Korčok sa pravdepodobne chystá skoro naspäť, chváli sa zasahovaním do vnútorných záležitosti Bieloruska a velebí NATO

Foto: TASR/Agerpres – Radu Tuta

Bratislava 24. marca (TASR) – Slovenská republika sa zapojila do novovytvorenej Medzinárodnej platformy zodpovednosti pre Bielorusko, ktorej poslaním bude zbierať a uchovávať dôkazy o vážnych porušeniach ľudských práv spáchaných v Bielorusku počas prezidentských volieb v auguste 2020 a nasledujúceho obdobia. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR).

Cieľom tejto platformy je podľa MZVEZ SR zhromaždiť a uchovať informácie a dôkazy, ktoré môžu byť použité ako základ pre vyšetrovanie a súdne konanie a následné vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom zodpovedných za porušovania ľudských práv.

„Situácia v Bielorusku je vážna, bez náznakov zlepšenia,“ povedal šéf rezortu diplomacie SR Ivan Korčok. V Bielorusku podľa jeho slov pokračuje „hrubé porušovanie ľudských práv vrátane mučenia, neľudského zaobchádzania, svojvoľného zadržiavania ľudí za ich politické názory“.

„Tieto praktiky nemajú v dnešnej Európe miesto,“ povedal Korčok. ktorý zdôraznil, že voči tým, ktorí sa takéhoto konania dopúšťajú, je potrebné vyvodiť zodpovednosť.

Medzinárodná platforma zodpovednosti pre Bielorusko je vytvorená na základe odporúčaní obsiahnutých v správe profesora Wolfganga Benedeka o Bielorusku vypracovanej v rámci tzv. Moskovského mechanizmu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorého spustenie v roku 2020 podporila aj SR, pripomína komunikačný odbor MZVEZ SR.

Na jej zriadení sa podieľalo viacero krajín a zástupcovia neziskového sektora zoskupení okolo mimovládnych organizácií Dignity so sídlom v Kodani, Redress v Londýne, Viasna v Minsku a Medzinárodného výboru pre vyšetrovanie mučenia v Minsku.

Platforma nie je náhradou za prípadný možný mechanizmus OSN, ale je doplnkovým formátom až do prípadného vytvorenia takéhoto mechanizmu zo strany OSN, dodáva MZVEZ SR.

Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO v stredu v Bruseli pokračovali vo svojich rokovaniach z utorka, pričom hlavnou témou debát boli vzťahy Severoatlantickej aliancie s Ruskom.

Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok pripomenul, že na tomto okruhu rokovaní sa okrem spojencov zúčastnili aj rezortní partneri z Fínska a Švédska a tiež vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku Josep Borrell.

Korčok spresnil, že podstatou rokovaní o Rusku boli jeho aktivity vrátane šírenia propagandy, dezinformácií v členských štátoch EÚ a NATO, ako aj vojenské a hybridné aktivity v partnerských a susedných krajinách Aliancie.

Konštatoval tiež, že Slovensko má jasne zadefinovanú pozíciu voči Ruskej federácii vo svojej bezpečnostnej stratégii. „Tá nie je založená na žiadnom nepriateľstve, ale je vedená snahou o dobré, normálne bilaterálne vzťahy a pevnými postojmi voči tomu, s čím sa nestotožňujeme,“ vysvetlil.

A doplnil, že NATO dlhodobo vyzýva na obnovenie dialógu s Ruskom, s ktorým čelíme viacerým spoločným výzvam, Moskva však na ponuky Aliancie nereaguje. „Hovorí sa, že na tango potrebujete dvoch, no a v tomto prípade bez ochoty Moskvy pustiť sa do dialógu s Alianciou zatiaľ ten dialóg neexistuje,“ opísal situáciu.

Korčok informoval, že ministri sa zhodli na tom, že Rusko predstavuje komplexnú bezpečnostnú výzvu – od ďalekého severu cez Baltské a Čierne more až po východné Stredomorie a subsaharskú Afriku, kde vytvára oblúk silnejúcej destabilizujúcej a znepokojujúcej vojenskej prítomnosti. Aliancia podľa jeho slov na to musí primerane reagovať.

„Slovensko stojí za doterajšou politikou NATO voči Rusku, ktorá kombinuje posilňovanie kolektívnej obrany spojencov s dialógom s Ruskom v témach spoločného záujmu. Avšak musím s poľutovaním konštatovať, že Moskva nejaví o takýto dialóg záujem a nesie tak plnú zodpovednosť za súčasný stav. V súčasnom správaní Ruska nevidím perspektívu zlepšenia tohto stavu. Prípady ako otrava Alexeja Navaľného, tvrdé zákroky proti protestujúcim občanom v uliciach, ale aj kybernetické útoky proti výskumným zariadeniam na COVID-19 či zasahovanie do volieb sú zásadné rozhodnutia, ktoré nemôžeme prehliadať,“ odkázal Korčok.

Šéf slovenskej diplomacie tento formát rokovaní využil na to, aby svojich kolegov upozornil na situáciu na Ukrajine, v Gruzínsku, ale aj na západnom Balkáne, kde Rusko aktívne zneužíva zraniteľné miesta týchto krajín a využíva vo svoj prospech aj prebiehajúcu pandémiu koronavírusu. Dodal, že Aliancia sa tomu nemôže nečinne prizerať, ale musí aktívne podporovať euroatlantickú budúcnosť svojich partnerov a okrem posilňovania vlastnej odolnosti musí pomáhať zvyšovať aj odolnosť svojich partnerov.

Budovanie odolnosti sa podľa Korčoka týka aj rizík a hrozieb spôsobených technologickým pokrokom vrátane rizík vyplývajúcich z prítomnosti technológií nečlenských štátov NATO alebo EÚ v kritickej a dôležitej infraštruktúre spojeneckých krajín.

---