Ľ. Blaha: To chce naozaj niekto povedať, že sme dnes slobodnejší?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Poslanec SMER-SD Ľuboš Blaha, ktorý patrí medzi silných ľavičiarov, sa vo svojom nostalgickom statuse rozpísal o minulosti, ktorú porovnáva so súčasnosťou.

Facebook Ľuboš Blaha:

Cestou z parlamentu som sa nostalgicky zahľadel na Petržalku, kde som vyrastal. Občas si treba prevetrať hlavu. Dúfam, že som porušil aspoň päťdesiat Mikasových zákazov, bude sa mi zaspávať lepšie.

1. Spomínal som na tatinka, na naše prechádzky pri Dostiške, na naše rozhovory o politike a o futbale, na jeho láskavú tvár. Spomínal som na detstvo, ako sme sa hrávali s kľúčikmi na krku a nič nám nehrozilo – žili sme pokojne a bezpečne.

2. Na rozdiel od dnešných detí sme dokonca mohli chodiť do školy – si predstavte. Hrávali sme sa na sídliskových ihriskách, žiadne drogy, žiadne zákazy. Rodina bola pre nás všetko a nikto z nás nerobil extrémistov iba preto, že sme mali radi svoju vlasť a svojich najbližších. Dnes si extrémista, už aj keď svojej mame povieš maminka a nie „rodič jedna“ či „rodič dva“. Celé zle.

3. Spomínal som, ako som prvýkrát objavil politiku – mal som nejakých 10 rokov, keď som zachytil, že nejaký bezočivec označil moju rodnú Petržalku za „králikáreň“. Volal sa Havel a už vtedy som krútil hlavou, akí arogantní sú niektorí politici. Najmä tí, ktorých platia zvonku, aby ponižovali svoju vlasť.

4. Státisíce ľudí dostali bývanie vďaka komunistom. Dnes sa mladí ľudia musia na celý život zadlžiť hypotékou u zahraničných bank, aby si mohli kúpiť byt v tej zlej „králikarni“, čo pre nich postavili tí „hnusní“ komunisti.

5. Spomínal som na stredoškolské časy – aj tie som trávil v Petržalke. Na gymnáziu na Einsteinovej. Nádherné časy. Mladí pankáči, mladí metalisti. Búrili sme sa. A úprimne – neviem si predstaviť, ako dnes fungujú mladí ľudia.

6. Zavreli ich do domáceho väzenia, narušili ich emocionálny vývoj, zobrali im šťastie, rozlet, slobodu. Len prežívajú. Izolovane, sami, bez ľudského kontaktu. Neviem si to predstaviť – berú im tú najkrajšiu časť života.

7. Hľadím na Dunaj a premýšľam, ako ten čas rýchlo plynie. Pred pár týždňami som sa ešte rozprával s otcom, dnes už nie je medzi nami. Áno, aj to bolo v Petržalke – zomrel v nemocnici na Antolskej.

8. A hovorím si, prečo Slovensko musí byť jednou z posledných krajín, kde pacientov odmietajú liečiť liekmi, ako je ivermectin, ktoré zachraňujú životy v Európe a vo svete. Prečo je táto vláda taká neuveriteľne hlúpa a sadistická?

9. Nerozumiem, prečo na Slovensku nechávajú našich rodičov zomierať a neskúšajú ich liečiť. Nerozumiem, prečo pri vakcínach nevadí, že môžu mať vedľajšie účinky, ale lieky zakazujú, lebo si nie sú istí vedľajšími účinkami – čo je toto za logiku?!

10. Spomínam si na ten bezútešný rozhovor s lekárom, keď mi naznačoval, že to vyzerá zle – od prvého dňa som mal pocit, že vlastne ani nevolám do nemocnice, ale do paliatívneho ústavu. Akoby sa len čakalo, kedy naši otcovia zomrú.

11. V ten istý ponurý deň mi na škole oznámili, že mi nepredĺžia zmluvu. Neskôr Eduard Chmelár medializoval informáciu, že to bolo na pokyn z ministerstva. Lebo Matovič sa mstí.

12. Je dobre, že sa toho otec nedožil – odchádzal s dobrým pocitom, že pri všetkom tom politickom terore, ktorý tu spustil Matovič, si aspoň akademická sféra udrží nezávislosť a nebudú vyhadzovať ľudí za iné politické názory.

13. Znášal by to ťažko, mal mimoriadny zmysel pre férovosť. Nedožil sa ani toho, že na čelo prokuratúry postavili Lipšica, ktorým pohŕda 90% slovenskej populácie. Spolitizované monštrum, ktoré tam nasadili ako bič na opozíciu.

14. Takto dopadla „demokracia“ po vyše 30 rokoch – to chce fakt niekto nadávať na komunistov? Veď nech sa pozrie, čo tu pácha Matovič. To chce naozaj niekto povedať, že sme dnes slobodnejší?

15. Chcem vám poďakovať, priatelia. Zažívame spoločne ťažké časy a mňa neuveriteľne povzbudzuje vaša podpora, vaša solidarita, vaše rady. Len teraz mi niekto povedal, že moje video z vypočúvania Lipšica má nejakých 23 tisíc lajkov, 10 tisíc zdieľaní a skoro milión oslovených divákov.

Spoločne rastieme, spoločne bojujeme!Hľadím na Petržalku a cítim smútok, ale aj nádej.

Na Slovensku rastie odpor… Nebývalý odpor… A my ich zastavíme. V mene našich rodičov, v mene našich detí, v mene našich rodín. Zvíťazíme!

Krásny deň, priatelia a ešte raz – ZO SRDCA ĎAKUJEM!

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


One thought on “Ľ. Blaha: To chce naozaj niekto povedať, že sme dnes slobodnejší?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *