Karol Fajnor – človek, ktorý aktívne bojoval proti privatizácii a bombardovaniu Juhoslávie

Karol Fajnor je človek, ktorý patrí k tým, ktorí  sa nebáli ani v divokých 90. rokoch bojovať proti privatizácii. V súčasnosti ho môžete pravidelne vidieť na protestoch proti NATO. Podľa Fajnora je nutnosťou odísť z EÚ a NATO ako prvý krok k oslobodeniu. Drží palce iniciatíve DAV DVA a vyrozprával nám celý svoj životný príbeh.

Zdravím Ťa Karol. Na úvod sa predstav naším čitateľom. Čím sa živíš, čo Ťa doviedlo k socialistickej politike a čo všetko sa Ti už podarilo dokázať.

Pôvodne som vyštudoval Vysokú školu námornú v Gdyni v Poľsku. Po skončení školy a po dôstojníckych skúškach som začal plávať na čsl. námorných lodiach ako palubný dôstojník. samozrejme štúdium bolo plne hradené čsl. stranou na základe dohody medzi PĽR a ČSSR. Takže jediným problémom, ktorý bol pred nami, bolo dobre študovať. Prvý krát som sa dostal do „krížku“ so socializmom, keď mi dali podpísať zmluvu na 20 rokov a ponúkli mladomanželskú a stabilizačnú pôžičku. Za 3 izbový byt v Petržalke sme zaplatili 36 000 Kčs.  Tridsaťtisíc som dostal od podniku. Po vyrovnaní nám bytový podnik vrátil 4500 Kčs. Manželka dostala v podniku taktiež tú istú pôžičku, takže sme mali na čom spať a čo počúvať. Kúpili sme si nábytok a rádio. Rodičov sme nestáli nič. A tá zmluva na 20 rokov nakoniec bola zmenená na dobu neurčitú. Koľko mladých ľudí by dnes rado podpísalo takú zmluvu… Podotýkam, že pôžičky boli úročené 2%. Moje prvé stretnutie s chudobou bolo, keď sme s loďou M/S ZVOLEN brali palivo na Sicílii. Išiel som sa prejsť a tam som videl, čo je to chudoba. To bol začiatok, kedy som sa začal vážne zaujímať o život a jeho kvalitu. Neskôr som si doplnil kvalifikáciu ako odbornú /Inštitút zahraničného obchodu/ a ďalšie a pred prevratom som pracoval vo funkcii námestníka riaditeľa Projektového ústavu dopravných stavieb. To bol generálny projektant bratislavského metra. Po prevrate hlupáci, ktorí prišli k moci, vrátili späť do federálneho rozpočtu 6,3 mld. Kčs ktoré priniesol vtedajší predseda vlády Peter Colotka. A tešili sa, že komunistické megastavby skončili. To, že v MHD neurobili nič, len škody, im akosi nedochádza. Tak som odišiel a robil som riaditeľa akciovej spoločnosti.

Pôsobil si v KSS a v súčasnosti sa angažuješ aj v protestoch proti NATO. Kedysi sme sa bavili, že si sa snažil zabrániť privatizácii a riadne Ti skomplikovali život. Vedel by si túto udalosť ozrejmiť?

Samozrejme som sa najskôr zaregistroval do KSS-SDĽ. Keď som spoznal obsah politiky tejto strany, tak som ju opustil. Vstúpil som do KSS v roku 1993. V roku 1996 som sa stal riaditeľom divízie námornej plavby v SPD š.p. Tu 3600 zamestnancov založilo podnik Dunajská plavba a ja som sa stal výkonným riaditeľom. Tento podnik sme založili za účelom privatizácie štátneho podniku, keď trvali na tom, že musí byť sprivatizovaný. Chcel som, aby to bola čistá zamestnanecká spoločnosť. Najskôr sme mali podporu aj v odboroch. No neskôr nastúpili iní hráči a pracujúcim nedali nič. V KSS som bol zvolený do funkcie podpredsedu pre ekonomiku. Samozrejme, ako to všetci zistili, tak som už nikde nenašiel robotu. Urobil som si skúšky patentového zástupcu na Úrade priemyselného vlastníctva. V tejto oblasti pracujem až dodnes. Momentálne som konateľ jednej zahraničnej spoločnosti. Ako podpredseda som sa snažil všetkými silami, aby nebol národ okrádaný o majetok, ktorý vytvoril. Potom ako poslanec NR SR som dal dve trestné oznámenia na privatizáciu Slovnaftu a privatizáciu Slovenských elektrární. Zo začiatku polícia viac vyšetrovala mňa ako privatizérov. Ako sa totiž vyjadril minister vnútra za SDKÚ – DS, mal som byť vzorovo potrestaný, aby si to už nikto viac nedovolil. Ale vidíš, som tu, len treba došetriť obe zlodejiny zvané privatizácia.

To musela byť drsná skúsenosť s bezprávím.

Ešte dokončím NATO. Proti NATO sme aktívne vystupovali už v čase, keď bombardovali Juhosláviu. Spolu so Slavkou Necpalovou a ďalšími sme chodili protestovať proti tomuto barbarskému imperialistickému útoku na zvrchovaný štát. Tu sa dostavilo aj moje rozčarovanie z mnohých politikov, hlásiacich sa k ľavici, ktorí toto podporili. Verím, že budú za povolenie preletov spravodlivo súdom ohodnotený… Preto si vážim Pala Koncoša, ktorý ako člen vlády hlasoval proti. Žiaľ „ľavicová“ SDĽ nás dostala do NATO a ešte odovzdala naše banky nadnárodnému kapitálu. Obrazne to urobila tak, že do kufríka natlačili 100 mld. a ten predali za 50 mld. A to si hovoria „ľavica“… Jeden poľský profesor ekonómie prirovnal odovzdanie bánk, akoby si poslal vojakov do prvej línie bez zbrane. Nuž čitateľ, urob si názor.

Ako vnímaš stav súčasnej ľavice na Slovensku. Je tu nejaká nádej opäť znárodniť rozkradnuté podniky v stave krajiny okupovanej vojskami NATO?

Súčasná ľavica na Slovensku je rozdrobená a hlavne programovo nejednotná. Je potrebné si  uvedomiť, čo je to ľavica. To je mier, spolupráca a podpora a ochrana pracujúcich. Preto je potrebné vrátiť občanom ich ukradnutý /sprivatizovaný/ majetok. Formou ako bol sprivatizovaný, tak ho aj vrátiť. V praxi sa ukázala téza, že súkromný vlastník je lepší hospodár ako veľká hlúposť. Jemne povedané… Ako napísal Marx, rozvojom vedy a techniky a spoločenským vlastníctvom výrobných prostriedkov vznikne nový fenomén pre rozvoj človeka a to voľný čas. Toto v kapitalistickej hydre nie je možné. Vyžiera všetko, dôchodkový systém ako aj ďalšie sociálne vymoženosti. Predlžujeme vek odchodu do dôchodku a mladí nemajú kde robiť. Systém chorý nerešpektujúci prírodné a spoločenské zákony. A to je cesta do pekla. Dnes, ako správne napísala vo svojej knihe doc. Švihlíková, sme sa stali kolóniou. A preto k cesta k ekonomickej a politickej zvrchovanosti má dva kroky. 1) vystúpenie z NATO, 2) vystúpenie z EU. Samozrejme, po preukázaní vôle občanov. Títo by mali potom aj rozhodnúť o charaktere štátu. Ja som presvedčený, že vyhrá spoločnosť, ktorá bude sociálne spravodlivá. Sú totiž len dve cesty. Prvá je tá po ktorej kráčame dnes. Cesta vojny, úpadku a chaosu. Druhá je cesta mieru, spolupráce a radosti zo života v sociálne spravodlivej spoločnosti. To znamená cesta socializmu. Tretej cesty niet. Ukázal nám to jej otec Tony Blair, ktorý bol uznaný parlamentnou komisiou za vojnového zločinca a má na rukách krv milióna civilistov v Iraku.

Je možné niečo zmeniť vo fáze kolónie? Ako vnímaš ekonomickú demokraciu, samosprávny socializmus a družstevníctvo už v rámci kolónie?

Plne podporujem ekonomickú demokraciu, ako aj družstevníctvo. Toto bolo výrazne rozvinuté v bývalej Juhoslávii. Avšak v súčasnej situácii je problém v tom, že na väčšie projekty niet zdrojov. Pretože nemáme banky. Ak konkurencia zistí, že niečo väčšie si schopný robiť, okamžite ide po tebe všetkými cestami. To je teória veľkého psa. Pozri ako nás chcú dostať do stredoveku. Prostredníctvom zmluvy TTIP. Nadnárodné korporácie budú silnejšie ako národné štáty. Takže prijatie tejto zmluvy je vlastizrada. A naši ministri to podporujú. Smutné. To nesmieme dopustiť za žiadnu cenu. EU riadia nikým nevolení ľudia a poslanci nemajú ani základné právo poslanca – t.j. zákonodarnú iniciatívu. Nemôžu predkladať návrhy zákonov. A tomuto smiešne hovoríme demokracia. Je si treba uvedomiť, že súčasná globalizácia je globalizáciou kapitálu. Nie je to globalizácia solidarity, ako uviedol Fidel Castro. To je diametrálny rozdiel. Nám z VFR zo slobody, rovnosti a bratstva zostal len slobodný pohyb kapitálu. Preto stavba diaľnic a železničných tretí. Zo všetkého urobili zdroje. Žiaľ aj z človeka. Dnes nám pekne hovoria – ľudské zdroje. Pozor na to…

Ako vnímaš novovzniknuté médium DAV/?

Chcem vyjadriť radosť zo vzniku DAV/-u. Prajem Vám, priatelia, zo srdca úspech. Mne osobne to urobilo radosť v tom, že vyrastá z Vás silná a hlavne vzdelaná sila, ktorá je schopná argumentovať. Myslím, že si uvedomujete, že najväčšie svinstvá a vojny v histórii vznikli po veľkých klamstvách. História ich pozná veľa. Napríklad začiatok Druhej svetovej vojny, kde napadli Nemci v poľských uniformách Nemcov v nemeckých uniformách. Alebo nedávno, zbrane hromadného ničenia v Iraku. Dodnes ich niet.

Aké máš najbližšie plány v politike?

Moje politické ciele som už naznačil. Budem všetkými silami pomáhať zmeniť zriadenie na sociálne spravodlivé a podporovať všetkých, ktorí budú presadzovať našu ekonomickú a politickú suverenitu.

Kto je pre teba najväčšou inšpiráciou medzi filozofmi?

Čo sa týka filozofov, je ich viac. Ale vrátil som sa ku klasikom. Jediné, čo ma veľmi mrzí, že mnohí i keď citujeme diela filozofov, vytŕhame alebo neuvádzame ich vedeckú podstatu. Napríklad o spomenutom Marxovi sa veľa hovorí ale nikto akosi nechce spomenúť to základné. A to vzťah a komu má patriť vlastníctvo výrobných prostriedkov.

Keď si porovnáš režim spred roka 1989 a súčasnosť, ako by si to zhodnotil. Ako vnímaš rok 1989?

Začal som rozhovor, ako som žil do roku 1989. Ja sa bojím, že ak pôjdeme cestou, po ktorej ideme, že tomu nikto nebude veriť a budú nám závidieť. Už sa mi to stalo. Jeden mladý človek mi povedal, že nám bolo dobre. Dostali sme byty a on musel zobrať za ten istý byt v paneláku v Bratislave 90 000 Eur úver. Iste, zriadenie malo svoje chyby. Ale tie boli riešiteľné bez problémov. Pozri koľko bolo členov strany a koľko ich je dnes na výslní na druhej strane barikády. Zahodili knižky a tárali o prenasledovaní. Pritom urýchlene rozkrádali vybudovaný majetok. Pridám citát ekonóma Františka Nevařila (tento bol poradcom troch predsedov federálnych vlád. A to Štrougala, Adamca a Čalfu. Podotýkam nebol členom KSČ): „Pokiaľ ide o najsúkromnejšie výsledky hospodárenia režimu v rokoch 1948 až 1989: Pri nástupe socializmu malo Československo súhrnný majetok vo výške zodpovedajúcej 400 miliardám Kčs. Samozrejme, bez hodnoty pozemkov, kultúrneho a historického dedičstva (pamiatok a ich mobiliára) a armádnej výzbroje. Do konca roku 1989 tento majetok, čiže národné vlastníctvo vzrástlo na zhruba 3 bilióny Kčs, teda viac než 7,5 krát (z toho v ČR 5,8 krát a v SR 11,4 krát) a to pri 5 násobnom zvýšení úrovne osobnej spotreby obyvateľstva. K tomu by bolo treba ešte pripočítať ďalších 200 miliárd Kčs modernej armádnej výzbroje (mali sme napríklad viac než 400 bojových lietadiel). Reálne existujúce a využívané stavby, budovy, stroje a zariadenia, nijaké fiktívne burzové bubliny. Tento národný majetok bol 100 percentne v domácom vlastníctve, takže celý jeho rast bol dosiahnutý výhradne a bez zvyšku z výsledkov vnútornej práce občanov. Koncom roku 1989 nielenže neexistoval žiadny verejno-právny dlh, ale naopak, ponovembrový režim prevzal finančné aktíva vo výške 85 miliárd Kčs. K tomu navyše 107 ton menového zlata. Pokiaľ išlo o tzv. hrubý zahraničný dlh, ten nepresiahol výšku 500 USD na obyvateľa, pričom ale i tak bola celková devízová pozícia štátu aktívna 23 miliárd Kčs. Koncom roku 1989 československá ekonomika mala len za 700 miliónov Kčs úverov nesplácaných v lehote (dubióznych, dnes by sa to povedalo „kvalifikovaných“ úverov), čo reprezentovalo asi 0,13 % z ich celkového objemu. Národné hospodárstvo v roku 1989 vykázalo 150 miliárd Kčs zisku, teda nevídanú rentabilitu v priemernej výške 9,6% (ČR 10,7 %, SR 7,1%) z hodnoty základného kapitálu. V rámci toho banky a poisťovne dosiahli 24,3 miliárd Kčs zisku.“
Sú to nespochybniteľné fakty o bývalom režime, ktoré hádam nepotrebujú ďalší komentár.

Možno socializmus mnohým občanom nášho štátu nevyhovoval (podľa prieskumov v rokoch 1989 a 1990 zmenu politického systému v našom štáte si želalo iba 12 percent obyvateľov), v každom prípade ale bol spravodlivejší, kultúrnejší, humánnejší a bezpečnejší ako kapitalizmus.

Ako vnímaš súčasnú geopolitickú situáciu?

Súčasná geopolitická situácia nielen podľa mňa, ale diskutoval som to s viacerými priateľmi, čo si pamätajú roky pred Druhou svetovou vojnou, je to presne to isté. Vtedy ZSSR, dnes Rusko je nebezpečný nepriateľ a hrozba. Propaganda nás pripravuje na konflikt. Vieš, paradoxne, Slovensko malo dvakrát v histórii šťastie. Po Prvej svetovej vojne vznikla ČSR. Nech bolo, ako bolo, ale bol to posun vpred. V Druhej svetovej vojne sme nielen boli na strane agresora, ale sme aj aktívne poslali dve divízie na východný front. Našťastie, SNP nás vrátilo do tábora protifašistických síl. A tu Slovensko a jeho občania najviac vyhrali. Obdobie rokov 1948-89 bolo najväčším obdobím rozvoja SR. Koncom 70-tych rokov bola u prof. Pavlednu delegácia z Talianska a pýtali sa, ako to robíme. Podľa nich SR bola najrýchlejšie sa rozvíjajúcim štátom Európy. A tento pozitívny trend po prevrate v roku 1989 zakapal. Preto vnímam rok 1989 ako kontrarevolučný i keď protagonisti Novembra sľubovali všetko lepšie. Všetci si pamätáme vystúpenie Havla. A ukázal sa ako veľký klamár a veľmi malý politik. Prvý prelomil Benešove dekréty tým, že sa dostal späť k majetku ktorý im bol za kolaboráciu s fašizmom znárodnený. Vrátim sa späť k dnešnej geopolitickej situácii. Zhrniem to takto. Som veľmi rád, že na čele Ruskej federácie je človek ako Putin. Použijem parafrázu z jedného ruského portálu. Putin tu nie je na to, aby nás doviedol do raja, ale na to, aby nás dostal z pazúrov pekla.

Čo by si odkázal svetu – nejaké motto pre budúcnosť…

Čo sa týka priania do budúcnosti, život je krásny, preto verím, že bude mojim a aj Vašim cieľom vrátiť ľuďom chuť a radosť zo života. Lukáš, všetko dobré. Ďakujem.

Foto: Jozef Šolc

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


One thought on “Karol Fajnor – človek, ktorý aktívne bojoval proti privatizácii a bombardovaniu Juhoslávie

  • 15. septembra 2017 at 11:50
    Permalink

    Tu som mal komentár, ale v rámci“boľševickej“ demokracie mi zmizol.
    Takže ešte raz, Dovolím si citovať súdruha Fajnora:
    „Žiaľ „ľavicová“ SDĽ nás dostala do NATO a ešte odovzdala naše banky nadnárodnému kapitálu. Obrazne to urobila tak, že do kufríka natlačili 100 mld. a ten predali za 50 mld. A to si hovoria „ľavica“… Jeden poľský profesor ekonómie prirovnal odovzdanie bánk, akoby si poslal vojakov do prvej línie bez zbrane. Nuž čitateľ, urob si názor.“
    .
    Veru súdruh Fajnor urobil som si názor. Vy by ste nemohli riadiť ani verejné záchody, lebo asi neovládate počty. A ten poľský profesor bol práve v blázninci keď Vám tie voloviny hovoril?
    .
    Tak k veci. Pred privatizáciou keď vybraní súdruhovia riadili banky z nich pomaly unikal kapitál. Nezabezpečenými úvermi, podvodmi a pod. Uniknutého kapitálu oproti účtovnej hodnote bol mínus 100 miliárd korún. To boli peniaze, ktoré zmizli z vkladov a prevádzkového kapitálu firiem. Mimochodom, banky takmer nedávali úvery, keďže boli podkapitalizované čo brzdilo ekonomiku a zvyšovalo nezamestnanosť. Vtedy vznikol aj fenomén “ nebankových spoločností“ ktoré okrádali chudobných ľudí.
    Preto sa vláda M. Dzurindu rozhodla ich sprivatizovať, keďže štát ich nedokázal riadiť a nemal ani dostatok kapitálu. Avšak pred privatizáciou bolo treba vrátiť okradnutým vkladateľom tých 100 miliárd, ktoré bankám nepatrili. Takže vláda pred tým ako ich sprivatizovala vrátila tie peniaze sporiteľom, a nedala ich novým majiteľom bánk ako vy ekonomický analfabet tvrdíte. A potom ich sprivatizovala za trhovú cenu, čo ako sa ukázalo bolo pre ekonomiku blahodarné. Privatizérom nedala vláda ani korunu. Vláda nemohla sprivatizovať rozkradnuté banky, keďže noví majitelia by si ich z dlhom 100 miliárd nikdy nekúpili.
    .
    Bolo by súdruh Fajnor vyjadrovať sa k veciem ktorým rozumiete, ekonomika a ani politika to nie je. Vy tu len opakujete boľševické stereotypy ktoré ako sa ukázalo, nič dobré priniesť nemohli. A občas si pomáhate aj klamstvami.
    Typický nedovzdelaný súdruh.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom
%d blogerom sa páči toto: