Koronakríza – odbornosť vlády je viac ako 200 rokov „za opicami“

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Do redakcie sme dostali otvorený list profesora Husára premiérovi Igorovi Matovičovi. Nie je to prvý dobromyseľný otvorený list profesora Husára členom vládnej koalície a vzhľadom na to, akú odozvu mali tie predchádzajúce, tento môže byť ďalším zrnkom hrachu, čo narazí na vládnu stenu. Bola by však škoda, keby sa obsah tohto listu nedostal aj k našim čitateľom.


Text listu bol tento:

Vážený pán predseda vlády Mgr. Igor Matovič,

obaja sme ekonómovia. Preto očakávam, že máte skúšku buď z Teórie štatistiky, alebo z Matematickej štatistiky.

Musíte teda vedieť, čo je výber a čo je základný súbor. V praxi nemôžeme či už z finančných dôvodov, technických dôvodov, či dôvodov času uskutočniť meranie skúmaného znaku na základnom súbore. Musíme teda pristúpiť k výberu. Výber má počet pozorovaní n a základný súbor N (počet obyvateľov Slovenska). Základným problémom je získanie informácií o parametroch základného súboru, študujúc iba parametre výberu. Vetu, ktorú som musel matematicky dokázať znie: aritmetický priemer aritmetických priemerov výberov je aritmetický priemer základného súboru. Platí aj zákon rozdelenia aritmetických priemerov výberu. Vďaka vede máme poznatky, ktoré každý vedec rešpektuje ak robí vedecké závery A sú hodnoverné. Iste sú tam intervaly pohybu parametrov. Vieme povedať na báze vedy s akou pravdepodobnosťou sa ten parameter bude pohybovať v akom intervale. Vďaka tým poznatkom vieme preskúmať aj Mendelov zákon.

Problém, ktorý teraz rieši vláda tiež treba vedecky riešiť, nie podľa toho ako sa vyspím.Vyriešila ho teoretická štatistika a to metódou analýzy variancie, napríklad vyriešiť problém vplyvu dvoch rôznych liekov na chorých, ktorí majú rovnakú chorobu (pomáhal som to hodnotiť človekovi, ktorý sa stal dekanom lekárskej fakulty). Aby sme preskúmali vplyv dvoch rôznych liekov A1 a A2 pri určitej chorobe, musím preskúmať dve skupiny pacientov a to tak, že na jednu skupinu budeme aplikovať A1 a na druhú A2. Pacientov oboch skupín treba vybrať tak, aby sa čo najviac podobali, teda pacienti musia byť rovnakej vekovej kategórie, choroba musí byť v rovnakom štádiu rozvoja choroby, samozrejme musia to byť buď ženy, či muži, prípadne iné hľadiská. Hoci tak získame rovnaké podmienky pri akých aplikujeme oba lieky, rozdiel, ktorý sa môže prejaviť o ich vplyve nebude stačiť, aby sme urobili definitívny vedecký záver o efektívnosti  tých liekov. Môže totiž ešte pôsobiť niekoľko faktorov, ktoré pôsobia na rozvoj choroby a výsledky iba tých dvoch skupín  neumožňuje rozlíšiť efekt vplyvu liekov od všetkých ostatných výberov. Na riešenie veda využíva opakovanie experimentu.
Z toho dôvodu sa vo výskume používa tzv. analýza variancie, ktorá má spravidla konkrétnu štruktúru tabuľky analýzy variancie.

Napríklad v prípade COVID – 19, kde hodnoty vo vnútri tabuľky znamenajú: počet obyvateľov/počet nakazených/počet zomretých má takýto tvar:

 

Občania sú triedení podľa 2 kritérií – lokalita a vek. Jedno kritérium je kvalitatívne (lokalita) a jedno kvantitatívne (vek). Veda pozná triedenie podľa 2 faktorov bez interakcií, triedenie podľa 2 kritérií s interakciou, či triedenie podľa mnohých faktorov. Údaje potom musíme vyhodnotiť príslušnou analýzou variancie. F-test umožní rozhodnúť, ktorý z faktorov sa presadil, lokalita či vek, prípadne interakcia. Kvalitatívny faktor lokalita môžeme definovať podľa rôzneho stupňa agregácie, napr.:

Všetko je zrejmé, a ak príde na miesto A človek s B, nie je to problém. Máme oveľa hlbší prehľad a nemusíme kresliť okresy a kraje červene, kde tá farba je málo informatívna. Aj inak, vláda od nás od  marca stále nie čo požaduje a vyžaduje, straší nás, vyhráža sa, nadáva nám. Iba nedáva riešenia, ktoré ponúka veda, ignoruje ju. Avšak hlavne vláda nevie, čo má robiť reálne s ekonomikou. Tá červená farba môže na ľudí pôsobiť ako červené súkno toreadora.

Pán  predseda vlády, ale veda predovšetkým pozná aj teóriu plánovania pokusov, ktorá pomáha predovšetkým, aby vedec získal čo najlepšie výsledky a čo najviac možných informácií. Preto si vedec experiment náležite naplánuje pred jeho realizáciou. Vláda nikde neuviedla ako prebehol proces naplánovania celoplošného pokusu zistenia počtu pozitívnych na COVID – 19 ale aj cieľ (ciele) tejto akcie. Totiž jeden občan môže byť diabetik, druhý môže mať vysoký krvný tlak, tretí cholesterol a tak zmiešanie ľudí s týmito znakmi do jedného súboru neposkytne vedecky požadovanú odpoveď na problém choroby COVID-19. Analýzu variancie používajú prírodovedci, poľnohospodárke vedy, chemici, ekonómovia aj iné spoločenské vedy. Domnievam sa, že vláda mala naplánovať zámerný stratifikovaný náhodný výber, pričom stráta mohli mať rôzny počet pozorovaní. Kto je zato zodpovedný, že sa míňali peniaze a nie účelne? Mohli byť menšie finančné náklady, materiálne náklady a aj úspory ľudských zdrojov. Iba lekárske vedy môžu efektívne zasiahnuť do boja s koronavírusom, ale to si žiada ozaj použiť vedecké metódy konštatovania stavu zdravia, diagnózu človeka a nie zbŕkle rozhodnutia politikov. Totiž veda rieši napríklad aj problém intervalu spoľahlivosti pre neznámu relatívnu početnosť. Aj pri voľbe krásky potrebujete nielen výšku modelky, napr. 172 cm ale aj miery 90-60-90, lebo ak modelka s výškou 172 cm má miery 60-60-120, biológia čosi urobila, hoc súčet tých mier v oboch prípadoch je 240 cm.

Pán premiér, ľudia na Slovensku sú vzdelaní a kultúrni. Máme viacero vynikajúcich vedcov a ľudia nie sú ovce. Rešpektujme to a konajme ako inteligentné bytosti. Obrazne povedané, zabudli sme na homíliu lekárskych vied, výklad ich textov. Iste ste nikdy nedokazovali platnosť vety o priemeroch a tak si nectíte tento poznatok. Asi ste ho nepoužili v diplomovke. Ale prvky súborov musia mať niektoré vlastnosti, ktoré sú všetkým prvkom spoločné a vyjadrujú vecné hľadisko, ba aj časové a priestorové.

Teda v prípade COVID – 19 je hľadisko vecné: vírus má konkrétne osoba J.H; hľadisko časové: meranie sa uskutočnilo 2/11/2020 a priestorové: na Malom Peseku. To sú vážne faktory.


S pozdravom
Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.

Bratislava 24/11/2020

Verím, že inteligentní čitatelia po prečítaní listu profesora Husára chápu už aj titulok, no pre istotu:
Väčšina účastníkov protestov 17. 11. v Bratislave, v kontraste s tým, čo o tom písali členovia vlády na sociálnych sieťach a vláde naklonené médiá, mali rovnakú motiváciu ako profesor Husár – nekompetentnosť a chaos v opatreniach vlády. Aby to človek videl, nepotrebuje žiadnu mimoriadnu kvalifikáciu, veď základy štatistiky, o ktorých písal profesor Husár, si musí osvojiť takmer každý vysokoškolák.

Prečo je však v titulku číslovka 200?
Uplynulo viac ako 200 rokov odvtedy, čo Mária Terézia, pod hrozbou rýchleho odlesňovania Slovenska vydala nový lesný zákon a hľadala odborníkov, ktorí by dokázali ten proces zvrátiť. Našla ho v osobe z ľudu – samoukovi Jozefovi Dekretovi Matejovie.

Bol to náš „muž, ktorý sadil stromy“. No oveľa odbornejšie ako v známom bestselleri. Svoju metódu si vyvíjal sám a vedecky. Študoval zahraničnú literatúru, premýšľal a experimentoval s pôdami a rôznymi semenami. Každé zasadené semienko si zaznamenal do denníka, trpezlivo čakal na výsledky a metodicky ich vyhodnocoval. Pred populárnymi rýchlo rastúcimi drevinami dával prednosť domácim kultúram. Malé sadeničky vysádzal najskôr do ohrádok, ktorým hovoril škôlky, a keď vyrástli väčšie, vysádzal ich na trvalé miesto do lesa.
Išlo iba o stromy. Hochštapler by si pomyslel, že veď stačí vyhnať všetkých dostupných nevoľníkov na pánske a plošne povysádzať stromy na všetky voľné plochy po celom Hornom Uhorsku. S takýmto prístupom by sa Jozef Dekret nestal vrchným komorným lesmajstrom, ani profesorom lesníctva v Banskej Štiavnici.

Nebyť odborného prístupu Jozefa Dekreta, možno by sme dnes na Slovensku už nemali lesy. Ak dovolíme, aby nielen táto, ale ktorákoľvek vláda robila na obyvateľoch Slovenska neodborné pokusy, o 200 rokov už na Slovensku možno nebudú Slováci.

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Len vďaka Vašej podpore dokážeme robiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


2 thoughts on “Koronakríza – odbornosť vlády je viac ako 200 rokov „za opicami“

  • 28. novembra 2020 at 21:16
    Permalink

    Zaujímavý a podnetný článok, ktorý však asi tomuto publiku veľa nepovedal a preto sa k nemu nevyjadruje. Preto si občas myslím, že tu chodia iba „vedci“ z humanistických odborov a filozofi.
    Aj preto majú politici, presstutúti a tí , čo ich riadia tak jednoduché si na Slovensku robiť čo sa im zachce.

    Reply
  • 10. januára 2021 at 18:22
    Permalink

    „Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi“.
    Jozef Dekret-Matejovie

    Kto to isté povie o obyvateľoch Slovenska vyhrá voľby. Alebo nie?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom