyste odstranil dotace zemědělcům, pak by se nikdy nenašla ani koruna na sklizeň úrody. Atd, atd.

          Resumé, pane Moravčík? Dělník, jenž jediný tvoří hodnoty, tak musí uživit doslova celý národ! Už chápete, proč bez nadhodnoty ekonomika nemůže existovat? Základní problém kapitalistické ekonomiky není skryt v existenci nadhodnoty, tedy v tom, že dělník nedostane zaplaceno naplno, ale v tom, že ona nadhodnota se za kapitalismu přetaví nikoli ve prospěch celku, ale ve prospěch jednotlivce, jenž hýbe s výr. prostředky, tedy i s bankami. Jsem překvapen, že tohle nevíte. Ačkoli, s Vaším světonázorem se ani nedivím, když srovnáváte geocentristy s marx. výkladem kapital. ekonomiky. )

          A ještě, pane Moravčík. Výše jste napsal toto, cituji: «Skutočným pánom sveta nie je vlastník výrobných prostriedkov, ale obchodník – ten, ktorý organizuje trh. … a hlavne ten, kto emituje peniaze.» Konec cit. Zde si položme otázku. Může banka emitovat peníze bez průmyslového kapitálu s proletariátem tvořícím hodnoty? Oba víme, že ne. A pokud bankovní kapitál je pánem tohoto světa, pak jen proto, že se NAPLNO POTVRZUJE LENINOVA TEZE O PARAZITISMU A ZAHNÍVÁNÍ KAPITALISMU jako společensko-ekonomické formace. Na burzách se tvoří peníze tzv. z ničeho, což je důkaz výše uvedených slov.

          Dobrou noc.

          P.S.
          Pane Moravčík, ten tzv. vtip o rozdílu mezi socialismem a kapitalismem není vtipem, ale naprostou zhovadilostí typu, že rozdíl mezi mužem a ženou není žádný, protože oba dva mají vzadu díru.

          Reply
          • 9. júna 2019 at 9:36
            Permalink

            Pane Vašku, môj návrh odložiť spor som adresoval len presne a menovite Vám. A ten naďalej myslím vážne, takže toto je celá odpoveď na Vašu repliku, len aby ste vedeli, že som si ju prečítal.

    • 9. júna 2019 at 12:03
      Permalink

      Molravčík!!! Zovšeobecňujete a tým sa odhaľujete! Houby Vy viete o tom, čo je vlastníctvo ktoré produkuje výstupy v hospodárstve, teda čo sú výrobné prostriedky… váš pojem vlastníctva je i to hov…n…o…čo produkuje človek a tvári sa, že po vypustení ho už nevlastní…tak tam jedine sedí tá Vaša filozofia…normálne ma už šliak triafa z toho ignoranta: Všeobecné vlastníctvo…vešobený mier…všeobecná žena… všeobecný Boh…S-T-A-Č-Í…. NEDISKUTUJEM VIAC…

      Reply
  • 9. júna 2019 at 7:44
    Permalink

    Čo robiť? No určite nie to, čo tu predvádzajú páni diskutujúci.
    Ľavica musí predovšetkým hľadať prienik v názoroch, nie navzájom si dokazovať, kto vie lepšie formulovať svoje myšlienky, hľadať u druhých fiktívne názorové rozdiely zásadného charakteru, a robiť z nich menej dôsledných ľavičiarov, ako sú oni sami.
    Ako chcete potom komunikovať s potenciálnymi voličmi, ktorí poväčšine nemajú akademické vzdelanie?

    Reply
    • 9. júna 2019 at 11:55
      Permalink

      Leonardo: odpovedám: tak najlepšie sa komunikuje s voličmi i s ľudom, ktorý nemá akademické vzdelanie, PLNOU ICH PEŇAŽENKOU … a to dokázali komunisti dvakrát v našej histórii: raz keď sa po skončení vojny znárodnili aj na základe ich tlaku veľké podniky, ťažiarstvo, doprava, časť bánk, druhý raz keď po 1948 zabezpečili PLNÚ ZAMESTNANOSŤ ( tá mrzela iba bývalých fabrikantov, keťasov a špekulantov, ostatní zrazu dostávali pravidelné mesačné mzdy) a dokonca v roku 1953 boli schopní zrušiť vojnou zavedený PRÍDELOVÝ SYSTÉM. No a potom, byty, školy, ústavy národného zdravia, šport, kultúra…až sme došli do 80.rokov a podľahlo sa malomeštiactvu. Dnes je „radosť pozerať“, ako nespokojný ľud slovenský radšej vycestuje do sveta, než by mal bojovať o blahobyt v rodisku, nik o nich vo sfére blahobytu nebojuje, každý tu teoretizuje o ľavici…ak chcete, TOTO POVAŽUJTE ZA DISKUSNÝ PRÍSPEVOK ak sa vám nepáčili komplexné hospodárske postupy ekonomickej demokracie, vážení…

      Reply
      • 9. júna 2019 at 16:32
        Permalink

        Pán Kantor,
        Schweickartovu ekonomickú demokraciu považujem za možné riešenie ako udržať osobnú iniciatívu zamestnancov v záujme hospodárskeho výsledku podnikov po odstránení súkromného vlastníctva. (Hoci priznám sa, že mi uniklo, že by si Bernie Sanders bol niečo z tejto vízie osvojil, ako uvádzate vyššie.)
        Práve táto iniciatíva ľuďom za „reálneho socializmu“ chýbala. Veď Vy si musíte veľmi dobre pamätať, že či vtedy človek robil svedomite alebo nie, zarobil rovnako. Ak mal človek dobrý kádrový posudok, prípadne bol členom strany, žil si lepšie ako druhí, možno šikovnejší a iniciatívnejší. Spoločný majetok sa veselo rozkrádal. Štruktúra ekonomiky bola dirigovaná z centra bez ohľadu na záujmy a potreby lokálneho obyvateľstva. Ekonomika pod vedením „odborníkov“ z politbyra bola v takom stave, že my s tou „PLNOU PEŇAŽENKOU“ sme s údivom a závisťou zízali, akú životnú úroveň majú vykorisťovaní ľudia v krajinách „zahnívajúceho“ kapitalizmu. (Toto rozhodne neberte ako obhajobu kapitalizmu; kapitalizmus treba odstrániť, ale návrat späť by bolo jednoducho šialenstvo.)
        Masové odmietnutie „reálneho socializmu“ v novembri 1989 teda bolo logické (žiadny prejav malomeštiactva), a akýkoľvek pokus o jeho resuscitáciu nemá u ľudí, ktorí ho zažili, šancu na úspech (snáď okrem tých pár jedincov, ktorí profitovali z jeho negatívnych stránok).
        Pracujme na vízii a realizácii systému, ktorý odstráni negatíva kapitalizmu, bude demokratickejší, sociálne spravodlivejší a ekonomicky efektívnejší ako čokoľvek doteraz.

        Reply
        • 9. júna 2019 at 17:00
          Permalink

          Pán Leonardo da Ponte – a zase tu máme tvrdý, barbarský ahistorizmus. Budem to opakovať dovtedy, pokiaľ nepochopíme, že nemôžeme si pliesť dnešné potreby (potrebu ekonomickej demokracie) s potrebami 50. – 80. rokov. Na potrebu dnešnej úrovne poznania je to absurdné, s takýmto barbarským postojom nemôže vzniknúť žiadny avantgardný revolučný ľavicový subjekt. A ja osobne by som nikoho s takýmto zdeformovaným postojom do avantgardného moderného ľavicového subjektu ani nebral.
          Nechce sa mi podrobnejšie rozoberať tento archaický názor, pre budúcnosť nemá žiaden význam.

          Reply
          • 9. júna 2019 at 20:31
            Permalink

            Pán Antal,
            Evidentne ste vôbec nepochopil, prečo skrachoval „reálny socializmus“. Bola to jedine demokracia v občianskom a ekonomickom živote, ktorá mohla naštartovať osobnú iniciatívu ľudí, a v konečnom dôsledku systém spasiť. Vedomie ľudí, že majú podiel na správe štátu, obce, podniku. A je to opäť demokracia, ktorej nedostatok pochová aj súčasný režim.
            V tejto Vašej kope dehonestujúcich výrazov som nenašiel jediný argument. Je to práve tento štýl diskusie, ktorý nemá pre budúcnosť žiadny význam.
            Pokiaľ chcete takýmto spôsobom filtrovať, s kým spolupracovať, a s kým nie, zostanete pravdepodobne len sám so sebou. Pre ľavičiara to určite nie je lákavá vyhliadka.

          • 9. júna 2019 at 22:11
            Permalink

            No, neviem, ale keby nebol fungoval, socializmus aj na osobnej iniciatívne, ZSSR by bol prehral druhú svetovú vojnu, zo ZSSR by sa nestala svetová superveľmoc, ktorá určovala pohyby 20. st.
            Pozrite si štúdiu Ako sa písali denníky za Stalina od nemeckého historika. Uverejnili ju Blisty.cz ešte vo svojich svetlejších časoch. Historik v duchu Vašich predsudkov sa vybral do ruských archívov hľadať dôkazy v osobných denníkov o vnútornom vzdore sovietskych ľudí proti režimu. A našiel opak- obrovský zápal, nadšenie – dokonca aj u tzv. nepriateľov (kulakov), ktorí nechceli zostať stáť na chodníku, ale chceli sa stať súčasťou tohto pohybu.
            Ak sa o súkromníckom kapitalizme tvrdí, že podnecuje iniciatívu, tak to platí len o vrstve podnikateľov. Ale táto podnikateľská iniciatíva zlikvidovala iniciatívu más. Príďte na návštevu ku mne na dedinu – v akom katastrofálnom stave je dnes iniciatíva ľudí. Za socializmu sme s otcom chodili do lesa vykášať každú malú lúku kvôli senu, hospodárilo sa, chovalo. Dnes vám 90 percent dedinčanov ponúkne zdarma svoje záhrady na kosenie, aby ste ich zbavili problému, čo s nepokosenou záhradou.

            Ale inde je problém – zopakujem ahistorickosť Vášho myslenia, strnulosť. Vy stále máte problém pochopiť, že na iných podnetoch a princípoch fungovala spoločnosť pred 50 – 70 rokmi a iné podnety, princípy potrebuje dnes.
            Tie detinské závery, že som nepochopil, prečo vraj skrachoval socializmus, nemienim rozoberať. Hrajkajte sa, hrajkajte, na tomto základe sa nová budúcnosť nedá budovať.
            Vaši predkovia tiež skrachovali, boli omylom, masovo boli rodinou odmietnutí preto, že odišli z tohto sveta?

  • 9. júna 2019 at 8:47
    Permalink

    Prečítala som si diskusiu a prikláňam sa k názorom Mariána Moravčíka.
    Pridŕžanie sa Marxistických poučiek ako Písma svätého a neschopnosť akceptovať iný názor, iný pohľad na problémy, mi pripomenul práve Marxovu myšlienku, ktorú som čítala kedysi dávno, že kapitalizmus oberá ľudí o „esenciu človeka“…
    Práve tá neochota, prijať aj iné myšlienky, urobila ja na Slovensku z ľavice skupinu spiatočníkov, ktorá v dnešnej dobe nedokáže svojimi tézami skoro nikoho osloviť.
    Prečo?
    Preto milí páni, lebo Vám unikla závažná podstata.
    A tou je človek samotný.
    Bežného človeka nezaujíma ani to aké máte akademické vzdelanie, najmä ak mu ním dávate najavo svoju nadradenosť.
    Začnite sa zaujímať o to čím žijú bežní ľudia a potom pochopíte…
    Problémom dnešnej doby, je neochota počúvať iných, neschopnosť akceptovať iné názory a myšlienky, neschopnosť vcítiť sa do problémov ľudí, ale najmä neschopnosť vidieť to, čo máte priamo pred nosmi.
    Svet sa mení a nič sa nedá vrátiť, tak ako sa nedá vrátiť stará ľavica…
    Ale svetská moc a názorová inkvizícia, vždy trestala vizionárov, ktorí si dovolili vidieť viac ako tí ostatní…

    Reply
    • 9. júna 2019 at 9:50
      Permalink

      Ďakujem, Devanka. Táto diskusia je pre mňa naozaj nečakaným a poučným prekvapením, až sklamaním.
      Spomeniem ešte taký paradox – dostal som výčitku na nedostatok historického myslenia. A som takmer v šoku, že si páni neuvedomujú, že Marx nepoznal (a teda ani vo svojom diele nereflektoval) vôbec nič z toho, čo sme zažili. Nemal potuchy o VOSR, reálnom socializme, ani plyšovom prevrate. Nezažil ani jednu z tých veľkých svetových kríz…

      Reply
    • 9. júna 2019 at 10:24
      Permalink

      Devana, vďaka Vám som to pochopil: pletieme si ekonomiku krajiny a ekonómiu ako oblasť pôsobenia človeka v hospodárstve s filozofiou a politikou. Vy Devana ste mi otvorili oči: TOTO TU NIE JE DISKUSIA O EKONOMIKE A EKONÓMII (i keď ten Marian M.to sem doplietol v odpovedi na môj postreh ku tomu, čo sa pýta Juraj Janošovský)…Vy chcete silou-mocou hľadať odpovede na filozofické a politické otázky a nie na hospodárstvo. POCHOPIL SOM. Sťahujem svoju podráždenosť, pretože toto tu nie je diskusia hospodárskych odborníkov a pochopil som. Viac ako všetko ostatné mi dalo, že Devana to napísala, citujem: „Pridŕžanie sa Marxistických poučiek ako Písma svätého a neschopnosť akceptovať iný názor“ je presne to, čo potopilo v myslení ľavičiarov i ich prístup k ekonomickej demokracii – no keďže tam nie je Marx, tak to NE-PLA-TÍ pre nich…a potom z toho vyplýva to KSS-vajatanie, ale i vznik nových „filozofií“ akože Moravčík a podobne.

      Toto tu nie je diskusia, pretože diskusia vždy býva ohraničená na tému a subjekt diskusie a ten tu nebol zadefinovaný…alebo aj bol, ale diskutéri ho ignorujú a obviňujú sa navzájom z neakceptácie iného ako ich názoru. A to hovorím ako ten, ktorého obvinil Moravčík, že neakceptuje jeho názor: ALE názor KU ČOMU? To nám nevysvetlil…

      Reply
    • 9. júna 2019 at 12:29
      Permalink

      Devana, mne je osobne Marián Moravčík sympatický a viem si predstaviť spoluprácu. Takže toto neberte ako osobný spor, ale skôr ideové vyjasňovanie si postojov ľavice v ekonomickom smere.

      Nemyslím, že rozmanitosť názorov by mala vadiť, ale skôr potrebujeme objektívne poznatky. Ja som reagoval napr. na vetu „A tiež by som prestal velebiť Marxa za jeho upriamenie našej pozornosti na „vlastníctvo výrobných prostriedkov“ a na kapitál. Je to blud.“ Pripadá mi čudesné vyhlasovať to bludom, že pred 150 rokmi Marx upriamil pozornosť na vlastníctvo, pretože tak vtedy stála potreba, len preto, že dnes sa Mariánovi Moravčíkovi javí, že DNES sa javí tá potreba trochu inak. Autor by musel previesť rozbor vtedajšej situácie, že vtedy tak nestála otázka – a nie vyhlasovať to bludom kvôli jeho dnešnému pohľadu.

      A reč nebola o marxizme, prečo ste sa tak nenávistne pustili práve do marxizmu? Peter hovoril o gréckych mysliteľoch a klasickej vede, a Schweickartovi, podobne aj ja som hovoril o klasickej vede, čím som myslel buržoáznu ekonomickú vedu.

      Ja osobne nevidím v takýchto polemikách problém, bodaj by ich bolo viac. Samozrejme, pokiaľ ich nechápeme osobne. Ja sa občas sporím s p. Vaškom, inde sa zhodneme, páčil sa mi napr. jeho komentár 9. júna 2019 at 1:51, plne súhlasím. Občas sa posporíme s p. Moravčíkom, občas sa zhodneme. Len si nemyslím, že je vhodné na spoluprácu nazývať klasické (kapitalistické) ekonomické teórie a marxistickú ekonomickú teóriu bludom, to radi robia antikomunisti a anarchisti. Skôr sú len určitým stupienkom na ceste k lepšiemu poznaniu, plné nepresností, ale bez týchto stupienkov sa nedá ísť ďalej. Ak ich vyhlásime za bludy, dostávame sa k na začiatok, k neandertálcom, pretože nemáme v rukách nič pevné, iba naše prvotné dohady.

      Reply
      • 9. júna 2019 at 13:59
        Permalink

        Ďakujem, pán Antal, vrátim sa k tejto téme v pokojnejšej atmosfére. Uvidíte, že ani tí Neandertálci nehrozia. :-)
        Pekný zvyšok nedele.

        Reply
        • 9. júna 2019 at 14:59
          Permalink

          Pre Milana aj Mariána.
          Pán Milan, použil v diskusii výraz neandertálci boli omyl…
          Som veľmi rada, že práve na príklade Neandertálcov môžem poukázať na rozdiely v spoločnosti.
          Neandertálci boli dlhú dobu, na základe predsudkov považovaní za podradný druh.
          Ale podľa môjho názoru, boli vyspelejší v tej dobe, v ktorej žili, ako sme my ľudia moderného typu, so svojimi technickými a technologickými vymoženosťami, ktoré v nás zabíjajú ľudskosť.
          Archeologické výskumy dokázali, že žili v komunitách, ktoré mali obrovské sociálne cítenie, starali sa o starých, chorých, bezbranných a deti. Z prírody, ktorá im ponúkala obživu, brali len to, čo potrebovali a nepľundrovali ju v záujme nejakého zbožšteného zisku a Mamonu.
          Tvar ich lebky, pre ktorý boli považovaní za barbarov z jaskýň, im umožňoval to, čo človeku moderného typu chýbalo.
          Forenzná antroplógia dokázala, že prednú časť mozgu, ktorá zodpovedá za myslenie, reč či tvorivosť mali porovnateľnú s človekom moderného typu, odlišovali sa však pretiahnutou tylovou časťou lebky, pretože mali vyvinutejší tylový lalok mozgu, ktorý zodpovedá za ostrosť videnia a najmä za trojdimenzionálne videnie.
          Dokázali napríklad vyrobiť pazúrik za pár minút, kým človek moderného typu, ho vyrábal celé hodiny…
          Tak je to aj súčasnosti, sme takí pyšní, na to akí sme, kým sme, čo vieme, že budeme odsudzovať a niekoho, kto sa čo i len trochu odlišuje od iných, len preto, že vidí viac a inak…

          Reply
          • 9. júna 2019 at 17:10
            Permalink

            Pani Devana, nikde som nič také ako „neandertálci boli omyl“ nepovedal. Zase tvrdý ahistorizmus, akoby väčšine ľudí unikalo, že svet sa vyvíja a minulé formy boli v poriadku, len vývojom zastarali.
            Ja som len povedal, že sa tým môžeme vrátiť k neandertálcom, teda k svojim počiatkom. Ale vôbec to neznamená, že ich považujem za omyl. Toto chápanie vyplýva u Vás trochu z tendencie považovať všetko staré za omyl.

            A súhlasím, že neandertálci boli vyspelí, preto som ich použil ako príklad. Ale nepovedal by som, že žili v komunitách (to považujem trochu za ideologickú potrebu zdôvodniť potrebu komunitného spôsobu života). Neandertálci žili skôr v rodoch, veľkých rodinách, ktoré sa neskôr spojili do kmeňov. Kmeň už skôr môžeme považovať za komunitu, aj keď komunita má trochu iný základ a štruktúru.

    • 9. júna 2019 at 13:13
      Permalink

      A čím žijú bežní ľudia, Devana? No tým, čo chcú – kapitalizmom.Vo voľbách ho volia, lebo sa nepoučili z historických skúseností. Tak nech sa nesťažujú. Nie je to vina ľavice, že nevyhráva vo voľbách, je to vina voličov, ktorí sa nedokázali poučiť z histórie a nechali sa zlákať pozlátkom kapitalizmu.Z čoho obviňujete ľavicu? Z toho, že to ľudia nechcú pochopiť? Kto vie správne posúdiť minulosť, ten dokáže správne voliť budúcnosť, NIE JE to žiaden SPIATOČNÍK.Píšete, že nič sa nedá vrátiť späť, tak prečo voliči vracajú do hry to, čo tu už bolo, prečo vracajú do hry kapitalizmus? Kto je teda spiatočník?

      Reply
      • 9. júna 2019 at 13:41
        Permalink

        Pani Kotrádyová, presne títo voliči sú náš materiál. Iných mať nebudeme. Presne, ako píše vyššie Leonardo. Čím ich chceme zaujať? Tým, o čom už na betón vieme, že odmietajú?
        Viete, čo ma na tejto polemike mrzí? Našu generáciu už vezme čert, s tým sa už môžeme len zmieriť, ale je trestuhodné, že svoje chyby a omyly chceme naložiť na plecia tým mladým idealistom, ktorí sa chytili práce v Dave2. Zničiť túto mladú nastupujúcu generáciu – na to my, plesniví dedovia, právo nemáme!

        Reply
        • 9. júna 2019 at 17:24
          Permalink

          Čo odmietajú, pán Moravčík, humanizmus? Nie našu generáciu vezme čert, ale tú mladú, ak na toto zabudne.Plesniví dedkovia, pán Moravčík? Sú aj ušľachtilé plesne.

          Reply
      • 9. júna 2019 at 13:50
        Permalink

        Paní Slavomíro, příjemnou neděli Vám ode mne.

        S Vaším postojem plně SOUHLASÍM. Pan Moravčík mě nepříjemně překvapil se svým postojem k marx. výkladu podstaty vykořišťování proletariátu, tedy i programátorů v týmu vývojářů v amer. MicroSoftu. Když už jsem zavadil o ty vývojáře v MS. 1/3 z nich tvoří mladí inženýři z Ruska, avšak jejich příjem činí jen 1/7 toho, co pobírají jejich amer. kolegové. PODSTATA vztahu buržoa vs proletář se tak od dob génia Karla Marxe ─ NEZMĚNILA. Vše při starém.

        Proč jsem Vám, vážená paní kolegyně, vůbec napsal. Ne kvůli postoji p. M. Moravčíka, jeho postoj nechci již nadále komentovat, on je již jinde. Ale kvůli postoji paní Devany, jejíž výklad stavu věcí je pro mě, který je pravidelným čtenářem DAV-DVA, více než STUDENOU sprchou, je to pro mne doslova ŠOK! Nu což, aspoň jsem si ověřil prorocká slova mé zesnulé maminky, celoživotní komunistky: „Vendo, někoho prohlédneš na první pohled, někoho však ani za celý život.“

        Jen jsem chtěl Vám, paní Slavomíro, vzkázat, zde na DAV-DVA, že Vám osobně, ač jsem nikdy neměl a ani nebudu mít možnost Vám to říci do očí, VĚŘÍM. Jste v mých očích OPRAVDOVÁ ľavičiarka. Má poklona.

        Reply
      • 9. júna 2019 at 16:50
        Permalink

        Pani Kotrádyová,
        Máte pocit, že ľudia majú na výber? Všetky strany im ponúkajú len kapitalizmus v rôznych farebných odtieňoch, okrem KSS, ktorá ich chce vrátiť do minulosti, o ktorú z pochopiteľných dôvodov nestoja. Samozrejme, že na vine je ľavica, ak nedokáže ponúknuť žiadnu inú alternatívu. Súčasný príklon voličov k „neštandardným“ stranám je práve dôsledkom toho, že hoci reálne existuje spoločenská objednávka pre vznik ľavicového subjektu, zostáva stále nenaplnená.

        Reply
  • 9. júna 2019 at 12:08
    Permalink

    No, už NEDISKUTUJEM… Juraj, pozbieraj si tieto „diskusné príspevky“ a urob záver… ak je toto prezentácia ľavice, no páni… osobne si myslím, že pán Moravčík tu má zvláštnu úlohu a chápem ho, peňeži treba…už nikto dlho nevyslovil ten pojem? trollovanie…ale musí sa uznať, že to robil inteligentne…

    Reply
    • 9. júna 2019 at 13:52
      Permalink

      Ale pán Kantor… toto z mojej strany ani nemá význam komentovať. Ak Vás ten rapel prejde, tak som ochotný to prehliadnuť akože sa nič nestalo.
      Plne chápem, že som Vám spôsobil prudký diskomfort. Ale vedzte, že si Vás vážim natoľko, že nič, čo som vyššie napísal, tu nie je s cieľom naštvať Vás, ani seba obveseliť. Všetko s plnou vážnosťou.
      Mrzí ma, že som vopred neodhadol reakciu, lebo vôbec nemám radosť z tej osobnej roviny, do ktorej ste skĺzli.

      Reply
  • 9. júna 2019 at 14:38
    Permalink

    Vidím, že debata je čoraz zaujímavejšia a odhalila mnohé…
    Napríklad aj škatuľkovanie podľa názorov.
    Kto smie byť ľavičiar a kto už nie. Kto má tie správne a kto nie…
    Už dávno si všímam jeden jav. Každý sa snaží byť niekde zaškatuľkovaný a prejavovať svoje názory, ale aj ego.
    Takže sme ľavičiari, pravičiari, demokrati, liberáli, libertáni, komunisti, kresťania rôznych konfesií, hetero, homo a všetko možné aj nemožné a v tom škatuľkovaní a zaraďovaní sa, sme zabudli na to najdôležitejšie a to, že v prvom rade by sme mali byť a ostať ľuďmi.
    A viete na čo sme zabudli?
    Že do tých škatuliek nás nahnali tí, ktorí nás ovládajú, pretože ovládať závislých jedincov je jednoduchšie ako tých slobodných, s vlastným názorom.
    A ešte jedno pripomenutie…
    Skutočná múdrosť a poznanie, to nie sú len vedomosti, ale schopnosť použiť ich v praxi a obyčajnom živote. Múdrosť sa skrýva aj v uvedomení si vlastnej omylnosti a chýb, ktorých sa dopúšťame a v tom, že sa z nich dokážeme poučiť a vyvodiť dôsledky.
    Vedomosti, ktoré sú používané v praxi na získavanie vlastného prospechu a ovládanie ľudí sú manipulácia.
    Ak chceme niečo zmeniť, tak by sme mali prestať tvrdošijne lipnúť na niečom, čo sa skutočne nedá vrátiť, ale hľadať nové riešenia, napríklad aj tým, že zmeníme definíciu pojmu práca.
    Máme odkiaľ čerpať vedomosti, dokonca aj z dávnej histórie, ktorá dáva odpovede na problémy súčasnej spoločnosti.
    Ale najmä by sme si mali uvedomiť, že zmena prichádza postupne a v súvislosti s tým, ako sa mení zmýšľanie ľudí a na tom by sme začali pracovať a nie je len problémom nejakého malého štátika, ale celého sveta, najmä toho západného…

    Reply
    • 9. júna 2019 at 17:23
      Permalink

      Reakcia na niektoré Vaše myšlienky, Devana:
      „Ak chceme niečo zmeniť, tak by sme mali prestať tvrdošijne lipnúť na niečom, čo sa skutočne nedá vrátiť…“

      A ja budem, budem tvrdošijne lipnúť na humánnej spoločnosti, na spoločnosti bez vykorisťovania človeka človekom a verím, že sa vrátiť dá.

      „Takže sme ľavičiari, pravičiari, demokrati, liberáli, libertáni, komunisti, kresťania rôznych konfesií, hetero, homo a všetko možné aj nemožné a v tom škatuľkovaní a zaraďovaní sa, sme zabudli na to najdôležitejšie a to, že v prvom rade by sme mali byť a ostať ľuďmi.“

      Devana! A pravičiar sa správa ako človek? Viete, aké je heslo pravičiarov? „Nerobiť a zarobiť, to je umenie.“ To nie je môj výrok, to mi jedna pravičiarka takto rovno bez okolkov a bez hanby povedala rovno do očí. V praxi to funguje takto: Mám peniaze, kúpim si štyri byty, no a z nich žijem. Žiadna poctivá práca, ŠPEKULÁCIA, to dnes letí. To je ten nový prístup k práci, KAPITÁL TVORÍ KAPITÁL, žiadna námaha, stačí mať peniaze. Ak ich nemáš, neostáva ti iné, len drieť za pásom dvanástky, pobrať sa na vandrovku alebo na druhý svet.Toto uznávate? Pán Vašek napísal, že ste preňho studená sprcha, prepáčte, pre mňa tiež. Stará Devana sa mi páčila viac, oveľa oveľa viac.

      Reply
  • 9. júna 2019 at 18:24
    Permalink

    Pani Slavomír, myslím, že ste ma vôbec nepochopili…
    Je jednoduché, pozerať sa na problémy z len jedného uhla pohľadu a čo takto pozrieť sa na ne z viacerých uhlov, snažiť sa ich chápať v širších súvislostiach.
    V skutočnosti humánna spoločnosť bez vykorisťovania v minulom storočí neexistovala.
    Áno bola snaha o spoločnosť, ktorá dávala ľuďom prácu, istoty, snažila sa ich vzdelávať, ale aj tak to všetko odmietli…
    Aj vtedy bolo elitárstvo, ktorého výsledky denne teraz vidíme.
    Stačí nám nakuknúť len do prezidentského paláca, alebo pripomenúť si, kto mal akú minulosť…
    Môžeme čerpať zo skúseností ľudí, ktorí vtedy pracovali pre spoločnosť, ale nemali by sme zatvárať oči pred tým, čo sa dialo aj vtedy a poučiť sa z chýb…
    A ak chceme nejakú zmenu, tak by sme mali vedieť pre koho tú zmenu chceme robiť a začať počúvať mladých ľudí, aby sme vedeli, čo ich zaujíma.
    Zmena môže prísť a pomaly prichádza a ak chce byť ľavica jej súčasťou, tak tak by nemala fanaticky trvať na tom, čo už skoro nikoho, okrem historikov nezaujíma.
    Ako príklad Vám uvediem Čínu. Tam sa po rokoch odmietania konfucianizmu, nakoniec k nemu vrátili a neustále vznikajú nové školy. Vrátili sa ku kultúrnym tradíciám a morálnym hodnotám. A všetci sú v šoku, ako je možné, že to tam funguje…
    Napríklad v USA teraz tieto školy zakazujú, prečo asi?

    Reply
    • 9. júna 2019 at 19:03
      Permalink

      Devana,

      Ako som napísal, ja osobne nevidím problém v polemických diskusiách. A v rôznych postojoch, ocitli sme sa v silne pluralitnej dobe. Preto nemám problém ani s Vašimi všeobecnými, moralizujúcimi blogmi, či komentármi, patria do života ľavice či spoločnosti.

      Ale nedá mi znovu sa vrátiť k Vašim útokom proti teoretickým diskusiám, pokusom úplne ich vytlačiť z ľavicového diskurzu, z DAVDVA. Už sme o tom raz diskutovali, keď ste podobne zaútočila zopárkrát proti takejto teoretickej diskusii, že sa z nej ľudia nenajedia, zaútočila ste aj proti ľavicovým intelektuálom v snahe akoby vyhnať ich z diskusie. Pritom aj pôvodný DAV bol dosť intelektuálny, je teda otázne prečo chcete ODSTRÁNIŤ teoretickú rovinu z diskusií v DAVDVA.

      Chápem to ako jasný pokus monopolizovať svoj moralizujúci výklad sveta, odstrániť ostatné. Minule ste to aj prakticky predviedla, po takýchto útokoch ste v blogoch sama začala vysvetľovať niektoré pojmy a teórie. Dnes sa to prakticky opakuje, zaútočila ste proti teoretickej úrovni diskusie, pretože ste si ju splietla s marxizmom, hoci išlo o oveľa širší výklad – a naopak, pokúšate sa nahradiť ju svojím všeobecným výkladom. Tak suverénne, že ste napísala “ Pán Milan, použil v diskusii výraz neandertálci boli omyl…“, hoci som nikde taký výraz nepoužil. Pretože iný výklad môjho komentára ste nepripúšťala vo svojom monopolnom uvažovaní.
      A suverénne vyhlasujete „V skutočnosti humánna spoločnosť bez vykorisťovania v minulom storočí neexistovala.“, hoci takýto záver bez patričného odôvodnenia je nulový.
      Vraj ľudia ju odmietli. To je znovu ako pri tých neandertálcoch, ak zanikli, tak Vy automaticky uvažujete o nich ako o omyle.
      Ak naši predkovia odišli, poumierali, boli omylom, odmietli sme ich? Nezdá sa Vám, že niektoré závery si žiadajú hlbšiu, dôkladnejšiu analýzu?

      Pritom aj Váš výklad je duchovného charakteru, všeobecne moralizujúci, takisto by sa dalo povedať, že z Vašich úvah sa ľudia nenajedia. Vy neposkytujete konkrétne riešenia, východiská, akcie, len morálnu útechu. Vy prakticky skrášľujete kapitalizmus, robíte ho prijateľnejším, pretože mu vytvárate morálne prostredie. Ste takou bútľavou vŕbou, kam si ľudia môžu prísť posťažovať, ale nie niečo riešiť. Ja pritom nie som proti takýmto článkom, aby ste ma pochopili, ale proti pokusu monopolizovať tento výklad ako jediný.

      Prečo Vám nevadia články Lukáša Perného o utopických autoroch, ich teoretických názoroch, články o rôznych filozofoch? Veď tie sú oveľa vzdialenejšie našej realite. Ale vadia Vám teoretické ekonomické diskusie, ktoré vedú k vyjasňovaniu si ľavicového ekonomického postoja, ktorý viditeľne absentuje, aby sme sa v programoch mali o čo jasne oprieť.

      My si potrebujeme vyjasniť svoje postoje k vlastníctvu, výrobe, technologickému pokroku, k revolučnému subjektu, k robotníckej triede, pracujúcim, k odmeňovaniu, áno, aj k práci, a množstvu ďalších tém.

      Inak bude čoraz častejšie dochádzať k takým situáciám, ako dnes. KSS hlása na svojej stránke, že je na strane najzraniteľnejších, najslabších. A pozrite si Matovičove bilboardy, hlása, že bráni kresťanov a tiež najslabších. Pravicový subjekt sa hlási pomaly k tým istým hodnotám ako ľavicový. Všeobecne vládne zmätok v pojmoch, koncepciách.

      Reply
      • 9. júna 2019 at 19:45
        Permalink

        Pán Antal,
        výrok, ktorý ste napísali vo svojom komentári, som použila na vysvetlenie rozdielov chápania spoločnosti, ale najmä na poukázanie ako neustále pretrvávajú rôzne predsudky a snaha o zosmiešňovanie oponenta…
        Áno, ani z mojich úvah sa ľudia nenajedia, ale snažím sa písať tak, aby tomu čo píšem, rozumeli.
        Ale najmä píšem to, čo si mnohí myslia a aj keď si myslíte iné, sama sa snažím hľadať riešenia.
        Napríklad aj preto, že sme Slovania a máme inú mentalitu ako Frankovia, Germáni, či Anglosasi.
        Je zvláštne, že Marxove a Engelsove idey, mali čiastočný úspech práve v slovanských krajinách, ktorými tak pohŕdali…
        Články L. Perného o utopických autoroch sú potrebné najmä preto, aby ukázali odvahu ľudí vidieť ďaleko dopredu, ich spôsob premýšľania, myšlienky, ktoré sú aktuálne, práve v dnešnej dobe, keď je nevyhnutné tak ako píšete vyjasniť si postoje k pojmom, ale najmä hľadať ich skutočný význam.
        Ak dokážeme pochopiť význam týchto pojmov, dokážeme ich pomenovať a definovať bez fanatického ideového lipnutia na starých výkladoch, ktoré v dnešnej dobe prinášajú akurát ten zmätok v pojmoch ako píšete, tak ich pochopia aj bežní ľudia.
        Ja napríklad poukazujem v článkoch na sociálne istoty, ktoré dával socializmus bežným ľuďom, ale aj na odhodlanie ľudí pracovať pre spoločnosť.
        Dnes prevláda egoizmus vo všetkom, napríklad sa ukázal aj dnes v debate, kde diskutéri, práve kvôli nemu nemali ani len snahu pochopiť o čom píše Marián Moravčík. A to je súčasným najväčším problémom, spolu s tým, že nostalgicky spomíname na staré časy a túžime po tom, aby sa vrátili.
        Často píšete o pokroku, ale pokrok nie sú nejaké tézy, alebo myšlienky, ktorým skoro nikto nerozumie, ale schopnosť využiť vedomosti a skúsenosti predchádzajúcich generácií a spojiť ich s novými myšlienkami na vytváranie budúcností.
        Skúste počúvať aj mladých ľudí, nie všetci sú povrchní a majú zaujímavé názory….

        Reply
        • 9. júna 2019 at 21:50
          Permalink

          Devana, Devana, Vám by sa tej teórie zišlo, často si protirečíte:-).

          „výrok, ktorý ste napísali vo svojom komentári, som použila na vysvetlenie rozdielov chápania spoločnosti, ale najmä na poukázanie ako neustále pretrvávajú rôzne predsudky a snaha o zosmiešňovanie oponenta…“ – tak tomuto mám problém porozumieť:-).

          „Marxove a Engelsove idey, mali čiastočný úspech práve v slovanských krajinách, ktorými tak pohŕdali…“ – zase v duchu svojho monopolného vysvetľovania sveta ste napísala záver, ktorý je len dohadom. Áno, niektorí autori Marxovi vytýkali, že nemal pozitívny vzťah k Slovanom. Ale Vy pre istotu ste tam pridali aj Engelsa a pridali ste aj pohŕdanie.
          Nezaoberal som sa tým, ale nedávno bol niekde uverejnený článok, že sa robia mylné závery z niektorých Marxových myšlienok. Niečo sa zrejme prekresľuje. Ale Vašu nadprácu určite ocenia antikomunisti a antimarxisti, ktorí budú Vaše slová o Marxovom a Engelsovom pohŕdaní Slovanmi usilovne šíriť ďalej.
          A keby som sa neozval, tak ľudia by šírili ďalej, že som povedal, že neandertálci boli omyl. Atď.
          Ak zbadám, že niektorý autor si rád pridáva, deformuje myšlienky, prestanem dôverovať jeho tézam a údajom.

          Že mi ľudia nerozumejú? Nové myšlienky majú ľudia problém prijať, bránia sa im. Celý problém pokroku dnes spočíva v obrovskom sociálnom zrýchlení. Výrobno-technologická základňa civilizácie sa vyvíja rýchlym tempom, myslenie ľudí tomu zďaleka nestačí. Skúsenosť a moralizovanie nám už nepomôže, na pochopenie prudkých zmien potrebujeme dobrý teoretický zrak.

          P. Devana, čo znamená to fanatické lipnutie na starých výkladoch? Ja osobne sa nepokladám za marxistu, marxizmus je veda, ktorá ako všetky má svoje princípy, kategoriálny aparát, zákony – a to ja všetko neovládam. Len využívam marxistickú metodológiu (ktorá v sebe zahŕňa aj predošlé historické metódy) na skúmanie vývoja tohto sveta. Ak väčšina ľavičiarov teda aj komunistov prestala dôverovať marxizmu, ja som naopak využil jeho dialektické metódy na pochopenie udalostí novembra 1989 a nasledujúce. Nemienim byť hlupákom, ktorý zahodí posledné poznatkové vymoženosti a vráti sa o 150 rokov dozadu len preto, že tak to do mňa hučí propaganda – a Devana.-)
          A som spokojný, získal som spoľahlivý nástroj na chápanie pohybov sveta. Viete, na rozdiel od Vašich všeobecných morálnych téz ja ako ekonóm, filozof vychádzam z materiálnych pohybov civilizácie, ktoré sa riadia určitými zákonmi.
          Ak som napísal, že klasický kapitalizmus skončil v r. 1928, kedy skončila kapitalistická epocha, že v r. 1928 začala socialistická epocha, skončila v r. 1998, vychádzam tým len zo zákonov materiálneho sveta (opísateľných aj matematicky), zákona súladu VV charakteru VS. Epochy sú jasne oddelené veľkými skokmi, veľkými hospodárskymi krízami (polovica 14. st., 1928, 1998. 2008). Vy ste už dávno zabudla, že niečo také bolo, ale pre mňa sú to udalosti, ukazujúce etapy vývoja.
          Tu sa skrývajú aj odpovede na otázku, čo robiť.

          Široko ďaleko som z ľavice takmer jediný, ktorý akceptuje globalizáciu ako prirodzený vývoj, ktorý rozlišuje globalizáciu od globálneho kapitalizmu a globálneho socializmu. A posledný svetový vývoj potvrdzuje moje tézy. Už niektorí autori začínajú hovoriť o globalizácii 2.0, alebo o globalizácii v podaní Číny. Aj keď aj to je nepresné, to zatiaľ nie je globalizácia, ale len globálny socializmus.

          A v inom príspevku o jednote ľavice chcem spomenúť pluralizáciu sveta, sociodiverzitu, atď.
          Pritom vychádzam z marxistickej metodológie. Kde tam vidíte lipnutie na starom výklad sveta?

          Reply
    • 9. júna 2019 at 19:53
      Permalink

      Vrátim Vám Vašu vetu, Devana: „Je jednoduché pozerať sa na problémy len z jedného uhla pohľadu a čo takto pozrieť sa na ne z viacerých uhlov, snažiť sa ich chápať v širších súvislostiach.“
      Za socializmu tu boli nejaké elity? Za socializmu tu boli milionári, miliardári? Bola tu chudoba, bezdomovci? O akom elitárstve hovoríte? To, čo je teraz v prezidentskom paláci, by za socializmu ani náhodou, ale ani náhodou nebolo milionárom. Systém bol nastavený tak, že to nedovolil.
      Za socializmu tu bolo nejaké vykorisťovanie? Kto koho vykorisťoval? Za prácu ľudia dostali zaplatené + bezplatné školstvo, bezplatné zdravotníctvo, lacné potraviny, lacná doprava…dieťa z robotníckej rodiny malo PRESNE tie isté práva ako dieťa z rodiny učiteľa, lekára, funkcionára/ môj otec pracoval ako učiteľ, a keď sa stal tajomníkom mestského národného výboru mal o plat o 500,- Kčs nižší — žiadny výmysel, môžem zdokumentovať/.
      A nevkladajte mi do úst, čo som nepovedala, teda, že tu neboli chyby…
      Podľa Vás treba „Začať počúvať mladých ľudí, aby sme vedeli, čo ich zaujíma?“
      No veď som Vám to napísala, čo ich zaujíma, zaujímajú ich peniaze. Ako zbohatnúť, to je celé. A tých menej povrchných to musí zaujímať tiež, ak chcú prežiť. Takže celé je to o peniazoch. Aké ideály? Má ich iba hŕstka mladých komunistov, socialistov, ľavičiarov…
      Takže, treba sa prispôsobiť a len počúvať? Nereba nič vysvetľovať?

      Reply
      • 9. júna 2019 at 20:30
        Permalink

        Pani Slavomíra a zasa ste len pri škatuľkovaní ľudí.
        Myslíte si, že všetkých mladých ľudí, okrem hŕstky mladých komunistov, ľavičiarov a socialistov zaujímajú len peniaze?
        Čo ak sa mýlite?
        Čo ak len nechcú byť v nejakej tej pomyselnej názorovej škatuľke?
        Napriek tomu, že mladí ľudia začínajú žiť a vo svojom veku majú celkom iné ako politická záujmy, čo je úplne normálne a zdravé, vidia to čo sa deje a mnohí vedia, že je to zlé.
        Myslíte si, že len vyhranení ľavičiari, komunisti a socialisti majú recept na to, aby spoločnosť fungovala na etických a morálnych princípoch?
        Boli napríklad Sokrates, Platón, či Cicero ľavičiari? Bol Ježiš socialista, či Konfucius komunista?
        Ja napríklad hľadám odpovede na súčasnosť aj v ich myšlienkach…

        Reply
        • 9. júna 2019 at 21:01
          Permalink

          Ale Devana, každý patrí do nejakej škatuľky, Vy nie? Keď nepatríte do škatuľky ľavičiarov, komunistov a socialistov, tak patríte do inej, a máte teda svoj recept na fungovanie spoločnosti, veď ho tu v svojich komentároch prezentujete.
          Či „Boli napríklad Sokrates, Platón, či Cicero ľavičiari? Bol Ježiš socialista, či Konfucius komunista?“
          No áno, boli, len sa tak nevolali. Všetci túžili po spravodlivej spoločnosti. Ja nie som veriaca, ale keď už o Ježišovi, tak jeho citát: „Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako boháč do kráľovstva nebeského.“ To nie je snáď prejav ľavičiarstva? Je to v podstate to isté, čo štve i ľavičiarov, komunistov a socialistov.
          Mladých nezaujíma politika? Raz ich bude, keď nebudú mať na nájom a tak.

          Reply
        • 9. júna 2019 at 23:10
          Permalink

          Paní Devano,

          máte názory jako malé děcko s tím škatulkováním. V celém Vesmíru má vše pevný řád, vše je tvrdě a nekompromisně podřízeno NEMĚNNÉ HIERARCHII PŘÍRODNÍCH ZÁKONŮ. Jinak by tu byla TOTÁLNÍ ANARCHIE.

          Ve společenských jevech to není jiné. Buď jste vlevo nebo vpravo, buď jste muž nebo žena, buď jste dobrý nebo špatný člověk. JINÁ ALTERNATIVA NEEXISTUJE. Jako u mince, PANNA či OREL. A Vaše dnešní výstupy prokázaly jediné ─ co se politiky týče, máte v hlavě naprostý chaos. Avšak mám pro Vás návrh, přečtěte si tohle:

          https://davdva.sk/slavomira-kotradyova-autoportrety/

          P.S.
          Dole najdete tato slova paní Slavomíry, jsou takřka svatá, cituji: «V tých pojmoch majú hlavne mladí ľudia fakt zmätok. A o to v kapitalizme ide, aby podstata unikla. Menia sa strany ako obleky, ale telo je rovnaké — KAPITALIZMUS. Ľuďom sa to telo páči, ale aj ono zostarne, prestane byť príťažlivé, chce to čas /no času treba pomôcť/. Keď sa systém nezmení, nezmení sa nič /myslím k lepšiemu/.» Konec cit.

          Reply
          • 10. júna 2019 at 0:23
            Permalink

            Pane Vašku, ten útok na Devanu ste si mohli odpustiť.
            Inak, ak použijeme Vaše kritériá na to, čo robíte Vy: „Jako u mince, PANNA či OREL. … JINÁ ALTERNATIVA NEEXISTUJE.“ – tak ste buď ľudský a empatický demokrat, alebo krutý tyranský despota. Inými slovami: „ …dobrý nebo špatný člověk…“
            Človek, ktorý úmyselne druhým ľuďom ubližuje (napríklad urážaním), toho nikdy nebudem považovať za dobrého. To sorry jako!

  • 10. júna 2019 at 7:47
    Permalink

    Pán Moravčík, Devana si tiež mohla odpustiť útok na niektorých diskutérov, keď ich označila za SPIATOČNÍKOV. Neublížila tým nikomu? To nebola urážka? To bolo čo? Pochvala? Bol to prejav „ľudskosti a empatického demokrata“? Viete: AKCIA=REAKCIA!
    A ten Váš výraz „krutý tyranský despota“ tiež nechcel nikoho uraziť? To len tak?
    „Človek, ktorý úmyselne druhým ľuďom ubližuje (napríklad urážaním), toho nikdy nebudem považovať za dobrého.“

    Reply
    • 10. júna 2019 at 8:28
      Permalink

      Pani Kotrádyová, nabok vášne a rozum do hrsti. Keď spomínate akciu a reakciu, tak choďte v tej reťazi až na začiatok. Prídete k môjmu príspevku zo 7. júna 2019 o 22:46.
      Ten odštartoval celú reťaz osobných útokov a urážok, ktorý som sa ale od začiatku snažil tlmiť a nevracal som ich. Útočníci našťastie nič okrem tých virtuálnych urážok nemôžu urobiť, ale čo by urobili, keby tú moc mali? Bol by som len vylúčený zo strany, alebo aj odsúdený ako anarchista a revizionista – nepriateľ ľudu a verejne popravený všetkým na výstrahu?
      Mám toho veľa na srdci, čo by som chcel povedať dotyčným, ktorí sa do tej reťaze zapojili (vrátane Vás), ale nechávam šancu rozumu a pragmatickému mysleniu, aby si to dotyční mohli prebrať sami. Výsledok snáď uvidím v budúcich diskusiách.

      Reply
  • 10. júna 2019 at 9:07
    Permalink

    Bez vášní to nejde, city sú dôležité. Keď maliar maľuje obraz, dobrý je len vtedy, keď maľuje s vášňou, ak by tak nerobil, bola by to sucharina, ktorá nikoho neosloví; rovnako básnik, hudobník, a politik…A zaspomínajme si na koncentračné tábory, koľko „múdrych“akože „rozumných“ „lekárov“ robilo pokusy na ľuďoch/ napr. pokusy na zmenu farby dúhovky pomocou vstreknutia chemikálií priamo do detských očí…/ Rozum nestačí, človek je človekom preto, že myslí a CÍTI. A keďže som citlivý človek, uznávam, že polemika s Vami sa mohla viesť v inom duchu.
    Ale toto je zase čo?
    „Útočníci našťastie nič okrem tých virtuálnych urážok nemôžu urobiť, ale čo by urobili, keby tú moc mali? Bol by som len vylúčený zo strany, alebo aj odsúdený ako anarchista a revizionista – nepriateľ ľudu a verejne popravený všetkým na výstrahu?“ Nadviazali ste na reťaz urážok urážkou. Ďalšie očko reťaze, hm? Neviem si spomenúť, v ktorom komentári som Vás urazila, pripomeňte.
    A čo sa týka polemiky, Devana napísala, že treba ľudí počúvať, to áno, správny názor, ale neznamená to, že diskutujúci musia s názormi svojich protistrán súhlasiť. Musia? Ale v tom máte pravdu, že bez urážok. Ak som Vás ja osobne urazila/nespomínam si/, tak mi to prepáčte.

    Reply
  • 10. júna 2019 at 12:01
    Permalink

    No, dobre, už sme si vykričali všetky hriechy tohto sveta – a teraz môžeme ísť spolu na pivo.
    A tam sa dohodneme, že za všetko je napokon vinný Juraj ako autor.
    Veď Juraj použil problematické ideologické hodnotenie socializmu namiesto vedeckého. Vyhnúť sa tvrdej kritike môže jedine vtedy, ak pôjde na pivo s nami:-).

    Reply
    • 10. júna 2019 at 12:32
      Permalink

      Nie, pán Antal, nie na pivo, na víno, lebo ako sa hovorí „vo víne je pravda“.
      VÍNO
      Opája a opíja,
      ľudí núti,
      zamyslieť sa nad tým,
      že Zem sa predsa krúti.

      Reply
  • 11. júna 2019 at 8:33
    Permalink

    Odpoveď p. Antalovi; 9.6.2019;22:11
    Vy ma chcete poučovať o histórii, a pritom Váš obraz historického vývoja ZSSR je neuveriteľne statický resp. si z neho vyberáte to, čo sa Vám práve hodí. Porevolučné nadšenie v socialistických krajinách objektívne existovalo; vonkajší nepriateľ, či už to bol nemecký expanzionizmus alebo americký imperializmus ľudí prirodzene stmelil. Je ďalej jasné, že totalitné režimy, vrátane ZSSR, vždy dokázali zhromaždiť dostatok prostriedkov na demonštráciu sily (aj na povzbudenie osobnej iniciatívy, hoci aj za cenu hrozieb), zatiaľ čo obyvateľstvo hladovalo. Táto obrovská krajina logicky disponovala mohutným intelektuálnym potenciálom, ktorý dvíhal úroveň vedy a techniky, ale práve z radov inteligencie sa časom regrutovali najväčší odporcovia režimu (nepochybne aj z čisto materiálnych dôvodov, v dôsledku vidiny možných vyšších príjmov na západe). Je nepochybné, že po rokoch stalinistickej diktatúry prišlo vytriezvenie obyvateľstva, a výsledkom je, že fenomén ZSSR bez stopy zmizol z povrchu zemského, a málokto dnes nad tým uroní slzu.
    Čo sa týka iniciatívy za kapitalizmu, plne súhlasím; iniciatíva je logicky len na strane podnikateľov, ktorí profitujú, a iniciatíva zamestnancov je len vynútená hrozbou straty zamestnania. Práve ekonomická demokracia by mohla byť spôsobom, ako iniciatívu podnikateľov zo súkromného sektora preniesť na zamestnancov v režime spoločenského vlastníctva. To je jediný spôsob, ako možno ekonomicky konkurovať systému založenom na súkromnom podnikaní. A je to reálna vízia vzhľadom na do neba volajúcu neefektívnosť kapitalistického spôsobu výroby.
    Stále sa akosi neviete dostať k meritu veci. Tak teda na akých princípoch fungovala spoločnosť vtedy, a na akých funguje teraz? V čom vidíte rozdiel? Vždy to bolo a bude o snahe menšiny (či už to boli súdruhovia z politbyra alebo dnešní oligarchovia; často tie isté osoby) držať demokraciu pod kontrolou v záujme vlastného profitu a mocenských ambícií. Rozdiel je len v tom, že súdruhovia boli nútení z ideologických dôvodov za účelom vízie sociálnej rovnosti držať majetkové rozdiely v „únosných“ medziach. Nástup liberálnej demokracie v súčasnosti im v tomto plne uvoľnil ruky.

    Reply
    • 11. júna 2019 at 9:45
      Permalink

      Jednak už nechcem pokračovať v sporoch, a po druhé, s Vami necítim potrebu diskutovať. Všetko staviate na ideologickej úrovni, chyba tam vecnosť, na to si nájdite iných diskutérov.

      Reply
    • 11. júna 2019 at 10:17
      Permalink

      Pán Leonardo,…málokto vyroní slzu? Hovorte za seba.Obyvateľstvo v Rusku hladovalo za cára a teraz v „demoKRACII“. A vytriezvenie ľudu ešte len príde!!!
      Teraz je totalitný režim — TOTALITA PEŇAZÍ!!!

      Reply
    • 11. júna 2019 at 23:14
      Permalink

      Leonardo, stručně okomentuji několik Vašich myšlenek.

      Tak teda na akých princípoch fungovala spoločnosť vtedy, a na akých funguje teraz? V čom vidíte rozdiel? ►VLASTNICTVÍ VÝR. PROSTŘEDKŮ ODLIŠUJE SOCIALISMUS OD KAPITALISMU V PROCESU SPOLEČENSKÉHO ROZDĚLOVÁNÍ. Škoda Mladá Boleslav patřila v ČSSR lidu, dnes patří německým nadlidem z VolksWagenu. Výsledek? V ČSSR ředitel Škoda n.p. měl plat ani ne 10x vyšší než dělník. Dnes ředitel něm. filiálky fy VolksWagen v MB má plat 100x a více vyšší než dělník. A to ten dělník bere 3-4x méně, než jeho kolega v mateřské fy v Německu za identickou práci.

      Dělníkova dřina se v EU, zejména v nových členských zemích, přetaví nikoli ve prospěch celku, jako tomu bylo v zemích RVHP, ale ve prospěch jednotlivců, kteří vlastní výr. prostředky, včetně bank. Jinak řečeno, nebylo v ČSSR ani teoreticky možné, aby se stalo tohle, zatímco dnes je to NORMA ŽIVOTA:

      http://www.nasrestart.cz/z-cerne-kroniky/227-vladni-mafie-v-kauze-privatizace-okd-jely-uplne-vsechny-politicke-spicky-tehdejsi-vlady-mame-dukazy

      Vždy to bolo a bude o snahe menšiny ►Kecáte, Leonardo. Slovensko po II. sv. válce byla zcela zaostalá agrární země, skoro bez vlastního průmyslu, s děsivou bídou. Od r. 1948 však díky lidově-demokratickému režimu (socialismus byl v čs. Ústavě kodifikován až v r. 1960) započala V DĚJINÁCH SLOVENSKA NAPROSTO NEVÍDANÁ MOHUTNÁ VÝSTAVBA ÚPLNĚ VŠEHO. Výsledek po 40 letech? Neuvěřitelný! Pod vedením komunistů se Slovensko změnilo K NEPOZNÁNÍ, v každé dědině měli dělníci vily, jaké si dělník v USA nepostaví ani náhodou! Nár. důchod Slovenska od konce války VZROSTL 14x! Tohle by se nestalo, kdyby vládla menšina. Vládla VĚTŠINA, tedy dělnická třída, která měla své zástupce dokonce v parlamentu ČSSR. Dnes dělníka v parlamentu nejen na Slovensku, ale ani v ČR ─ NENAJDETE.

      či už to boli súdruhovia z politbyra alebo dnešní oligarchovia; často tie isté osoby ►Leonardo, jste žvanil, protože tata českého premiéra Babiše měl plat 5x, možná 8x vyšší než plat dělníka v Dubnice nad Váhom na výrobu houfnic DANA. Avšak syn starého Babiše Andrej vlastní MILIARDY AMER. DOLARŮ, které získal z Klausovy kupónovky. Jak správně poznamenal jinak užvaněný český prezident Zeman, Klausova kupónová privatizace byla NEJVĚTŠÍ ROZKRÁDAČKOU MAJETKU ČSSR V CELÉ HISTORII Československa od 28. října 1918 až po rozbití o nás bez nás 1. ledna 1993.

      Rozdiel je len v tom, že súdruhovia boli nútení z ideologických dôvodov za účelom vízie sociálnej rovnosti držať majetkové rozdiely v „únosných“ medziach. ►No vidíte, Leonardo, a to byl kurevský rozdíl oproti dnešnímu kapitalismu! V ČSSR měl tata dnešního Babiše akorát tak gatě na prdeli, zatímco ten soudobý Babiš má v bance peníze, které Vy, Leonardo, vyděláte za 100 tisíc let.

      Nástup liberálnej demokracie v súčasnosti im v tomto plne uvoľnil ruky. ►No ovšem. Bez návratu zpět ke společenskému vlastnictví výr. prostředků jim ty ruce nesvážete už nikdy, nebo-li, bude furt už jen elita s miliardami peněz a lůza, která si sice zajede k moři na pár dní, která sice bude i nadále čumět do chytrých obrazovek, ale nebude mít na koupi bytů, které se vystavěly skoro výlučně v ČSSR za prezidentů A. Novotného a G. Husáka zcela pro všechny bez rozdílu. Howgh.

      Reply
    • 12. júna 2019 at 10:17
      Permalink

      Leonardo, ještě mi dovolte maličkost.

      Napsal jste tento nesmysl, cituji: „Je nepochybné, že po rokoch stalinistickej diktatúry prišlo vytriezvenie obyvateľstva, a výsledkom je, že fenomén ZSSR bez stopy zmizol z povrchu zemského, a málokto dnes nad tým uroní slzu.“ Konec cit. Zdůvodním PROČ nesmysl. Dobře čtěte, ─ a zamyslete se.

      1) Máte-li na zřeteli „střízlivost“ sovětských lidí vůči bývalému SSSR, pak Vás rychle vyvedu z omylu. 17.3.1991 se stala UNIKÁTNÍ UDÁLOST, proběhlo všesvazové referendum o zachování SSSR. Výsledek? JEDNOZNAČNÝ! 78 % hlasujících se vyslovilo ZA ZACHOVÁNÍ SOVĚTSKÉHO SVAZU!

      A v r. 1993, již po rozbití SSSR ve stylu „o nás bez nás“ koncem r. 1991, tedy navzdory březnovému referendu, v září a říjnu 1993, se v Moskvě COSI STALO. Lid vyšel do ulic bránit poslance parlamentu, kteří chtěli zachovat poslední atributy sovětské moci. Boris Jelcin však zareagoval ve stylu gen. Augusta Pinocheta v Chile o 20 let dříve. Provedl týž fašist. puč v Rusku, ve velkém stylu, s tisíci mrtvol a raněných. A pak to začalo. Ekonomický rozvrat a totální zbídačení obyvatel RF.

      Když Jelcin vybral za sebe nástupce v osobě Vladimíra Putina koncem r. 1999, bylo v celém Rusku 6 dolar. miliardářů, dnes však skoro 20x (!) tolik. Ale zároveň se Rusko dostalo na přední místa ve světě, co se totální bídy týče. Nezměrné bídy! Úmrtnost na alkohol, drogy (Rusko má nejvyšší spotřebu heroinu ve světě), úmrtnost na choroby z povolání, ale také z hladu a podvýživy, – dosáhla natolik strašlivých rozměrů, že ruský národ se doslova rozplývá před očima jako pára nad hrncem. Tohle se v SSSR zcela URČITĚ NEDĚLO!

      2) V březnu 2016 proběhlo v Rusku minireferendum s podobným záměrem jako 17. března 1991, tedy, přesně ČTVRT STOLETÍ po historickém referendu ohledně zachování Sovětského svazu. Výsledek? Opět JEDNOZNAČNÝ! 68 % hlasujících se vyslovilo ZA ZACHOVÁNÍ SOVĚTSKÉHO SVAZU A ZA NÁVRAT SOCIALISMU V RUSKU! Což, Leonardo, jak sám vidíte, je velice OBDOBNÝ VÝSLEDEK, jako v březnu 1991, tedy o celou 1/4 století dříve!

      ZDROJ:
      https://www.vedomosti.ru/politics/news/2016/04/19/638242-68-rossiyan-sotsializmu

      Reply
  • 11. júna 2019 at 17:45
    Permalink

    Juraj,
    hoď sem, prosím, rýchlo tú druhú časť (naozaj čo robiť), pretože polemicko-filozoficko-teoreticko-historická diskusia bude pokračovať do nekonečna a z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi.

    Reply
    • 11. júna 2019 at 21:35
      Permalink

      Pán Juhár, diskusia sa vychýlila od zamýšľanej témy už preto, že Juraj nastolil problémové východiská, zameral sa na subjektívnu kritiku socializmu namiesto toho, aby nadhodil pracovné tézy. Nakoniec, Vaša kritika Smeru tiež nič nehovorí o tom, čo robiť.

      Tu vidieť, aké je dôležité mať vyjasnené metodologické východiská, inak sa človek nedopracuje k žiadnym praktickým záverom.

      Ale nemyslím, žeby tá diskusia na škodu.

      Aj tak som zamýšľal pridať ešte jeden komentár na tému Čo robiť? K otázke zjednotenia ľavice.

      Viacerí autori, diskutéri hovoria o potrebe jednoty ľavice. Bez konkretizácie, čo si pod tým predstavovať. Teraz uverejnil predseda KSS v Slove tiež článok k téme zjednotenia. Ale bez uvedenia, čo sa tým myslí. Zrejme väčšina si pod tým predstavuje zjednotenie do jednej strany. Ale čo to bude riešiť? Možno pridá nejaké pol percenta, percento.

      Pod neschopnosťou zadefinovať čo sa myslí jednotou ľavice sa skrýva práve absencia metodologických, teoretických východísk, ujasnenie si charakteru doby, v ktorej sa nachádzame. Bez toho si nevieme naformulovať praktické otázky. Autori návrhu tajne myslia na organizačné zjednotenie do jednej strany, ale zároveň si uvedomujú nepriechodnosť tohto návrhu.

      A tu sa nám hodí táto polemika, spory. Takýchto polemík, sporov bude iba pribúdať, nevidel by som v tom problém. Nedávno L. Hohoš a kol. prezentovali knihu Civilizácia na rázcestí po 50 rokoch. V nej Radovan Richta hovorí o tom, že s prehlbovaním socializmu dynamiky a konfliktov nebude ubúdať, ale skôr budú pribúdať.

      Len sa ich musíme naučiť zvládnuť. A k tomu je potrebný práve teoretický zrak. Neočakávajme totiž, že trieštenie ľavice, či pravice a názorov skončí, práve naopak, bude pokračovať. Väčšina ľudí si neuvedomila, že kríza r. 2008 je ani nie tak o kríze kapitalizmu, ale o kríze klasickej sociálnej formy, klasickej ľudskej spoločnosti. Spoločnosť je bežným materiálnym objektom a krízy signalizujú prechody z jednej doby do druhej, len ich treba vedieť čítať.

      Už som to napísal, ocitli sme sa v makrosociálnej dobe, charakterizovanej vysokou rozmanitosťou, pestrosťou, pluralitou foriem života, názorov. (sociodiverzita). Rozmanitosť aj ľavicových foriem, názorov je teda prirodzená, neusilujme sa ju potlačiť, nepodarí sa to. Skôr sa musíme naučiť v takejto pestrosti názorov spolupracovať. Nie náhodou som po tuhej polemike pozval na pivo, že sporiť sa môžeme, ale priateľmi zostávajme, ak aj nie priateľmi, tak napriek sporom by sme mali dokázať spolupracovať.

      A bude potrebné ísť ešte ďalej v spolupráci s protivníkmi. Aby sme pochopili dobu, v ktorej sme sa ocitli, uvediem príklad vývoja chemickej formy. Po klasickej chemickej podobe v atómoch a molekulách sa vývoj ubral smerom k makromolekulám a biomolekulám. Makromolekuly nepredstavujú zásadne novú vývojovú kvalitu, veľký skok, skôr smer k rozmanitosti, pestrosti chemického prostredia. A v podobnej situácii sa nachádzame dnes my.

      Ako sa riešila konkurencia proteínov (bielkovín) a nukleových kyselín. Obidve línie si konkurovali, ako ľavica a pravica, realizovali svoj nezávislý program, ale v určitom bode došlo k ich syntéze. A syntézou týchto konkurentov, nepriateľov vznikla zásadne nová kvalita – život.

      Protirečenie dvoch protikladov sa tu teda riešilo syntézou – a vznikom nového protirečenia, na novej úrovni. Je to všeobecný vzorec vývoja, opísaný dialektikou, napr. Heglom.

      Už som to napísal, že sme sa ocitli zároveň v netriednej dobe, ľudia začínajú byť apolitickí, klasické ľavicové i pravicové strany strácajú, získavajú nezávislí, občianski kandidáti. Nuž, jednopercentná ľavica sa síce môže aj spojiť do jednej strany, ale zrejme tým dieru do sveta neurobí. Musíme hľadať zrejme v zmysle vyššie napísaného spojenia aj s inými subjektami, občianskymi aktivistami, zelenými, ľavicovými liberálmi, ap. Politické strany by mali dokázať riešiť ešte zostávajúce triedno-politické úlohy, ale aj za pomoci občianskych iniciatív, ale zároveň dávať impulzy pre rozvoj týchto občianskych iniciatív.

      A napokon zrejme dôjde aj k prieniku a spolupráci niektorých ľavicových a pravicových subjektov.
      Je to síce len všeobecné východisko, ale zrejme potrebné pri našej snahe o zjednocovanie.

      Reply
  • 14. júna 2019 at 11:18
    Permalink

    Peter, nech kvitne sto ruží ( Tvoje aj Sweickartove….) Nemám nič viac k pochybovaniu o „ekonomickej demokracii“ ako reálnu prax. Myšlienka, že nič nebráni vyriešeniu všetkých problémov „reformou“ ED zjavne nezodpovedá realite. Už som inde napísal, že mi snaha vyriešiť súčasné problémy ED, pripadá ako úsilie vypestovať palmy za polárnym kruhom ( zdá sa, že v nevhodnom prostredí nevyrastú….) Družstevníctvo v kapitalizme môže fungovať ako lokálne alebo parciálne produkčné riešenie spracovania produkcie, tam, kde je vysoká pracnosť a tradičné postupy neboli nahradené náročnými technologickými procesmi. Najlepšou odpoveďou na moje pochybnosti by bolo vybudovanie družstevného giganta na výrobu procesorov….

    Reply
  • 14. júna 2019 at 12:24
    Permalink

    Písal som svoje repliky, ako reakcie na konkrétne príspevky, preto môžu pospolu na konci pôsobiť nesúvisle. Zdieľam so všetkými účastníkmi určité rozpaky. Najmä ma mrzia otvorené a skryté ataky na autorov jednotlivých reakcií. Diskusia nie je zápasom UFC ( bez pravidiel resp. s ich minimom) Diskusia je hľadaním pravdy. Aby sme sa vyhli frustrácii z nepochopenia dovolím si Vás všetkých pozvať na „konkláve“ – diskusiu dokedy sa nedohodneme na spoločnom texte k otvorenej téme. Svoj návrh uverejním ako II. diel „Čo robiť“ a urobte tak aj vy- uverejnite svoj návrh „Co robiť“…. Predbežne vás ( MA, PZV, MM, VzM, D, SK, IJ, LdP) pozývam na 28.7. do Bratislavy zraz Budejovický dvor 11.00 ( pre mimobratislavu zaistím ubytovanie -0905 222 516 . Pošlite pre operatívu sms s potvrdením účasti JJ)

    Reply
    • 14. júna 2019 at 13:04
      Permalink

      Neviem, či budem môcť potvrdiť tento termín. Zhodou okolností budem práve v týždni od 28. 7. do 4. 8. v Bratislave a ubytovanie mám, ale budem mať rodinné povinnosti a práve 28. 7. zrejme nebudem voľný. V každom prípade sa v tom týždni s Vami rád stretnem.

      Reply
    • 14. júna 2019 at 14:25
      Permalink

      Juraj, ja sa budem toho 28. 6. snažiť prísť, aj keď je to ešte ďaleko.
      Ale toto považujem za cestu v rámci rozmanitosti našich názorov k hľadaniu spoločných záujmov.

      Reply
  • 14. júna 2019 at 18:57
    Permalink

    Na Jurajovu výzvu odpoveď: Témou ak som to pochopil, že je „ZJEDNOTENIE ĽAVICE“. Tam naozaj nemusím byť, nie som politológ, ani filozof, ani sa necítim byť angažovaný v politike. A ako dobrovoľník redaktor v Slobodnom vysielaní B.Bystrica vidím, že „roztrúsenosť“ ako skleróza a „roztrieštenosť“ ako triesky je príznačným znakom celej slovenskej politickej scény.
    Ak budete hotoví a jednotení aspoň „naľavo“, príďte, exkluzívne dáme reláciu v prime-time na SVBB. Dovtedy nie, ďakujem, neprídem.
    Nie som na vás „vľavo“ zlý, len som hlboko hlboko, hlboko sklamaný…toľko rečí, toľko „projektov“, toľko skepse voči všetkému, kde treba vyhrnúť rukávy a PRACOVAŤ…a ono si to hovorí „ľavica“…topí sa to ako roztrieštený ľad na vode a trpí to výlučnosťou.
    Nemám problém s ekonomickou demokraciou. Vy s ňou máte problém, a ten základný, ľavičiari, je, že ste uverili že „socializmus skrachoval“. Tam už potom nepomôže, ani ak by ten Lenin či Stalin vstal z mŕtvych…
    Píšem v knihe, že som socialista „na voľnej nohe“. Nikdy som nebral výhody straníckej príslušnosti, som presvedčený, že socializmus u nás na Slovensku bol veľmi úspešným, že sme si prvý raz od Veľkej Moravy (907 n.l.) vybudovali prosperujúce národné hospodárstvo ( 1948 – 1989) a za to krátke obdobie sme pribudli o jeden milión päťstotisíc Slovákov, dnes dlhodobo ubúdame a emigrujeme zo Slovenska. Trpezlivo vysvetľujem, že taký socializmus, aký bol 1948-1989 sa už nedá vrátiť, je to história, ale mnohé a mnohé nástroje, prvky a princípy sa dajú použiť v modeli, ktorý v praxi rozvíjajú hnutia robotníckych samospráv v Spojených štátoch a teoreticky ich spracoval do systému ekonomickej demokracie profesor David Schweickart (už len z toho komolenia je mi jasný Tvoj postoj k nemu, ja nenazývam autora Kapitálu Kajko Maxú…) a oni k tomu ani len nemajú tú našu pozitívnu skúsenosť, ktorú som zachytil v Ekonomike po kapitalizme. Ozaj nechápem ten nepriateľský postoj ľavice k tomuto konceptu.
    A že sa „neujal?“ Spadlo to do náručia, nechcem povedať „ako pečený holub do huby“ slovenským ľavicovým filozofom a oni z toho urobili div nie politickú stranu…bez základne, bez hospodárskych subjektov, podnikov, výroby…byť pravicovým liberálnym poslancom, okamžite iniciujem zmenu v Obchodnom zákonníku, aby odtiaľ právna forma „družstvo“ vypadla, lebo nič ľahšie už nikde na svete pre založenie samosprávy neexistuje…a byť o 20 rokov mladší, dnes prednášam v USA a nepíšem do márnych diskusií na DAV DVA…
    Mojim cieľom ale v 64.roku života už nie je kariéra ani zbohatnutie. Pochádzam z generácie rovesníkov, ktorým to prinieslo iba márnosť, utrpenie a tragédie: Karol Martinka, René Vochyan, vlastne ani Andrej Babiš už dlho nie je spokojný s tým, čo sa mu stalo…moja penzia 382 Eur mi dáva záruku, že sa môžem slobodne tešiť bez kliatby majetku a spomínať na dni, keď som exportoval v desiatkoach miliónov Kčs a zažíval neopakovateľné chvíle v zahraničnom obchode. Keby tu nečítali dámy, asi by som to zakončil slovami, že ser…na Vás, ľavica. Ste mi voľní…ako vravia bratia Česi.Ahoj, Juraj…

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *